Mama nevie stráviť, že som sa odsťahovala, máme komplikovaný vzťah
Ahojte,
mám 23 rokov, skoro rok bývam s priateľom v prenájme ale tento rok plánujeme vlastné bývanie, ja študujem posledný rok na vš on pracuje. Popri škole brigádujem vo firme kde mam po štúdiu reálnu šancu sa zamestnať, čiže žiadna čašníčka alebo niečo také, to by mama asi nerozdýchala.
Problém je ten že mama sa nevie zmieriť s mojim odchodom z domu, do ktorého sa neplánujem vrátiť a veľmi mi tým strpčuje život. Otec pracuje v zahraničí a chodí domov raz za 2 mesiace takže je tam v podstate sama, som jedináčik. Keď som bola v puberte tak sme sa z bytu odsťahovali do domu. Stále mi vyčíta že si to nevážim, že to nie je len jej dom, že ho postavila pre nás a podobne. Ona si ale neuvedomuje že mojim snom nebolo bývanie v dome na dedine. Bývanie v meste mi maximálne vyhovuje, žiadne zápchy, dlhé cestovanie, mám blízko so školy aj práce, tak prečo stráviť ešte ďalších 45 minú v aute cestou do domu k mame ?
Z práce sa vraciam domov o 5, následne ma čaká ešte štúdium a potom som už maximálne vyšťavená. Som veľký intorvert takže večer chcem mať už len pokoj, ticho a kľud, byť chvíľu sama po celom dni medzi ľuďmi mi vôbec nevadí.
Odsťahovať od rodičov som sa chcela už dávno, ako jedináčik som bola pre nich stredobodom ich záujmu, takmer nikdy mi nič nedovolili, tiež som nemohla vyjadriť svoj názor lebo ho hneď skritizovali. S mamou máme úplne odlišné povahy, takže keď sa s ňou snažím porozprávať o niečom inom ako o škole tak ma buď nepočúva, kritizuje to a vlastne robím všetko úplne zle.
Stále mi vyčíta prečo sedím sama v tom byte, prečo neprídem ku nej domov, že či stále musím len čakať celý deň na priateľa až do večera, robiť mu kompletný servis, že či tam celý deň len upratujem alebo čo robím a ďalšie podobné sarkastické poznámky.
Nedokážem sa s ňou úprimne porozprávať, lebo to nechápe. Ešte pred odsťahovaním sa do prenájmu som jej oznámila že o týždeň sa sťahujem do bytu, neverila mi a len povedala že určite, že od nej určite nikde nepôjdem, ona nechce aby som niekde išla a že otec s tým nebude súhlasiť. A potom povedala že je zvedavá ako dlho nám to tam spolu vydrží, že sa po čase určite začneme hádať pre peniaze a podobne.
Bežne mám od nej aj 10 zmeškaných hovorov ak jej hneď nedvihnem(lebo som v škole atď) a to každý deň. Ona v mojom veku už mala mňa a bývala s otcom samostatne. Mama nemá žiadne koníčky ani kamarátky, venuje sa len záhrade a chodí navštevovať svoje sestry a babku ktoré bývajú blízko.
Naozaj nemám každý druhý deň čas aby som ju chodila navštevovať lebo je v dome sama. Cez víkendy chcem tráviť čas s priateľom prípadne mať nejaký iný vlastný program. Ak jej oznámim že ju prídem nvštíviť až o týždeň tak začne citové vydieranie a začne po mne kričať.
Viem že to nemyslí zle, ale je to podľa vás normálne? Tak teda ako často by som ju mala navštevovať?
Toto by mali čítať matky jedináčikov,máme takú susedu,má cez 30,býva s rodičmi,kam inam by šla,však?Dohodni si pravidlá,že tam prídeš každý druhý víkend,celkom sa neodstrihni,predsalen
je to tvoja mama.bude len starnúť,bude potrebovať semtam pomoc,konieckoncov,ten dom bude raz tvoj,celkom sa jej obrátiť chrbtom,lebo máš frajera a svoj život by nebolo múdre ani slušné.
