S manželom sme spolu 15 rokov, cely ten čas pracoval v zahraničí na tyzdnovkach.
Pred 3 týždňami začal pracovať doma a my sa odvtedy neustále hadame.
Mame 2 deti, 5 a 1 rok.
Stále náš vzťah každý obdivoval, boli sme ideálny pár vo všetkom sme sa dopĺňali.....ale teraz sa nevieme ani normálne porozprávať, stále to konci hádkou.....
Ja som sa zo začiatku snažila viem ze aj pre neho je to nove, byť vlastne doma a nová práca atď atď...ale uz tiež nevladzem.
Starší syn už 2 týždne vôbec nepočúva, myslím že aj on cíti to napätie...
Manžel je nervózny, stále to komentuje tým ze ma teraz v práci toho veľa a je to nove, ale aj pre nás je to nove mali sme doma svoje pravidlá, ja som 2 deti sama zvládala úplne v pohode, ale teraz je to katastrofa, cely náš systém doma sa nám zrútil....
Manžel mi príde ako vyhoreni a možno nešťastný že vlastne tu prácu zmenil.
Cely čas čo sme spolu sme chceli aby si našiel dobrú prácu doma a keď sa to udialo nás vzťah je totálne zlý.
Máte niekto podobnú skúsenosť? Utrasie sa to?
Manžela milujem aj on mňa, ale nemôžme takto žiť.....
@doriiis to uplne vystihla..vy ste nikdy neboli idealny par,vzdy si to bola Ty s detmi,a on,ktory raz za cas na chvilu prisiel..musite sa naucit spolu zit,musis mu vysvetlit ako fungujes s detmi,a musi to on naozaj dodrziavat..deti sa tesia,ze je tato doma..predpokladam,ze vzdy bol ten,s ktorym si proste uzili zabavu,kym pri Tebe museli pocuvat..co je normalne..ale ked ma byt muz stale doma,musi byt otcom,ktoreho musia pocuvat,a nie len sa blaznit..proste skusit sa nehadat,ale komunikovat..vysvetlovat si navzajom,aj detom..jednoducho,zvyknut si na to
Tak vy sa len učíte spolu žiť a tri tyzdne je krátka doba. Ste si cudzí. Doteraz to bol vylet/dovolenka doma,kde sa obe strany snažili sekať formu a spríjemniť si to. Teraz vás dobehla realita bežných párov, rôzne názory na výchovu,upratovanie, stravovanie a spôsob oddychu. Aj pre deti je to uplne nove,cely rezim sa zmeni. Ci ti ustojite je len na vás. Môj muž bol od nás v zahranici 2x pol roka sám pred a po sťahovaní do zahraničia a teda trvalo dlho dlho to znormalizovat. Vy ste ako rodina vlastne spolu ešte ani nežili. Obrn sa trpezlivosťou a prijmi zmeny a ze to také proste nebude,ako keď ste boli sami, v ničom.
Zial toto sa bezne deje :( fungovali ste ako dve samostatne jednotky, bol vikendovy otec a nalady a vyvojove stadia deti ako obdobie vzdoru a zuby atd. v zasade preskocil a ten vikend uz nejako zvladol, predsa len tie vikendy su ine a zrazu prisla realita, nova praca, znovu si zvykat fungovat, starostlivost o deti, mozno aj ty mas zrazu ine naroky a samozrejme pocas vikendov si si isto neraz hryzla do jazyka a on tiez, aby ste sa zbytocne nehadali 🤷♀️ takze tomu asi treba dat len cas a uvidite ako sa to vyvinie, ucite sa spolu zit
Musíte si nájsť spoločný systém, spoločné fungovanie..lebo doteraz ste si vlastne žili každý svoj život.
A určite sú 3 týždne veľmi, veľmi málo.
A ak to nepôjde ani po čase, smer poradňa.
Ne každý chlap je vhodný na rodinný život. Ten Tvoj to teraz tiež o sebe zistuje.
