aj vy máte vo svojom okolí ľudí, ktorí vkuse rozoberajú smrť ??? Vždy prídu s tým kto zomrel, kto je v nemocnici, alebo koho zobrala záchranka ??? Viem , že smrť je súčasťou života, ale popravde ja takéto témy psychický nezvládam, hneď u mňa nastane panický atak , bolesť hlavy..už ma nebaví stále vysvetľovať, že nechcem takéto témy rozoberať nakoľko stále prepadnem neskutočnému strachu... ako to prekonať, ako nastaviť myseľ aby som sa nad tým potom celý deň nezamýšľala ????
Stretávam sa len s ľuďmi, ktorí nerozprávaju o smrti a chorobách (aj keď je to súčasť života a nemám problém o tom hovorit), takže takých ľudí odstrihni, prípadne minimálny kontakt, berú ti energiu
Tak ono je to take aj pochopitelne v tejto dobe, kedy naozaj asi kazdy pozna niekoho, kto zomrel za posledny rok. Je to vsade okolo nas a tazko sa niekedy vyhnut takej debate, najma, ak to cloveka zasiahne. Ak ti to ale vyslovene nerobi dobre, tak odid, ked sa zacne taka debata. Nemozes nasilu ukoncit rozhovor niekoho, koho to zaujima, ale mozes odist a nezucastnit sa ho.
Na druhej strane tato hnusna doba nam dava moznost uvedomit si, co su dolezite hodnoty v zivote, tak ked uz ta takato debata zasiahne, skus v tom najst nieco pozitivne a povedat si, ze zivot je kratky, treba si plnit sny, treba si davat ciele a ist za nimi... nie je vsetko iba cienre ;)
Aj ja mam s tym problem. Mam taku susedu, vzdy ked ma vidi, vyjde na ulicu a hlasi mi kto zomrel, ochrnul, ochorel. Minule som jej povedala, ze mi to nerobi dobre, ze to nechcem.pocuvat, takmer sa urazila. Uplne na nej vidim, ze ju az trasie aby mi to povedala. Vcera vecer som sa s nou rozpravala, a prisla som domiv a prva otazka muza bola, kto zas umrel. Kamoska, ktora hovorila stale o chorobach uz nevola a ani ja jej. Zdravotna sestra, kopu pripadov mi vzdy referovala. Ukoncila som to kamaratstvo. Takym ludom sa treba vyhybat, necitat to, nezivit to v sebe. Samozrejme je to smutne, ale ak to mas ako ja, ze si sa trapila aj ludmi, ktorych nepoznas, tak to jedine sa tym temam vyhybat. V novinach ked vidim nadpis, preskocim. Necitam.volala spoluziacka, vies mam kolegynu a ta hento tamto, uz ked som citila, ze to smeruje k smrti hovorim jej, stop, nehovor, nechcem to vediet. A prestala. Proste to ludom treba povedat.
Je skor divne tvarit sa,ze smrt a choroba neexistuje.
Alebo je to rovnako divne vytesnovat smrt a nestastia,ako vkuse rirsit smrt s nestastia.
No väčšinou to robia starší ľudia, to už je taká klasika, no mne osobne to nevadí, zase tak často sa s nimi nestretávam. Tak proste obmedz kontakty alebo vždy zmeň tému na niečo neutrálne. Prípadne popracuj na sebe, lebo tvoj postoj k smrti nie je v poriadku. Je to súčasť života a je úplne normálne sa o nej baviť. Takisto deťom netreba takéto veci zatajovať a všetko im uľahčovať. Ja som bola ako 3-rocna na pohrebe svojej učiteľke a úplne v pohode som to chápala.
@janickacrazy ono myslím, že to úplne znáša človek , ktorý nemá zdravotné problémy.. žiaľ mám dostatočne množstvo vlastných zdravotných problémov
No tak neviem aké zdravotné problémy máš, ale pokiaľ nie si smrteľne chorá, tak by si mala byť ok aj s takou témou. Môj otec je veľmi vážne chorý, čoskoro zomrie, no je to ťažké, ale nič s tým neviem urobiť.