vies ono, chapem aj teba ale aj tvoju mamu. Nie je lhake prisposobit sa tomu, ze dieta uz odratstie a odide z domu. No tak ako aj ty by si mala byt v tejto situacii plna pochopenia tak aj tvoja mama by mala na tom trochu zapraocvat a urcite ti nic nevycitat. Urcite si nevycitaj, ze tuzis byt samostatna a mat vlastny domov. Je to normalne. Sama som prezila a ciastocne prezivam nieco podobne a to uz mam 32 a som 5 rokovvydata pricom doma nebyvam od svojich 22 rokov...no som mladsia z deti a teda som najviac pocitila tu situaciu ked sa aj moma mamina musela vyrvonat s tym ze uz mam svoj zivot. Tazsie a bolestivjesie to bolo o to, ze dovtedy sme mali skvely vztah a akoby sa vsetko pokazilo. Hrozne som si vycitala, ze som asi zla dcera atd. a az moj manzel mi pomohol pochopit, ze proste mama ma miluje az takou opiciou laskou. Treba vela lasky, trpezlivosti a snahy a uprimnych rozhovorv. Je to pomerne casta situacia v rodinach. Dnes sa uz pomerne casto o tom hovori a teda aj matky sa akoby skor mozu pripravit na tieto situacie a pocity,ale starsie rocniky...tam je to trosku ine.Casom sa to vsak zlepsi urcite aj u vas
. Drzim palce, obom.
Ži si svoj život, mama si zvykne ... ale chce to čas.
@kesx Nerobíš vôbec nič zle. Si dospelá a samostatná.... zjednodušene žiješ svoj život. To je úplne normálne v tvojom veku. Tvoja mama sa však nevie zmieriť, že je sama, že sa jej nemusíš zodpovedať, že nemá vplyv na tvoj život (podľa jej predstáv), nemá ako na teba (lebo si aj finančne samostatná) takže jediné čo jej zostáva je citové vydieranie. Vezmime si to od základu. Máš rodičov, ktorých nezaujíma tvoj život, tvoj názor, nepočúvajú ťa, za všetko ťa kritizujú a neustále ťa podceňujú. Spokojní sú iba vtedy keď držíš ústa a krok smerom, ktorí ti určia. To je manipulatívne rodičovstvo - nevychovávam dieťa z lásky (a nechám ho letieť dúfajúc, že som pre neho spravila dosť aby to zvládlo) ale vychovávam svoju bábku, ktorá bude plniť moje predstavy divadla, ktorej určím - budeš, pôjdeš, môžeš, nemôžeš atď. Takíto rodičia nerešpektujú rozhodnutia svojich detí pretože pre nich tvoj názor nie je dôležitý. Oni vedia čo je "pre teba" (rozumej pre nich) lepšie a celý tvoj život robili všetko preto aby si aj ty mala pocit, že majú vždy pravdu alebo aby si sa bála oponovať. Príklad - aj keby si bola čašníčka tak tvojej mame to môže byť úplne jedno ak si spokojná. Tým nechcem povedať, že rodič nemá právo povedať svoj názor na tvoj život. Má a pokojne si za ním môže aj stáť. Ale nemá právo očakávať, že dospelé dieťa sa tým názorom bude riadiť.
Za takýchto podmienok môžeš byť na seba pyšná, že máš odhodlanie fungovať sama a hlavne, že ich názor pre teba nie je biblia. Mám kamarátku, ktorá má podobne naviazanú mamu a trvalo jej omnoho dlhšie sa osamostatniť... ona je dokonca ešte v procese presadzovania vlastného názoru a to má skoro 30.
Chápem tvoju mamu, že je sama ale za to ty nie si zodpovedná. Ak nemá čo robiť, za to tiež nie si zodpovedná. Mamu navštevuj vtedy keď sa to hodí tebe, nie kedy si ona zavelí. Buď milá a nápomocná ale nenechaj si skákať po hlave. Ja si viem predstaviť, koľko toho máš - sama som mala prácu na pol úväzku popri dennom štúdiu na VŠ.
