Neviem mu odpustiť - ostať alebo odísť?

me3
8. jún 2019

Toľko rozmýšľam nad svojou životom že už som kompletne zmätená a teda mi možno vy budete vedieť pomôcť nestranne..sme partneri (neni sme zobrati) a mame spolu skoro 3r synčeka..sme spolu vyše 10rokov a po asi 7 sme sa skoro na rok rozišli..nas vzťah nikdy nebol nejaka veľká láska,skôr išlo o " fyzično" a o to že to čo hovoril ako chce vnímať rodinu mi.bolo veľmi príjemné a chcela som taku rodinu mať aj ja..po tych 7 r som si uvedomila ze som neni šťastná,skoro stale sme sa hadali,furt ma z nieco obviňoval aj keď som mu v živote nebola neverna..proste taká nie som..ale jednoducho som sa už dusila v tom vztahu plus sme nikde poriadne nechodili,furt sme sedeli niekde v krcme alebo doma lebo udajne nebol "cas ani peniaze"..tak sme sa rozisli s tym ze už ho nelubim ..skoro rok za mnou chodil ze sa uvedomil,ze mu to je ľúto,staral sa,zmenil,robili sme vselijake aktivity ,chodili medzi ľudí atd..verila som ze sa zmenil a tak sme sa zacali snažiť o bábätko ktore sa nam teda po roku hormonálnej liečby podarilo..tehotenstvo bolo celkom ok aj ked teda ma zranil co sa týka financii ale to je na dlho..staral sa o mna..po narodeni vsak prišlo strašne obdobie..maly neustale plakal,vyvolvali mi porod v 37tt kvoli preklampsii a mam pocit ze este chcel byt v brusku,museli sme chodiť na rozne terapie ktore on furt vyhadzoval na oci ze maká iba on a na take hovadiny nemá peniaze _aj ked nakoniec sme isli a videl vysledky,proste furt bol nervozny,3 tyzdne po porode zacali prve hadky ze som neschopna matka si utisit dieta,ze som neschopna zena lebo doma neuvarene,neupratane...ze ine zeny to zvladaju a ja nie atd (zijeme v zahranici cize na vsetko som ozaj bola sama a teda este stale som mala tu poporodnu preklampsiu) ..a jednoducho prvy rok sme ale ze strasne sa hadali,kricali po sebe ako blázni,pracoval len on a ked sa rozhodol ze mi peniaze neda tak som mala smolu a takéto...ale tak som si hovorila ze nova situacia pre nas oboch a ze mu dam cas..o maleho sa nevedel a nechcel starat poriadne lebo stale plakal,nespal (prvy x od narodenia spal tri hodiny v kuse az po vyse roku) ,proste narocne dieta a on na to nemal nervy..brala som to tak ze je frustrovaný z toho ze mu nemá ako pomôcť..proste som s nim zostala.. od 8m drobca som zacala robit na polovičný úväzok aby som aj financne nejako prispela..malý ma teraz skoro 3 a je pravda ze sa stara o neho viac aj co sa týka mna aj domacnosti tak sa zmenil..on by sa velmi.chcel vratit spat na svk ale ja sa toho bojim lebo on vie byt super mesiac alebo tri a potom zase pomaly do starych kolaji....v zmysle ze nepomaha ,nestara sa ani o mna ani o domácnosť len príde z roboty,zapne sport a hotovo,popr zapne telku a akoze sa s malym hrá ale vidim ze ho viac menej ignoruje....pred skoro 2mesiacmi sa stala taka vec ze som zistila ze som tehotná..a dala som si to zobrať..nas vztah neni silný na ďalšie dieťa a ja viem ze sama nie som silná aby som ostala s dvomi detmi sama..on z toho rozhodnutia bol mimo..povedal ze je to viac na mne ako na nom,ze on by druhe chcel(chce uz dlho) ale ze chápe ze druhe nechcem..proste prežiť si znova to tehotenstvo plus prvy rok navyše s ďalším dieťaťom to nie...a proste uprimne sme sa rozprávali..a som mu povedala se sama mam vycitky ale jednoducho viem ze to nedam,a ze ma mrzi ze nas vztah je taky aky je lebo keby nebol tak by to bolo.uplne o niecom inom..no tak teda veci sa udiali a on sa zmenil...neviem ci potreboval taký kopanec alebo neviem,nechapem to ale travi s nami ako som povedala uz viac času,vie uz s malým aj sam ísť von, nemusím mu "ukázať" že by bolo fajn keby aspoň riady umyl alebo tak...problem však je že u mňa sa nieco zmenilo..neviem to pomenovať..proste neviem mu odpustit ako sa ku mne choval ten prvy rok/dva,to ponizovanie atd..neviem jemu ani sebe odpustiť že kvôli tomu aky bol náš vztah som sa vzdala toho druhého..a toť dilema...cítim ze ho vnímam už len ako spolubyvajuceho..neverim mu aj ked vidím že fakt je iný..proste niečo vo mne umrelo ako keby a keby mam financie tak hned idem preč od neho...na druhej strane vidím že.je iný a mrzi ma to hlavne kvôli malému lebo naozaj maju teraz lepší vzťah.zároveň som si na "tajnasa" poslala životopisy na slovensko (sme z inych miest) a poslala ziadosti pre malého do škôlky (vsade plno)..proste ako keby som na jednej strane konecne nasla v sebe tu silu sa pohnúť zo zivotom a ísť si za svojim na druhej strane ma mrzí že neviem tu jeho "snahu"ocenit...fakt neviem čo robiť..budem vam vďačná za akúkoľvek radu..ďakujem

