Moje tajomstvo o nevere ma strašne ničí
Viacere ma tu poznate, preto som si zmenila nick a potrebujem sa niekomu zdoverit.
Zijem niekolko rokov manzelstve, mam milujuceho muza a mame spolu skoro 3 rocne uzasne dieta....a ja som toto cele stastie ohrozila. Ba dokonca sa bojim ze znicila....Podviedla som svojho manzela, pol roka dozadu. Bolo to s kolegom, neviem ako k tomu prislo...nejaky cas predtym som sa v manzelstve citila nie dobre, s muzom sme viac menej nekomunikovali, on mal vela prace, ja som sa citila ukrivdena (tiez som chodila do prace, plus starostlivost o dieta a domacnost...mala som pocit ze vsetko na mna dolieha). Tym neospravedlnujem co sa stalo, vysvetlujem situaciu. S kolegom sme si zacali najskor pisat, vznikali dvojzmysly, tahalo sa to cele tyzdne mesiace, ja som bol v tom zev pisani nie je nic smrtelne....az pokym sa to neprehuplo do niecoho odsudeniahodne a s cim sa doteraz neviem zmierit.
Preslo pol roka, moj muz o nicom nevie. Najskor som mu to hovorit nechcela, snazim sa to mu najlepsou manzelkou. Moj manzel si ma vazi, podporuje ma a mame velmi pekny otvoreny vztah (otvoreny myslim uprimny), a ked som ja zmenila tento pohlad, nase manzelstvo po citovej, intimnej aj ineych strankach nanovo rozkvitlo. Robim co mozem, plnim mu sny, odisli sme kvoli nemu velmi daleko odkial sme zili, lebo doma nebol stastny, doteraz som a nevedela k tomu odhodlat. Robim pre neho vsetko....Viackrat predtym mi vravel ze nas intimny zivot sa mu nepaci, co sa intenzity aj kvality tyka, som par veci zmenila, pristupila na to co chcel davno skusit a paci sa to aj mne, nas zivot je v tom to odvtedy uplne harmonicky, lepsi ako ked sme sa spoznali....
Mna ale toto 'tajomstvo' neskutocne zoziera. doslova to zo mna vycicalo zivot, energiu a neviem co. Niekolkokrat som pomyslala na samovrazdu, nejak racionalne o dotho vzdy upustim, moje dieta ma stale potrebuje.
Moj problem je ze ja by som mu to strasne rada priznala. Lenze je to ta cesta lahsia pre mna, vravim si ze tie vycitky co mam a su naozaj obrovske su moj trest za to co sa stalo. tieto myslienky 'proti' tomu ze priznat sa su tie ktore ma nicia tiez:
1. bojim sa ze by nas manzel opustil....nie, nie som sebecka, nebojim sa o seba, viem ze to je to cosi zasluzim. ikdy by som si ale neodpustila keby som tak nasmu dietatku pokazila detsvo, keby sa vidavalo oddelene s mamou a ocom. samozrejme by som tym trpela aj ja, v tomto myslim ako kazda matka ale v prvom rade na nase dietatko. Moj muz je vynikajuci otec. nech bolo nase manzelstvo v akomkolvek stave, o deti sa vie postarat vzdy prikladne aj sa pohra, aj sa postara, vychovava, snazi sa venovat...
2. som zivitelkou rodiny, moj manzel aktualne nema pracu, hlada si ju, stresuje ho to, je pod velkym tlakom, pred kazdym pohovorom som mu oporou, trenujeme pohovor doma v kuchyni, pripravujem ho, cvicime cudzie jazyky a on mi viackrat povedal ze mu to velmi pomaha, ze bezo mna by uz bol na dne ze si nevie najst pracu. ja ho povzbudzujem, problem je ze prace je malo, svojmu muzovi verim co a tyka pracovnych schopnosti. samozrejme co sa penazi tyka, nechcem aby to bolo ze nema peniaze, nema pracu a ja mu este takuto jobovku dam?