Čo ti môžem poradiť pri jednaní s týmto typom rodiča je
- nikdy neustúpiť v osobných záležitostiach, ktoré sú pre teba dôležité. Nikdy. (ak chceš bývať v meste, bývaj v meste, nemusíš im to ani vysvetľovať)
- nikdy nečakaj, že sa zmenia sami od seba (kým skáčeš ako oni pískajú, nemajú čo meniť, im je jedno aké názory máš ty, oni si myslia, že to vždy vedia lepšie)
- v menej dôležitých veciach nerob podľa ich pokynov ale vždy trvaj na kompromise (ak chce mama aby si s ňou bola celý víkend navrhni, že buď prídeš jeden deň na pol dňa alebo dva dni len hodinku na kávu, ak odmietne obe možnosti neprídeš vôbec)
- zmier sa s tým, že ťa pravdepodobne budú kritizovať aj keby si bola najlepší človek za Zemi, stačí, že nerobíš čo chcú oni
- výčitky typu "my sme sa o teba starali bla bla" zahoď za hlavu, rodičia sa rozhodli mať dieťa a bolo ich povinnosťou sa starať (bežne to rodič robí z lásky a rád, nie aby to potom dieťaťu oplieskal o hlavu)
- výčitky typu "ja som pre teba postavila dom bla bla" a čokoľvek čo pre teba spravili bez toho aby si ich o to požiadala môžeš tiež zahodiť za hlavu... na tvoj názor sa nepýtali a ako svojprávny človek máš právo chcieť niečo iné a riadiť sa podľa toho
- priprav na sa výčitky typu "ty ma už nemáš rada" "máš radšej svojho priateľa než mňa", prípadne obvinenia aká si nevďačná, a iné deti sú lepšie atď, na takéto zákerné útoky ale pomáha len otočka a odchod bez slova (prípadne zložiť telefón)
V zhrnutí, nepoľavuj vo svojej samostatnosti, je prirodzená. Neustupuj, ver si a nenechaj sa vydierať. Mama je len jedna ale to tiež neznamená, že má právo riadiť ti život.
Pomoz mame najst si nejakeho konicka, aby sa nenudila a ty si zi svoje 😉
To, ze otec chodieva tak casto a na dlho prec asi tiez bude znamkou, ze chce od mamy oddych, ze? 😉
@kesx precitaj si knihu zavisle vztahy, tam pochopis
@kesx akoby si hovorila o mne a priatelovi. Ale potesim ta postupne ju to prestalo bavit. Ale ja nie som jedinacik mam bratov aj sestry ja som najmladsia ale presne akoby si hovorila o mne a mojej mame 😂
@mala_hobitka ďakujem za názor, vystihla si to úplne presne, hlavne to podceňovanie, nikdy nebolo nič dostatočne dobré, vždy sa dalo niečo zlepšovať, vždy som sa mohla lepšie učiť, viac poupratovať, navariť
u nás sa láska nejako extrémne neprejavovala, objatia atď., takže skôr prichádzajú výčitky typu ty mi už vôbec nepomáhaš, na všetko som sama, čo tu mám sama v dome robiť a podobne.
Keď sme bývali spolu tak som jej samozrejme pomáhala, upratala, pomáhala aj v záhrade, polievala, zavárala ale starať sa teraz o 2 domácnosti už asi naozaj nezvládnem.
@aadenka jej koníček je práve to že sa venuje záhrade, sadí si stromčeky, zeleninu a úprimne si nemyslím že by teraz začala chodiť na nejakú zumbu, jógu alebo niečo podobné, keďže ani ja som sa v detstve nemohla venovať žiadnym koníčkom iba chodiť na doučovania
otec pracuje v zahraničí najmä kvôli peniazom, aby mohol splácať hypotéku na dom, domov potom príde na 2 týždne, v podstate vždy pracoval v zahraničí na SK pracoval asi dokopy 5 rokov a vždy odišiel preč
ale áno v detstve sa pomerne často a hlasno hádali čo som znášala dosť zle, mama je ten vyrývací a podpichovací typ čo si nedá pokoj kým nelietajú taniere
@kesx Mama si zvykla, že si urobila doma všetko čo sa jej nechcelo. Jasné, ak niekde bývam tak sa zapájam do domácich prác. Ale ty proste bývaš inde takže máš svoju domácnosť o ktorú sa potrebuješ starať a mama už nemá svoj komfort a spoločníka. Je správne pomáhať rodičom, pokiaľ potrebujú, napríklad s väčším upratovaním. Ale predsa nebudeš chodiť každú sobotu pulírovať ich dom od a po z. Už boli takí rodičia, že od odsťahovanej dcéry čakali že im bude chodiť robiť bežné upratovanie, varenie a podobne takmer rovnako ako to robila kým tam bývala. Nuž, niektorí si mýlia pomoc s otročením.