Všetko už bolo napísané, držím vám palce, aby ste to ustáli, zaviedli si nový spoločný systém a ustali to.
🫶
Aj ja držím palce. Chce to kľud a čas. Nehrotiť situácie.
Ja to vidím len z uhlu pozorovateľa. Moji svokrovci tak žijú doteraz. Od mala bol od nich preč, aby im zabezpečil všetko. Mali všetko, teda až na toho otca. Mali 2 pokusy o spoločný život, no nikdy to neustáli. Sú stále spolu, ale každý po svojom. Svokra tu a svokor v zahraničí. Najhoršie sú tie vzťahy otec-deti, tam dosť musí svokra obranovať, vysvetľovať (či už deti alebo svokra) lebo sa nepoznajú a nevedia spolu fungovať.
Asi najdôležitejšie je vydržať to. Lebo môj svokor, on je taký, že radšej zdúchne. Chce mať pokoj a nechce na vzťahu pracovať. Rozdielne názory su normálne v každom vzťahu. Aj ja mám na niektoré veci iný pohľad. A mužom sa zhodneme, že sa nezhodneme a nemá zmysel hádať sa a zdúvať :D hlavne to nevzdávajte. Veľmi vám držím palce, nech je toto len obdobie 🥰 ktoré vás len naučí komunikovať a počúvať.
No vieš to čo si iné páry odhádajú resp. Vydebatujú postupne počas zžívania sa v spoločnej domácnosti si teraz doháňate vy a je to o to ťažšie, že kým na začiatku nemáte systém a ľahšie sa jeden druhému prispôsobíte tak po rokoch každý už ten systém má a je pre neho ťažšie ubrať zo svojho a prispôsobiť sa.. vy ste vlastne doteraz akoby nežili ako rodina v jednej domácnosti a teraz to až nastalo plus do toho dve deti.. no bude to náročné ale ak budete chcieť dáte to len sa budete musieť veľa a otvorene rozprávať o veciach a skutočne obaja ustúpiť z niektorých vašich zvykov ... Držím vám úprimne palce
Kamoske muz robil tyzdnovky len rok. A ked konecne nasiel pracu v ich meste, tak sa dva mesiace v kuse hadali a neznasali.
Lebo ona mala doma s babatkom nejaky system, on do neho prisiel a neprisiel s tym, ze sa na ten system napoji, ale (logicky) ho chcel prisposobit sebe a svojim poziadavkam, na ake bol zase on zvyknuty.
Takze ona prisla o svoj komfort, on o svoj. Tak to buchlo.
Casom sa utriasli (trvalo to asi dalsieho polroka). Len sa museli cez hadky a podrazdenost naucit respektovat jeden druheho. Potom ako si vykricali rozne veci z frustracie zo straty komfortu a zhodli sa, ze takto dalej nie.
Nie neboli ste ideálny pár ani zďaleka. Len ste si boli vzácni, keďže ty si bola de facto slobodná matka s tromi deťmi. Nerozumiem takýmto rodinným konšteláciám, kde si niekto urobi tri deti s de facto cudzým človekom, ktorý žije v zahraničí. K čomu je to dobré? Po 15 rokoch takéhoto vzťahu sa zrazu stretnete v jednej domácnosti a zistíte, že ste úplne cudzí ľudia s inými potrebami, s inými názormi a neviete sa vystáť. Mladý muž nie je zvyknutý mať zodpovednosť, starostlivosť, starať sa o deti, o domácnosť a byť oporou niekomu. Podla mňa sa cuduje, že čo to má doma za členov a nevie čo s tým. Doteraz si žil život v slobodného človeka a chodil sa raz za čas pozrieť na svoju múzeálnu rodinu. Podľa mňa to, čo teraz prežívate je úplne normálne, pretože ste sa zrazili s realitou.
