Ahojte, chcela by som francúzskeho buldočka, šteniatko ale muž mi psa nechce dovoliť.
Mali sme fr.buldocka ale v marci ochrnula a už sa jej nedalo pomôcť 😰 stále sa z toho neviem dostať, každý deň na ňu myslím a aj si poplačem. Keď bola šteniatko tak sme bývali na byte neskôr sme kúpili dom ( aj kvôli dvoru ) aby mala výbeh.
Buldočka chcela by som vo vnútri cez zimu, cez leto vonku tak ako to bolo keď sme mali ju...
Lenže manžel nechce, dovod mi hovorí že:
1. už si nenájde cestu k druhému tak ako si našiel k nej ( mal ju veľmi rad, stále bola s ním)
2. Bojí sa že zničí dvor ( bude hrabať atď.)
Ja si neviem predstaviť že by ho to nikdy neprešlo a že už nebudem mať psa.
Z druhej strany ho aj chápem a mam trochu strach keďže toto plemeno je náchylné a môže sa zopakovať to, čím sme si prešli.
A keby ešte počkáš aby spracoval odchod prvého psíka?
asi sa manžel ešte nespamätal... tiež máme psa - seniora a keď raz odíde, som povedala že už nikdy nebudeme mať psíka - alebo dlho dlho budeme bez...
@natall113 no ja by som kľudne počkala, netvrdím ze musí byť hneď zajtra 🙂 Len obávam sa ci vôbec raz bude. Ja sama som len teraz cca pred mesiacom začala snívať o druhom od marca a to asi aj preto že som videla jedno šteniatko sfarbené presne ako ona až na jeden detail. Dovtedy som nechcela o druhom ani počuť, nevedela som si predstaviť že by som mala druhého...Aj mam trochu výčitky...
mne odišla v októbri maltezáčka a chápem tvojho muža. skús to o pol roka.
@deti95060810 no to isté som hovorila aj ja, aj som od marca nechcela, ešte keď som sa s ňou lúčila tak som jej povedala že už ju žiadny nenahradí a že navždy bude toto jej dvor... že už sem iného nechcem... tak mam teraz aj také pocity viny...
Lenže jedno šteniatko sa mi strašne na ňu podoba vidím v ňom ju... a odvtedy ma to zlomilo... aj keď niekde hlboko v myšlienkach mam aj to proti...
Nielen rasa je náchylná ale musíš sa v tomto prispôsobiť nejde nasilu kúpiť psa. A zase never že dom je výhoda. Aj rozhrabe záhradu zničí úrodu čo sa psovi ťažko vysvetlí oveľa viac bude v zlom počasí mať špinavé 🐾 Ja osobne by som určite počkala
@mondolina to mi je ľúto, lenže môj muž neprežíval takú silnú bolest akú dodnes prežívam ja... tak neviem to pochopiť ako by nemohol pripustiť tu možnosť mať druhého...
@zuzanna33 to by som si nasilu ani nedovolila, ja práveže chcem, že už keby k nám mal prísť psik aby sme sa naňho tešili všetci a nie len ja a deti 🙂
Práveže toto je to, že prerobil celý dvor a hovoril že sa nenarobil na tom aby to pes zničil. Úrodu ešte nemáme, ale budeme mať až na spodnej terase vyvýšené záhony len skôr o to hrabanie do trávnika ide, lebo manžel sa o trávnik stará jak o naše deti 🙂🤣 travnik musí byť vždy tip top. Ja ho rozumiem, tiež by som nechcela aby nám pes zničil dvor ale ako by sme si ho naučili tak by sme ho mali. Naša vyrastala v byte a potom keď sme sa presťahovali tak v pohode nerobila na dvore neplechu 🙂
Moze byt, ze ho to zobralo viac, ako si myslis. Ked bol moj manzel mlady chalan, tak mali doma macku. Ked zomrela, tak velmi chcel dalsiu, ale rodicia uz nechceli, boli tou smrtou dost traumatizovani. Roky nemali dalsiu, mama medzitym aj zomrela, po jej smrti otec nakoniec este macky mal. Ale trvalo to velmi dlho.
Moja suseda je zase na psov a tiez hovorila, ze po smrti psika nechcela o dalsom ani pocut a trvalo to dlho. Nakoniec ale mala dalsieho. Ten tak pred rokom uz tiez zomrel, mozno uz aj pred rokom a pol a zatial ineho este nemaju.
Daj este manzelovi cas. Ono aj take sa stava, ze.ked si clovek zadovazi nove zvieratko predcasne, naozaj si nemusi vediet vytvorit k nemu vztah. Raz som pozerala taky serial o problemovych mackach a tam prave jeden takyto pribeh bol - majitel sa este nevyrovnal so smrtou predoslej macky, k novej bol chladny a macka potom chudera mala velmi problemove spravanie.
