Cítim sa ako najhoršia mama... Dnes sme deti presťahovali do svojej izby (4,5r a 2,5r). Už chodia spolu do škôlky na celý deň, aj tam spia a je to v poriadku. Do svojej izby chceli ísť už dávno no váhala som. Dnes sa postieľka pre mladšiu zlomila takže nebolo na výber, druhu kupovať nebudeme, posteľ ďalšia sa nám do spálne už nezmesti. Obedy spánok ôk, mladšia zaspala starší nie. Ôk.. Prišiel večer išli do postieľky, prečítali sme rozprávku, sedela som pri nich hádam aj hodinu a starší vyzeral, že zaspi za 5min keďže na obed nespal a ráno bol hore už o 6h. Muž prišiel, že nech ich nechám nech zaspia sami. Odišla som, trochu bol plač ale mladšia o chvíľu zaspala, lenže starší nie. Plakal tam asi hodinu (chodili sme na striedačku za ním ho ukludnit a zase sme šli preč) az zobudil mladšiu. Tak tam spolu plakali asi 15min,ptm starší zaspal a mladšia tam revala a chodila vkuse za nami asi 20min.nakoniec som išla s nou tam a držala ju za ruku kým nezaspí. Teraz spia.. Lenže. Muž je nasraty, že si aj tak vydobili to, že som bola s nimi. Doteraz som ich uspavala, resp.lezala som na svojej posteli, oni každý vo svojej. Lenže v poslednej dobe to už bolo tak, že zaspava Li aj 2h a fakt ma už nebavilo tam byt s nimi a mysleli sme ze keď budu vo svojej izbe už to prejde. Veľa sme sa o tom rozprávali, a chápali to, že oni budu tam a my v inej izbe. No teraz sa cítim upl e zle... 😔
Úplne normálne sú to ešte malé deti ... Každý večer inak zaspia .kluuuud .hlavne sa kôli tomu a mužom nehadajte
Hádam nečakáte, ze behom jedného dňa budú odrazu bez problémov zaspávať sami!!!???
No ja uplne chapem tieto pocity, tiez sa tak niekedy citim. Uz to nenazyvam najhorsia mama, skor asi ze nie som mama podla svojich predstav. Niektore situacie sa mi proste nedari idealne zvladat napriek vsetkej snahe. A myslim, ze nikomu sa to nedari.
Ja by som ale napriklad necakala, ze deti budu v novej izbe hned dobre spat. Ved to je pre ne uplne nova situacia v zivote. Clovek casto nespi dobre ani prvu noc v hoteli, nieto este pri takejto zmene. My sa naopak s manzelom chystame, ze ked maly pojde do svojej izby, tak nejaky cas tam niekto bude spat s nim. Ja tu nevidim ziadne tvoje zlyhanie. Manzel by skor uz chcel mat pokoj a bezproblemove zaspavanie deti, vsak kto by aj nechcel. Ale niekedy to nejde na povel.
v prvom rade si nic nevycitaj, nikto z nas nie je dokonala mama.
skuste sa mozno zamysliet nad tym, co vlastne chcete dosiahnut. lebo toto su pre deti dve velke zmeny - zmena izby a zaspavanie s niekym vs. sami.
zmena izby zjavne az taky problem nie je, ale to uspavanie ano. naozaj chcete, aby uz zaspavali sami? aj za cenu placu? lebo ano, vyplacu sa dnes, zajtra, pozajtra, mozno to potrva tyzden a prestanu, ale len preto, lebo to vzdaju. oni vam tym placom davaju najavo, ze vas este potrebuju.
osobne by som to riesila tak, ze by som ich v novej izbe este nejaky cas uspavala.
