Manžel je nervák a je prísny na syna.

objednaj sa s ním k psychologické

no ten sa veru nezmení...ja by som mu povedala aby si nedovoľoval jačať po mne...nie som decko, ale rovnocenný partner...

Rozprávate sa o tomto probléme aj vtedy, keď má dobrú chvíľu? Lebo vieš, keď má amok, je mimo. Nič sa tým nevyrieši. Dala by som s ním vážny rozhovor a nadhodila tému psychoterapia. Nie je to fakt sranda.

Ja by som bola rada. Môj je pacifista a príliš mäkký a nervy mám ja z toho neskutočné. Takže tebe závidím.

Ja chceeem takého muža - otca. Nervy mám z toho môjho slabocha.

Povaha. Ten sa nezmeni. Alebo len vtedy ked ho zivot prefacka. S takymito povahami clovek daleko nedojde, vysvetlit si neda a chybu u seba nikdy neuzna.

@fiafia Ale dojde, a ďalej.

Ja nechcem žiť s tým mojím. chcem pevné pravidlá, občas na zadok, krik a disciplínu. Čo som ja komu urobila, že to doma nemám. Kedysi bola výchova iná a vyrástli normálne zdravé, zodpovedné deti.

A v čom je tá prísnosť? Podľa mňa on sa snaží byť prísny, lebo ty si až moc mäkká. Skús uviesť nejaké príklady na čom napríklad trvá a aké veci od dieťaťa vyžaduje, lebo takto je to ťažko.

Je to tazke. Moj je tiez narocna povaha. Tiez sa mu neda nic vitknut, lebo z nuly na sto za sekundu a je z toho hadka ako svet. Pravda je, ze si prizna chybu ale az ked vychladne. Ja by som tak chcela problemy si vydiskutovat v klude, najst kompromis, ale u nas sa potom riesia aj veci sto rokov stare 😂

Tak ja nwm ja tiež nemám rada, keď by niekto podvádzal v hre a je jedno či je to dieťa alebo dospelý. Podľa mňa dieťa sa má naučiť pravidlám a má si uvedomiť, že podvádzanie nie je dobré. A keď plače? Tak sa snaží si vydobiť to čo chce. Podľa mňa už je veľký aby vedel, že niektoré veci nemá robiť. Skôr si myslím, že ty v ňom ešte vidíš to malé dieťatko a si až príliš mäkká. Veď tvoj manžel netýra vášho syna, ja skôr mám pocit, že sa ho snaží naučiť rešpektu a myslím si, že má pravdu, že sa mu to nedarí, keď ty podkopavaš výchovné metódy tvojho manžela.

Tak možno ho to nebaví už, možno si potrebuje aj tvoj manžel oddychovať. Ja tiež keď som v strese a doma s dieťaťom som tiež v strese, tak ono sa ťažko hľadá nejaká rovnováha aby bol človek kľudný. Nemá tvoj manžel v práci stres? A keď príde domov oddýchne si? Každý človek si predsa potrebuje oddýchnuť a aj ten stres a nervy potrebujeme nejako zo seba odstrániť.

Z malého vychová neurotika, ktorý sa ho buď bude báť, alebo bude ešte o to viac s ním bojovať.Ty si na nervy už tiež, lebo, keď nie je doma je kľud.To je povaha nezmenis ho.Zakazy, príkazy dať po zadku to nie je vychova a osočovať, zenu, že rozmaznava.
Aj ho pochváli, pritúli či je chladný?

Tak to skús neriešiť ono je to taký ich vzťah. Vieš tvoj manžel má tiež nervy a stresy a keď príde domov a malý mu robí ešte väčšie stresy, tak je jasné, že sa hádajú a tak. Podľa mňa to nechaj, tak nech si oni k sebe vybudujú svoj vzťah. Lebo tým že ty budeš zasahovať a snažiť sa ich meniť, tak im iba uskodiš a hlavne ty sama sposobiš ešte väčšie a zbytočné rozpory medzi nimi. Lebo manžel chce aby si ho podržala a drobec chce aby si zas držala s ním. Podľa mňa im do vzťahu nezasahuj, jedine tak sa zastaň manžela, keď malému niečo povie, ale nikdy nie opačne. Manželovi potom môžeš povedať, keď už bude malý spať, že si mohol byť trošku mäkkší a nie tak vybuchnúť. Lebo podľa mňa je chyba v tom, že ty do toho nejako nie moc dobre zasahuješ.

