Odstahovat sa?
Myslim, ze chcem ukoncit vztah s mojim partnerom, ale je to tazke, lebo nie je to tomu tak davno, co sa mi to zdala velka laska a normalny vztah. Ja mam 32r., on 41. Mame spolu pol rocne babatko. Urcite by mi pomohlo precitat si nazory na nasu situaciu.
Skusim najprv jeho pozitiva. Je to inteligentny clovek, kedysi sme sa dokazali dobre porozpravat o politike a vselicom moznom. Je taky snilek/aktivista a kazdemu chce pomahat, aj mne pomaha. Nase dieta miluje a veneje sa mu. Da si zalezat na pozornostiach typu kvety, cokolada. Nezda sa mi lakomy.
A potom su tu negativa. Stala sa chyba, ktoru uz nenapravim a to je to, ze som otehotnela po par mesiacoch vztahu. Podla mna to nemusime riesit, nech je to ponaucenim pre ostatne. Zacali sme riesit prakticke otazky. Z nich vyplynulo, ze ma uz ukonceny dlhodoby vztah, neziju spolu, ale este nie je rozvedeny. Ja som sa ho predtym pre istotu na to pytala, a povedal mi ano som rozvedeny. Klamal. Ked to vyslo na povrch chcela som nas vztah ukoncit, ale on sa teda za par mesiacov s jeho byvalou manzelkou dohodol a rozviedli sa. Keby som nebola tehotna, take klamstvo by som neodpustila. Ale v nadeji na stastnu rodinu som to prekusla. Jeho vysvetlenie na to, ze klamal, bolo, ze vedel, ze by ma stratil. Ukludnovala som sa tym, ze mozno to tak malo byt, lebo inak by nikdy nebol nas uzasny syncek.
Povedali sme si, ze v roku 2015 sa zoberieme. Nechceli sme sa unahlit. Ja si chcem vziat niekoho o kom viem, ze s nim chcem byt do konca zivota a on bol po nenepnom rozvode asi tiez opatrny. Deti z predosleho vztahu nema.
Zijeme v zahranici, v jeho krajine a v podnajme.
Po porode to bolo krasne, aj ked narocne obdobie. Po case mi zacalo vadit, ze nas vztah nie je fer. Ide o to, ze ja sa prevazne staram o syna a domacnost, popri tom prekladam a tlmocim, takze mam normalny/prijatelny prijem. Niekedy je s nim doma a ja robim, ale vacsinu casu a v noci som s nim ja. Napr. ked sa zobudi o 5:00, som s nim ja aj napriek tomu, ze mam v ten den nieco do prace a on nie. Prve mesiace bola cela starostlivost na mne, iba cez vikendy pomohol.
Jeho prijem je zhruba dva krat vacsi, vydavky si delime vsetky na polovicu. Co mi pride fer pokial by sme si aj starostlivost a dieta a domacnost delili na polovicu. Zatial co on si slusne usetri a vyspi sa, aj ma cas na rozne aktivity, ja bud vyjdem s tym co zarobim, alebo minam svoje uspory, robim vo dne a v noci. Prednedavnom kupil vacsi byt, mysleny pre nas. Verim mu, ze to tak mysli, ale stale je to jeho byt. Tam sa mame stahovat o zhruba 5 rokov, kedy sa splati hypo (dovtedy sa bude prenajimat).
On uznava, ze momentalna situacia je nefer, ale ze sme sa na delbe vydavkov dohodli a treba to respektovat, ale ze to, ze nam nevysla dohodla a delbe starostlivosti o dieta a domacnost, je bohuzial biologicka nevyhoda zeny. Skusali sme sa porozpravat vela krat, ale nic z toho, skoncilo to iba ostrymi hadkami. On hovori, ze niekedy v buducnosti bude cas, kedy on toho potiahne viac ako ja. Ja tomu neverim, ale hlavne podla mna ma byt situacia fer v kazdom obdobi.
Co mi vadi viac su nase hadky. Zacne na mna kricat ako zmyslov zbaveny, aj v noci, par krat aj pred syncekom, ktory sa potom dalsie noci budil a plakal zo sna ☹ ☹ ☹ Aj dnes som ho uspala a on sa dosiel za nejaku banalitu hadat, ukazujem mu, ze potom, ale on si nedal povedat a samozrejme ho zobudil. Dokaze mi nadavat za banality. Bola jedna facka z jeho strany a to ma tak ponizilo, ze som mu rovno vratila dve ☹ ☹ Aj to lutujem, ze som sa znizila na taku uroven, ale v tom momente bola prva reakcia, ze toto si nemozem nechat. Raz ma drzal a hucal na mna, ale nikdy ma nezbil alebo nieco take. To by som isla rovno na policiu.
Dalsi problem je, ze moja rodina ho ma velmi rada. Mame som hovorila, ze v noci na mna vrieska a ze je to pre dieta zle. Ale ona aj s ocom si stoja za svojim, ze dieta potrebuje kompletnu rodinu. Hovorila som mojej mame o tom klamstve, ze mi nepovedal, ze bol este zenaty. Ona mi najprv povedala, ze to radsej nikomu nemam hovorit 🤐 A minule mi hovorila, ze sa ho na to pytala a zevraj to tak vobec tak nebolo, ako hovorim. On jej proste nieco nakecal a ona veri jemu a nie vlastnej dcere. To som necakala, lebo som si myslela, ze moja mama vie, ze som uprimny clovek.