škoda že nemáš podporu u muža, možno by si sa necítila až tak zle keby nebol zbytočne nasratý a nerobil ešte väčšie dusno..
aspoň tu máš podporu, možno im skús kúpiť tie svietiace nálepky na stenu alebo tie detské lampy v tvare zvieratiek aby ich to zaujalo
Muži to nechápu. Lenže tie detské strachy potom bude riešiť so psychológom. Nezvládli sme to ani my. Musíš vymyslieť niečo múdre, aby všetci boli spokojní.
Ja mám 4 deti, dve najmladšie neplakali vôbec keď sme ich dali do detskej izby, praveze sa tesili...ale starší dvaja, to bolo veľmi zle, plakavali strasne dlho, báli sa tam, ja som to nechapala, však sa mi už zdali veľkí (3 a 4roky) hodiny som pri nich ležala, muselo sa svietiť, plakali, v noci ma chodili budit, cele zle... nakoniec sme uznali že ich zoberieme späť, potom boli s nami ešte asi dva roky. My sme im izbu nachystali, hrali sa tam cez den, motivovali sme ich,ale nechceli. Mladsia dcerka potom šla skúsiť prvá, už sa nebála... za par mesiacov sa nam podarilo nalákať aj staršieho na vianočny stromček v izbe, tak to ho presvedčilo... teraz to už vidím inak, boli naozaj malinkí, zbytocne som ich stresovala, už by som to robila inak...Daj tomu čas, kým budú pripravení... Ešte su malickí, každé dieťa toto odlúčenie vníma inak, naozaj sa môžu báť, cítiť sa tam stratení bez rodičov... do 18-tky s tebou spávať nebudú... moja tretia odišla v 4rokoch bez plaču. A štvrta mala teraz akurat tri roky a sama sa vypýtala ze chce íst za staršou sestrou, tak už druhý týždeñ tam pekne spi🤗❤️
Nemusite to tak silit. Nasi dvaja isli zo spolocnej spalne starsi ako tvoji dvaja a dokonca kazdy isiel hned do svojej izby. Toto obdobie zvyknutia si na svoju izbu som riesila tak, ze som kazdy vecer pri kazdom lezala cca 30 minut a rozpravali sme sa. Nikto nikdy neplakal, da sa to aj bez placu, este to treba vysvetlit muzovi.
To si niekde citala, alebo to niekto poradil ze ked das dieta spat same do novej izby tak sa nebude dozadovat toho aby si spala s nim? Mne sa to zda ako uplna utopia.
Najskor by som ich naucila zaspavat bez teba vo vasej spalni a dat do detskej az ked sa na to naucia.
No jasne si najhorsia mama na svete 😃
Ach
Tak jasne ze keď sú zvyknutý zaspávať s mamkou tak odrazu nezaspia sami. Môj zaspáva od mala som, presťahovali sme sa do domu od prvého dňa išiel sám do izby sám zaspí bez problému ale bol zvyknutý. Určite by som ho nenechala plakať
Je to normalne. Ked doteraz spali s vami a boli uspavane, tak sa to zo dna na den nezmeni.
neber to v zlom, skusili ste a bolo to ťažké. Kazde dieta je ine. Moja 3rocna vo svojej izbe 2 dni plakala a potom uz bol klud. Syna som uspavala do 5rokov v jeho izbe...cca od 3 rokov.
Teraz by svoju izbu nedali za nic.
Kazdy rodic chce to najlepsie ore dieta a to co funguje pre jedno, nefunguje pre druhé. S drobcami sa dohodnite apko budete fungovat. Ja by som este uspavala..
Co je zle na tom, ked tam s nimi budes dokym nezaspia? Nie kazde dieta dokaze zaspat samo, ty zial take deti mas ale to neznamena, ze si teraz zla mama. S muzom sa striedajte, raz bud pri nich ty raz on. Casom sa ro urcite zlepsi a podla mna aj budu uz zaspavat sami.
