Je problém vo mne, alebo žijem s psychickým tyranom?

Ak chces este o manzela bojovat a aj on chce zachranit manzelstvo sla by som do manzelskej poradne. Ak nebude mat zaujem,zacala by som novy zivot bez neho,je to tazke ale ja osobne by som takto zit nedokazala,tiez sme mali krizu,aj sa pohadame ale taketo dlhodobe psychicke napatie by ma vycerpavalo.

Ty ho mozno ani nemilujes, ale si nanho zvyknuta. Stastie pre teba, ze este nemate deti. S detmi to bude 100x horsie. Bez psychickej opory, bez pomoci a psychicky deptana. Deti su velmi narocne na cas, kondicku, emocionalnu stabilitu....... Ako by ste fungovali?? Utekaj!! Toto nie je laskyplny vztah na budovanie rodiny.

podľa mňa nie je ani tak problém či tvoj partner je alebo nie je psychický tyran, ale to, že v tom vzťahu sa necítiš dobre a šťastne . Láska, napriek tomu, čo sa občas prezentuje v knihách a príbehoch, nemá bolieť. Má prinášať radosť. ak to tak nie je, je to skôr závislosť, strach byť sama, nedostatok sebaúcty a tento strach a bolesť si zamieňaš s láskou. Láska sa proste dáva a prijíma - s ľahkosťou, bez podmienok, bez výčitiek či očakávaní. Partner ti toto nedáva, jeho viac baví tebou manipulovať, bojovať s tebou, dokázať si, že má pravdu, že má navrch. Medzi tyranom a obeťou je vzájomné puto, tyran by nemohol tyranizovať, ak by sa od neho obeť odpútala.

Jediné, čo v živote máme nie sú hmotné statky, byt, dokonca ani ľudia- nikoho nemôžeme vlastniť - ale máme čas. ˇˇCas na tejto zemi a je len na nás, ako ten čas využijeme. Vzťah nie je investícia, ktorá sa ti vráti. Buď je alebo nie je. Neľutuj už investovaný čas do tohoto "vzťahu" , ľutuj čas, ktorý ešte len príde a je na tebe, kde ho minieš.

@stnka2311 ja som mala doma nieco podobne.. som davno stastne rozvedena..

mozno aj tie problemy s pecenou mas z neho.... a urcite sa nenechaj od neho obvinovat, hadzanie viny na druheho,obvinovanie a vsetko aby sa on citil hore, je jeden zo zakladnych prejavov destrukcneho spravania... ODid od neho, kym je cas..
AJ tak pises, ze je to sama hadka a stres... cely zivot chces tak prezit? nedajboze deti tak vychovavat? hadam mas na viac, maj rada sama seba, to je zaklad.. a az ked budes spokojna ty sama so sebou a budes mat spracovany tento rozchod ( bude ti vsetko uz ukradnute a myslienky na ex ta nebudu ani hnevat, ani luto ti nebude) az potom chod do dalsieho vztahu.

Fuj, uplne mi bolo zle z tej situacie s parkovanim. To co je za vztah, ked je clovek v tazkych zivotnych situaciach sam? Nerobis z komara somara, nador je nador, neexistuje zena co by tam isla s lahkou dusou. Spravny chlap by radsej aj pokutu dostal a isiel tam s tebou a drzal by ti v cakarni ruku. Alebo isiel nacas, aby zaparkoval dalej. Mozno nejaky by ti aj oblubeny kolacik kupil, aby ta rozptylil a aby si mohla mysliet na nieco prijemnejsie.

Za mna tiez vydiskutovat a psychoterapeutom (sama) a dokym si nebudes ista, dat pozor na mozne otehotnenie. Super, ze toto riesite predtym, nez mate deti. Bud to prekonate alebo ta caka nieco nove, mozno lepsie...

Utekaj kým nemáte deti... Na svete behá toľko mužov s ktorými by si sa mala lepšie... Načo sa zbytočne trápiť? Ak budete mať deti, budete sa hádať ešte viac, a to ešte len budú prieky...

Mne toto, čo opisuješ, príde ako jasné manipulatorstvo z jeho strany na teba.... ako aj píšeš, sama seba spochybňuješ, že to/či ono je tvoja chyba.... jedna vec je, že my ženy si častokrát myslíme, že sme svoje potreby alebo myšlienky vyjadrili dostatočne zreteľne a nedokážeme pochopiť, že partner z nášho chovania nevycitil, ako sa má zachovať - muži majú skrátka iné vnímanie komunikácie (na margo odchodu do práce kvôli nedostatku parkovacích miest), ale druhá vec, že keď niekomu trebárs vyznávaš city alebo ho chváliš, či chceš potešiť milou rečou, tak podvŕtava tvoje slová a špára v minulosti vyťahujúc nepekné veci.