Raz som sa uz na 2 tyzdne odstahovala. Nakoniec som sa vratila, lebo ma presviedcal a bol velky tlak rodiny, k tomu dohodnute veci v robote, kde som pocitala s tym, ze mi postrazi synceka. Nechcela som ho vystavovat stresu, ze teraz byvame niekde inde a este mas k tomu nejaku neznamu opatrovnicku, je stale malicky. Jemu je s nim dobre. Aj ked minule potom ako mi nadaval, len prisiel a on sa rozplakal.
Navrhla som rozchod, kvoli sebe a hlavne kvoli syncekovi, ale on to stale chce vyriesit. Mali sme dohodnutu aj poradnu, ale po ceste tam sme sa tri krat pohadali a ani tam nedosli.
Teraz si pripravujem, ako nas z tohto dostanem. Ak sa odstahujem vramci tohto mesta, bude ma on aj cela moja rodina terorizovat ako naposledy. Chcela by som pokoj a zacat niekde odznovu a preto uvazujem, ze by som sa prestahovala do nejakeho ineho mesta, pripadne statu. Z pravnej stranky taku moznost mam. Bola by to dost podpasovka z mojej strany.
Ked vsak ostanem tu a nas syn zacne napr. chodit do skolky (cim bude starsi a cim viac vazieb na toto mesto bude mat), tym je vyssia pravdepodobnost, ze si moj potom expartner poda ziadost a zverenie do starostlivosti a s nou uspeje. Ziadost by si urcite podal a tam sa prihliada iba na dobro dietata a to by v tomto pripade mohlo realne byt, aby ostal tam, kde je zvyknuty byt, kde ma otca a oboch starych rodicov. Ked ostanem tu, v buducnosti realne uz nikdy nebudem mat moznost sa niekam so synom bez jeho suhlasu odstahovat, ani na Slovensko. Teraz je mu v podstate este jedno, kde zije.
Kedze toto netrva dlho, uvazujem, ze je to mozno nejake temne obdobie a mozno je stale nadej na to, ze nas vztah dokazeme zmenit k lepsiemu. A pridat obojstranny respekt, ktory sa vytratil, ani neviem ako.
Ja mam tiez vela veci, co by som mala zlepsit na svojej povahe. Napriklad, ked som mu raz to klamstvo odpustila, nevracat sa k tomu. Zrejme ho demotivujem aj tym, ze mu hovorim, co ma robit, ked je s malym. Ked on mrnci a ja viem, co chce, tak mu to proste poviem bez vedlajsich umyslov. On to berie ako kritiku a ze mu rozkazujem. Ze by som sa mala pocut, akym tonom to hovorim.
Lenze ak by sme to chceli skusit, ani neviem ako, lebo mu nehovorim nic, co by ho mohlo vytocit, lebo sa bojim, ze bude kricat pred malym.
Rozmyslala som, ci ho este lubim. Momentalne ani neviem, to kricanie, nadavky a hadky ma nejako otupili. Radost zo zivota mam len ked som s malym sama.
Co hovorite, baby, 1) este to skusit (ako?), 2) odstahovat sa vramci mesta, aby mohli byt oni dvaja hocikedy v kontakte, alebo 3) odstahovat sa niekam uplne prec?
Ak odstahovat, ako vydrzat este take 3-4 mesiace, ked je to tu denne narocne?
Dohodnut sa s nim neda na nicom. On to chce tak ako to je, len ja by som mala akceptovat svoju biogicku rolu zeny a byt k nemu lepsia a milsia.
Co si o tom vsetkom myslite? Poradte najma tie, ktore mate pocit, ze ho chapete.
Je to novy nick, aby som to mohla poriesit anonymne a aj mi je z tohto vsetkeho zle a hanbim sa.
Je super, ze na to pozeras tak triezvo, si velmi rozumna. Skusila by som este raz tu poradnu, proste raz tam dojst musite 🙂 Ak by ani toto dlhodobejsie nepomohlo, odstahovala by som sa (idealne v ramci mesta, ved tam mas aj pracu, nie?). Uplne prec by som nesla, nevyzera to byt psychopat. Je akurat pohodlny a sebecky, to je vela muzov, ale maloktory to tak narovinu povie. Mozno su aj zeny, ktorym taka uloha (milej , ustretovej, vzdy tichej tahunky domacnosti) vyhovuje, ale ty taka nie si, takze nie je o com. Pokial sa po snahe v poradni nepokusi zmenit, nie je o com.
