Matka je citová manipulátorka. Ako na ňu?

Ja by som sa jednoznacne porozpravala, co sa mi nepaci a preco...je to asi jednoduchsie s mamou ako svokrou 🙂

@ewisam Porozpravanie sa s manipulatorom k nicomu nevedie.

@kveta dakujem za knihu, urcite ju vyhladam. len tak strucne nejake zhrnutie mi nevies poradit pre zatial? 🙂

@koala7 Neviem.

@koala7 ja zažívam to isté už od detstva. Rozprávanie nepomáha, ešte sa nahnevá, potom sa so mnou o ničom nebaví, ešte aj od syna zisťuje, čo doma robíme / nerobíme. Ale navarí nám, ked tam prídeme. Asi ju už neprerobíš, to je iná generácia, myslia si, že ich musíme vo všetkom poslúchať.

@koala7 viem si predstaviť ako sa cítiš...ja mám rovnaký problém, ale s ockom...takisto je dobrý človek, len ja nemám pri ňom žiadnu moc...keď niečo poviem,svoj názor, dozviem sa x dôvodov,prečo to tak nie je správne a nakoniec to tak aj dopadne, že ustúpim od svojho a ešte sa cítim vinná...ja sa ani k tej vlastnej rodine neviem dopracovať,lebo rozmýšľam, či mi niečo bude vyhovárať, odhovárať, či sa mu to nebude páčiť...tiež som bezmocná a neviem ako na neho

@koala7 tak to sa naše mamy veľmi podobné v tomto....Aj moja mama je taká, že ešte aj teraz keď som už sama matkou 2 detí a čakáme 3, stále ma poučuje čo ako mám robiť a ak sa jej vzopriem tak ja som tá najhoršia. 5 rokov som to znášala, mlčky trpela ale už to zašlo tak ďaleko, že sme sa s manželom rozhodli, že si postavíme vlastný RD (zatiaľ bývame pri mojich rodičoch)...A čo by som ti poradila, ťažko povedať ja som naozaj už skúsila asi všetko, ale nikdy to k ničomu neviedlo. Najlepšie asi bude keď si aj napriek tomu, čo ti bude mama "radiť" urobíš to čo bude podľa tebe to najlepšie aj keď sa to mame nebude páčiť...

@lulu369 @anah88 ono tu nejde ani tak o radenie, ale o to ako reaguje v niektorych situaciach, ked jej poviem ako si nieco prajem: napr ze si prajem mat za svedka na svadbe kamaratku, ze si prajem aby ked mame navstevu cudzich ludi moje male babatko sedelo na rukach mne a nie jej, lebo tak sa citi najbezpecnejsie, ona sa potom len rozplace a smokli a neviem co aka som zla. alebo sa rozhodne ze nam navari a donesie jedlo, a ked jej poviem ze to naozaj netreba, ze zjeme chlieb alebo si objedname pizzu ked budeme hladni, tiez je z toho smutna... alebo milion inych somarin, ked s niecim dobiedza a zrusim ju, tak niekedy dostane taky hisak ze ona uz nic odo mna nebude chciet, ze odchadza a podobne