Utekaj, rychlo a daleko a cim skor...a bud len rada, ze este nemate deti...on sa nezmeni, ale zmeni teba...

Uprimne? Ty ho uz nelubis. Ty si na nom zavisla a nevies odist. Tak si si zvykla, ze ta uplne desi predstava od neho odist. Takto vyrovnany vztah nevyzera. Zacni riesit psychloga, pomoze ti upratat si hlavu. A potom sama uvidis, ze to nema vyznam a odides. Alebo, ako mnohe, lamentuj, banuj, maj s nim 2 deti a v 50tke nebudes mat zmysel zivota. Zostane ti znicene zdravie a psychika. Precitaj si zopar takychto tem tu vo fore. Tie, ktore to riesili su stastne, tie, ktore nie trpia. Je to tvoj zivot, konaj ako uznas za vhodne.

@stnka2311 Niekedy vo vztahu nie je nikto na vine, len sa ludia k sebe nehodia, nedokazu spolu az tak vychadzat a tak na povrch u oboch vychadzaju vplyvom nervozity negativne vlastnosti. Len to, ze sa k sebe ludia nehodia, vacsinou by na to mali prist pred svadbou. Vy ste svoje problemy ospravedlnovali inymi dovodmi, teraz je jasne, ze to neboli len tie dovody. Proste niektori ludia sa mozu aj uprimne milovat a aj tak casom uistia, ze spolocny zivot je velmi tazky, priam nemozny tak, aby boli obaja spokojni, aby sa navzajom obohacovali. Tak ci tak, len vy dvaja presne viete ake to je vo vasom vztahu. Niekto ti mozno povie, ze on je ten zly, niekto ze ty. Niekto ze utekaj od neho, niekto ze uz to nejak vyrieste... Nemate deti a to je skvele. Radsej sa rozviest teraz ako s detmi. Ak je to naozaj take zle a nebude sa to menit, aj tak sa tomu casom zial asi nevyhnete. Ked ublizi tebe, urazi teba, to mu odpustis. Ked bude ale neprijemny k vasim detom, ked vase deti budu musiet byt svedkami vasich castych hadok a budu z toho nestastne, toto mu uz odpustit nedokazes. Teraz z lasky k nemu by si obetovala mozno vsetko, ale potom obetujes vsetko pre deti, aj jeho, ak im to zabezpeci stastie. Len vy dvaja viete ake to medzi vami. Treba si to zodpovedne rozmysliet, kym sa to da este bez deti. Tak ci tak, rozhodnut sa musis ty, prezivat to budes ty a ja ti velmi drzim prsty, aby si sa rozhodla spravne a nasla svoje stastie ci uz s nim, ci s niekym inym.

preč preč preč, bud rada, že nemáte deti, nájdeš si niekoho s kým budeš naozaj šťastná, ktorý by ti doniesol modré z neba a na rukách nosil

@stnka2311 iba pre ilustraciu, moj mi kludnym hlasom povedal,ked mal prist po mna do porodnice, ze ma poradu a mam mu presne povedat kedy ma prist.. No nevedela som, lebo som nevedela, krdy mi daju vsetky spravy.. Normalny chlap by si zobral dovolenku.. Tomuto bola tiez prednejsia praca. Neunuval sa ani nakupit den pred tym. Vylozil nas doma, zdrzal sa 5min a bezal do prace.. Lebo to podla neho bolo normalne.. Ved predsa prisiel po nas do porodnice.. Tiez ma vytacal do nepricetna a putal sa co mi je? Robil to s kludom anglicana.. Akoze on nic, on muzikant... A ja som bola tiez za nevdacnu a nespokojnu..

@laila22 , tak môj teraz už ex partner bol ešte lepší. v deň, keď som išla na plánovanú sekciu, tak práve oslavoval 50tku svojej sestry (majú rovnaký deň narodenia ako moja stredná dcéra) a vypol si telefón, aby ho nik na oslave nevyrušoval. Takže akosi som nemala ako oznámiť mu, že sa mu narodila druhá dcéra. Volala som jeho druhej sestre, ktorá bola tiež na tej oslave, nech mu to oznámi. Ona nepovažovala za tak nutné si vypnúť telefón. A tiež to bral ako normálnu vec , veď som v pôrodnici, pod dohľadom lekárov, aj tak by mi nemohol pomôcť keby bol problém... 😝.
Zato keď som mu o pár rokov volala, že som v nemocnici a práve som potratila, tak ON mal veľkýý problém. Že čo s dcérami, že on si nemôže zobrať voľno z roboty.