Toto iste prezivala kamarátka, až na to, že sa im otec vratil, keď už boli staršie. Úplne im to narušilo chod domacnosti, keďže fungovali s mamou same a vadil im. Aj s jej mamou muž nevedel fungovat (ale sú spolu doteraz). Ja Ti Radim vydrzat, podporit muza, každá zmena prace je náročná, aj ucenie sa novych veci. Buď zhovievavá, vytvor mu kľudne prostredie, ono sa to časom utrasie a dá do poriadku. Držím palce
Ten problem je aj v tom, ze ked zacinas s niekym zit, si ustretovejsia, toleratnejsia. Navyse su to zaciatky vztahu, tak aj zalubenejsia.
Vela veci sa obrusuje postupne a pocas vacsej snahy byt chapavy.
Vy uz ale manzelia ste 15 rokov. A hoci vlastne iba teraz prezivate to postupne zvykanie si na spoluzitie, uz tam nie je tolerancia, ustretovost, iba ocakavania. Trochu ako dva kohuty na jednom smetisku. Dve rozmaznane deti na jednom ihrisku, naucene, ze veci su podla nich, ako su oni zvyknute.
Prirpav si, co povies manzelovi, ako si ty predstavujes fungovanie domacnosti, posad si ho a spytaj sa ho, ako zil v zahranici. Aky mal rezim. Ako travil volny cas. A ako si teraz predstavuje domacnost on. Musis zistit, ci si mysli, ze vsetko byvale, co mu bolo pohodlne, proste pretavi do aktulneho stavu. Alebo je ochotny sa prisposobit.
Az potom mozes vyziahnut to, co mas pripravene ty.
Napr. ze si zvyknuta, ze ked si vecer unavena a nestihas, tak aj ked si planovala zehlit, tak ozehlis az dalsi den. Proste to ostane cez noc na zehliacej doske. Ze vies, ze je to typ “neporiadku”, ale zase neobetujes tomu ani vecernu rozpravku detom, ani spanok, aby si bola na druhy den unavena, podrazdena a nevrla na kazdeho. Ze za to tie kominiky v skrini nestoja. Ked tam mozu rovnako dobre byt aj dalsi den, ked budes odychnuta.
Musite si povedat, co vzajomne teraz od seba cakate. A nevybuchnut pritom do hadky. Nezacat sa hned hajit a branit. Ze toto nie a tamto nie, zabudni, toto si vyhod z hlavy,…
Takze nech nepadnu slova typu: no tak toto ja robit nebudem. Namiesto toho pouzi trebars: myslim, ze az tolkoto stihat naraz nebudem.
@stanulienkat majú 2 deti
Autorka on chcel zmeniť prácu, alebo ty si na tom trvala a prispôsobil sa?Jedna z možností je, že skončí v práci a pôjde zase do zahraničia, lebo ako píšeš vyzerá, že je z nej frustrovaný a nešťastný.
A na ostatné zvyknúť si, nejaký iný režim atď...sú 3 t veľmi málo.Hlavne nemať veľké očakávania možno ani nevie čo robiť, lebo predtým si všetko robila sama a víkendy ste určite nerobili bežné veci a skôr si užívali pohodu a kľud.Treba ho zapojiť nech sa cíti užitočný🤪
@luccija zle som precitala. Dik. Na veci to vela nemeni. Ja osobne by som tak fungovat nevedela, ani nechcela.
Žijem v oblasti, kde v kvôli práci je preč z domu každý druhý chlap, po návrate, pokuse o spolužitie väčšinou chlap buď ,,zdupká,, späť do zahraničia alebo nasleduje rozvod. Podobné sa dá pozorovať u rodín, kde žena robí opatrovateľku v Rakúsku.
Táto situácia je nová pre teba, jeho aj deti. Súhlasím s tým čo píšu, tri týždne je strašné málo. Nepíšeš či máte vôbec možnosť byť osamote len vy dvaja. Chcelo by to rozhovor, určite si pravidlá.
Prispôsobiť sa v práci novým ľudom a potom ,, to isté ,, doma.