0silvia0
8. jún 2019

@me3 podľa mňa je problém ten potrat. Vieš, že si to nemala urobiť, lebo teraz vidíš, by ste to zvladli, nakoľko sa tvoj chlap zmenil. Podvedome mu dávaš za vinu, že ti to dovolil urobiť a ty si kvôli tomu voči nemu ochladla.

juhseverzapad
8. jún 2019

Urobila si dobre. Teraz začni žiť. Ty a malý.

me3
autor
8. jún 2019

@0silvia0 nie nemyslím že by sme to zvladli..ako som už spomínala : neverím mu..neverím že táto zmena je dlhodobá lebo takých už sme mali pár, zmenil sa teraz..ale stále keď ma zlý deň alebo sa mu proste niečo nechce tak to neurobí a ja môžem aj skákať...a presne tak by to bolo aj pri druhom dieťati ..akurát by sme toho staršieho ešte viac stresovali...tak to cítim

missulik
8. jún 2019

Možno by ste mohli začať od začiatku, skús si pripomínať to prečo ste sa dali dokopy, prečo ste spolu tak dlho, čo sa ti na ňom páčilo... komunikujte... skúste ísť spolu na večeru, na prechádzku a zažite bezstarostný večer ... možno to pomôže... ja byť na tvojom mieste počkám ako sa bude správať časom, ak sa vráti k správaniu predtým, tak by som odišla ... neviem no

bagre
8. jún 2019

no pekný vzťah to podľa toho čo si napísala nikdy nebol... ty vo vzťahu už vlastne nie si, trápi ťa to, že je to otec dieťaťa a MOMENTÁLNE sa snaží... dieťa si už myslím užilo dosť /alebo teda vlastne ani nie, čo sa týka otca/. Ale niekedy /aj keby to bola trvalá zmena/ je to žiaľ tak, že zmena prišla neskoro. myslím že tak nejak to je aj tu. A ten potrat ťa myslím trápi tak či tak. Najlepšie by zrejme bolo začať znovu, ale sami - ty a syn.
Iné by bolo, ak by ste boli manželia, a mali krízu...ale za sebou pekné roky, spoločné záujmy, rovnaké ciele, to že ste boli tím. Tu nevidím ani jedno z toho, až na pár chvíľ kedy sa niekto posnažil, ty si zrejme časom vnútorne dospela, on ani zďaleka...