Pre deti je dost sok uz len to, ze ste ich dali do vlastnej izby, nie to este ich tam nechat same. My ked sme syna dali do vlastnej izby (bol starsi, ako tvoje deti), tak som tam kazdy vecer asi 2 mesiace lezala s nim, kym nezaspal. Musite ist na to postupne. Nemozete cakat, ze ked deti date do vlastnej izby, zrazu budu zaspavat aj same, ak na to doteraz neboli zvyknute. Su to deti, ich vnimanie sveta je ine ako u dospelakov.
No tak aby ste ma nechápali zle, oni museli ísť do svojej izby pretože sa do spálne nezmestime už všetci štyria. Rovnako ja sa nezmesti zase späť ku nim, jedine na zemi v uličke medzi ich posteľami. Svetielko majú samozrejme to co mávali aj u nás v spálni, a rovnako sa svieti aj v kuchyni čiže keď vyjdú z izby nie je v dome tma ale také jemne svetlo ak by chceli prísť za mnou náhodou. A ja som ich nenechala samých v prvú noc. Bola som e nimi viac ako hodinu, čítala som im rozprávku, rozprávali sme sa. Mladšia aj zaspala ale ten starší bol veľmi dlho hore... To ja potrebujem zmeniť, mne nerobí problém byť pri nich kým zaspia ale keď to trvá niekedy aj 2h tak už mi to vadí. A boli aj rady, že neskoršie aby chodili spávať. Vstávajú ráno cca o pol7 na obed starší spi len v škôlke, doma aj keď si ide ľahnúť málokedy zaspi.. Mladšia spi nejakú hodinku.. A večer idú o 8 do postele plus ešte kým sa podebarujeme, tu rozprávku prečítame je cca pol9 keď už by mali byť tíško a skúsiť spať a vtedy nastáva problém, lebo furt dačo treba, cikat, piť, jest,.... Vymýšľajú, nechce sa im spať to ja viem ale zase mne sa zdá neskoro aby deti v takom veku chodili spávať resp.behali po dome do pol10.
Preco ste nechavali 4,5r spat s vami v izbe? Cim mensie deti, skor si zvyknu...alw neboj, par dni a zvyknu si
To maju nejake detske postielky ked sa k nim nezmestis si k nim lahnut? raz k jednemu, raz k druhemu. To uz si musis ty najst nejake ritualy zaspavania.
tak pre mna je ten vek este ok, ze by chcelimamu pri sebe. u nas deti potrebovali pritomnost az do 5 rokov, dcera ma 7.5 a este sa obcas stane, ze ked je velmi rozrusrna, tak bezo mna nezaspi. ale uplne rozumiem tvojim pocitom, aj muzovym. daj tomu cas. u nas by taka situacia dopadla rovnako takze nie si v nicom vinovata.
Zvyknu si, muzovi treba povedat, ze nemaju 18, ale styri a je to pre nich velka zmena
Uvidis,ked ti zacnu robit kotrmelce a vybiehat. ;D Je to zmena. Donedavne sme lezali alebo sedeli pri nich,pokym nezaspali... a aj teraz lahsie zaspia a menej hluku,ked je niekto pri nich. 5 a 4r.
Aj ja by som bola nasrata 😀netreba priskocit na kazde zamrnkanie, uz su velki. Potrva to este par dni a zvyknu si
Moja zaspala ovela rýchlejšie ked zaspavala sama. Kým som ju uspávala stále ma kontrolovala či som ešte tam, ja som bola nervózna že jej to dlho trvá žeby som ešte chcela tu moju večernú chvíľku kľudu, ona to so mňa cítila. Nie, nešlo mi vlastné myšlienky vypnúť, skratka nešlo.
Ja som mala taký medzistupeň, sedela som v kresle hneď za pootvorenímy dverami, tak aby ma nevidela ale hneď počula. Bola som na nete alebo si čítala, moja hlava kludnejsia = dieťa kludnejsie.