3. manzel v minulosti trpel depresiami, naozaj nechcem aby tomu znova prepadol, znicilo by mu to zivot, doslova....
4. viackrat sme sa otvorene bavili o rozvodoch a tak, ked sa daco vyskytlo v okoli. Muz mi viackrat povedal ze si mysli ze si vybral super zenu a keby sa raz vo mne sklamal, ze by uz v zivote neveril nikomu a nicomu. Ze by ho to znicilo, ze by stratil zmysle zit,...A ja viem ze to tak je, moj manzel je strasne zasadovy...
Ja strasne neviem co spravit. Nedokazem jest, nedokazem normalne zit, tesit sa s rodiny tak ako doteraz. Cele vianoce som uplne znicena, lebo sa bojim ze su posledne spolocne....Zijeme v meste velmi velmi daleko od najblizsich znamych, rodiny (cez 500 km)...Sme len my traja, to je nas svet...
prosim neodsudzujte ma, to ako sa sudim sama je to najhorsie ako si clovek vie predstavit, ja uz neviem co mam robit, som na pokraji zrutenia, bojim sa ze sa naozaj psychicky zrutim(nie som od toho daleko,nedokazem jest, schudla som velmi vela kg, manzel sa o mna obava ze som vazne chora....napr teraz som od stedrovecernej vecere nic este nezjedla...)...a keby som sa ja zrutila, okrem ineho musim tak ci tak s pravdou von a este aj ostaneme bez eura...
vobec neviem co mam robit...mam ulavit svojmu svedomiu a priznat sa? za cenu toho ze znicim asi zivot nasmu 3 rocnemu dietatku a jednemu uzasnemu muzovi? alebo si mam toto tajomstvo vziat az do hrobu? na druhu stranu moj manzel si zasluzi vediet aka som, rozhodnut sa ci i vie odpustit alebo nie....ale obavam sa ze by to skoncilo katastrofou viacerych zivotov ☹ fakt som v koncoch
zjavne uz vopred si vedela ake dosledky moze mat pripadna tvoja nevera. tak preco si to dopustila? tvoje vycitky su dostatocnym trestom za tvoj ulet. a vzhladom k tomu akym smerom sa to ubera - povedala by som tvojmu manzelovi pravdu. ak sam je taky tupy ze nevidi ze sa nieco vazne stalo....
ja by som mu urcite nic nepovedala, naco? Snaz sa na to zabudnut aj ty, a zite stastny zivot 🙂
človek sa nezbaví toho, o čom mlčí....
@cersey Manželovi nič nehovor, myslím, že by to k ničomu neviedlo, akurát by ste sa trápili všetci. Budeš sa s tým musieť zmieriť sama, resp. skús vyhľadať psychológa, s ktorým si o tom budeš môcť pokecať. Ťažko je radiť niečo viac. Držím palce nech to nejak zvládneš bez toho, aby sa ti rozpadla rodina.
pocuj prestan na to mysliet, stalo sa, clovek nie ej az taky monogamny tvor ako sa zda. Takze na to zabudni, vezmi si to so sebou do hrobu, vykecala si sa tu a bodka. Mas pekne manzelstvo, mas krasne decko, rodinu mas vsetko,co mozes mat. V sexe si teraz spokojna a lutujes to,co sa vtedy stalo. Takze si to uzavri v sebe a chod dalej. Odstahovali ste sa, mas iny zivot a neries to,co bolo. Pravdepodobne ste vtedy neboli stastni ani Ty ani muz, pises ze ste sa odstahovali daleko. Tvoj manzel potrebuje podporu, ktoru mu aj davas po vsetkych strankach a nie aby si znicila jeho ego tym,ze mu povies,ze milacik stalo sa. On teraz potrebuje zenu po svojom boku,hlavu co hybe krkom a nie trosku,co sa zoziera kvoli jednemu romaniku... 😉 Takze moja, chod nieco zbodnut do chladnicky,nech sa muz neboji,ze Ti cosi je, pomojkaj decko,ukludnis sa. Potom chod za chlapom, pomojkaj aj jeho a uvedom si ze ake je to cele krehke a ze to chces tak ako to je, aj s tym stromkom svietiacim a vsetkym okolo. Hlavne sa prestan trapit. Nemas sa preco. Nikto nie je neomylny, kazdemu sa podari pocas manzelstva nieco take,ze to bud skonci iba takym flirtom,alebo to zajde aj dalej. Vies co je dolezite? uvedomit si to a useknut to v spravny cas pokial sa to da. Co si aj spravila. Teraz je zla doba, ludia a hlavne chlapi nas potrebuju, zdrave, zive po ich boku. Zijeme velmi rychlo,takze nejaky preslap neries. Ak ches tak sa vyspovedaj knazovi,ale nie svojmu manzelovi.