Ahoj moja. Ja mám podobnú mamku - experta na vyvolávanie pocitu viny u ostatných. Dlho som s tým bojovala. Pomáha jediná vec a to neprotirečiť jej. Na všetko jej pritakam - najprv. Musíš na ňu ísť nepriamo a to tak, že ak chceš niečo dosiahnuť nejaký cieľ tak ju musíš presvedčiť, že na to prišla sama. Mám to jednoduchšie keďže bývam ďaleko, ale vydierať sa dá aj cez telefón. Uvediem ti posledný príklad z môjho života ako som to poriešila. Od začiatku roka odo mňa žiadala prísľub, že prídeme cez jarné prázdniny. Statočne som sa držala až do polky februára a vravela, že nemôžem jej to s istotou sľúbiť, lebo neviem ako to bude mať manžel v práci. Toľko sa mi nasťažovala doslova na všetko, že som jej v slabej chvíľke sľúbila, že prídeme s malým aj keď bez manžela. Čo čert nechcel akurát to vypálilo tak, že muž musel práve ten týždeň na školenie. Takže som sa pustila do hľadania vhodného vlaku tam aj späť. Samozrejme bez prestupov a žiadne nočné spoje. Nenašla som nič. Neostalo mi nič iné len zavolať mame, že neprídeme. Keďže máš podobnú mamku tak asi chápeš ako by reagovala. Týždeň som sa na ten telefonát pripravovala. Začala som tým, že mám vlak tam, ale späť len nočný a že ide len druhá trieda. Toto som obkecávala asi 5 min. Potom ona, že veď mám aj autobus, čo som jej musela vysvetliť, že si na 8 hodinovú cestu s dieťaťom netrúfam. Ďalších 5 min. Až nakoniec ona povedala, že keď to nejde tak nemáme chodiť. Následne som sa jej 5 min ospravedlňovala, že poruším sľub (ktorý odo mňa vynútila) a ako mi je to ľúto. Ona bola celá uveličená z toho aká môže byť veľkodušná a odpustiť mi. Mám svoju mamku rada, ale občas je to s ňou náročné. Myslím, že aj ty neznášaš ten pocit keď sa mama na teba hnevá. Skús to podobne ak cítiš, že sa blíži konflikt. Doslova ju donúť myslieť si, že na nápad, názor, cieľ.... čokoľvek vlastne prišla ona.

@stefka33 dakujem, aj ja byvam daleko, ale ak sa vidime raz za cas, alebo cez maily, cesta sa vzdy najde.. presne z tymi slubmi, ked poviem ze prideme na tyzden, je smutna ze nie na dva atd., presne taha ma domov aj bez manzela, alebo hoci len dieta jej mam poslat, a tiez to tak robim, niekedy nereagujem - to je este horsie to ju vyprovokuje viac, alebo niekedy vybuchnem, niekedy jej poviem na rovinu ze nech nehysaci, ale podstatu nevmam vyriesenu, ten sposob jej myslenia a dozadovania sa.. ona napr. minule zahlasila ze moj syn (jej vnuk) je pre nu ako jej tretie dieta, preto ho bude chranit aj pred nami ked mu budeme robit zle - zle bolo to ze nemal ciapku lebo podla mna mu ju netrebalo... ked jej na to poviem svoje, rumazga... no proste katastrofa... ale skusim ako vravis, pritakavat, a robit si po svojom, niekedy zaklamat, a pod

@koala7 To s tou čiapkou som mala rovnaký cirkus so svokrou. Lenže ked oni boli malé, bývali tuhé zimy, snehu bolo po celom Slovensku aj 2 mesiace, nie ako teraz tento rok. No vekom to nebude lepšie, len horšie.

stefka33, koala7 - no dievčatá neviem , možno je to tým, že ja svoju mamu pomaličky strácam a som precitlivelá, no bola som aj dcéra a teraz pomaličky si zvykám aj byť matkou dospelej dcery. Viem že máte vo svojom srdci svojich rodičov radi, ale máte svoje matky tak radi, ako svoje deti? Hm, raz budete totižto presne na ich mieste, skúste sa zamyslieť ako sa cítia, ked ich odsúvate pomaly ale iste na vedľajšiu kolaj. Ja viem, že je to jednoducho život a taký je teraz aj trend /dakedy to tak nebolo/. No oni pri vás stáli od narodenia, vedeli o každej vašej boľačke, prežívali s vami vaše úspechy i bolesti, určite ste sa im zverovali aj so svojimi láskami a teraz zrazu máte SVOJU rodinu, do ktorej ONY nepatria. A ak áno tak len ako návšteva /príde, odíde, pochváli len nech nekritizuje?/ "Maminky" ľúbte svoje mamy, tešte sa, že vám má kto poradiť, či postrážiť deti. Je to smutné ale, pomenovanie na matku "citová manipulátorka" by bolo pre mňa dosť ponižujúce, možno je vaša mama jednoducho precitlivelá, veď aj veľa dnešných ešte mladých žien už trpí rôznymi depresiami a vaše mamy si už hádam aj zopár problémov a trápení v tom živote odžili. Keď z vášho života odídu a nebudete sa mať koho spýtať, či poprosiť o pomoc, lebo vaši priatelia tiež majú svoje rodiny a problémy, možno vtedy si poviete, ako by bolo dobre, keby vám trochu vypomohli. Dievčatá dúfam, že to nebudete brať v zlom, len som chcela trošku zmeniť váš pohľad na rodičov. Prajem vám veľa pekných chvíľ strávených s vašimi najbližšími 🙂 .