me3
autor
8. jún 2019

@juhseverzapad ďakujem

janickacrazy
8. jún 2019

@me3 aj ja si myslím, žeby si mala od neho odísť, ak máš na SK rodičov a aspon trochu zázemie, tak neváhaj, on nikdy nebol dobrý partner a vždy sa začal snažiť, až ked videl, že je zle, ja som mala druhého syna tiež extremne náročné dieťa, čo nespalo a moj muž mi pomáhal ako vedel, dokonca v noci k nemu vstával, lebo ja som už fakt nevládala a ráno išiel do práce, vždy mi dal peniaze na všetko, čo som potrebovala, hlavne pre deti, neviem si predstaviť, žeby sa choval tak ako tvoj, čo ked sa teraz snaží, kašľať mu na to, ked je už neskoro, bez neho ti bude lepšie, ver tomu, držím ti veľmi palčeky

me3
autor
8. jún 2019

@missulik ďakujem za odpoveď.my sme sa dali dokopy kvoli sexu,v podstate..neriešila som proste nejaku lasku ani nič..plus ako som už písala mne sa strašne páčilo ako.hovoril že keď bude mat rodinu tak pre nu urobi všetko (vyrastal bez matky) a že proste rodina je pre neho najviac atď..vzdy som chcela byt matka a mat normálnu rodinu kde je jasne že su problémy veď každý sme iný ale už vidím že to čo on hovoril a to ako sa reálne choval su diametrálne odlišné veci...ja som mu pred tými dvoma rokmi navrhovala aj poradnu aj pre neho aj pre seba aj pre nás..aby sme to zachránili lebo predsa len :sme (boli) rodina..on nikam nejde to je pre baby ,to bolo jeho..ja som chodla asi tri x a furt som mala vykricane ze on to plati a že ci sa neviem s kamoskou zadarmo porozprávať..a na parovu poradnu povedal niekedy ano ,niekedy nie a ak aj povedal ze ano tak ked som to isla dohadovat tak zase vyhovorky o.peniazoch..o.case...furt cosi..toto proste mam v sebe stále..ze tak dlho som sa snazila a on to mal u prdele a teraz to robi on a ja som chladna k tomu uz...

me3
autor
8. jún 2019

@bagre presne si to vystihla ako sa cítim,dakujem. A ano trápi ma to ze za snaží plus samozrejme reálne veci ako su fancie atď..tým že som robila len na polovičný úväzok a moj partner tiež nejako extra nezarabal tak sme v podstate neusetrili nič..ja na slovensku nič nemám,moja mama byva v byte s mojim chorým bratom o ktoreho sa viac menej stará,bojím sa ako by sme to zvládli čo sa tohoto týka..aby mi ešte malého nezobrali :(

me3
autor
8. jún 2019

@janickacrazy no práve to zázemie nemám,nemam financie,nemám majetok,nehnuteľnosti ..nič..ja asi ani na nič narok mať nebudem keďže som dlhodobo v zahraničí a moj syn ked mu vybavim RL tak možno na pridavky co je koľko =€20? Co z toho kúpim,zaplatím...nič...posielala som žiadosti do škôlky aby som mohla ísť robiť a hned šetriť peniaze na podnajom niekde s malym kedze v byte kde byva mama moja byva aj brat o ktoreho sa stara lebo je chory..čiže tam to ozaj ze na mesiac max dva ísť...no proste škôlky su plné..a bez toho ja nemám ísť ako robiť ..strasne sa tohoto bojím ze jednak ma mrzí že asi budem pravdepodobne ďalšia "single mama" tak ešte mám aj strach ako vobec budeme s drobcom fungovať...každopádne ďakujem za odpoveď

moonlight1210
8. jún 2019

@me3 maleho ti nezoberu, ak sa budes o neho riadne starat a bude mat vlastnu postel a svoj kut na ucenie a hranie. nemusi to byt ani vlastna izba. nemusi to byt ani super zariadenie. staci, ked je to ciste a poriadne udrziavane.
nie je dovod brat dieta matke, ak sa on riadne stara a snazi sa.

druha vec je odchod s dietatom do ineho statu.
aj ked je vase dieta zrejme obcan SVK, ak sa partner rozhodne ostat byvat, kde byvate, moze sa opriet o rozhodnutie, ze dieta patri do krajiny, kde stravilo podstatnu cast doterajsieho zivota.
neviem, ako presne to funguje a co ma prednost (statna prislusnost, ci miesto doterajsieho prevazneho pobytu), no toto si prever prv ako vycestujes, ked najdes pracu na svk.