@cersey Ahoj, nejdem Ťa odsudzovať, Ty si sa už odsúdila sama. Môj názor je taký, že Ty trpíš dostatočne za všetkých, nemusí trpieť aj Tvoj manžel a vaše dieťa. Nechaj si to tajomstvo pre seba a snaž sa naň zabudnúť. Buď naďalej svojmu mužovi oporou. Časom si možno budeš vedieť odpustiť aj sama. Je to Tvoja kaša, čo si si navarila, neťahaj do nej iných.
Držím Ti palce! Skús sa menej trápiť, aby sa to fakt neodrazilo na Tvojom zdraví.
Nesúdim, sama viem, aké to je ked je v manželstve kríza... aj ked som sa nevere vyhla, boloto len o chlp :P moja rada: bud rada, že nei si s ním tehotná... prehod to cez hlavu a hlavne MLČ!!!! MLC!! a nikomu nič nevrav"
Chod sa vyspovedat do kostola, aj ked nie si mozno veriaca, mozno to taky rozhovor pomoze
@cersey odsudit je lahko....ale poradit tazsie. Ja na tvojom mieste by som sa nepriznavala muzovi....ty si ulavis ale co on? Ak mas problem, pohovor si s nejakym psychologom, ale urcite nic muzovi nehovor. Leda, ze by si s nim uz nechcela viac zit. On ti mozno odpusti...ale urcite nezabudne. Mne sa toto stalo v opacnom garde kedysi... ty uz teraz vies, ze si urobila blbost a snad sa poucila, ze problemy v manzelstve sa neverou nevyriesia.
si len clovek, urobila si chybu, uvedomila si si to, nepokracujes v tom...odpusti si...ja by som nic nehovorila, ak to teraz klape tak to zbytocne nepokaz, aj tak by sa ti neulavilo, je to len pocit,ze to potrebujes zo seba dostat,ale keby si to aj povedala,tak sa nebudes citit o nic lepsie, snaz sa s tym vyrovnat a ber to ako zivotnu skusenost,ktora ti otvorila oci.venuj sa rodine a tes sa z toho ze mas manzela dieta,ktori ta potrebuju.
Je potrebne aby si si odpustila. Chyby robime vsetci odjakziva, male ale aj velke. Je to tak odkedy je ludstvo ludstvom. Na tom co sa stalo uz nic nezmenis, teraz ta kvari strach ze o vsetko prides a ver ze sa to aj stane ak sa nevzchopis. Ak by ludia nerobili chyby boli pravdepodobne este stale v raji 🙂. Pojde to s tebou stale ale casom sa to zlepsi a nebude to tak boliet. Zaklad je odpustit si a snazit sa byt lepsou.
@cersey Nepovedz mu to....zabudni na to, ako keby sa nestalo....Ak ho ľúbiš aj on teba, ste šťastná rodinka, nekaz to.....Aj tak ma vždy udivuje, že ženy sa po takomto niečom cítia otrasne....A chlap? Ten ani očkom nemihne častokrát.... 😒 Stalo sa stalo.....možno ťa to posunulo ďalej a vieš si viac vážiť čo máš.....