@eeerika.h No vďaka. Teraz sa cítim ako hnusná mrcha. ☹ Ale nie pekne si to napísala. Mamku si vážim, jej obetavosť, pomoc, podporu. Práve preto sa snažím zraniť jej city čo najmenej. Niekedy je to však náročné a nevidím nič zlé na tom, že sa problém pomenuje. Teraz to ešte nejde, ale svoj domov upravujem tak, aby som si rodičov mohla vziať k sebe. (Mamka sa stará o babičku)

@eeerika.h mas v niecom pravdu, ale ked nepoznas vsetky detaily, tazko ti posudit moju situaciu. Ja si uz teraz robmim poznamky co nebudem robit svojmu synovi a neveste, ked budem matka dospelych deti, rovnako ako som sa to snazila zapamatavat si ked som bola dieta co sa mi na rodicoch nepacilo. Citala som si kratky uryvok z knihy ako rozpoznat manipulatora, a veru mala tam tych bodov ktore splnala dost. Velmi by som s nou chcela mat lepsi vztah, ako s otcom, s ktorym nemam problem sa porozpravat o hocicom. Psychicky ma depta ked vo mne vyvolava pocit ze jej ublizujem, aj ked rozum mi vravi, ze to ona to prehana

@stefka33 presne takto by si sa citit nemala (ako mrcha). Slova ericky boli sice myslene v dobrom, ale v podstate su tiez manipulativne a vydierajuce. Ak niekto takuto situaciu nezaziva na vlastnej kozi, tazko pochopi. To nie je o odsuvani mamy na druhu kolaj, ale ono je fakt pre dieta nesmierne vysilujuce byt neustale citovo vydierane a to je presne pomenovanie. Citove vydieranie od rodica brani dietatu osamostatnit sa, naplno dospiet, nabrat sebavedomie a najhorsi je ten neustaly pocit viny. Otazne je, co s tym robit. Mamu nikto neprerobi, jedina cesta je akceptovat ju aka je, odpustit jej a nepripustat si jej slova k telu - co je v praxi velmi tazke, ale da sa to , tvrdym treningom...

@koala7 pocitu viny sa da zbavit aj tym, ze mame vnutorne odpustis... proste ju budes brat taku, aka je, s vedomim toho, ze ona inak konat nevie. A v kazdej chvili kona najlepsie ako vie. Mozno ju to tak naucila vlastna mama alebo okolie. Ten pocit odpustenia je velmi oslobodzujuci... aj ked sa k nemu clovek tazko dopracuva cez vsetky tie bolave nanosy...

@koala7 aj keď ťa chápem, môj názor to nemení. Ver mi, aj ja som veľakrát zareagovala na moju mamu tak, že som to potom 100 krát oľutovala, viem, že vo vypätých situáciach človek len ťažko použije to správne jednanie s rodičmi. No môžem ti len toľko poradiť, ju už nezmeníš, ale pokús sa zmeniť svoj pohľad na ňu, určite si to zaslúži. Urobiš radosť hned 2 a viacerým ľudom. Jej, sebe, že si to zvládla no a v neposlednom rade aj tvoje deti budú vidieť, ako pekne sa správaš k mame a raz možno ten istý prístup použijú pri tebe. A to že si vravíš, že určite "toto či tamto" svojim deťom nebudeš robiť, je síce pekné, no aj s tým mám skúsenosti. Bohužiaľ, veľakrát si myslím, že toto nikdy nepoviem /neurobím/, ale život nám veľakrát pripraví do cesty toľko prekážok, možno bolestí či iných starostí, že v neskoršom veku už máme úplne iný pohľad na deti, výchovu či život vôbec. A práve preto, že zo skúseností vieme kam to smeruje, snažíme sa ochrániť svoje deti neustálym upozorňovaním či inými ochrannými zábranami, ktoré oni vnímajú ako obmedzovanie. No a matky, majú toho naozaj omnoho viac na starosti ako otcovia. Hoci otec je veľmi dôležitý, tak ako matka, len každý prináša do rodiny niečo iné. Otcovia sa vedia viac odosobniť a ich psychiku to nepostihne tak ako tú maminu. No obaja ťa majú určite rovnako veľmi radi, len matka tým, že ťa celý život viedla, zotrvačnosťou pokračuje. Pomaličky a s láskou jej ukáž, že správnu cestu už vieš hľadať aj sama a možno by nezaškodilo sa dakedy len tak popýtať ako by to urobila ona, veď tebe to neublíži a ju to poteší /no a za navarenú večeru by som sa asi poďakovala/. 🙂 pekný deň prajem PS: mama mi dakedy vravievala: niekedy nie je tak dôležité "ČO" povieš ale AKO to podáš 🙂

