Môže fungovať vzťah ateistu a veriacej?

Moze to fungovat rovnako ako pri akejkolvek inej rozdielnosti vo vztahu. Len netreba hrotit a fanatizovat. A treba sa navzajom respektovat.

Nie, neviem si predstavit zivot s veriacim clovekom. Este ja ako tak. Ale mat deti si veru predstavit neviem. Uz len zakladna otazka krstu by bola nepriechodna.

@beata_k Ved toto, ja tiež by som s krstom a tými vecami nesúhlasila, dvaja ľudia sami by sa dalo ale deti no...bud jeden ustúpi alebo neviem

Jasne že poznám také pary. Najlepšie je si veci ako krst deti vydiskutovať pred manželstvom

Ak sa vopred dohodnu zasadne veci ako vychova k viere, krst a podobne obradnosti a kazdy bude tolerovat svetonazor toho druheho, obaja sa zaobidu bez pretlacania svojej jedinej pravdy tomu druhemu moze to fungovat. Ale na to treba dvoch zrelych jedincov. Najhorsie je ak do takeho vztahu a dohod zacnu vstupovat veriaci stari rodicia a vnucovat to svoje.

Co sa krstu tyka, tu nie je kde ustupovat. Mozno grego a rimo, ok. Ale ateista a veriaci...neviem ako by doslo k dohode ohladom krstu.

@viestta Ale to nie je o zrelych jedincoch. Ja ked raz neverim v Boha, tak si logicky krstit dieta nedam. A veriaci si samozrejme krstit chce. Kde tu chces najst dohodu?

@beata_k neverim v Boha a deti som pokrstit dala.

@beata_k ani ja by som v tomto dohodu nenasla. Ale to som ja. Moze byt niekto, kto to dokaze tolerovat, moze byt niekto, kto to prekusne "pre pokoj v rodine". Co ja viem ake dovody mozu byt.

@kaktusik007 A co ti na to napisat? Saskarna pred kym? Pred Bohom? Pred partnerom? Pred kym. Raz tomu neverim, tak neverim. A nebudem kyvat rukou, ze ved to je jedno. Neublizi im to. Nie, neublizi. Ale pred kym hras divadlo?

a ano, moze to fungovat - ak bude vvzajomna ucta a respekt a ako uz napisala viesta predomnou - nebudu sa do toho montovat stari rodicia ani nik z rodiny. a toto sa nestane, takze casom proste budu konflikty

@viestta Ale to sa potom nebavime o ateistovi.

Úprimne, viem si to predstaviť max. len pri dvoch dospelých bez detí. Aj to by záležalo na tom, či si dokážu skĺbiť víkendový program (hodnoty sa až tak líšit nemusia). Pri deťoch ale ťažko. Predpokladám, že úprimne veriaci človek chce k viere viesť aj svoje deti. Mne ako ateistovi by sa to nepáčilo. O bohu sa s deťmi rozprávam, poznajú príbehy z biblie, ale je im to podávané ako rozprávková kniha. Vedia, že síce niektorí ľudia veria v existenciu boha (bohov), ale rovnako vedia, že niektoré deti veria na existenciu zúbkovej víly.

A najmä, ja som racionálny človek, ktorý aj deti učí, že svet funguje ako sled logicky prepojených príčin a následkov a to sa so zásahom vyšších síl akosi vylučuje. Viem, že s veriacim by som nedokázala vychovávať dieťa tak, aby nedochádzalo k vážnym sporom.

@annm81 dakujem za pekný príspevok 🙂

@beata_k pozri sa, tak ako veriaci moze byt fanatik aj tolerantny clovek k neveriacim, moze byt aj ateista tolerantny k veriacim. Ja som ateista, ale tolerujem kazdeho vieru v cokolvek, netolerujem fanatizmus, akykolvek. Mne je jasne, ze toto je stret svetonazorov, ale nevylucujem, ze niekde to fungovat moze. Poznam pary kde to funguje, aspon naoko to funguje, nevidim im do taniera co za tym je. Viem len to, ze u mna by to nefungovalo.