Ja tiež na Tom príklade nevidím, že by robil zle, len ako píšeš robí to s nervami a tresce, tresce a tresce... Čo tak vysvetliť? Povedať, že keď podvedie znovu, tak sa nebudeme hrať, lebo takto sa to nerobí, je to klamstvo, klameš mi.. a to by stačilo. Akcia, reakcia a nie ešte za jeho plač ho trestať a pokračovať v Tom až pokým nepojde do izby...to neuznávam. U mňa je to o vysvetľovaní a ''trestu'', ktorý je následok za niečo. Emócie sa nemajú trestať. Vlastné tým hovorí, že ho nemá rád takého, aký je a že nemôže prejavovať svoje emócie, pocity, názory.. Je normálne, že sa chce hrať a keď sa nehrá, tam plače, že prečo, že chce.. ale na to tu je vysvetlenie, že klamal a podvádzal a bol upozornení, nech to nerobí... (Tak nejak by som to riešila ja) Potom by som si plač nevšímala, prípadne mu dala možnosti, čo iné môže robiť, ak by sám nevedel prestať sa utápať v žiali, že chce hrať človeče..

https://www.martinus.sk/?uItem=41860

No tak vieš ako on bol zvyknutý na inú výchovu, ty na inú a ono je to normálne, väčšinou je vhodné si také veci vydiskutovať už pred dieťaťom, ale keď ste to vy nedali, tak sa treba naučiť kompromisom. Podľa mňa tvoj manžel robí kompromisy, keďže vravíš, že jeho veľmi doma trestali a tvrdíš, že on nejako syna nebije, len mu dáva zákazy. Podľa mňa on urobil ten krok ku zmene ešte to skús urobiť aj ty. Lebo tak ti poviem, že na každé dieťa je vhodná iná výchova a neexistuje dobrá a zlá (ak tak nie je týranie) a keďže váš drobec je z vás oboch, tak podľa mňa na neho treba aj niečo z jednej a aj druhej výchovy. Vieš ak tvoj malý je nervak, asi bude po manželovi a ty si pokojnejšia povaha, tak je jasné, že napríklad na teba platila úplne iná výchova. Ale ak máš dieťa, ktoré je nervak a silou mocou chce to čo chce, tak tam treba aj tvrdšiu a prísnejšiu výchovu.

Moja ma 5 rokov tiež a nikdy sme ju netrestali!! Vždy keď začala vymýšľať, tak som ju chytila za rúčky a pekne z očí do očí potichu vysvetlila, keď to nepochopila, tak druhýkrát a nikdy som s nou problémy nemala! Nepoznala som, že sa mi hádzala v obchode po zemi, že to chcem a ak to nekúpiš, tak chytím nerva alebo podobne situácie! Mužov bratranec ten latal deti hlava nehlava a efekt žiadny, ešte sa mu do očí smiali! Áno, dieťa potrebuje pravidlá, ale nie za všetko trest trest trest, začne sa tvojho muža báť! Dokonca som mala už aj skúsenosť od iných, že dieta sa začalo pocikavat alebo malo iný problem, ale záleží aj od povahy toho dieťaťa, to nezmeníš

A ja napríklad neodsudzujem akúkoľvek výchovu, veď každý sa snaží podľa svojho svedomia, ale tak ti poviem ja som tiež prísna a niekedy som zas mäkká a manžel to isté niekedy je tiež prísny a niekedy zas mäkký. Ono vždy je podľa mňa dôležité, aby bol jeden z partnerov prísnejší. My si to s manželom, tak striedame, keďže na niečo je prísny on na niečo zas ja. Náš drobec je napríklad dosť nervak a strašne rád si chce všetko privlastniť a tak, ale je pravda, že dokáže byť aj veľmi citlivý a hanblivý. Ale snažíme sa ho vychovávať, tak aby vedel kde sú hranice a aj občas je tam krik či už dostal aj po zadku. U nás skôr manžel zvýši hlas a ja zas skôr zvyknem dať po zadku. Ale pred malým sme jednotní, nikdy si nezhadzujeme výchovu a vždy držíme spolu. A ak sa mne napríklad niečo nepáči čo robí s malým manžel alebo manželovi čo robím ja, tak sme radšej ticho a nestarame sa do toho.