Ale zas niektorí chlapi majú putovné topánky a neobsedia doma. Taký príklad jedných známych. Dedko neobsedí pracoval roky v zahraničí aj USA, v povojnovom období, pochodil čo sa dalo. Jeho syn, je úplne rovnaký, manželku si našiel v 500km vzdialenom meste. Dnes má 70r a stále nie je doma, bolo pokusy naposledy keď si dôchodok vybavoval. Má dvoch synov s rovnakými putovnými topánkami ktorým skrachovalo manželstvo kvôli neobsednosti
To je úplne pochopiteľné.Vo väčšine prípadov čo poznám je to tak. Niektorí to ustoja ,niektorí nie.
Keď nie sú naučený žiť spolu tak je to bohužiaľ tak.
Muž nevie čo obnáša rodina a každodenné povinnosti okolo detí,domácnosti a bežné starosti a žene pribudne vo väčšine prípadov ďalší člen rodiny o ktorého sa treba postarať. Teda prať, variť určite. Chce to veľa trpezlivosti,tolerantnosti ,lásky,pochopenia a hlavne nastaviť si pravidlá od začiatku. Aby to mohlo fungovať. Pretože teraz akoby ste začínali nový vzťah (nie na diaľku)a rovno s deťmi. Držím palce. To dáte 😉
Daj tomu cas.Manzel,ma za sebou dva stresujuce faktory.Zmenil pracu a zaroven bydlisko.Ak, mu budes nakladat hadkami, este aj ty ,nemusite to ustat.3 tyzdne je velmi malo...
Ty si mala vytvoreny system,ktory sa narusil.
Zazili sme podobnu situaciu.Ja som sa vratil po 6 rokoch a trvalo dost dlho,kym som zapadol do systemu,ktory manzelka vytvorila.
Ja som z financnych dôvodov, po 4 rokoch zase vycestoval,manzelka po roku s detmi za mnou.
Drzim palce,skus sa prestat hadat,prijmi situaciu s pokorou a nadhladom.My sme sa nehadali,ale tiez som mal chut sa zbalit a odist,hlavne, kvôli novej praci....
Autorka, moj muz ma niektore tyzdne v praci take, ze pride vecer, ked uz deti spia. Vikend potom je totalna katastrofa pre vsetkych. A staci na to jeden tyzden, nie este 15 rokov. Ved tvoj muz chodil 15 rokov za vami len na vikendove navstevy. Uplne chapem a mam tonzazite, ze ty mas svoj system fungovania s detmi, ktory je uplne odlisny, ked si s nimi sama. Po 15 rokoch nemozete cakat, ze sa zžijete hned. Chce to cas a pevne nervy. Skuste rozhovor a najst nejake riesenia, ktorymi sa postupne dopracujete ku spolocnemu rodinnemu systemu. Drzim palce.
Mali ste vzťah na diaľku. Nedokážem si ani len predstaviť toto, nie to do takého “vzťahu” priviezť 2 deti. Veď ty si bola slobodná mamička. A on slobodný chlap. A zrazu máte žiť ako rodina s deťmi, no veľa šťastia. Bude to chcieť veľa úsilia a nervov z oboch strán.
Tak je. Žiaľ vnímam to rovnako, aj keď ten muž prirodzene, najlepšie, keď je nonstop doma ako týždňovky, ale bez chlapov je to s deťmi aj domácnosťou jednoduchšie. Ja to vidím, čo i len na jednom dni. Keď ide víkend ráno preč príde poobede. Tak raňajky rýchlejšie, skôr sa to všetko stihne, urobí. Takže áno úplne to chápem. Neviem riešenie.
Mám kamošku, ktorej sa stalo to isté. Manžel skončil prácu v zahraničí a pracuje už tu. No doma ako ona vravela, mali z toho guláš. Hádky dennodenne, či už deti, či nákupy, či večera, či víkendy. Bolo ťažké opäť sa zladiť a začať fungovať. Ona deti zvládala v pohode, aj keď robí na smeny, pomohli jej jej rodičia aj ochotná susedka so stráženim po nociach. Trvalo to cca rok, kým si deti zvykli, že ocko je doma, kým ona pochopila, že bude doma manžel. Manžel pochopil, že časť domácich prác musí prebrať na seba a urobiť maximum na zladenie rodiny. Určite sa to dá, len to chce čas a výdrž a veľa komunikácie.