Vsetko sa deje z nejakeho dovodu ... Nieco si prezila, uvedomila si si co mas, hodnoty ktore chces budovat,
Vase manzelstvo sa na margo toho zlepsilo az neuveritelne (ako popisujes), lebo si zacala na nom systematicky pracovat. Urobila si chybu, avsak evidentne si sa z nej poucila a vela veci zmenila k lepsiemu. Nehovor mu nic... neznic Vase stastie. Ved sa mate radi! A dieta je prvorade... Odpusti si konecne, vycitkami nic nevyriesis. Olutovala si, nezopakujes to, chod dalej! Rodinka ta potrebuje a Ty ju tiez! Pestuj si Vas maly svet a ochranuj ho! Nie je treba sa takto tryznit, naozaj ...
@cersey podla mna sa potrebujes z toho vyrozpravat, vyliat to zo seba, ulavi sa ti. Manzelovi nie, znicila by si vsetko, najdi si psychologa. Urcite to pomoze, na to predsa su, nie? Si na tom fakt zle, este aj na samovrazdu pomyslas, je najvyssi cas. Nenic uz seba, nenic muza. A nicis domacu pohodu ak sa zozieras, co myslis, necitia z teba, ze sa trapis?
hladaj psychologa, vykecas sa, poradi ti, mozes si velmi pomoct bez toho aby si manzela ranila
Moja rada, jedine odpusyenie samej sebe.stracas sa sama v sebe.ak nie psycholog, neviem ci si veriaca, ale su uzasni spovednici, knazi, Boh Ta napriek tomu, co si urobila nekonecne miluje.Odsudit sa ma hriech-cudzolozstvo, ale nie clovek.ty to uprimne lutujes.ked sama sebe odpustis, ja pevne verim, ze Ti aj Tvoj muz odpusti.drzim prsty.kiezby kazdeho po nevere tak zozieralo svedomie , svet by bol iny.
neviem či si veriaca...ale vyspovedaj sa, pomodli a pros boha o odpustenie...potom si odpustiš sama.... mužovi to nehovor...neulavi sa ti
@cersey aj ja ti z osobných skúseností radím aby si mu nevravela nič. Uľaví sa ti asi určite keď to zo seba dostaneš ale nezabudneš na to. Neznamená že keď to bude vedieť manžel tak sa budeš cítiť lepšie. Chlapi sa naneveru ddívajú úplne inak ako my ženy a to oveľa horšie. Skús zabudnúť. Povedz si jednoducho v hlave stop, ničí ma to. Alebo ak máš nejakú oporu v nejakom blízkom človeku, sestre alebo naj kamoske, veľmi pomôže sa z toho vyrozprávať. A vypočuť si aj od iných ľudí pohľad na danú situáciu. Naozaj viem čo prežívas ale nekaz si to krásne čo máte. Bol to prešľap ako píšeš a máš veľké ponaučenie do budúcnosti. Za pár rokov sa na to budeš pozerať ako na dobrú skúsenosť v živote. ..Naozaj. držím palce aby si vydržala nič mu nehovorit.
@cersey Som za to nehovorit mu nic.
Ak mu to povies, tebe sa ulavi, jemu tym ublizis a rodina sa vam skor ci neskor rozpadne.
Bude to tvoje male tajomstvo, a aby si sa na to pozerala ako "male", prestan tomu pridavat taku dolezitost, co sa stalo uz sa neodstane, ale na svete su ovela horsie veci ako jedna nevera, ktoru si aj tak olutovala
@cersey Ja by som išla do kostola a porozprávala sa s kňazom.
Sexuolog Dr.Plzak povedal:Zatloukat,zatloukat,zatloukat!(myslim,ze ten stary pan vedel,o com hovori)..si myslis,ze si jedina na tejto Zemi?...alebo ze si dokonaly tvor?..nie si...tes sa z rodiny, pomahaj svojmu muzovi, vyhod to z hlavy, je to prec, uz sa to stalo ... tiez asi nechodis preberat smetny kos so vcerajsou vecerou...neries minulost,uteka ti pritomnost...a inak, ten kostol nie je zly napad...drzim palce..