@zlevysavam ahoj tak ja ti hlavne drzim palce nech sa dobre rozhodnes, aby si potom nelutovala, ale suhlasim s nazorom adka2011. Mozno zalezi aj v akej krajine zijes, ako bol on vychovany a ako pozera na svet ako taky, my slovenky sa vieme dost prisposobit novej krajine, ale zvyky a tradicie mame o dost ine ako napr.v anglicku ci usa, aj rakusko je ine - vsade tam mam sesternice, tak viem ako si museli tazko zvykat 😝
nehnevaj sa, po tej facke som uz ani necitala dalej.. u mna by take daco bol jasny a nenavratny odchod..
Ahoj,uplne ta chapem.ja mam tiez starsieho muza,manzelia nie sme,mame dcerku,ktoru milujeme obaja.Ale on si stale presadzuje len to svoje,slubuje veci,ktore nikdy nasplni,a ked sa hadame,tak aj pred malou,co nemam rada,ale nastastie to bolo len parkrat.neviem,co ti poradit,ale tiez mam u 2 mesiace take obdobie,ze ma nicnebavi.aj som mu povedala,co ma trapi,on slubil,ze s tym nieco urobi,ale nic sa nezmeni,ak tak len na chvilku. Najednej strane chcem odist,na druhej strane ostat,kvoli malej,kvoli nemu.a laska tiez neviem ci tu este je,mozno len nemam odvahu odist neviem. Vsetci mi vravia,preco sa trapim,ze som zdrava,mam zdrave dieta a aj tak nejde tesit sa zo zivota.dcerka mi kolkokrat spieva celou cestou v aute a mne je z toho celeho len doplacu,ze neviem zmenit to co chcem,ze neviem zit tak ako chcem.ale ten strach z toho,ze tovobec nemusi byt lepsie mam obrovsky.tak len dufam,ze to dobre dopadne.Drzim ti palce,aby si sa spravne rozhodla.
Asi sok nepomohla,tak prepac.
Si velmi rozumna a mas vo veciach jasno. Si si vedoma svojich nedostatkov. Zjavne mas vsetko pod kontrolou. Chcela by som sa opytat....Preco z pravnej stranky mozes odist na trvalo zo zahranicia s dietatom? Si si urcite ista....? Chcela by som ta totiz usmernit...rocnemu dietatu je sice jedno, kde zije, Ale po pravnej stranke je najlepsi zaujem dietata mat obidvoch rodicov. A to je na prvom mieste. Ak mate v danom state rovnake rodicovske prava, ty uz teraz s dietatom vycestovat nemozes, iba s jeho pisomnym suhlasom, vynimkou by boli iba rodicovske prava matky, ktore jej prinalezia Bud zo zakona od narodenia (nie v kazdom state alebo ak Otec bol rodicovskych prav pozbaveny, Co asi nie je tvoj pripad, Ale to vsetko zalezi od konkretneho statu a zakona. Takze najprv si zisti toto.
Dalej....uz aj na SK vojde, ak uz aj nevysiel, zakon o tom, ze stahovanie do ineho okresu len so suhlasom otca. Zisti si aj toto. V kazdom state je to inak.
A potom zacni rozmyslat nad rozchodom.
@charlie1980 Ahoj, dakujem za komentar, ano mam to zistene, najprv som si ako nepravnicka precitala co som mohla a aby som si bola uplne ista, bola som na 1h u rodinneho pravnika, ktory mi to povrdil a prebral si so mnou moznosti, co sa moze stat ked sa odstahujem vramci statu a mimo. Otec prav nebol pozbaveny, ale kedze nie sme zosobaseni, tu ma pravo rozhodovat o pobyte dietata a vsetkych veciach ako je skola, lekar atd. iba matka, s tym ze ma povinnost otca informovat.
Neviem kolko takych statov je, ze to takto funguje. A ani neviem dokedy to tu tak bude, lebo liga otcov si presedila minuly rok, ze nezosobaseni muzi mozu podat ziadost, aby im sudne dali deti do starostlivosti (samostatne, alebo delene s matkou). Defaultne to tak ale nie je, ze tie prava rovno maju. Mozno sa zachvilu prezradim, o aky stat sa jedna...
@medynka82 Aj ked si mi nedala riesenie, dakujem, ze si napisala, presne tak sa citim :( uplne rovnako. Aspon si mozeme navzajom drzat palce... a mozno ti tato diskusia da nejake nove myslienky.
@zlevysavam aby som to zhrnul - zena nepripravena na materstvo a neochotna prijat poziadavky z neho vyplyvajuce, sa necha omylom zbuchnut naladovenu typkovi, ktory ma o zivote a materstve ine predstavy.
Neuviedla si, o co sa hadate, ani kto hadky zacina. Iba, ze obcas na na teba nakrici, co moze byt zavadzajuca polopravda.
Ocividne mate ine predstavy o materstve a fungovani rodiny. Ty chces z vlastnej vole - nie nutnosti - pracovat, a nezvladas starost o dieta. A cakas, ze zivitel rodiny sa bude starat, aby si mohla pracovat. Opatrovatelku nechces, lebo je este malicky. Ale ty musis napriek tomu pracovat. Staci, ze on ma tradicnejsi pohlad na fungovanie rodiny, na ulohu matky malickeho dietata, a je ohen na streche.