@beata_k nehram divadlo. to, ze nieco existuje medzi nebom a zemou nepopieram. Cirkev odmietam. Krstil mi ich otcov bratranec a hlavny dovod bolo meno - no chapem ze sa to tazko vysvetluje, no pre mna je / bolo extremne dolezite aby dieta malo aj druhe meno v poradi a prave krst v 2 a 3 rokoch mi toto meno umoznil zoficialnit. A teda aj bola potreba oznacit jednu konkretnu osobu ako krstnu mamu - aby nebolo spochybnovane ze koho si prajem aby sa o moje deti postaral ak exnem. Takze ano, prevladli prakticke pragmaticke dovody krstu a samotna viera v Boha v tom nebola. Napriek tomu moje deti nejake veci z desatora ucim a riadim sa podla toho - nezabijes, nepokradnes, nezosmilnis, nepoziadas manzelku blizneho svojho ;) a paradoxne som decka dala na cirkevnu zakladnu - no a tak su konfrontovani hned dvoma odlisnymi svetonazormi uz v malom veku a veru prospelo im to, vedia mniskam ci kaplanovi krasne argumentovat absurdnost dogmatickej viery a maju to prosim oekne z vlastnej hlavy. Hrda som na nich. A isto aj ten Boh, ak existuje, je na nich hrdy - su z nich slusni ludia.

@viestta Ale samozrejme. Tolerovat niekoho vieru je samozrejme. Ale zit a mat deti...hlavne mi ide o deti. Ja som ateistka. A neviem si predstavit dat pokrstit deti. Isla by som sama proti sebe.

@kaktusik007 Tak ale ty nie si ateistka. Ateista neveri v nieco medzi nebom a zemou. Tu si ludia casto pletu dojmy a pojmy. Mnoho ludi sa oznacuje sa za ateistu, ale v podstate len odmietaju cirkev. Boha by este ako tak pripustili. Ateista uplne odmieta existenciu Boha. Akehokolvek.

Taketo vztahy su bezne... Ak chce veriaci sobas v kostole a neveriaci s tym suhlasi, tak podpisuje papier, ze veriacej polovicke nebude branit vychovavat deti k viere...
Je rozdiel veriaci a veriaci... Ak niekto veri, ale nie je praktizujuci, tak podla mna je saskaren, aby sa brali v kostole a krstili. Ak niekto veri a je aj praktizujuci, tak v tomto pripade sobasom na urade strati moznost pristupovat k sviatostiam, kedze podla KKC (ked sa bavime o katolickej viere) zije v hriechu...
V podstate to iste plati aj v pripade katolik a inoverec... Tiez je to o tolerancii k tomu druhemu nabozenstvu. S tymto mam osobnu skusenost ako decko... napr som nikdy nepochopila pointu krstu v pripade zmiesanych manzelstiev, ze deti sa krstili chlapci po otcovi a dievcata po mame...

je to len o tom ako sa dvaja dohodnú...
máme dokonca v rodine - neveriaci súhlasil s manželstvom v kostole a aj s krstom detí...
manželia sú asi 25 r.

kedysi som si myslela, že to aj môže fungovať. a možno aj môže. ale ja si to neviem predstaviť. niežeby som bola absolútne neveriaca, mám nejakú ideológiu, pri ktorej nevyvraciam, že nemôže byť spätá práve s tým všetkým známym "Bohom"... ALE napríklad mám veriacich susedov, chodia do kostola a tak... a keď som si predstavila, žeby som mala za partnera toho chlapa z tej dvojice, tak ma až striasa. sviatok-piatok, nedeľa, stále kostol, sviatosti, modlitby, pomaly každý deň vďačia nejakému svätému... no mňa by porazilo. jednoducho nie. ako píšu baby vyššie. ak by šlo len o mňa a oňho, možno by som to zvládla tolerovať. ale deti do takého vzťahu nie.