Miluj svojho muza najviac ako vies, pestuj vase manzelstvo nielen takto v krize ale vzdy a tvoje dieta ta potrebuje....
treba sa poucit a ist dalej, manzelovi si oporou, ako vravis znicila by si hned 3 zivoty. nevrav mu to, vysporiadaj sa s tym sama. drzim palce
ja som za to, aby si si manželovi nehovorila nič, ale sama viem, ako takéto výčitky dokážu ničiť...
ale sranda je, baby, že ak sa tu nejaká zdôverí s tým, že ju podviedol manžel, tak ho tu máte za najväčšiu ľudskú hyenu, ktorú treba okamžite nakopať do zadku a to najlepšie hneď, ale akonáhle to tu urobí jedna z nás/z vás, tak je to relatívne v pohode... 🙂
@bona_dea suhlas,ale to iste by som napisala chlapovi,keby sa takto citil a urobil by to prvy raz...
@cersey priznanie nie je poľahčujúca okolnosť - priznanie je len o tom, že ty uľavíš svojmu svedomiu, lebo ťa to viac neťaží a už len čakáš na rozsudok - ale hodíš všetky tie svoje sračky na niekoho, kto sa s nimi zrazu musí vysporiadať a zatiaľ čo ty budeš spokojne spať, tak on sa bude trápiť a zožierať...
stalo sa - už sa neodstane, ale ak nevieš čo so sebou, tak smer psychológ... mužovi sa s tým nepriznávaj...
@cersey ok.tak si ho podviedla.co uz.stalo sa.necitala som prispevky od inych ale podla mna sa trapis lebo stale na to myslis a nevies sa s tym vyrovnat.vsetko je to normalne.je normalne mat vycitky svedomia a trapit sa.ale musis si uvedomit ze ludia nie su dokonali, ze v zivote su situacie ktorym clovek podlahne ani nevies ako....akokeby si sa smykla na bananovej supke a nevies sa zastavit.musis prestat na to mysliet.je to jedine vychodisko.ako ked sa nieco zle prihodi a chces zabudnut cim skor.musis to potlacit do uplneho kuta svojej pamati aby si mohla byt stastna so svojou rodinou.hovorit muzovi o tom nesmies.vsetko by si iba dokaslala.velmi vela ludi zije s podobnym tajomstvom ako ty.velam vela vytrvalosti x
Nič priznaním nezískaš - odpustenia muža sa nedočkáš ...stratíš všetko, čo si doteraz vybudovala a zanecháš za sebou spúšť ... chybu si už urobila, teraz neurob druhú.
Nájdi si psychológa, psychiatra, spovedníka....čokoľvek...odpusť sama sebe....a ži ďalej.
Ak to bola jednorázová vec a viac ju nemieniš opakovať, pochovaj ju hlboko a pouč sa z toho !
nič zlé si nepravila. Bola si osamotená citovo a túžila si po láske. Nech ťa to nezožiera, pretože si vychovaná ako slušné dievča a spoločenské dogmy ti tlačia do hlavy že je to hriech. Nie je. Si len človek, obyčajný, túžiaci po pochopení. Možno sa ti to ešte stane..... niekedy v budúcnosti..... dosť si sa obetovala pre manžela, viac, než iné by boli spravili. Prajem ti, aby si našla duševnú rovnováhu a vedela žiť s tajomstvom (nie hriechom).
@cersey moja rada - byt ticho... lebo pokazis uplne vsetko.. Bola to chyba, preslap, ale je fajn, ze si si to uvedomila.. Ak sa cez to nevies preniest sama, najdi si psychologa a ries to s nim. Ale rodinu si nerozbi. Aj s ohladom na muza, v akom je momentalne rozpolozeni a sama vies, ze by ho to polozilo.