Jw to tazke. My sme museli tento rok dat uspat nasho psa, mali sme ho cely nas spolocny zivot. A muz sa teda rezolutne vyjadril, ze dalsi pes nebude. Tcasti ma pravdu, furt sme museli riesit, co so psom, ked sme niekam sli, Silvester stale doma kvoli psovi, leta tiez boli osemetne kvoli horucavam, neskorsie uz bolo aj fyzicky narocne s nim manipulovat kvoli veku a jeho vahe.
Pre mna vsak ma pes doma prilis vela benefitov na to, aby som ho uz nikdy nemala. Pockam si, kym deti trochu podrastu, a zaobstaram ho ale s tym, ze budem musiet predpokladat, ze sa muz nwbude chciet podielat na starostlivosti
@marianarem no presne, to ja tiež keby mi pred 2 mesiacmi povie že chce psa, nechcela by som počuť a možno tiež by som si k nemu nevytvorila vzťah a bola chladná ( aj keď ja som veľká milovníčka psov )
Tomuto sa práveže chcem vyhnúť, nechcem aby muž mal chladný vzťah ku psovi, alebo ho ignoroval ako vzduch. Práveže preto som aj vytvorila túto diskusiu, lebo ma zaujímala skúsenost druhých.
Lebo pokiaľ by to nemal byť "člen rodiny" tak by sme neboli šťastný nikto, nechcem psa nasilu lebo JA 🙂
@majlo1234 no však aj naša bola s nami od začiatku vzťahu a tento tok v marci mesiac po 3r. života a 10 dní po malej 2r. sme ju pochovali... kúpili sme si ju keď sme boli spolu asi 3 mesiace a ona s nami chodila všade, takže tento problém sme nemali a aj môj otec ju mal veľmi rad si ju braval aj na víkendy karavanom, tiež ho to veľmi vzalo keď sme ju museli dať uspať...
Ju mali u nás všetci strašne radi...
Ja tiež by som počkala co deti budú staršie, lenže v tomto musí v budúcnosti súhlasiť hlavne manžel, lebo nechcem aby to bol preňho iba nejaký pes, vzduch a podobne. Tak by som nebola šťastná, ale dúfam že raz sa to zmení. Nemusí to byť hneď teraz aj keď za 2-3 roky 🙂
V rom pripade urcite vydrz, kym sa on suhlasne nevyjadri. Viem, ake je to tazke. Na druhej strane, z mojho terajsieho pohladu(nas pes uz bol senior, zacal vykonavat vnutri potrebu, prestaval chodit a mal cca 50 kg) ti odpadne kopec starosti, mozte si uzit chvilku bezstarostny zivot bez psa a chlpov 🙂
@j_m samozrejme že bez PP nie, ja si chcem byť istá že je šteniatko zdravé a hlavne nepodporovať množitelov za týranie feniek... 🙂
Samozrejme, chce to všetko čas. Ďakujem krasne ❤️
@majlo1234 viem o com hovoríš, naša maláa 19 kg a keď ochrnula museli sme ju nosiť na dvor hore dole, po 3 dňoch to išlo ale veľmi rýchlo dole vodou.... to uz jej ochrnul aj mocovy mechur.... manžel bol v práci a ja som v 8 mesiaci sa musela starať, sprchovať ju prenášať a ešte hore dole nakladať vykladať do auta čo som s nou chodila každý deň na injekcie... sú to veru aj starosti to áno...
Bezstarostný teda nemám, ale ďakujem 🤣 mam zachvilku 3r. dieťa a pol ročné 🤣 viem že si niekdo myslí že mám asi malo starostí 😀 ale to šteniatko by sa už pri tých starostiach zviezlo 🤣🤣🤣
Este je skoro. To mas skoro ako ked niekto pride o nenarodene dieta, tiez nie je uplne idealne robit hned dalsie… ked tam bolo nejake silne puto, je to strata, ktoru si clovek musi odsmutit, spracovat, vyrovnat sa s nou. Tak netlac na pilu.
@vanilkovazmrzka áno, máš pravdu. Už som aj manželovi povedala pred malou chvíľkou, že ho chápem a že keď bude chcieť on, tak potom nech mi povie sám. 🙂
Ja len... Že všetci majú pravdu.
Ale zase bolo by krásne, keby deti vyrastali spolu so šteniatkom . Asi takto by som to prezentovala manželovi.
