Mám ísť vyzdvihnúť 5 ročné dieťa zo škôlky, keď mu dnes zomrela babka?

Ja by som ho nebrala. Učiteľka by ti snáď zavolala keby niečo začul a bol by na tom nejako zle psychicky, či? Úprimnú sústrasť 🖤

Mam doma skoro 4 rocneho a zomiera mi manzel.

Takze, ano, chod pre syna do skolky hned, ako mozes a Ty mu povedz, ze mu zomrela babka.

Musi to vediet od teba a priamo, ziadne susu, ako mu to povies Ty, tak to Bude vnimat.

Ja syna na smart jeho milovaneho ocka pripravujem. Ocko je momentalne v hospici, ja tu aj spavam, takze syna vidim malicko. Je so starkou.

Este, uprimnu sustrast.

Toto hovorim synovi od malicka:
Ked to Bude velmi clivo, pozeraj sa na mesiac. Aj ja a aj niekto iny, co ta lubi, sa Bude pozerat na mesiac a tak sa spojime.

Ked zomrie manzel, budeme sa pozerat na hviezdy a ta najziarivejsia Bude jeho Ocko.

@oslo1 už viac krát som čítala tvoje príspevky.. neviem čo hovoriť v takýchto situáciách, je to strašné... len by som sa chcela vyjadriť, že si fakt silná žena... Moc vám držím palce, nech zvládnete všetko... 🍀

@oslo1 Aj ja sledujem tvoje prispevky a casto na vas myslim a hlavne na teba, aby si mala silu to cele zvladnut. Drzte sa ❤

@autorka, úprimnú sústrasť.. dieťa by som zo škôlky nebrala, doma by som mu vysvetlila situáciu vhodne na jeho vek... Deti v tomto veku tieto informácie zväčša znášajú ľahšie, len treba s nimi o tom hovorit.. pred pol rokom zomrel môj otec, deti šli aj na druhý deň do školy/škôlky.. o všetkom som sa s nimi rozprávala, čo ich trápilo či mrzelo.. v škole/škôlke prišli na iné myšlienky..

Uprimnu sustrast. Nam zomrela babka pred mesiacom 😢😢 , s dcerkou si boli velmi blizke, odmala velmi casto spolu. isla som pre nu hned do skolky a opatrne som jej to vysvetlila, ma 6 rockov...bola aj na pohrebe. Vyplakali sme sa spolu.

uprimnu sustrast

urcite dieta zo skoly neber. presli sme si tym pred par rokmi, detom zomrel stary rodic, pocas dna ked boli v skole. prisli sme po deti po vyucovani a povedali sme im to po ceste domov.....

Určite mu to povieš potom nechaj ho tam

Úprimnú sústrasť.
Tiež by som ho nebrala zo škôlky. Radšej vybavila čo treba a po spánku poňho prišla a všetko spolu prebrali.
Čo zmení na situácií fakt, že to bude vedieť o 12:00 alebo 15:00. Neviem, či to bolo náhle, alebo nie. Ale už sa na tom nič nezmení.

Úprimnú sústrasť prajem. Pokiaľ babka už zomrela, nechala by som dieťa v škôlke a doma mu citlivo vysvetlila, čo sa stalo. Ak by išlo o umierajúcu osobu a bola by možnosť sa s ňou ,, rozlúčiť,, zvážila by som vek a osobnosť dieťaťa a pokúsila sa o ich posledné stretnutie. Takto by som reagovala ja.

@zafir zdieľam rovnaký názor. Ak by bola možnosť o rozlúčenie, šla by som po dieťa.

5r dieta nerieši rozhovory druhych ani rozhlas. Nechaj ho v skolke a doma mu to povies.

Tak hádam v škôlke učiteľky a personál nebudú toto riešiš s dieťaťom. Deti to nemajú odkiaľ vedieť a dospelé osoby majú hádam toľko rozumu, aby to dieťaťu nehovorili.

Moj synovec vedel ze zomrel pradedko. Bolo to úplne v inej dedine. A ked mu to jeho mama povedala,ze zomrel pradedko, povedal ved ha viem....

Nam pred tyzdnom zomrela babina. Malych som zo skolky nebrala (byvame v meste, nemali sa to ako dozvediet). Vysvetlila som im to, ked prisli domov - citlivo k ich veku (5,5 roka). Jeden to pochopil hned, aj si poplakal, druhemu to doslo neskor. Ucitelku v skolke som poprosila, aby ich sledovala a dala mi info, ak by videla nejaku zmenu v spravani.

Nam zomrela moja babka pred 2 tyzdnami. Sice je to jej prababka ale boli sme spolu casto, mala bola na nu zvyknuta. Nechala som ju v skolke normalne. Neviem si predstavit ze by jej to tam niekto hovoril, su to male deti a keby aj pocula rozhlas, ona ho jednak nepocuva a jednak by si nedala dokopy, ze to meno je ona. Deti podla mna nepocuvaju, mozno pesnicky.
Nechala som si to na vecer a v klude sme si sadli a povedala som jej to. Odpovedala na vsetky otazky, aj si poplakala ale prijala to dobre.

Dakujem Vam vsetkym, nechala som ho teda v skolke, zajtra ale ostane doma. Boli si dost blizki, ale vedel ze je velmi chora(rakovina). Este druha otazka, co vravite na male dieta a pohreb? Priznam sa, sama by som najradsej nesla( o par dni mam termin porodu), celkovo pohreby neznasam dobre a neviem ako to on bude znasat. Tatino urcite bude chciet aby isiel len ja niesom s tymto velmi stotoznena🙁 dakujem

Toto si musíte vyriešiť s mužom. Ale asi by som navrhla, že ho potom vezmete na cintorín k hrobu a poviete mu, že tu spinká babka.