Musis si vybrat, bud chces byt s dietatom ako matka, alebo chces pracovat. Teraz je viac moznosti, aby mohla matka pracovat. Jasle, opatrovatelka... Ale ocakavat oo pracujuceho a dobre zarabajuceho otca, ze bude robit opatrovatelku, aby si mohla pracovat, je pre mnohych absurdne a neprijatelne.
Mimochodom, ak chces "nosit nohavice" ty, tak sa nediv, ked sa dvaja chlapi pobiju. Chces rovnost vo vsetkom? Mas ju mat.
@zlevysavam ja by som okrem poradne skusila na Tvojom mieste zmenit svoje spravanie. Mas pracu, ktora sa (do urcitej miery) da robit aj popri babatku a on nie ze by bol rad, ale chce od teba 50:50 v peniazoch a este nieco naviac ... on je vysmiaty, má usetrene, je v pohode, oddychnuty .... aj servis ma, a Ty sa pomaly zmenis na jednu ustvanu, nevyspatu, vycerpanu zenu, ktora sa uz ani neusmeje, budes len nervozna, popudliva, a nakoniec Ti este povie: vidis aka si .. to Ty mozes za vsetko, ako sa chovas ... este budes na vine Ty! Akonahle by Tvoje babatko malo nejaky zdravotny problem, tak neutiahnes ani tie financie .... Cize na Tvojom mieste by som mu prestala poskytovat servis ... prat a varit iba sebe a dietatu, upratovat len najnutnejsie, ak ma nejake svoje "priestory" v byte ci dome, tych sa ani nedotknut, proste postupne nastavovat tie hranice priaznivejsie pre Teba. Hovori sa, ze na chlapov plati iba zazitkove ucenie, tak nech uz mu dotukne!Zaroven .. ak by Ti to casovo vychadzalo, zacni chodit do tej poradne aj sama .... pomoze to v posilneni Tvojej psychiky, takto Ta pomaly ale isto zdepta a budes si uz o chvil uaj sama mysliet, ze jeho konanie je spravne .... Psychicky zosilnies a mozno Ti poradia dalsie veci, ktore mozes zmenit na svojom spravani tak, aby si dosiahla zmenu u neho. A ked nie , adieu!
@adka2011 Ano, chcela by som to este raz vyskusat, ale na druhej strane ma vsetko demotivuje. Napr. uz dnes rano a to nie je ani 7, zacal do mna vyryvat s tym, ze priniesol fakturu za tu poradnu, na ktorej sme neboli a ze to zaplatim ja, lebo on tam chcel ist. Aj ja som tam chcela ist, ale ma uplne priviedol do zufalstva svojimi blbymi ironickymi a zranujucimi poznamkami. Skusal dokedy to vydrzim a teraz je to moja zodpovednost. Asi to aj zaplatim, lebo mi s tym neda pokoj a uz sa bojim riskovat, ze na mna bude pred malou hnusny. Ak by to nebola faktura, prisiel by s niecim inym.
Teraz mi este tvrdi, ze ja mam ist ku psychologicke predtym. Podla neho je to cele iba moj problem a on je ten co ma strpi. Casto aj hovori, ze by ma uz vsetci chlapi opustili.
Napriek tomu skusim dohodnut nejaky termin, alebo ho poprosim, ak to chce dohodnut on.
@bordor Mas uplnu pravdu. Je mi jasne, ze dlhodobo to takto nie je mozne - neviem co pride skor, bud mi dojdu financie a budem musiet ho o nieco prosit, alebo mi dojdu nervy na toto, alebo sa uplne vycerpam, kedze vela nenaspim. Hej s tym pranim som to uz skusala, max. som prihodila par jeho veci na doplnenie do pracky. Kopilo sa to a nic z toho. Dal si pouzite ponozky. Raz som to potom vsetko oprala, tusim mi aj vynadal, ze to pradlo niekde stoji, kde nema a odvtedy mu uz urcite nic znova neperiem. Aj na upratovanie uz kaslem, ale poviem ti, nebyva sa mi tu takto dobre. Priestory mame vsetky spolocne.
@worker_falcon V istych veciach mas pravdu, mame inu predstavu o fungovani rodiny. Na materstvo som zrejme nebola pripravena, ale zo srdca ma tesi a neviem, ci sa na materstvo vobec pripravena byt da 😉 Ale poviem ti, nepaci sa mi tvoja logika, ze muz moze byt otec a pracovat a zena co, nemoze byt matka a pracovat? Fajn, ked si to niektori zariadia tak, ze zena je doma a muz vsetko plati. Ale to sme nechceli ani ja ani on. Chceli sme obidvaja pracovat (aj on chcel aby som pracovala, ved na co som tolko studovala...) a delit si starostlivost o dieta a domacnost na polovicu, ibaze nam to nevyslo. A preto sa pytam tu.
Ahoj, no situácia nič moc, ale páči sa mi, že keď už je to tak ako to je, rozmýšľaš ako z toho von, ako to celé vyriešiš a nezmyselne nebedákaš. Nemáš sa za čo hanbiť, si inteligentna žena, každý môže v živote spraviť kravinu (to len na margo toho čo si písala, že za to hanbíš), veď ako sa hovorí, aj kôň má štyri nohy a predsa sa potkne.