Ano,ukazala som manzelovi,ze som si vybrala psa a ze idem volat o rezervaciu😀tomu ale predchadzali dlhodobe uvahy o psovi,len manzel sa neodhodlal,ze az v jari buduci rok...presiel mesiac a manzel samozrejme frfle,kolko roboty je so stenatom ale pomedzi to mu pripravuje potrebne veci od budy,plota a potajomky si ho mojka😅
@ljzozv toto som skúšala už 😃 lebo to by aj krásne bolo, keby majú psika, ja ako dieťa som psika nemala a potom keď som ho mala tak som bola najšťastnejšie dieťa stále som sa s ním hrala a stále som si ho bravala aj von , mam veľmi kopu krásnych spomienok. Lenže u nás toto neprešlo, že malá nemá taký rozum ešte na to. Ano viem že nemá až taký, ale s našu sa tiež hravala, bláznili sa a bolo to fajn 🙂 a to dieťa (zachvilu 3r. ) dodnes nezabudlo na meno, keď vidí aj fr buldocka hneď kričí Asu , Asu. Mam ju aj na tapete pri uzamknutej obrazovke, mala vždy príde rožne telefón aby zasvietila obrazovka a dáva na displej jej pusu. ❤️
Veď práve preto, pre deti je to oveľa lepšie. Vyrastať so zvieratkom.
No však si ho vychováš, aby neničil. Je môžné, aby mal prístup len do nejakej čaro záhrady? A pes hrabe, ničí z nudy, keď ho zamestnáte výcvikom a prechádzkami, nebude to robiť .
Moja mamina po umrti nasho psika nechcela ani pocut, ze by mali dalsieho. Velmi za nim smutila a hovorila, ze ineho by uz tak lubit nemohla. A po roku si vzali dalsieho a miluje ho prevelice. A na toho prveho v ziadnom pripade nezabudla.
My mame tiez psika…ked bol mensi vyhrabaval nam kvety 🤷🏻♀️ ale preslo ho to. Travu mame krasnu, nenici ju, venci sa mimo zahrady - je tak nauceny od malicka, ze sa ide vencit mimo zahradu rano a vecer 😉 Milujeme ho vsetci a uz sa bojim chvile, kedy nam odide 😞 ale viem ze chcem mat vo svojom zivote stale nejake chlpate stvornohe stvorenie 😊
Ach ja ta úplne chapem, mám psov celý život. Ja by som asi vytrvalo mrncala ze kedy bude druhý, mužovi stále ukazovala a posielala fotky, videá steniatok, ku každému sviatku si priala psa a celkovo bola dosť intenzívna v tomto. Nie neschvál, skratka som takato, pes by mi chýbal.
Neviem presne akú povahu ma buldoček, niektoré plemena nehrabu vôbec. Mala som malých bradáčov, prvá fenka bola na záhrade ako báger všade jama, druhý psík ten zas trhal všetky okrasné trávy a tiez sem tam výkopové prace, teraz mám veľkého psa, stavača a ten so záhradou nerobí nic, teda obžiera ovocné plody. Dokonca ani neočurava náhodne stromčeky, ma jedno miesto na záhrade kde chodí na potrebu a zatĺkla som mu tu 3 stĺpiky ktoré znackuje, normálne sa to naučil takto. Vyhrabanu ma jednu jedinú jamu na konci záhrady, začal ju kopať ešte ako šteňa, chodieva sa tam v lete chladiť, tak sme mu ju nehali. Každé leto ju trochu prehĺbi 😂. Ake verím tomu ze keby mu to zakážeme naučí sa, narozdiel od tých teriérov to nema v povahe
nám po smrti nášho prvého milovaného psa trvalo skoro rok, kým sme sa odhodlali zaobstarať si ďalšieho, proste to muselo úplne prebolieť. Ale my sme nechceli takú istú rasu ako bol Max (bernardín), ale niečo úplne iné, aby sme neporovnávali s Maxom a navyše, nechceli sme iného psa ako kópiu Maxa, ale ako samostatnú bytosť - nie že ho máme radi preto, že nám pripomína Maxa, ale preto, že je úžasný sám o sebe
Mne príde cez aby mi zakazoval niečo po čom túžim, ved on sa starať nemusí, iné by bolo keby bol alergický a dusil sa pri psikovi, ale tieto dôvody mi prídu také...
Ja by som nečakala na nikoho a doniesla by som si psa a hotovo , mohol by sa aj o zem hádzať a na hlavu postaviť
Najlepšie by bolo z útulku alebo darovaného
Ale otázka znie, že či ste boli v podobnej situácii a podarilo sa manžela alebo niekoho v domácnosti jemne obmekčiť a pristúpil?