@hradnapani veľmi pekne si jej poradila, súhlasím s tebou, ale ak môžem na svoju obhajobu: moje "manipulatívne a vydierajúce slova" budú v tomto prípade asi všetky tie, ktoré sa budú snažiť pochopiť a vysvetliť správanie "smutnej a plačlivej maminky" nazvanej manipulátorka. No bez pochopenia je ťažko sa posunúť vpred v dákom vzťahu. A myslím si že vzťah matky a dcéry vždy stojí za to, aby sa zapracovalo na vzájomnej úcte a láske a to aj s ohľadom na vzor pre ďaľšiu generáciu 😉 ako sa vraví, čo sejeme - to žneme. 🙂

@koala7 nemáš to jednoduché ☹ ale určite by som ja nepoľavovala a keď sa pustí do plaču, tak by som si ju nevšímala (viem je to ťažké, je to tvoja mamina, ktorú máš rada) veď možno to raz pochopí že už si sama mama a chceš sa o svoju rodinu starať sama bez jej pomoci a že ty sama najlepšie vieš čo je pre tvoje bábo najlepšie...Ako som už písala niečím podobným som si prešla aj ja (moja mama síce neplače, no u nás to funguje tak, že keď jej poviem ako to chcem ja, tak na mňa začne útočiť a vždy s toho ja vyjdem ako ten najhorší človek ☹ Ono to najhoršie na tom je to, že naše mamy si myslia, že sme stále tie ich malé dievčatká, ktorým stále treba hovoriť čo a ako...

@eeerika.h bezpochyby mas pravdu a ja s tvojimi slovami o vztahu matky a dcery suhlasim, takisto s tym siatim.
Ale ono je to casto tak, ze tie slova o tom, (ved som ta vychovala, vsetko som pre teba urobila, a ty ma teraz odsuvas atd su presne tie slova, ktore tieto maminky radi pouzivaju a dietatu uberaju pravo sa vobec citit tak ,ako sa citi. Beru sancu na akukolvek diskusiu, vyvolavaju obrovsky pocit viny, ze dieta sa citi neopravnene nevhodne. (tak ako zareagovala stefka, ze sa teraz citi ako mrcha a ked ti taketo argumenty povie vlastna mamka, tak sa potom naozaj zhryzas velkymi pocitmi viny, ktore ta brzdia a skodia tebe a potom aj vlastnym detom Ale v zasade plne chapem pointu tvojho prispevku). Takze mamka robi chybu, ale nemoze za to, dcera sa s tym musi nejako vysporiadat a lubit a brat mamu taku, aka je a byt jej vdacna za to dobre medzi nimi.
Uplne najidealnejsie by bolo ak by aj matka chcela na tomto pracovat, ale tieto "vydierajuce" tipy mamiek toho obvykle nie su schopne, co je skoda... lebo tu dusu by si potrebovali liecit najma ony...