Asi po týždni som namiesto čítania si sla umývať riady - to uz bolo ďalej od izby, dcérka to vedela že som stále tam, nic sa nedeje, sťahovanie z kresla uz bolo úplne v pohode
Ináč ked ti starší nevie zaspať vyzisti ako spáva v škôlke.
Moja už v 4 nepotrebovala poobedny spánok, radšej prespala v noci 10 hodín, ale v škôlke sa im to bohužiaľ nedalo vysvetliť. Deti uložili o 12.30 moja sa tam valala do 14.00 kým zaspala a tie kravy ju tam nechali spat do 16.00 kým som po ňu neprišla. Potom jasne že doma mi buntosila do 23.00.
Našťastie v tej hroznej škôlke bola len rok sla skôr do skoly a hneď bolo po probléme s večerným zaspavanim
Tak mojim nerobilo problem skakat po posteli do pol jedenastej a o piatej byt hore🤦♀️ja som bola taka ista, nechapala som na co je dobry spanok, 5-6hodin v noci mi stacilo uplne
Nas ma 6, je prvak, a tiez to nie je lusknutim prsta. Chodime mu citat pred spanim, ale potom zaspi, je to tak polhodina. Inak to bolo dost trapenie stale so spanim, myslim to tak, ze sam nechcel spavat vobec.
V škôlke spi normalne, zaspi normálne z deťmi a o2 majú budíček. Občas sa stane ze spi do pol3 a to viem len o mi povie, že dlho spal. A vtedy sa snažím ísť do postele až okolo pol9.. Neskôr teda... Ale doma keď sme tak si to viem ustriehnut ze koľko spi... Im nejde o to kde som, oni ma musia vidieť. Lenže keby to bolo ze chvíľa ale keď sa to ťahá 2h tiež som nervózna 🙃🙃 a vtedy to trvá ešte dlhšie, lenže kým boli v spálni tak som aj ja ležala na svojej posteli a veľakrát zaspala s nimi. No v detskej nemám kde, k mladšej si veľmi nechcem ľahnúť lebo to ma taku malú posteľ aby som to nezlomila a staršiemu môžem lenže to je oheň na streche ak jeden ma niečo čo druhý nie...
Oni si zvyknu, len ty musis byt pevna a rozhodnuta, inak vycitia, ze to rozhodnutie lutujes a ked to bude teraz kazdy vecer byvat inak, tak v tom budu mat hokej a budu nervozne. Ja by som urcite ako prechodnu fazu zvolila, ze ich budem uspavat, ze tam tych 30 min budem napr. na stolicke, aby si zvykli na izbicku novu. Neskor by som skusila, ze nebudem tam. Ja som raz dala tu na fore otazku, kedy deti zacali zaspavat same, ked to nesilili. Vsetci mi pisali, ze v 6 rokoch. Tak som povedala dcerke 5.75rocnej, ze ked bude mat 6 rokov , uz ju nebudeme uspavat. Proste hovorim jej to v predstihu a vyzera, ze to uz uplne chape a bude to akceptovat. Hovorim jej, ze ja uspavam 2 mensie deti a potom mam vela prace este okolo domacnosti atd a chcem sa aj najest v klude a oddychnut si. No mensie deti toto nechapu a boja sa aj vselicoho a podobne.
Kým boli v spálni... Čiže ešte jeden deň dozadu.
Raz ste skúsili spať na úplne inom mieste ako sú celý život zvyknutí, netreba z toho robiť žiadne závery. Snáď ste nečakali že zato, že ste si vy naplánovali, že v izbe už budú lepšie spať, tak to tak naozaj bude a zaspia na novom mieste rýchlejšie a ešte aj sami 😳🤷🏻♀️
Sú to deti, dnes plakali, zajtra - pozajtra už zaspia normálne.
Neprezivaj to tak, nic sa im nedeje. Majú svoje postieľky, pusu na dobrú noc, rozprávky, milujete ich staráte sa nic im nechýba
Takto budú zaspávať lepšie ked si zvyknú