me3
autor
8. jún 2019

@moonlight1210 ďakujem za pomoc. Malý ma len írsky rodný list čiže oficialne je ír. Moj (este stale) partner by sa veľmi chcel vrátiť na slovensko ,tuto to nemá rád a je tu len kvôli tomu že ja som sa nechcela vrátiť..totižto on sa chce vrátiť už asi rok lebo jeho naj kamoš mu vie u neho v meste dať dobrú robotu,ma aj peniaze u otca z ktorych chcel brat hypo a tak..lenže tým že ja už dlho cítim že ten vzťah je zlý tak som mu stále hovorila že na svk nechcem ísť..lenže teraz fakt keď nad tym rozmýšľam tak ak pojdeme od seba tak aspon trochu by mi tam mama vedela s malým pomôcť a tak..ja osobne si myslim že bude rad ze bude môcť ist preč z tadialto..druhá vec je ta finančná zábezpeka ..plus on vyrastal bez mamy..vraj ich opustila ked mal 4roky ci kolko kvoli druhému...no a raz mi v hneve povedal ze ja mozem ist kde len chcem ale ze o maleho pridem a ze to vybaví tak ako to jeho otec vybavil s nim ze oni maju známych dosť....ťažko mi je z toho..

mamcotka
8. jún 2019

Ja ti poradím v skratke.. na Slovensko sa nevracaj. Nemala by si nárok na nič a stále by ti vraveli nech sa obratis na krajinu v ktorej si doteraz bola. A keď bude malý chorý kto s ním bude keď ty budeš musieť byť v práci? Vieš koľko by si zarobila v práci vo svojom odbore? Koľko sa platí nájom? To všetko sú fakty ktoré musíš brať v úvahu.. ja by som na tvojom mieste pockala kým malý nebude väčší.. pokiaľ ťa partner nebije alebo syna tak to s ním vydrz. Syn potrebuje otca vo svojom živote.. viem to lebo sama mám syna a vychovávala som ho sama a len občas bol s otcom.. ak si s ním toľko vydržala tak ešte vydrž. Skús sa presadiť tam kde si, nájsť si stabilnú prácu a neskôr môžeš aj iné bývanie.

janickacrazy
8. jún 2019

@me3 No tak v tom prípade mu povedz, že chceš ísť na SK a uvidíš, čo bude. Dieťa ti nezoberie, to sú bludy, známi mu nepomožu, len ťa zastrašuje. Pokiaľ nie si alkoholička a neberieš drogy, tak dieťa nechajú tebe. Materiálne zabezpečenie nerozhoduje. Nájdeš si prácu, teraz je práce kopa. Partner ti bude musieť platiť výživné, nejako vyžiješ aj s malým, neboj. Na začiatok budeš u mamy, potom podnájom, práca a pojde to. Koľké ženy sú samé na SK aj s 2 deťmi a musia to zvládnuť.

me3
autor
8. jún 2019

@mamcotka ďakujem za názor. Cena podnajmu a plat ,skolka,energie a vsetky vydavky samozrejme pozeram ako su na slovensku ..som realistka v tomto..ale zase tu sama s malym tiez by som nebyvala lebo najmy su tu strasne vysoké,nehovoriac o childcare..plus ak by som ja alebo maly ostali chori tak tu mi uz nik nepomoze..na svk aspon mama

tumira
8. jún 2019

isto to vsetko povedal z hnevu, no na druhej strane prepa, zivila si v nom taku nadej a pritom si sama vedela, ze to nema sancu, tak sa niet comu cudovat, ze je teraz taky

pandravachrusta
8. jún 2019

@me3 pozistuj si na co mas narok, childcare by si mala mat preplatene 50%, child tax credit, neviem ci dostavas a samozrejme child benefit..ja zijem v uk a o deti je tu postarane bezvadne..a ked by si bola single mum, tak to uz by si mala naozaj aj byt prideleny atd atd..na sk by som nesla, pretoze to bude z ruky do huby a nahanacka za peniazmi s tak malym dietatom..

me3
autor
8. jún 2019

@janickacrazy ďakujem ,ano veď toto si aj ja hovorím že su aj iné matky a tiež to zvládajú

me3
autor
8. jún 2019

@tumira ďakujem za nazor

whatever1
8. jún 2019

Ostan v irsku, pozistuj si na co vsetko mas narok, slobodne mamicky tam maju ovela lahsi zivot ako na sk. Stat ti prispeje aj na byvanie, na dieta, ak si najdes partime doplati ti este neaku ciastku, treba si obehat urady, pytat sa hlavne irov, ak mas neakeho znameho tak nech ide vybavovat s tebou. Opytaj sa aj na citizens informations. Pocitaj aj s tym ze ti priatel bude musiet platit adekvatne vyzivne. Na sk by si mama velke prd. A keci ze ti zobere maleho nepocuvaj, nema na to pravo, ak by ho vzal za hranice bez tvojho suhlasu, bolo by to povazovane za unos. Aj tak by sa o nho nevedel ani nechcel postarat. To je len take "bu bu buu " zastrasovanie aby si s nim ostala. A ked si sa o maleho dokazala postarat bez jeho pomoci, tak to zvladnes aj teraz.