K tvojej otázke: asi by som zvažovala odchod do iného mesta, resp.odchod úplne inam (na Slovensko?), pokiaľ je to možné, ale keď ti to povedal právnik tej krajiny, tak to možné je. Malému je ešte jedno kde žije a ako písali baby predo mnou, najdôležitejšie je, aby vyrastal v harmonickom a laskyplnom prostredí. Neviem či by som ešte zachraňovala vzťah po tom všetkom čo spravil tebe a v podstate aj malému. Ak, ako sama píšeš, ti je dobre len keď si sama s malým, tak nie je o čom.
Ja inak zastávam názor, a teraz ma možno všetky matky a manželky roka ukamenuju, že ľudia by sa mali brať až po narodení dieťaťa. Pretože ak si niekoho chcem zobrať aj keď sa mi/ nám zmení celý životný štýl a rytmus, vidím ako reaguje na vypäté situácie atď atď, tak viem, že to je naozaj ten pravý 😉
Držím ti palce, uvidíš, zvládneš to 😉
@zlevysavam EU staty maju spravidla spolocne rod.prava. Poznam iba jeden stat (aj to nie EU), kde je to ako popisujes, Ale tam si to uz Liga otcov presadila a uz aj tam minuly rok voslo do platnosti- rovnake rodicovske prava. Je fajn, ze je to takto, lebo ti to ulahcuje situaciu. U mna to bolo rovnako. Lenze ja som prisla hned na SVK, pretoze akonahle by sa upravovali rodicovske prava a povinnosti tam, tak by mi tu moznost rozhodovania o pobyte mozno aj odobrali. Ono niekedy uradom staci len najmensie podozrenie, ze rozmyslas nad navratom domov a je to v haji.
Tazko radit, pretoze to mas zlozitejsie tym, ze si Este aj v cudzine s dietatom. Ak si myslis, ze od neho chces odist, tak to musis urobit rozumne a rychlo, aby nemal cas uplatnit si rod.prava. To znamena, oznamit a o tyzden aj vycestovat. Aj ked zakon hovori vcas informovat a vcas nie je presne definovane 🙂 Myslim, ze keby si sa odstahovala v ramci republiky, das mu podnet a aj uradom uvazovat o tom, ze jedneho dna odidete do rodnej krajiny. A tam sa to moze riadne skomplikovat! Ako pises, potom uz jedine s jeho suhlasom. Preto...a aj ja som to tak urobila...hned som vycestovala na SK. A veru, tak to presne aj bolo, ako som si myslela. Urady mi volali, aby som prisla podpisat spolocne rod.prava, Ale ja som o tri dni cestovala. Sudnou cestou na to nemal cas, lebo som nas odhlasila z pobytu.
Myslim, ze ten tvoj chlap nie je az taky neznesitelny. No bola by som v tvojom pripade velmi opatrna. Otec mojho dietata mi nepomahal nijak, uz sme spolu ani nezili a ked prisla tema stahovanie, tak utekal na urad. Za malym chodil raz za mesiac, napriek tomu, ze byval od nas 7km. Potom dlho vyplakaval do telefonu, ked sme uz boli na SK, Ale pre nas uz bolo neskoro.
Ani sama neviem, Co ti poradit, pretoze si obmedzena tym, ze chlap si hocikedy moze zmysliet a poziadat si o rod.prava. Ja som radsej maleho zbalila a prisli sme na SK. A na urade mu povedali, ze nemozu nic, pretoze som mala sama rod.prava.
@tranquillo Zvazujem odchod tam, kde si najdem nejaku aspon trochu zaujimavu robotu. Na Slovensko asi nie, ale nevylucujem to. Ak sa bude nieco rysovat, pozriem si aj ake su v tej krajine zakony. Dobre, ze pises, to som nemala v hlave.
Po tomto som aj ja rada, ze nie sme zobrati, inak by to bolo este tazsie. Ak toto dokazeme vyriesit, mozeme ist rovno na urad. Dakujem za povzbudenie. Teraz s MK musim koncit, znova az vecer, ale mozno este stihnem najst dnes nejaku psychologicku. Este nikdy som nebola
Ja by som sa neodsťahovala, určite by som ešte skúšala. Poriešila by som s ním tie financie, skúste sa ešte porozprávať a skús ho dotlačiť k nejakej dohode. Ty si ešte celkom mladá, ale ja mám tiež toľko rokov čo Tvoj priateľ a určite by som sa správala tak isto k dieťaťu. Postrážila by som, potúlila, ale čakala by som, že Ty sa skrátka budeš starať viac. My už chceme mať svoj pokoj, svoj priestor, svoje koníčky. Zrejme si unavená a preto vnímaš jeho extempore citlivejšie ako za normálnych okolností. Skús viac oddychovať, viem, že je to ťažké, práca je fajn, potrebuješ ju, ale nerob čo nemusíš v domácnosti, pekne ho popros, dohodni sa s ním dopredu na neviem napr. na vysávaní. Pochváľ ho, že to robí lepšie, tak nech vysáva. Porozmýšľaj kedy reaguje krikom, v akých situáciách a pokús sa to odbúrať, alebo tomu vyhnúť. Všimni si čo mu najviac vadí, a na tom pracuj, aby mu to aspoň prestalo vadiť. Môjmu napr. vadilo veľa vecí, akosi prestalo, lebo pochopil, že na tom svet nestojí a ja tiež viem, že keď je hladný tak mu bude vadiť všetko. Tak dám jesť a je krotký ako baránok. Hlúpe to je, no ale čo už. Neboj, dieťa narastie, bude parťákom, budú chodiť spolu kade tade a Ty si oddýchneš až Ti budú chýbať. Je to únava, prepnutie síl, vtedy Ti vadí, aj že sa na Teba nepozrie. Klamstvo nerieš, už ste to vyriešili tak to vyhoď z hlavy, ver, že v manželstve sú aj horšie veci. Oddychuj a svet sa Ti bude zdať krajší. Ten jeho krik má príčinu, pátraj po nej.