Za mna nie. Ja som malu nebrala. Isto by bola vyplasena aj z nasho smutku, neviem si to predstavit, akoby si to usporiadala v tej malej hlavicke, keby nas tam vidi nariekat. Ale ano na dalsi den sme zobrali sviecky a isli aj s malou k hrobu. Pekne zapalila.

Nebrala by som skolkara na pohreb. Nech si pamata zosnuleho v dobrom a nech ma pekne spomienky. Ale je to na vas.

Moje deti za svoj život prišli o viac blízkych.. o oboch dedkov, ale aj o mužovu krstnu ktorú poznali.. zase niektore deti mojich súrodencov zažili aj stratu mojej mamy.. ja deti som na pohreb nikdy nebrala.. ani nie tak kvôli nim, podľa mňa by to zvládali dobre, nemyslím že by to na deti vplývalo nejako zle.. ale skor som ich nebrala kvôli dospelým blízkym ktorí sa chceli rozlúčiť so zosnulým..

deti majú predsa len menšiu trpezlivosť, sú úprimne, nečakajú.. deti ktoré som zažila na pohreboch už často krát nevydržali, nudili sa, buď behali, alebo kričali a rodičia ich tišili.. naposledy teda zomrel môj otec, moja sestra zobrala svoje deti.. tie staršie čo už sú v puberte to bolo samozrejme, ale najmladšieho mala vtedy 3r.. už na obrade sa začal hnevať, nevedel vydržať.. ja som sestru chápala prečo tak spravila, vôbec mi nevadilo že už nevydržal, myslím že to nikto reálne neriešil.. ale keby som to mala riešiť za svoje deti ja, bolo by mi nepríjemne, mala by som výčitky voči ostatným a sama by som nemohla truchlit tak ako som potrebovala...

Myslím že to je na každom rozhodnutí, žiadne nie je nesprávne alebo správne, len píšem prečo som ja nikdy deti na pohreb nebrala..

Zomrel mi svokor a nebrala som syna na pohreb tiež 4rocny vtedy, prišla som tam s ním až po všetkom. Z mojej skúsenosti keď som bola malá bola som na pohrebe a doteraz mám zle spomienky na to. Radšej ho niekomu na chvíľku daj, bude to lepšie.

Záleží od reakcie na samotnú správu o úmrtí. Aké otázky bude mať...aký bude mať názor na to, že by sa išlo rozlúčiť na pohreb. ALE nikdy by som dieťa nenútila zúčastniť sa pohrebu. Záleží ako vy dokážete spracovať smútok. Pokiaľ to ,,položí,, vás nebrala by som dieťa, lebo ono potrebuje cítiť podporu a vedieť, že smrť je prirodzená súčasť života. Je veľa ďalších faktorov, na ktoré treba brať zreteľ. Dá sa to vyriešiť aj tak, že dieťa a druhý rodič stojí opodiaľ, nie v prvom rade napr. Alebo sa zúčastní už iba karu...

Úprimnú sustrast🖤
Dieta by som nechala normalne v skolke,nerobila mu este vacsie stresy. Po skolke bude dost casu mu to primerane veku vysvetlit.

Mama mi umrela ked nemal starsi ani 2,5 roka,na pohreb som sla,ako tehotna - o 2mesiace termin.siel sice s nami ale nebol ani v dome smútku, bol s druhou svagrinou a ich synom vonku.

Určite choď ❤️ pekne mu vysvetli ze babka sa ma super nič ju neboli 💜 a určite sa zdržať pochmúrnej nálady to nikomu neprospeje. Dieťa cíti aj keď priamo nevidí
Úprimnú sústrasť. Mne babka zomrela pred rokom a paradoxne teraz až mi veľmi chýba keď už sa mi dlho ne pripomenula. Naposledy na dušičky. 💞 Viem ze sa ma fajn tu sa trápila

Zober ho, ja som ako dieťa bola na pohreboch svojich prarodicov (veľmi som ich mala rada) a pamätám si na to doteraz, ale nie ako na traumu, ale ako na to ze som tam bola. Som veľmi rada, že som to mohla prežívať so všetkými. A nie, žiadnu traumu som nemala, vôbec som to tak nevnímala, brala som to ako súčasť života. Ano aj som plakala, lebo plakali vsetci (tak som nechcela byť ina), ale pamätám si, ze som smrt vôbec nebrala tak ako teraz ako dospela.

Už som to písala v niekoľkých diskusiách.
Moje dieťa išlo všade , kde som išla ja.
K otvorenej rakve by ma nikto nedostal, takže vtedy sme stáli vonku, potom sme sa rozlúčili pri zatvorenej rakve a pekne počkali do konca.
Dieťaťu treba dať pozitívne zážitky, ale musí zažiť a prežiť aj tie smutnejšie situácie, aby ho potom nezaskočili. To je môj názor.
A ešte perlička na záver. V detstve sme boli na pohrebe babky. Bolo nás tam veľa detí a vďaka nám sa nálada zlepšila, lebo sme sa bavili a spomínali na babku s úsmevom a dobrou náladou, spomínali sme na všetko to úžasné, ktoré sme s ňou zažili a ti ostatní nestíhali byť pri tom smutní. Na tento jeden pohreb sa v našej rodine spomína s úsmevom doteraz.