elementissa
8. jún 2019

No podla toho, čo píšeš to nikdy nebol stabilný vzťah - a už si v ňom zabila 10 rokov. Každý druhý deň tu čítam nejakú podobnú diskusiu a rozmýšľam, prečo ženy tu na MK (a možno nielen tu) majú potrebu nájsť si debila, spraviť si s ním decko a veriť, že sa zmení... No nie, nezmení. Píšeš, že od začiatku to nebola žiadna veľká láska. Išlo teda skôr o sexuálny vzťah... On sa nechcel viazať (načo aj, nebola to nejaká veľká láska), takže ste sa nevzali. A tebe sa páčili jeho názory na rodinu? A v čom konkrétne? Aký on mal konkrétny názor, ktorý sa ti páčil a v praxi sa toho názoru aj držal? Ze akože "makal" na seba a tebe nedával peniaze? To je názor zrelého človeka? Otca rodiny? Ved každý normálny pár vie, že keď sme pár, manželia a dokonca rodina, neexistuje tvoje a moje - je len naše. Jeden chodí do práce a nosí peniaze. Druhý sa doma stará o dieťa a domácnosť a robí to z tých peňazí, ktorý ten prvý doniesol. Fakt neviem, kde k takýmto blbcom chodíte. A potom, čo si on predstavoval pod pojmom dieťa? Ze to bude spať celý deň v kočiari alebo v kolíske a vy si budete žiť ako predtým, v troch rokoch to supnes do škôlky a potom do školy a ulica ho nejako vychová? A názor na starostlivosť o dieťa z roly otca? Ten mal aký? Ze je cool prist večer domov, sadnúť pred telku a sem-tam stuchnut do krpca? A aký mal názor na to, že dieťa bude uspavat, kúpať, prebalovat, že s ním bude chodiť na ihrisko stavať hrad z piesku, že ho bude učiť jazdiť na bicykli, že s ním bude stavať lego, že s ním bude púšťať šarkana, že mu večer bude čítať z kniziek, aby si dieťa vybudovalo vzťah ku knihám a k čítaniu? Aký bol jeho názor na to, že s dieťaťom bude chodiť do lesa, ukazovať mu všetky chrobáčiky, zvieratká, učiť ho rozpoznávať stopy lesnej zveri, rozkladat ohen, postaviť stan a/alebo provizorny príbytok niekde v horách? Aký bol jeho názor na učenie chlapca galantnosti, etikete, tomu, že muž má pozvať ženu (v tomto prípade mamu) napríklad na obed ci večeru. Aj o tom ste sa bavili? Aj na to vyslovil názor, ktorý sa ti páčil? Prepáč, ale ty si snažíš obhájiť debila, ktorý nikdy o rodinu ani nestal... Ako mohol mať nejaký úžasný názor na rodinu, keď v praxi nespravil nič z toho, pripadne presný opak? Dieťa sa narodilo, malo problémy, plakalo, nespalo, potrebovalo doktorov. Kam sa stratili tie jeho názory na rodinu? A tebe hovoril, že si neschopná žena? Neschopná matka? Nedával ti peniaze na dieťa a na teba? Vadilo mu, že musel robiť na "také hlúposti" ako je zdravie dieťaťa? TOTO JE OTEC? To je debil a nič iné ako debil nikdy nebude. A ty si mu pohrozila, že odídeš. Fajn. Tak si povedal, že hm... Nechcel by som prísť o full servis. Tak sa začnem trochu snažiť, však aj mala snaha sa cení... AJ MALA SNAHA SA CENÍ? OTEC SPRAVÍ PRE SVOJU RODINU PRVÉ AJ POSLEDNÉ! Svoju ženu bude na rukách nosiť a pomáhať jej so všetkým v domácnosti, lebo si uvedomuje, že ona je doma s dieťaťom, ktoré on zvláda tak na par hodín. A okrem toho je navarene, upratané, nakúpené, dieťa je čisté a