A preco nepride ona za tebou po praci, ked jej tak velmi chybas?
@mala_hobitka 👍👏👍
Ja byť tvoja mama,som hrda,ze studujes,robis máš priateľa,co s tebou plánuje buducnost...podporujem Ta.
Ako pises,mama a otec ta zial casto kritizovali,oni to brali a nadalej beru asi ze to bolo vychovávanie.
Ja mam jedneho 2 r syna,a asi bude jedinacik😔 ale ked on bude v 23 rokoch samostatny,na konci VS a mat pracu...budem hrda.
Sme rodičia jedináčika aj keď je ešte dieťa, no môžem povedať, že ju vo všetkom podporujeme. A keď ide k našim na noc tak si užívam ticho, uvarím a počkám na manžela kým príde s práce. To je asi hlavný problém tvojej mamy, je sama. Ja už teraz viem, že ak si s manželom nevybudujeme krásny vzťah a spoločne koníčky, budem ako tvoja mama pretože mám jednu takú v okolí. Ak jej dcéra 32 ročná vydatá neurobí to čo chce, hneď je oheň na streche. Jej mama navyše býva roky sama, keďže je rozvedená. Možno by si sa mohla aj s otcom porozprávať, alebo by mama mohla ísť za ním niekedy. Moja teta býva sama ujo roky pracuje v anglicku domov chodí 3x do roka aj keď ma deti a navštevujú ju ona ešte medzi tým chodí za ním. Inak mňa niektorí v okolí nechápu, ako môžem s manželom chodiť po rybách a ešte aj na noc. Dokonca moja mama si myslí, že to není dobrý koníček, no je to náš život a ona to musí akceptovať.
aky mas vztah s babkou a tetami? ak dobry a su rozumne porozpravaj sa s nimi. tiez ti navrhujem kvoli sebe kvalitnu psychologicku. tvoja mama sa citi opustena nie je vsak tvoja zodpovednost aby sa tak necitila. je to jej zodpovednost. skus si s nou nastavit 0ravidla. napr. mami kazdy vecer okolo 19 00 si zavolame na stvrthodku a kazdy druhy vikend ta pridem na dve hodky kuknut. bodka. ona sa totiz boji ze odides uplne. preco nemali viac deti vies? tvoja mama ma spoluzavisly vztah. aki su jej rodicia? spoj sa so zvuskom rodiny. psychologicka. a nastav si hranice. neobvinuj sa.
poviem ti ako to vyzera u nas. mama sama vo velkom dome.skaredo rozvedena. obe sestry definitivne v zahranici. ja mamci volam kazdy den vecer a idem ju navstivit kazdy vikend. som vdacna ze je zdrava a samostatna. obavam sa jej odchodu na dochodok ale verim ze to dako dame. zasadny rozdiel medzi nou a tvojou mamou je ze respektuje ze mam svoj zivot
Mala som to iste, ked som pred skoro 6rokmi odisla z domu. Zobrala som si skoro vsetky veci, psa aj rybicky, nechala som list. U nas boli ale ine okolnosti, nechcem to podrobne rozpisovat. 2tyzdne sa so mnou nerozpravala a potom mala odomna zase dialkovy ovladac. Chodim k nej casto, niekedy musim au zatnut zuby. Teraz ked som ba materskej, o to castejsie, lebo podla nej co budem v tej diere robit 😂 niekedy mam chut sa od nej uplne odstrihnut. Strasne ma vie vycerpavat.