Neunahli sa, dieta je velka zmena a vela parov si prejde malou krizou, kym sa vsetci zladia, zvyknu sa novu rutinu. Je to normalne. Musite spolu lepsie komunikovat. Normalne mu povedz ze si unavena ze potrebujes aby ti viac pomohol, ze niekedy by si potrebovala viac casu na seba. Chlapi si casto myslia ze dieta je hracka, lebo my to vsetko robime tak sikovne ze to vsetko vyzera tak jednoducho! Chod niekedy von sama, na nakup, zacvicit si a nechaj ho sameho s malym nech sa uci, nech si na nho zvyka.
Mne sa nepacia vase financie. Tiez by mi to vadilo. Vyzera ze mysli hlavne na seba. Mal by vas brat ako rodinu. Jednoznacne vsetko prebrat a zmenit sposob financovania. Ty si vlastne na materskej, popri tom makas z domu, co je urcite dost narocne, tak je nefer aby si prispievala rovnakych dielom. Kebyze mate opatrovatelku pre dieta platit, to by boli ine palky. Tiez je to take s tym bytom, ze on si ho kupil sam. Preco ste ho nekupovali spolu, ked mate dieta, planujete spolocnu buducnost? Hmm, toto by som urcite riesila. Ved nemusite byt zobrati aby ste si vzali spolu hypoteku.
Moja rada poriadny rozhovor, skusit to este aj kvoli vam aj kvoli malemu. Dnes je taka doba ze pridu prve problemy a ludom hned blika kontrolka rozchod. Je to priskoro podla mna. Treba to este skusit.
Drzim palce.
@charlie1980 Ahoj, poviem teda, jedna sa o EU - Rakusko. Myslim, ze z tej pravnej stranky to tu funguje ako som napisala. Jednu vec ale nechapem. Ked nas prehlasim do nejakej inej krajiny (akor EU ako nie EU) a zrusim trvaly pobyt tu, maly je stale obcan AT, takze ak bude chciet jeho otec riesit nieco sudnou cestou, na ake urady sa on v tom pripade on obrati? Ale nebude to take lahke, lebo najprv si budem musiet, ak sa rozhodnem ist touto cestou, najst niekde pracu. Co ratam, ze ak zacnem dnes, moze 3-4 mesiace, aj pol roka trvat, ak nebudem mat velke stastie (dufajme ani velku smolu).
Inak som si ista, ze nieco tusi. Nie som paranoidna, len si na tajnasa kopiroval nase pasy a nejake doklady maleho, som si to vsimla nahodou. My sme asi ani jeden nie dobri nieco takto organizovat, aby druhy nic netusil.
@peneloppe Cauko, diky za prispevok, Teba som si uz davnejsie vsimla, ze davas dobre rady, tak som rada, ze si napisala aj mne.
On si mysli, ze vela pomaha. Ano, pomaha, mozno aj na muzske pomery vela, ale nie je to ani zdaleka delba pol na pol. Mozno by som na tom nemala az tak bazirovat, keby to ulahcilo veci? On ked je s nim napr. cele doobedie, je uplne na 2 dni zniceny. On ked chce oddych, necha mi listok na stole. Lenze ja nic take nemozem spravit.
Kupa bytu: Spolu sme ho nekupovali lebo on mal zhruba 1/3 ceny bytu uz nasetrenu. Moje uspory su o jednu nulu nizsie a pri kupe bytu tu takmer zanedbatelne. Je to akoby jeho projekt. Podla mna mysli skor na seba z toho dovodu, ze pri rozvode dostala byt jeho exmanzelka, ktora pocas ich manzelstva iba minimalne robila a na byt nedala ani korunu. Jej on nielenze platil vsetky vydavky, cesty, este jej mesacne aj posielal slusne "vreckove". Teraz si to chce asi zorganizovat uplne inak.
Ani ja sa nechcem rovno hned vzdat. Len z pravneho hladiska, ked nam to nevyjde, budem mat neskor menej a menej moznosti. Preto uvazujem, ze skusim psychologicku, poradnu (sami sa uz porozpravat nedokazeme) a ak sa to ani o par mesiacov nezlepsi, odchod.