spokojne. A za to je jej vďačný. On ma svoj podiel na výchove - ukazuje dieťaťu, tým ako sa správa k mame, že rodina je to najcennejšie v živote. Ze rodičia sa ľúbia a vďaka tomu sú tam aj deti, ktoré ich lásku nastávajú ako spongie. Akú lásku nasáva tvoj syn? Keď ste sa prvý rok nonstop hádali ako psi? Keď už si x krat chcela odísť? Keď aj teraz hľadáš cestu ako uniknúť? Aký príklad dáva on svojmu synovi ako mužovi do budúcna? Ako sa po takomto príklade bude tvoj syn spravat k ženám? Ako sa bude správať k tebe? Myslíš, že nezačne byť v puberte rovnaký? On počúva, čo ti jeho otec hovorí aj ako ti to hovorí. To mu stačí. On si z toho berie vzor. A podvedome sa bude tak v budúcnosti správať aj on. A najvtipnejsia časť - on NECHCEL, aby si šla na potrat, lebo on CHCEL DRUHÉ DIEŤA?????? ma problém s jedným a považuje ho za príťaž a chce druhé??? Tvoj muž má vážne problémy sám so sebou. Ty mu to tolerujes. A akú chceš vlastne radu? Máme ťa polutovat, že chúďatko, si v zlej situácii? No si. A hádaj, kto za to môže. Ja ozaj neviem, kde vy mate hlavy, keď sa dávate dokopy s takýmito tvormi... Alebo co chceš počuť? Že máš ísť od neho preč? To už pred 10 rokmi bolo neskoro... Ale aspoň by si nemala teraz takýto problém. Alebo chceš počuť, že s ním máš ostať, lebo však pozri - on sa snaží, teraz s dieťaťom dokonca ide von a umyje riad? Už si sa na tu jeho zmenu chytila viackrát, kľudne pokračuj a nič si dalej život. Alebo naber trochu sebaucty a chod preč. Kľudne k rodičom. On ti výživné platiť musí, je to aj jeho dieťa. Alebo nerob nič a plač nad svojím životom... Najrôznejšie je ísť preč. Chlapec má ešte 3 roky, aspon jemu zachráň budúcnosť. Ty si stravila 10 rokov života s človekom, ktorý ani nebol tvoja veľká láska a 2x s nim otehotnela. Asi ti teda na vlastnom šťastí až tak nezáleží a si ten typ, čo sa obetuje pre chudacika. Tak sprav to isté - tvoj syn ozaj za to nemôže a ma pravo na lepší život. A ze ma rad svojho otca? Jasne, však iného nepozná.... Možno keby mal na výber, mal by radšej takého, ktorý by bol schopný zaňho aj položiť život... Navyse, už ho berieš len ako spolubývajúceho. Tak mu to takto povedz, že ti je ľúto, že to nevyšlo, ale takyto život už nechceš viesť a ahoj... Vravíš, ze pracuješ. Nejaké peniaze teda máš. Na Slovensku nič nedostaneš, ale vieš jazyk, do korporácie ťa vezmú. Zarobíš a malého dáš do škôlky alebo k mame. Rodičia ti pomôžu. Ak oni nie, pomôže azylovy dom. Nie si neschopná, máš dve ruky, dve nohy a hlavu na krku, robotu si nájdeš. Nebudes zarábať toľko ako v zahraničí, ale za škôlku nebudeš platiť veľa, možno 70€/mes (v štátnej), za podnájom dáš v BA 450€,keby si chcela garzonku alebo dvojgarzonku mimo rozšíreného centra. Do 250 €vybavíš stravu, drogériu do 100€. S oblečením sa môžeš obrátiť aj na charitu, ale v korporácií zarobíš okolo 900 v čistom. Vyjdes ltt. Asi si budeš kupovať oblečenie len v sekaci a len 2x do roka. A dovolenka nikdy nebude. Ale aspon budeš žiť s hrdosťou. A s malého môžeš vychovať dobrého človeka. A to ti prajem.