@kesx Som tiez mamou jedinacka. Tiez sme rozdielne povahy, ja som ten silny introvert a dcerka je extrovert. Ma rada spolocnost, rada organizuje, rada vysvetluje, druhych uci... ma uz aj vo svojich 8 rokoch svojsky humor a vie aj mna tymto humorom, nejakou vtipnou poznamkou uzemnit, dostat do kolien, ze v tej chvili neviem co jej na to povedat, len sa zasmejem a mavnem rukou 🙂 O to aby cosi spravila ju vacsinou poprosim, nenakazujem, no skus sama posudit, ako u tak silneho jedinca so silnou volou vyzera odpoved, ked to o co prosim, nie je prave to, co hodlala robit 🙂 Ja mam tu chybu zase - ze si myslim, ze ludia z vlastnej vole veci urobia lahsie, len si zvyknem mysliet, ze potrebuju to iste co ja k stastiu a cakam, kedy sa tie veci pohnu same od seba, tak ako ja potrebujem 🙂 A ano, ono sa to v cloveku tak potichucky nahromadi a niekedy uz povie prilis nahlas: Dost, teraz bude po mojom. Dcerka od mala bola silny tvor, silno si obhajila svoju volu, ak nieco nechcela, tak zaliezla do stanu v izbicke a tam pri trucovani zaspala. Zobudil sa sice usmiaty anjelik, ale aj tak si siel svoje 🙂 Napr. silonky do skolky a sviatocne satocky na kazdy den, lebo aj vkus ma uplne iny ako ja, ja som prakticky svetrovo riflovo teplakovy typ a ona je od mala elegantna dama, co ma rada biele svetriky a kozusinky. Cize ja som sa musela naucit pochopit jej vkus, jej styl, nechat ju si vybrat. A je to taka opacna pozicia trosku - ja som rada siva mys, ona rada extravagantna a ja som i toto prezivala tak svojsky - kedze mne az tak na obleceni nezalezalo, nedokazala som akoby spociatku pochopit a prijat jej potreby, hoci bola este malicka, mysela som, ze musi pocuvnut, ze ma na to cas 🙂 A nie, nema to cas, ona nechcela teplaky do skolky, ale tutu suknu, lebo akoby vedela, ze uz vo vyssom veku nebude na nu prilezitost 🙂 Volam to ze "dospievam zarovno s nou", vzdy je to pre mna nova a nova lekcia, co je to sloboda a volba, silna vola. Teraz bola na prvej prespavacke u kamosky a mne bolo velmi smutno, ze preco musi byt u cudzich, ale tak pustili sme si s muzom film, poslali par whatsup spraviciek a dopriali jej to a druhy den sme zase mali my tu jej kamosku... Je to niekedy naozaj velmi tazke pre mna ako mamu - zahodit mna samu, moju povahu, moje potreby, moje konicky, aby som s nou v detskom svete, v jej potrebach dokazala putovat bok po boku. Pretoze naozaj je ina povaha, a to co mam ja rada, ak ponukam, tak akoby ju to neinspiruje a na just to nechce. Ak ma tvoja mama vztah k zahradke - mala by napriklad aj k tvoreniu nejakych kvetonovych dekoracii? Podla mna, ak by nieco tvorila a mozno napr. na sashe alebo aj v skupinach na FB predavala, mohla by tak stravit vela prijemneho, pokojneho casu. Skusila by som jej pohladat nejake knizky o tvoreni vencov, nejake navody, naucila ju hladat tie navody na youtube, pomohla pozhanat napr. na aliexpresse material, skusila pohladat kurz, vystavu - pod chvilou su nejake hand made trhy ... proste primat ju k tvorbe. Tvorba lieci dusu a samotu najlepsie 🙂
Poznám takuto zenu, ktora ma viac deti a lypne na nich ako deti na hrackach. Je to hroza, lebo s muzom ma hrozny vztah, nikam nechodi len do obchodu a domov, nema ziadne konicky a vlastne ani ziadne kamaratky. Kup jej psa alebo macku, aj ked bude protestovat, toto velmi pomaha osamelym ludom a hlavne sa jej troska ozivia fadne dni, lebo sa bude musiet starat o niekoho ineho a nebude mat cas ti tolko vyvolavat 🙂
Ano, tvoja mama ma prioritne problem sama so sebou, ako aj ty pises, ze je "ten vyrývací a podpichovací typ".
Nejaká univerzita tretieho veku alebo nejaky spolok zahradkarov alebo nieco podobne vo vasom okoli neexistuje?