Dakujem Ti.
@zlevysavam zvažuješ všetko veľmi rozumne, ale ja som jednoznačne za odchod.
1.tvoj partner na teba fyzicky zaútočil, stále sa hádate, kričí aj pred dieťaťom.
2.na úlohu muža a ženy, matky a otca v rodine máte úplne odlišné názory, pričom on nie je ochotný zo svojich zľaviť
3.o finančnom zabezpečení rodiny sa tu veľmi nedá hovoriť, keby si nepracovala, žobreš o peniaze
4. klamal ťa vo veľmi dôležitej veci
5. prekrúca pred tvojou rodinou fakty, pričom seba vždy dáva do pozitívnej role a teba do negatívnej
Mne by stačil na odchod len jeden z týchto dôvodov, ktoré som uviedla, buď si istá, že on sa nezmení, o nejakej láske k tebe ťažko hovoriť, bola si zrejme únikom z nefunkčného manželstva, stalo sa že si neplánovane otehotnela. Si schopná sama sa uživiť, ja by som ale z mesta, kde žiješ neodchádzala, písala si, že k dieťaťu má vzťah pekný, neoberala by som syna o otca a seba o prípadnú pomoc rodičov. Že sú proti tvojmu odchodu od neho je jedna vec, že by si museli zvyknúť, druhá. Skrátka by s tým nič nenarobili. Jedine ak máš pocit, že by ťa partner cez dieťa otravoval, vydieral a pod. tak by som zvažovala odchod do iného štátu. Takže nie, či odísť, ale kde odísť.
@natalym Velmi mudro si mi napisala, dakujem. Vies, ja sa tesim ked bude vacsi, potom to bude lahsie. Je mi luto tohto casu, ked je maly, ze si ho tak kazime. Chcela by som aj druhe dieta teoreticky, ale ked viem, ze prve roky to takto bude, tak by som do toho uz asi nesla.
Viem v akych situaciach reaguje krikom. Ked ma pocit, ze ho kritizujem, alebo ked od neho nieco chcem.
Na to klamstvo asi bude lepsie zabudnut a uz to nevytahovat. Ale to, ze dokaze mojej mame povedat nejaku inu verziu je dalsie klamstvo, naburava mi to doveru. A bez nej mi je vo vztahu velmi zle.
Viem, ze su v manzelstve horsie veci. Vidis, to su dalsie pozitiva, ktore som v uvodnom prispevku nespomenula. Je verny (byvalu zenu napriek problemom za 10r. nepodviedol, verim mu to), neopija sa, nefajci, rad aj ked zriedka vari, je slusny k ludom okolo seba za normalnych okolnosti.
Uf no ... tvoj pribeh kludne mohol byt poporodna depresia - bluz alebo take po prvom dietati .. taka mierna forma ktoru si tvoj muz nedokaze uvodomit a trochu ju chapat a zmiernit ... ale prave naopak este prilieva olej do ohna.. co ale asi ani pre neho nieje jednoduche chapat a prezivali sme s mm asi priblizne to iste.. teda tie pocity ze to nieje fer a ze sa ja nevyspim ze mam toho vela a hlavne ovela viac ako on a biologicka uloha matky a ine.. moj mm to riesil tak ze bol casom dlhsie v praci .. ale nepracoval zasival sa na nete cital noviny a tak a hovoril mi reci ze nik sa nevraca domou rad k depresivnej zene ze musim aj ja chapat a skusit sa snazit aj ked chape ze s tou debkou neviem moc urobit... ale tak samozrejme nie stale ale aj taketo extremne situacie sa nasli... kazdy sa s tym skratka vysporiada inak .. mna to tak cca do roka preslo... nie zo dna na den ale postupne....ALE.... zieadne nasilie a ziadny krik o malickostiach sa u nas nedialo... aj ked jasne vymeny nazorov boli aj su aj asi budu ale kricat na mna moj muz nikdy nekrical (to skorej ja na neho niekedy na co niesom hrda ale malokedy ked mi uz puknu nervi on je totiz rodeny flegmatik a chladna hlava takze zato asi ani nekrici .. fakt nikdy.. ale to moze byt povaha) ale najviac ma zaraza nasilie to uz vidim ako vazny problem.. takze poradmna je podla mna namieste + ultimatum ze uz nikdy viac... inak to nevidim az tak zle ten vas vztah ale tazko sa to z jedneho vyjadrenia posudzuje... + je to tazo z tymi financiami u vas.. ako chapem nieste zobraty ale asi to chce aj tak novu dohodu a bude vsetko na poriadku lebo takto je to dost blbe ze ty si musis minat koli tomu ze sa staras o babo svoje uspori... a hlavne v tej poradni pories to ci ozaj este mas nejake city alebo nie k svojmu chlapovi ak nie tak neviem no... to nieje potom cesta a to ze ho rodicia tvoji zboznuju tak to absolutne neries... neberies si svojich rodicov..
a nehadat sa pred malim.. najdes kopec clankou ako to malemu dietatku skodi a daj mu precitat ak mu na nom vraj zalezi ale nemieni to tolerovat tak potom mu na nom asi tak nezalezi...