@koala7 Ahojky! Odporucam ti precitat si knihu od Isabelle Nazare-Aga: Nenechte sebou manipulovat 😉 . Tam najdes vsetko: ako rozpoznat, ze mas tu cest jednat s manipulatorom, ako sa proti tomu branit a vela uzitocnych rad v kontakte s takym clovekom, ci uz je to mama, kamaratka alebo cudzi clovek. Drzim palce!

Az teraz som si vsimla, ze ti to uz poradili 🙂

@koala7 to, ze sa budes citit vinna, nevdacna a tak podobne, ked nieco odmietnes manipulatorovi alebo hysterikovi je normalne. to prave taky clovek chce a vyuziva. je to v poriadku a nemaj z toho vycitky, casom to prejde a naucis sa stat si za svojim rozhodnutim bez vycitiek svedomia, neprijemnych pocitov a bolesti brucha 🙂.

@hradnapani pekne si to vysvetlila 🙂 /a tie mamy mladých mamiek by naozaj asi potrebovali tú dušu liečiť, no to sa dá asi len preukazovaním lásky a tým, že im dáva dakto pocítiť, že sú pre niekoho dôlležité a užitočné. Možno aj keby sa zamerali na dákeho koníčka... 🙂/ Ja inak tie dievčatá chápem, chcú byť tiež samostatné, chcú si zaviesť v domácnosti tiež svoje vlastné pravidlá, no a niektoré maminky sú bohužiaľ niekedy rôzne, vedia byť aj dosť detinské napriek veku, s čím som sa u známych tiež stretla. Ale ja verím, že si koala7 s mamou postupom času tú cestu k sebe nájdu. Držím palce. 🙂

V mojom pripade si vela nesiem uz z detstva, vela agresie, nasi nevedeli spolu riesit konflikty, neraz som dostala varechou a ten pocit bezbrannosti a neferovosti som este nevyliecila v sebe. Tak ako sa moja matka spravala k otcovi a ako sa u nas doma riesili problemy, tak sa teraz bavi so mnou. Zaslepene ma len svoju pravdu, a je pripravena spustit hisak ked nesuhlasim. Mozno prehanam, ale mam z nej hroznu nervozitu hocikedy len tak na nu pomyslim. Ja som od toho v podstate v 17 usla, najprv VS a ostala som hned zit v inom meste, teraz som v zahranici. Tym ze sa nam narodilo dieta, vztahy s rodinou opat ozivaju, akurat ja sa uz nedokazem navodit na ten styl komunikacie a celkoveho dusna ktore na mna z jej strany posobi. Strasne ma to psychicky vycerpava napr stravit s nou tyzden, fakt to rdsej budem aj 3 s otcom, ktory medzi nami funguje ako katalyzator.
Robim si psychologicky kurz aby som podobne sposoby komunimacie a vychovy neprenasala na svone deti.
o a je precitlivela, ale aj ja mam pravo byt nie? Ja som doslova alergicka niekedy, nech to znie akokolvek hrozne

@koala7 len neklesaj na duchu, nič nie je také hrozné ako sa zda. Veď ak si v zahraničí, tak sa tak často nevidíte 🙂. No ak mala mama konfliktnú povahu aj v mladosti, nič s tým nenarobíš, ži si svoj život ako najlepšie vieš. Pravdepodobne si na ňu už tak /neviem to inak napísať/ "alergická", že stále od nej očakávaš "útok". Tu ti naozaj pomôže možno tá psychologia, je to ťažká cesta, ale dá sa to zvládnuť tak, aby si sa nedala zviesť k nepriateľskému správaniu voči vlastnej matke, čo by v konečnom dôsledku ubližovalo tebe . Koniec koncov každý si musíme žiť ten vlastný život sám za seba, ak to zvládneš, môžeš byť na seba dvojnásobne hrdá. 😉 drž sa, všetko dobré 🙂

@kveta nie? Ja si myslim, ze musi vediet dotycny co mi vadi, ci?

@ewisam Povedz manipulatorovi co Ti vadi a bude to proti Tebe robit castejsie. Davas mu tym do ruky zbran.

Zaklad je odrezat manipulatora od info o sebe. Potom strati latku /temy/ na manipulovanie.

@kveta no len matku asi tazko izolujes od diania okolo seba, tod moj nazor.

@kveta vypredana