Ako keby si o mojom otcovi písala. Ten tvoj aspoň kvôli tomu neni agresívny
@kesx
Ahoj nečítala som všetko....tak sa možno budem opakovať....s kľudom mladeho dievčatá sa poďakuj máme...a povedz že si zodpovedná sama za seba...obidve strany aj mama.aj ty si casom zvyknete...je tam aj sama,co ona samozrejme neuzna,preto tie výčitky...kedze manžel pracuje mimo SR...
Čo dodať...nič nové....ak je vo veku menopauzy...tak je dôležité si uvedomiť niektoré veci...že matka je vždy naviazaná na deti...a maternica je prepojená s mozgom...máš právo sa postarať o seba...možno by si jej to aj vedela vysvetliť.len ona nie je tak nadstavena...chce to čas...je to aj iné keď si jedináčik.....,keby vás bolo viac...tak vás určite už vyháňa🙂
Moja mama ma vkuse posielala na studium vysokej skoly.ked som skolu studova vycitala mi ze nezarabam.ked som zaca zarabat vyhadzovala ma z domu ze musim si uz spravit dieta lebo vsetky jej kolegyne maju vnuka.a ked uz ma 2 vnucence kasle na ne ked sme na navsteve.ale vyvolava hadky za vsetko furt vycita a ked zas tam radsej nechodim vyvolava urazene preco neprideme a pod....takze ja som na tom horsie ako ty🙂
Ahojky, baby predo mnou to tu vlastne cele popisali, ja ti len mozem vyjadrit podporu v tom, co robis a ako to robis. tiez som jedinacik, moji rodicia nemaju pekny vztah a mamina bola na mna strasne naviaana. pisem bola, lebo dnes mam syna a mama svoju lasku presmerovala na neho, ale v takej akuratnej krasnej forme, proste tak ako to babka ma robit, az som sama prekvapena, ze maju uplne iny vztah nez sme mali my. tiez som odchadzala z domu hned po vyske, mala som 23, a veru, bolo to tazke. u mna tym, ze som mala vycitky, ze mama je v dome sama, otec je k nej nechutny, ze jej bude smutno a pod. dlho mi trvalo kym som sa aj ja odstrihla bez vycitiek. a medzi tym to bolo presne ako pises, bolo jej dlho, vsetky reci, ze ju nemam rada, zabudla som na nu, plac plac a vycitky. az moj muz ma zmenil, resp. mi vyjadril podporu a zacala som sa odstrihavat aj ja. ale trvalo to peknych par rokov. v zasade odporucam ist na to postupne, ona ta naozaj ma rada, len je presne ako pisali baby - SAMA. v prvom rade, si dospela a mas pravo zit vlastny zivot, zariadit si ho podla seba. ano, netraba rodicov hned odstrihnut, ale - tvoja mama ma svoj zivot a ona si ho zariadila SAMA taky aky ho ma. ze nema kamosky, ze je sama, ze s otcom nemaju vrely vztah - toto je dosledok jej zivotnych rozhodnuti a teraz si preto zije ten zivot taky aky ho ma. TY nenesies za jej zivot zodpovednost a nie si povinna ho zit s nou. a to bez vycitiek. vyletela si z hniezda a zijes si svoj zivot a chce to cas, aby to aj mama stravila. a ona to pochopi a stravi, postupne najdete taky ten zdravy pomer vzajomnych navstev, a ona si zvykne. len to trva dost dlho. ale na druhej strane, v tomto bud ty trpezliva a nad vecou, 🙂 asi budete mat vela rozhovorov, emocne narocnych, plnych vycitiek, ale je na tebe, aby si mamine s citom a slusne vysvetlila, ze uz si velka, a chces si zit zivot podla seba. Ze ju milujes a vzdy budes, je tvoja mamina, a vzdy bude mat v tvojom zivote miesto, ale nebude na prvom mieste a nebude v nom nonstop. ono neboj, az budes mat dieta, ona sa bude realizovat a veeeeelmi ti to pomoze 🙂 co sa tyka navstev, aj ja som spociatku chodila 2x tyzdenne na navsetvu, potom ako som zacala pracovat, a bola som do vecera v praci, mama si zvykla, ze cez tyzden sme si len telefonovali a chodila