Hadate sa,lebo ste nikdy nezili ako rodina. Ty si si zila svoj zivot,on svoj a raz za cas ste sa stretli. Nie kazdy to dokaze ustat, v mojom okoli sa bohuzial vacsina chlapov vratila naspat,ak sa nechceli rozviest. Najma pre neho je to obrovska zmena, lebo v zahranici prisiel z prace a mal frei. A zrazu ho doma caka dalsia smena, ziadne vylozim si nohy a oddychujem alebo idem s kamosmi na pivo. Drzim palce,aby sa to u vas co naskor utriaslo.
Zivot so zavedenym HO toho tiez vela narusi, staci, ze je muz doma a robi a cely system je rozbity. Ine chovanie malej, ine zaspavanie cez den...
A ty si prekvapena, ze sa neviete zladit po 15 rokoch zivota, ktory vyzeral idealne ale bol neuplny. Daj tomu cas.
Obsja si povedzte co vas trapi, ako ste zvyknuty. Pochop, ze on sa nemoze iba prisposobit vam. Bol to ob, kto vas zivil a asi aj stale zivi zatial vo ty mas "komfort" bytia doma s detmi
🦋
ked budete obaja chciet, utrasie sa to.chce to vela komunikacie a kompromisov.
Ahoj. Čítala som väčšinu komentárov a všetko mi prišlo veľmi negatívne…
Tak ti napíšem aj ja ktorá ma teda podobný život 😃.
Moj muž pracuje tiež v zahraničí. Chodí domov raz za 3 týždne. Cez prázdniny je ale doma aj mesiac vkuse. Tiež sme spolu už dlhu dobu. Mame 3 deti ale vôbec si nepripadám ako slobodná mama ako písali niektoré ženy 😃 Sme v kontakte nonstop. Denne si napíšeme xy správ. Pretelefonujeme spolu hodiny.
Keď príde venuje sa mne, deťom, pracuje na dome, stíhame výlety. Myslím, že sa nám venuje a trávime spolu omnoho viac času ako napríklad kamoškám, ktorým muž ide ráno do prace, prichádza večer keď už koľko krát deti spia a cez víkendy je na fuškách.
Pretože mi, ked je muž doma trávime spolu 24/7.
Ja keď vidím kamošky samé z deťmi a muži v krčmách, alebo s kamarátmi…och…
Nemyslím si, že tu ma právo niekto hovoriť či ste rodina alebo nie zato že doteraz pracoval v zahraničí.Podľa mňa rodina ste…a rodina drží spolu v dobrom aj zlom. Všetko bude Ok. Zvyknete si.
Chce to čas. Držím palce.
@pestenuliky nikto nevravi ze nie su rodina ale nemaju spolocnu domacnost a to co tu pisali dievcata je realita velmi vela parov toto neustoji lebo nie su zvyknuty zit ten bezny zivot v jednej domacnosti
a pisanie cez skype a volanie to nenahradi ani omylom
@pestenuliky koľko takto fungujete?
Vlastne 15 rokov ste si obaja žili vlastne životy a stretávali sa len o vikendoch tak jasne ze ste boli ukážkový pár keďže ste sa videli len o víkende a teraz ste skočili do reality všedných dní a už sa hadate.Kazdy mate zabehnuté to svoje
Toto sa deje u 99% manželstiev,kde sa po rokoch jeden vráti zo zahraničia.A často sa rozvádzajú.
No lebo po rokoch ste až teraz začali spolu žiť .Ty si sa naučila žiť bez neho a on bez teba a zrazu ste spolu.
Pre toto by som nikdy nesúhlasila s prácou v zahraničí.Nici to rodiny