@zlevysavam ahoj,ja viem ze mi je to lahko napisat nezijem tvoj zivot,ale urcite by som od neho odisla. Pre mna je neprijatelne dostat od niekoho facku. Za cokolvek. Vzajomna dovera,ucta a laska sa tymto padom vytratila a uz niet cesty spat. Vyzeras ze si rozumna zena,tak vezmi rozum do hrsti a odstahuj sa. Nemusis zrovna do ineho statu,staci asi aj v ramci mensieho uzemia. Tvoja rodina by mala podporit teba,nie "cudzieho"chlapa o ktorom skoro nic nevedia,kedze ty ho poznas 100xlepsie ako oni. Takze tak,u mna by nemal sancu ani keby sme mali tri deti,proste NIE
@timea7 Ano, bohuzial 1-5 je vsetko pravda.
3. Desim sa dna, kedy mi dojdu peniaze, snazim sa teraz kupovat len to nevyhnutne.
5. Ano, to robi. A este ked sa o maleho stara, robi to vzdy tak, aby o tom vsetci vedeli. Vezme ho pred barak a spieva mu. Zacal brat maleho na stretnutia rodicov s detmi. Ked potrebujem s niecim pomoct, pockam kym su u nas moji rodicia a potom to pred nimi spravi. Inak nie. Ked sme doma iba my traja, jeho pomoc je nula bodov. Robi si fotky. Raz som nechtial zabudla na zemi manikurove noznicky. Odfotil si to z takeho uhlu, aby to vyzeralo velmi nebezpecne. Vsimla som si to len nahodou, ked mi ukazoval ine fotky. Stavia ma do role zlej matky a ja mi to hovori, ze som zla matka a zly vzor pre maleho.
Mam z toho strach.
Ci mi cez maleho bude robit naprieky neviem, mozno nie, ale obavam sa aj toho.
@worker_falcon zaujimavy nazor az na toho zivitela rodiny ktory svojimi vysokymi primami nijako navyse do rodiny neprispieva.. teda platia vsetko na polovicu z matkou s ktorou maju presne takuto dohodu... na ktorej on trva a to je trochu velky rozdiel
@zlevysavam no toto už prestáva byť sranda, vyzerá to, akoby sa pripravoval na to, že ti malého alebo vezme, alebo si pripravuje dosť podkladov na to, aby ťa mohol držať v hrsti. Keby som videla, že si potajomky kopíruje vaše doklady, že si fotí tie nožničky,ešte raz by som si overila, či naozaj môžem vycestovať s dieťaťom bez jeho súhlasu a urýchlene by som odišla. Tu by som už vôbec neriešila, či budem mať mamu po ruke alebo nie, toto nie je človek, čo ťa má rád, to je muž, po boku ktorého môžeš zažívať neuveriteľné peklo.
@zlevysavam tak to je sila... čo vlastne ešte robíš pri takom týpkovi? Čím viac informácii, tým komplexnejší pohľad sa utvára.
@zlevysavam nam ke vsetkym jasne, ze cvok
Je on, a ked bude psycholog v poradni sikovny, a manzel este za nieco stat, tak je to posledna nadej na otvorenie oci
@timea7 Dohodnem si stretnutie s pravnikom s este viac konkretnymi otazkami ako minule. Ked sa pozeram na najhorsiu moznu variantu nasej situacie, zaujima ho vlastne iba syn a nie ja. Zelali si dieta v predoslom vztahu, ale nikdy sa im nepodarilo.
Vies, ak odidem do zahranicia, musim mat nejaku dobru pracu. Lebo pripadny sud bude prihliadat aj na to, s kym bude mat syn lepsie zivotne podmienky a on zaraba dost.
Len nechapem, preco sa nechce rozist a ze si kazdy najdeme vlastny byt tu v tomto meste. Tu mam po materskej garanciu dobrej roboty, teda kontrakt, ktory este pobezi par rokov.
@zlevysavam tak ak mas radost zo zivota len ked si s malym sama (ako si napisala), tak ja by som sa urcite na tvojom mieste odstahovala (a zrejme co najdalej, presne pre dovody, ktore si sama uviedla).
Tvoja mama s nim zit po zvysok zivota nebude, takze podla rodicov sa neriad.
Napisala si, ze nie je lakomy, ale nezda sa mi normalne, ze on si usetri pre seba a ty hradis rodinne vydavky. Vacsina muzov chce svojimi usetrenymi peniazmi maximalne mozne ulahcit zivot svojej rodine.
A tie jeho zachvaty mi nepridu normalne, to by som urcite netolerovala, pre dieta to nie je harmonicke prostredie.
Chapem, ze nikto nie je dokonaly. Avsak on si nevie a hlavne nechce svoju chybu priznat. Sudim podla toho, ze pises, ze rozhovor, kde to chces vyriesit berie ako kritiku a rozkazovanie. Na rozdiel od teba nie je ochotny na svojich chybach pracovat, takze u mna by to bolo z tohto dovodu odstahovat sa.