Ja neviem ale niektorí ľudia sa snažia tváriť že smrť neexistuje. Je to rovnako prirodzené ako narodenie dieťaťa. Každý zomrie. Aj ty zomrieš a dokonca zomrú všetci tvoji príbuzní. Je to normálna vec a treba byť trošku realista. Mám smrteľne chorú kamošku a tá tiež vie že zomrie. Ja zas nechápem ľudí ktorí pol roka bedákajú keď umrie nejaký 80 ročný človek. Podľa mňa je to krásny vek, krásny život a čo čakali? Nikto nežije večne a každému sa kráti čas. Mám už veľmi starú babku a dedka a neprekvapilo by ma keby sa to stalo čoskoro lebo sú proste starí a chorí a je to bežný kolobeh života. Treba mať trošku nadhľadu a neriešiť niečo čo absolútne nevieš zmeniť. Ľudia vždy zomierali, zomierajú a aj budú zomierať. Treba sa na to jednoducho nastavit a začať vnímať realitu
@kkovacovak určite si čítala môj príspevok.Som si toho plne vedomá, že každý raz zomrie aj ja. No nebaví ma to rozoberať a počúvať každý deň. Proste chcem sa tešíť z každého východu slnka a mať pekný pokojný deň. No žiaľ mám povahu, že keď mi niekto o tom začne rozprávať potom nad tým premýšľam celý deň. Pre mňa sú to negatívne myšlienky
Ja robim v kadernictve. A moja mama je v tom expert. Naucila som sa to uplne uplne vypustat. Doslova vypnem príjem
Skus vzdy zmenit temu. O varení, o počasí, o psoch. Ono to celkom zaberá, ked to urobíš niekolko krat
@erickatt 🙂
Zmeniť téma, upozorniť že podobné veci počúvať nechceš, odísť. Alebo ťa k sebe priviažu a nútia počúvať?
@ckocka no asi ťažko odídeš, ak si napríklad so šémom sama a začne to rozoberať
šefom
Ja by som to neriešila. Vypustila z hlavy, menila tému, prehodila ma vtip. Hlavne starí ľudia tým žijú. Ja si myslím že je to bežné. Tak ako v mladom veku každý rozoberá kto mal kedy svadbu a kto kedy porodí tak starí ľudia majú za cieľ už len dobre dožiť. Tak je prirodzené že je to téma č. 1. Tiež mi to lezie na nervy keď idem k dr, plná čakáreň dôchodcov a nerozoberajú nič iné len to kto má akú chorobu a kto umrel. Ja si ale myslím že budeme rovnakí. Oni to už berú ako niečo normálne čo prichádza
Prečo? Ak nie si zamestnanec pohrebné ústavu, tak to asi nie je pracovný rozhovor?
@ckocka asi ty so šéfom máš rozhovor len o práci, my máme iný vzťah.....
@ckocka je medzi nami veľký vekový rozdiel, no porozprávame o hocičom. No myslím, že nebolo by vhodne, keď začne o tom rozprávať zakázať mu to, alebo odísť z miestnosti
Mimopracovný rozhovor so šéfom má rovnaké pravidlá ako bežný rozhovor s inými luďmi. Ak sa nevieš vymedziť, aký "vzťah" spolu máte?
Je to rozne, kazdy ine veci rozobera. Veci ktore su mi neni prijemne proste vypustam, jednym uchom dnu a druhym von. Netrapim sa tym. Pripadne zmenit temu nenapadko.
ale kto chcel pochopil ako som to myslela v úvodnom príspevku a kto nie bude sa v tom šprtať a mútiť vodu
Ja chápem že ti také reči vadia. Ty nechápeš že to je problém ktorý máš ty a musíš riešiť ty.
@ckocka a ty nechápeš z príspevku, že som si toho vedomá, že je to môj problém ??? a pýtam radu ako to prekonať ?
No tak ak myslíš prekonanie v sebe tak jedine psycholog, nie? Ak to sama nedokážeš.
@ckocka bola som
Skús regresnu terapiu alebo rodinné konštelácie.
Keby si sama povedala, keď začna téma o smrti, napriklad, že: "Navrhujem zmeniť tému na niečo veselšie. Minule som bola tam a tam a bola tam taká sranda, stalo sa to a to."? A budeš tam, kde chceš Ty. Samozrejme, pokiaľ dotyčný nemá čerstvú smutnú udalosť. Si empatická, takže vhodnosť zmeny témy odhadneš. Ak len v rámci bežného rozhovoru nahodí tému, Ty kontruj.
Samozrejme niekedy je potrebné zvládnuť aj témy o smrti, je prirodzenou súčasťou života. No chápem, že podaktorí ľudia sa ako keby vyžívali v smutných témach a možno si ani neuvedomujú, že nie každému príde taká téma vhod. Ale predstavuj si smrť ako niečo zaujímavé, ako ďalšiu, inú etapu života. Nie ako vypnutie a zmiznutie. 🙂 Veľmi pomáha veriť v reinkarnáciu. Ja osobne nemám o tom veľa vedomostí, len to, čo som si prečítala, ale je to zaujímavé a človeka to dokáže upokojiť. 🍀
Kazdy ma svoj cas, nikto nevie kedy umrie. Treba sa tesit a uzivat si zivot. Toxickych ludi odstrihni, depresivne kecy pocuvat nepotrebujes.