Mama sa mi po dlhej dobe ozvala
Chcela by som sa vás spýtať na názor. Mám 27 rokov a od mojich 22 sa nekontaktujem s mojimi rodičmi. Nikdy sme spolu nemali dobrý vzťah, mali extrémne prísnu výchovu a nikdy mi nič nedovolili. Vyvrcholilo to tým, že najprv mi hovorili že ako musím ísť na vysokú školu a v momente keď som tam nastúpila tak mi vyčítali, že sa o mňa musia starať. Celý život som len počúvala, že som nechcená a ako ich obmedzuje to, že ma musia vychovávať.
Keď som mala 22 povedala som si dosť, prenajala som si izbu a zo dňa na deň som odišla. Odvtedy som mojich rodičov nekontaktovala, ani oni mňa. Našla som si partnera (tento rok sa budeme brať), bývame spolu a zariadila som si vlastný život.
Pár dní dozadu sa ma však pokúsila kontaktovať moja mama. Volala mi asi 4x. Nedvihla som. A neviem čo mám robiť. Myslím si, že moja mama ma chce kontaktovať, lebo sa jej to práve hodí alebo má nejaký iný úmysel. Partner ma presviedča aby som tomu dala šancu.
Čo by ste robili na mojom mieste?
aspoň jej zdvihnúť telefón (alebo teda zavolať späť) a zistiť, čo sa deje. Mne by ako prvé napadlo, že niekto umrel alebo je ťažko chorý. Možno sa chce uzmieriť. Ja by som zdvihla.
Ja sa ale uzmieriť nechcem. Celý život sa ku mne správali ako k vrecu smeti a zrazu keď má nejaký problém tak som jej dobrá?
@deti95060810 Áno bývame v jednom meste.
zisti co chce a potom sa rozhodnes ako zareagujes..
Ako vies ze ma problem? Nie je dobre v sebe prechovavat hnev na rodicov, aj ked neboli ukazkovi. Zdvihni telefon a zisti o co ide. Tvoj partner ma pravdu.
Možno ti chce oznámiť smrť otca
Zdvihni kvôli prípadu, že má nejakú závažnú informáciu pre teba. To by som si vypočula, ale ak je to len také, že skúsme to znova a nejaké bla bla, môžeš aj rovno zložiť. Hovoriť dieťaťu celé detstvo, že je nechcené? Niektoré veci sa proste nedajú napraviť už.
Ak sa po toľkých rokoch necítiš na telefonát, hlavne keď nevieš, čo od teba chce, nebola by cesta napísať jej sms, kde ju požiadaš, aby ti ona napísala, o čo ide a prečo ťa kontaktuje? Takto aspoň budeš mať čas zvážiť, ako a či vôbec zareaguješ. Ale chápem, že sa ti do toho veľmi nechce, keď si si už zariadila život po svojom.
Urcite by som jej to zdvihla a zistila co chce, do narucia jej padat nemusis ale stale je to tvoja mama.
Ahoj, ja by som jej zavolala naspäť, aj keď sa k tebe správala cely život zle. Aspoň vyzistit, čo potrebuje a potom sa podľa toho rozhodnúť, čo chceš ďalej.
Rob ako citis. Ak nechces mat ziadny kontakt, tak jednoducho to nechaj tak. Ak rozmyslas nad tym, co chcela, tak jaj nabuduce zdvihni a vypocuj si to len.
Hlavne nemusis citit ziadnu povinnost po tom vsetkom. Su rozni rodicia, aj nemilujuci, aj taki co opustia deti v najtazsich chvilach, aj taki co ich nezaujima co s vlastnymi detmi bude.
Ka by som jej zavolala späť možno naozaj niekto zomrel alebo podobne. Keby sa ti jej telefonát nepáčil tak jej jednoducho povieš, nie a zlozis
ja si myslím, že je v poriadku, aj keď dáš šancu, ale aj keď nedáš šancu, je v poriadku (ak je to tvoje rozhodnutie). Každý vie sám za seba najlepšie podľa vlastných skúseností.