som 1 den cez vikend. no a teraz ako mam maleho, uz tam chodime mozno raz do mesiaca, ale zato mi syna berie 2x tyzdenne zo skolky. ona sa na neho upla a modre z neba pre neho, a syn ju ma velmi rad, dokonca az sa cudujem, aka je tolerantna a taka spravodliva, mnohe veci, ktore neboli v nasom vztahu, tak ma k vnucatu ( a to v dobrom). zmenila sa aj ona, ale aj ja 🙂 je vsak pravda, ze jej telefonujem denne, vzdy rano pred pracou, aj mna zaujima ako sa ma, ju to potesi, zase ja mam s nou dobry vztah, aj kamaratsky, aj ideme spolu na nakupy a pod. vidim ju cez tyzden 2x ked mi prinesie syna, pripadne ked si ho idem vziat k rodicom, vidime sa hodinku a je to fajn. uvidis, to bude dobre, len si mamina musi zvyknut. Podla mna si bola stredobod jej zivota, zmysel jej zivota, zila ho cez teba, co sice nie je vobec spravne, ale to je fakt, s ktorym sa obe musite vysporiadat a teraz je to pre nu celkom nova situacia. nemaj jej to za zle, ale zober to tak, ze teraz musis byt ty ta zrelsia/dospelejsia, doslednejsia a trosku egoisticka voci nej, pretoze si hajis svoj zivot - bez vycitiek svedomia. a to bude dobre 🙂 drzim palce 🙂
mam sesternicu - jedinacika a ma to uplne rovnake... otec stale robi, plno konickov, mama sama v byte,bez kamaratok, konickov, prace, surodencov a rodicov. dcera pracuje v inom meste, priatela ma uplne inde tak stale pendluje.... a su to neustale telefonaty preco naco zaco, kedy konecne a ked konecne, tak hadka lebo praca,priatel, skola...
uz jej navrhla, aby sa pridala do klubu dochodcov, to nie lebo co s nimi, aby zavolala davnej kamoske, to nie, lebo o com s nou bude rozpravat atd atd atd.
@kesx u nás v rodine tiež mama tieto naše odstrihnutia ťažko zvládala, ale ono sa to napravilo všetko príchodom vnúčat. S úplne malými deťmi sa až tak nedá kade-tade chodiť, tak sa chodilo k mame a otcovi. My, ich deti sme si oddýchli od vláčenia kojencov a starí rodičia sa zasa veľmi tešili, že si môžu vnúčence užiť. A vzťahy boli zrazu vyliečené.
Ja to volám: Syndróm slovenskej matky/svokry... Obdivujem a držím palce ženám, ktoré sa napriek všetkej nepriazni dokázali osamostatniť!!! Veľké ponaučenie pre nás mamy s detičkami, aby sme nikdy takéto neboli. Naše deti nie sú náš majetok a ani my predsa nemôžme byť otrokom nijakého človeka, hoc je to matka. Odporúčam do pozornosti knihu “Prosím tě mami...” od amer. autorov H.Cloud a J.Townsend. Držím palce!😉
Vobec to neries..zi svoj zivot..vzdy trvaj na svojom nazore.nikdy neustup..".ju to prejde.""..mama je mama to ano ☺..chod iba na kavicku na chvilku ale cas ktory urcis ty....si sikovna...drzim ti palce...🙃
Urobila si super, ze si nasla v sebe silu a odisla, treba najst v sebe este dalsiu silu toto cele vydrzat, kym sa situacia utrasie a mama sa znormalizuje, to moze trvat aj cele roky. Ale nedaj sa, ty mas svoj zivot a pravo zit podla seba a nie podla toho co chcu rodicia. Ty tu nie si nato, aby si mame robila zabavacieho "sasa", ona sama musi najst liek na prazdnotu...
ja tiez s mamou nemam dobry vztah, ale odisla som 100km prec z bytovky do domu na dedinu ku svokrovcom, so svokrou vychadzam lepsie ako s mamou, ta nekritizuje. Mas svoj zivot, nie si povinna jej kazdy den volat ze co robis. JA mojej volam len vynimocne, lebo je to len jej monolog, pouzitelnu radu skor dostanem od svokry ako od nej. Ani nie si povinna byt kazdy vikend u nej.
Syndróm prázdneho hniezda. Porad sa s psychologickou, toto je normalne diagnoza