Všetko sa dá, keď sa chce, sú páry, kde sa jeden z nich obrátil k Bohu až po svadbe...

Ale pokiaľ ešte pred svadbou majú odlišné názory, no asi by som zišla z kratšej cesty. Načo si zbytočne pridávať starosti, keď skôr či neskôr prídu konflikty... Je to dosť dôležitá téma podľa mňa, ak je človek veriaci, to sa premietne v každom ohľade, to nie je len toľko, že ateistov nevadí, že sa žena pre žehná pred jedlom... Ale spoločne modlitby s deťmi, pohľad na vec... No načo si komplikovať život

Ja som veriaca a to bolo pre mňa veľmi dôležité, aby som si našla aj veriaceho manžela a spoločne vychovávali deti vo viere. Tak som rada, že sa mi to podarilo. Nevedela by som si predstaviť život s ateistom. Poznám však manželov, kde jedna je veľmi veriaca a druhý bol ateista. Chodieval s ňou do kostola, lebo ju mal rád a potom zistil, že viera je niečo úžasné a dal sa pokrstiť.

Zavisi to vo velkej miere aj od tolerancie veriaceho voci neveriacemu a naopak. My sme taky par, ja neveriaca, priatel veriaci. Ale do kostola nechodi, ani nikako inak to krestanstvo nepreziva. Som ochotna ustupit, ak bude chciet svadbu v kostole, no ak by odomna pozadoval chodit na omse v nedelu, tak by nepochodil. Ja sa mu rovnako do viery nestaram, nepresviedcam ho aby neveril. Je potrebne sa zhodnut aj na krste v pripade deti, jeden z paru sa vzdy musi podvolit ci ano/nie, tak aby nedoslo k treniciam.
Osobne si ale neviem predstavih zit s niekym, kto by sa pred kazdym jedlom modlil, chodil do kostola 5x do tyzdna a presviedcal ma na jeho vieru.

Samozrejme, ze moze fungovat. Ja som praktizujuca veriaca, manzel ateista. Sme spolu uz 11 rokov. Ale veci ohladom viery sme si vydiskutovali este pred manzelstvom.

pokiaľ sa budú rešpektovať, môže to fungovať. Pokiaľ nie je veriaci až príliš veľký fanatik. Mám takých známych. Ženy chodia do kostola, muži sú doma. Občas zoberú aj deti. Inak to nejako neovplyvňuje ich vzťah. -Svadbu mali v kostole, deti sú pokrstené, majú prijímanie, birmovku. S týmto muži problém nemali.

Poznam niekolko manzelstiev ateista katolik a funguju, ale v dvoch pripadoch ateista nebrani veriacemu vo viere a v tom, ze k viere vedie aj deti a v druhom pripade muz (ateista) trval na tom, ze deti mozu chodit do kostola, matka ich moze viest k viere, ale ku krstu a k ostatnych sviatostiach deti mozu pristupit az ako dospele, na zaklade vlastneho rozhodnutia. Vsetko stastne manzelstva, ale otazku viery si vykomunikovali vopred.

Poznám jedno, či 2 také manželstvá.
Manželka veriaca, manžel nie.
Sobáš v kostole a pri sobáši sa dohodli, že deti budú vychovávané vo viere, teda pokrstené.
A tak to aj je... deti pokrstené, chodia aj do kostola v nedeľu/sobotu večer, muž nechodí. Deti prijali všetky sviatosti zatiaľ po birmovku a príjmaní sviatostí sa zúčastnila aj celá mužova "neveriaca" rodina.
Manželstvo majú ukážkové.

@kaktusik007 nechápem, prečo až krst umožnil dať druhé meno, veď dve mena môžeš dať hneď pri narodení, teda pred krstom a pri birmovke môžu mať tie deti ešte aj tretie meno, ktoré sa oficiálne nepoužíva