nini1010
8. jún 2019

Ano,myslim ze by si mala odist.ak si navyse v stave ze ti to hovori uz nielen rozum,kvoli tomu aky ste mali nepekny vztah,ale aj srdce tak by som od neho odisla.poviem ti to tak,ze teraz je este aj maly tak stary,ze to zvladne.pamataj ze od 4 rokov bide aj on inak uvazovat a uvedomovat si tatinka,bude ti robit aceny ze je bez neho a budes mat gulu na nohe a si v keli a toto co zijes uz bude navzdy tvoj zivot lebo nebudes chciet ublizit synovi.Jednoducho teraz alebo nikdy.Vela stastia.

sante81
8. jún 2019

@elementissa klobúk dole za takýto názor, ja by som to nenapísala lepsie

adka176
Autor odpoveď zmazal
Zobraz
elementissa
8. jún 2019

@adka176 zamilovanosť nie? Ta vyprchá. Láska by sa zo zdravého vzťahu nemala stratiť nikdy. Ona len mení formy. Najprv je to sladká zamilovanosť, potom je to pevné rozhodnutie kráčať spolu životom, potom hlboké poznanie hĺbky duše a myšlienok partnera, nezistna pomoc, rozhodnutie založiť si rodinu a lásku odovzdávať ďalej, potom je to láska pretavena do činov partnerov - rodičov, ktorí sú jednotní, majú jednotnú výchovu, dávajú deťom do života skutočné hodnoty, so všetkým si pomahaju. Keď sú už deti odrastene, ich láska sa opäť vracia k nim samým, deti podporujú a pomáhajú im, ale je zjavne, že si opäť užívajú spoločný čas, výlety, idú na kultúru, za priateľmi na návštevu, rozprávajú sa, diskutujú o všetkom, čo ich v živote stretáva. A v starobe sú si oporou, jeden o druhého sa starajú. Idú s tým druhým k doktorovi ci pomôcť mu s nákupom, sedia spolu na lavičke v parku a pozorujú svet alebo spolu vencia psíka, venujú sa vnúčatám atď. To je láska vo vzťahu. A ak ta vyprchá, tak vzťah už nič nezachráni. Láska nie je cit (cit je zamilovanosť). Láska je rozhodnutie a zodpovednosť. Slobodne a dobrovoľne rozhodnutie byť s tým druhým v dobrom aj v zlom. Prekonávať prekážky spolu. Komunikovať. Diskutovať. Stáť vždy na strane toho druhého. Odpúšťať, pomáhať, chrániť. To je láska. Taka, akú môžem aj ja vidieť u našich rodičov, ktorí sú spolu 40 rokov a stále z nich lásku cítiť.
Dnes si ľudia mýlia lásku a ružové okuliare. A potom prichádzajú takéto situácie. Bohužiaľ, ja som v autorkinom príspevku nevidela lásku. Z jej strany ružové okuliare na začiatku, ružové okuliare uprostred a ružové okuliare na záver. To, že nejaký pár funguje po sexuálnej stránke, ešte neznamená, že si vypestoval lásku. Lebo ta neprichádza a neodchádza. Ona sa buduje. Každý jeden deň. Keby tam ta láska naozaj bola, tak by si mala pravdu v tom, čo hovoríš a mala by mu odpustiť a veriť. Ale tam nič hlbšie ani nebolo, žiadne budovanie vzťahu ani neprebehlo. Len hádky, nezhody, rozchod, potom dieťa, zasa hádky, zasa nezhody a zasa je rozchod v téme dňa. Každý pár ma problémy. Každý jeden. Ci už finančné, sociálne, zdravotné, problémy s deťmi, výchovné atď. Ale páry, ktoré majú vybudovanú skutočnú lásku rozmýšľajú ako ich spolu prekonať a nie, ako od nich ujsť. Bohužiaľ, čísla neklamu. Rozvodovost u nás aj vo svete každým rokom rastie. Deťom a mládež sú už roky podsuvane nepravdivé výmysly o láske. Láska je profanovana, je prezentovana ako niečo telesne, sebecké a niečo, z čoho mám za každú cenu úžitok a prináša mi len dobre pocity. Takúto verziu "lásky" podsúvajú ľuďom už roky média. Ta generácia, ktorá sa teraz tak vo veľkom rozvádza to ma zafixovane už zo svojich mladých čias, ich rodičia veľakrát nebazirovali na tom, aby deti učili skutočnej láske. A z ich deti vyrastá generácia ešte viac médiami nahlodanych jedincov, ktorí sú vo svete stratení a tapaju, lebo rodičia im neukázali príklad usporiadanej rodiny a televízia, net a kinematografia ich učia, že smie sa všetko, nie sú žiadne hranice, čo nie je vyslovene zakázané zákonom, je povolené, láska je archaizmus a morálka už iba dozivajuci koncept, ktorým sa je trápne riadiť. Áno, žijeme v takej dobe. A preto by sme sa mali snažiť to zmeniť