Vo všeobecnosti si nemyslím, že niekto v podobnej situácii by bol povinný ju dať za takýchto okolností. Na mňa ich popis pôsobí ako "nebezpečné osobnosti"....
určite by som zdvihla, keď volala toľko krát, môže to byť niečo naliehavé. Nemusíš sa s ňou stretávať, ani ja by som ju na tvojom mieste do svojho života nepúšťala, ale vypočuť by som ju vypočula. Nehnevala by som sa na ňu už po toľkých rokoch, ani na otca, ale žila by som si svoj život a oni nech si žijú svoj, bezo mňa, keď ma nechceli a boli obmedzovaní starostlivosťou o mňa
Sms je dobrý nápad. Mohla síce aj ona, keď si nedvíhala, ale skús. Podľa toho sa zariadiš, alebo budeš mať dôkaz
Autorka: Nemusis sa chciet uzmierit, nemusis ani odpustit, ale co je dobre, je mat to v sebe upratane. Ano, tychto ludi vo svojom zivote nechcem. Ak to budeš mať v sebe vyriesrne, nebudes v strese z toho, ze ti vola, bude ti to jedno ci zdvihnes ci nie, ci bude blokovana... Na to vsak treba poriesit traumy zo vztahu rodicia/dieta.
Zdvihni a dalej sa zariad podla toho, co mama chce. Ja si nemyslim, ze zato, ze ta porodila, starala sa o teba a podobne veci, si povinna na vsetko zle zabudnut. Ty najlepsie vies, ako sa k tebe rodicia spravali, nakolko ti ublizili, takze ty najlepsie vies, ci im chces alebo nechces dat este sancu.
@viera321 ty si ešte zrejme nikdy nestretla tyranov, psychopatov a všelijaké osobnosti bez štipky empatie, že? Odporúčam tiež tu knihu "nebezpečné osobnosti", síce bola podľa mňa úplne taká pre začiatočníkov, ale možno to práve sedí, ak si takých ešte vo svojom okolí nestihla identifikovať. Proste sú ľudia u ktorých sa nedá hovoriť o pochybení, môže to byť ďaleko závažnejšie než to
Tvoj hnev ti to nedovolí. Ale vidno, že ťa to trápi a nezabudla si.
O žiadneho VŠ-koláka sa netreba neviem ako starať. Však to už je dospelý hotový človek. Xy študentov má rôzne práce, nebývajú s rodičmi, hradia si bývanie sami.
A sú všelijaké prejavy lásky. Od tvojho narodenia sa o teba starali, tá zodpovednosť k tomu patrí. Medzi vami je čosi veľmi nevypovedaného a taktiež ani nikto z nás nie je bez viny. Vidíš to iba z toho svojho pohľadu.
Keby si nemala o kontakt s mamou záujem, nezakladala by si túto tému.
Len cítiš krivdu, hnev, a tým že sa mama ozvala, a neodpovedáš jej, ju asi ideš vytrestať svojim mlčaním, alebo ťa to nejako vystrašilo, lebo ste prerušili vzájomný kontakt.
Tvoj priateľ zaujal pekne zrelé stanovisko k tomu. Som rada, že máš podporu. 🍀
Je na Tebe, ako sa rozhodneš, nežili sme Tvoj život, netušíme, aké spomienky máš na detstvo a dospievanie. Ja osobne by som sa nedokázala úplne odstrihnúť, pokiaľ by ma rodičia vyslovene netýrali. Áno, tiež som s rodičmi kadečo riešila, veľakrát mi ublížili, ale stále sú to moji rodičia a iných už mať nebudem. Môžem si žiť svoj život, robiť vlastné chyby a rozhodnutia, mať vlastnú rodinu, nemusím poslúchať ich rady do života, ale dali mi život a hádam si za to "zaslúžia" aspoň ľudský záujem z mojej strany. Možno sú v situácii, že potrebujú pomoc a nemajú sa na koho obrátiť, dokázala by si žiť s pocitom, že sú bezmocní a Ty im ani nedvihneš telefón? Čo ak Tvoj otec leží na smrteľnej posteli a máš poslednú šancu sa s ním rozlúčiť? Skutočne bolo ich správanie voči tebe až tak zlé, že im ani nedáš vedieť, že sa budeš vydávať? Možno áno, ja neviem, ale skús si najprv sama odpovedať. Jedného dňa tu už nebudú a vtedy možno budeš ľutovať, že si s nimi nebola aspoň v nejakom kontakte, kým sa ešte dalo... Alebo sa možno raz ocitneš Ty sama v núdzi a nebude komu zavolať... Mali sme taký prípad v rodine, syn sa nepohodol s rodičmi vo viacerých veciach, tak sa zbalil a odišiel do zahraničia. 