me3
autor
8. jún 2019

@pandravachrusta ano childcare od septembra ma miesto v creche na pat dni od 9-12 , najom mi povedala dnes znama ze tam je tiez dost velka pomoc od statu ked budem ako single parent..plus.ze mozem robit part time do urcitych hodin a ten one parent payment sa na to nevztahuje..financne to naozaj vyzera lepsie tu...ale zase tu budem sama ..fakt neviem..neviem si to.predstaviť tu tak žiť ..

me3
autor
8. jún 2019

@whatever1 ďakujem ano zistujem ze co a ako aj tu

me3
autor
8. jún 2019

@elementissa dakujem ti veľmi pekne za tvrde ale uprimne slová..co sa tyka toho že aky bude otec,aky priklad dáva.malému : vsetko to co si napisal sama som sa pytala aj ja jeho..ze malý svoj postoj k zenam berie hlavne od neho ved od koho iného a zaroven aj odo mna ako si sama seba vážim..uprimne ? Nad takými vecami ako su tie co si napísala som nerozmyslala..ked sme niekedy isli kamaratom postrazit deti tak sa s nimi hral.ked sme sa rozprávali o rodine tak proste hovoril ze sa tesi na to ako bude otec,ako bude hrat so synom futbal atd,ked sme sa snazili o babatko tak bol pri mne v nervoch,v bolestiach,v sklamani..tesil sa a plakal od stastia ked sa nam to podarilo a ked zistil ze bude mat syna tak sa tesil este viac..jednoducho som vtedy nemala ako vediet ze realita bude uplne ina a ver mi ze keby som to vedela tak by som tymi vsetkymi liecbami a neviem cim neprechadzala ale isla od neho..jednoducho sa choval a rozpraval inak,s inými deťmi bol super..ako som mohla vediet ze to bude iné s dieťaťom ktoré mame "na starosti" 24/7...nikdy by ma nenapadlo ze to bude inak..a tak isto som verila tomu ked mi hovoril ze on chce normálnu rodinu mat keďže on take v detstve nemal...nie nepotrebujem ľútosť ani nič také..ja tiez mam svoje chyby a tiez mozno od neho očakávam viac ako on jednoducho dokáže dať..ale presne tak ako si napisala ze malý nemá s kým porovnávať..no nemá..a možno naozaj niečo lepsie tam niekde je aj pre neho aj pre mňa..neviem..nemienim teraz opúšťať jedneho chlapa a utekať k druhému..len je tam ten strach..ako to budem zvládať..aby sa neprejavilo muzske ego ktoré mi bude robiť zo života peklo, aby nerozprával malému o mne ako o tej ktorá rozbila rodinu..jednoducho nie som robot..cítim..a logika je jedna vec a emócie druhá..škôlky som na slovensku zistovala a u nas v meste su vsetky plne a mnohé z nich dokonca museli vela deti odmietnuť..bez toho sa ja vsak dalej nepohnem..v auguste ideme domov tak mam dva pohovory tak uvidíme ako to pojde..priebezne si pozeraj najmy nech viem na co sa mam pripraviť..este raz dakujem za úprimnosť,naozaj si to vážim

me3
autor
8. jún 2019

@nini1010 ďakujem za názor

bagre
8. jún 2019

@me3 no možnosti podľa toho čo píšeš sú lepšie tam.. a už tam ste. iné by to bolo keby ste len teraz mali ísť do zahraničia skúšať. doma je síce mama, ale ak som dobre pochopila, tak k nej priamo ísť nemôžeš, a teda ti nemá ako moc pomôcť. A inak čo tu bez škôlky, bez strechy nad hlavou, bez práce... možno by stálo za to vyskúšať to tam... možno natrafíš na super ľudí...