10 rokov o ňom nič nevedia, zmenil si telefónne číslo, adresu im neoznámil, nevolá, nepíše, nik o ňom nič nevie. Jeho rodičia sú už na sklonku života, často o ňom hovoria, ani len netušia, či sa medzičasom neoženil, či nemá deti, no nemajú to ako zistiť. A oni mu celé tie roky nestáli ani za jeden telefonát, či sú živí a zdraví. Je mi z toho smutno. Taký krátky je ľudský život a ľudia si tak zbytočne dokážu navzájom ubližovať... Do duše iných ľudí nevidíme, nevieme, prečo sa správajú, ako sa správajú. Možno Tvoji rodičia sami mali ťažké detstvo a proste nevedia dať najavo lásku, možno vyslovujú slová, aké sami v detstve počúvali od svojich rodičov, možno sa im v živote stali zlé veci a zatrpkli. Skús sa na nich pozerať aj takto, prijmi ich, akí sú, iní už nebudú. Ja by som im dala ešte šancu byť súčasťou Tvojho života, mieru si určíš Ty sama. A možno budeš prekvapená, ako to celé dopadne. Jeden telefonát Ťa nezabije a možno pocítiš veľkú úľavu na duši.
To vážne sa ti za celých 5 rokov neozvali? 😞 mne by to nedalo, nevedieť o svojom dieťati ako sa má… ale teda keď ti už zavolala po takej dlhej dobe, asi to bude niečo dôležité. Zavolaj jej späť a podľa toho o čo pôjde sa zariadiš. Ktohovie o čo pôjde, ale nemusíš jej dať hneď pri telefonáte tvoju odpoveď/rozhodnutie, môžeš jej len povedať že si to potrebuješ premyslieť a dáš jej vedieť. Ale možno ti len chcela niečo oznámiť, o čom by si mala vedieť.
Ja iba k tomu, co tu niektore zeny pisu, ze sao teba starali, dali ti jest, strechu nad hlavou atd. Ak by to nerobili je zo trestny cin zanedbania povinnej vyzivy, takze by z toho mali pravny problem. Ak by ju dali do DD, museli by na nu platit vyzivne. Takze za toto fakt dieta vďačne byt nemusi. Rodica nerobi rodicom to, ze laskavo nenecha dieťa hladne a necha ho u seba aj byvat. To je jeho zakkona povinnost.
Som znechutená z toho, čo ste mi tu niektoré popísali. Keby to "nebolo také hrozné" asi by som sa od svojich rodičov neodstrihla. Viete, ono to nechá na človeku stopu keď mu niekto 22 rokov hovorí ako to, že sa narodil je nahoršia vec, ktorá ich v živote postihla. Od mojich 16 rokoch som robila (nikoho nezaujímalo, že som v prvom rade študent) aby som si mohla kúpiť oblečenie, pomôcky do školy. Moji rodičia mi dávali absolútne bezprostredné minimum. Po 22 dvoch rokoch s nimi som chodila 4 roky na terapiu aby som dokázala mať aspoň nejaké sebavedomie. (To pre tých čo mi tu robili rozbor osobnosti o tom ako si nič nevážim.)
Poslala som sms. Dozvedela som sa, že obaja odišli do predčasného dôchodku a teraz chcú odo mňa peniaze. Takže presne ako som si myslela. Len odo mňa niečo potrebovali.
V takomto prípade to naozaj nechaj tak, myslím, ze si im není nič dlžná. Vieš ako sa to hovorí aký požičaj taky vráť. Drž sa a nenechaj sa nimi vydierať
zablokovať ich (navždy).
úžasné, oni idú do predčasného dôchodku a ty im máš prispievať. Iba by som im v SMS pripomenula, ako ti roky vyčítali, že ťa musia živiť a žila by som si spokojne ďalej svoj život bez nich
možno ti chce oznámiť niečo vážne a závažné....
No ak je to tak ako si napísala tak ani ja by som sa viac s nimi nechcela kontaktovať. Bývaš v tom istom meste ako rodičia? či si ďaleko...