@bodka70
@laila22
Tieto pribehy by mali byt na zadnej strane obcianskeho tych chlapov, nech su usetrene dalsie zeny od randenia s nimi

necitam diskusiu, tak len pridam svoj pohlad ako text namna posobi - nemyslim, ze by bol psychicky tyran, ale nemyslim ani ze ty si na hlavu..

jednoducho - nemate dobru komunikaciu, ty sa aj snazis, ale on moc nie - je dost mozne ze to nerobi naschval, len ten tvoj pohlad nevie pochopit.. ja by som na tvojom mieste skusila este manzelsku poradnu, aby niekto vedel vasu komunikaciu koordinovat.. a ked to nevyjde ani potom - tak az potom by som to vzdala.. a ak sa rozidete - nemyslim si, ze by si prisla o rodinu po ktorej si tuzila - ta moze prist vzdy, len s niekym inym a neskor.. vela stastia..

@bluka2 , škoda, že niektoré veci dôjdu až spätne, kontrolky blikajú a blikajú ale človek zatvára oči, lebo nechce vidieť. Bojí sa ukončiť vzťah, lebo veď láska a toľko do toho investoval a treba dať šancu... koľkú už... Ja som precitla po 17 rokoch... posledná kvapka bola pred 2 rokmi na Valetína, keď som namiesto ruží "dostala" od svojho muža ošťatú predložku na záchode, ako sa vrátil z krčmy...

My sa nehádame nikdy,ale aby som chlapa ťahala so sebou kdesi na vyšetrenie,ked viem,že sám sa neponukne ísť a viem,že sa nevie ráno vychystať a že mi vlastne bude dvíhať tlak svojimi poznámkami? chceš si nasilu vynútiť jeho pozornosť,starostlivosť,ale ono to tam jednoducho nie je.....do takých pomerov chceš priviesť dieťa? nemáš šajnu čo také dieťa spôsobí aj v "lepšom" manželstve...radím manž. poradňu,nemyslím,že on je tyran,myslím,že každý čakáte od toho druhého niečo,čo sa vám nedostáva ,jednoducho ste si nesadli...

@stnka2311 nemyslím, že je tyran. Skôr sa povahovo nehodíte. Príčinou nezhôd v takýchto vzťahoch nemusí byť nikto, jednoducho tie povahy k sebe nejdú.
Píšeš, že zádrhele boli od začiatku vzťahu, ste dlho spolu, vzťah ste nejako neposunuli, nemáte deti (čo je vo vašom prípade asi šťastie) nezhody sa akoby stupňujú, alebo skôr Ty začínaš pochybovať o sebe a strácať seba.
Skús terapiu alebo niečo, čo Ti pomôže znova seba nájsť. Ale jeho tam neťahaj.

Zeny dakujem kazdej jednej z vas za prispevok. Vsetko to co ste napisali, som si ja uz v mysli prebehla za tie roky x krat. Aj ja som si myslela, ze mozno milujem len predstavu o nom ( za koho som ho vnimala) alebo moju predstavu o domove a rodine. No ked boli situacie, ze som si uz fakt myslela, ze je koniec, uvedomila som si aj velmi vela jeho dobrych vlastnosti a situacii, kedy sa zachoval tak ako milujuci manzel. zacala som si teda hovorit, ze ved tak to je vsade. kazdy ma aj zle aj dobre vlasnosti. ze musim riesit vsetko chladnou hlavou a hned budem vidiet veci jasnejsie. ze ved je to proste chlap. Ma povahu aku ma...A tie pekne veci su teda to, co na nom milujem a preco moja laska k nemu vznikla a preco som v mmazelstve. Potom prisli dalsie a dalsie zle situacie a on sa spraval ako naozaj z marsu. Na margo pribehov, ktore tu popisujete, aj ja ich mam este kopu v zalohe. Napr. tiez presne trval na tom, ze mu mam povedat kedy mi skonci kolonoskopia, aby po mna prisiel autom,lebo som si dala pichnut oblbovak kvoli daviacemu reflexu a vtedy musi mat clovek doprovod,lebo je oblbnuty. Pritom kancelarie ma 5 minut cesty tam a naozaj nemal v ten den taku pracu, ze by sa fakt nedalo z prace odbehnut. Ziadne kontrolovanie odchodov, prichodov a pod nefunguje. A ked som mu povedala, ze co proste vyraba problem, tak zacal ucat a isiel sis voje. Ono inak vzdy pri hadke ostane urazeny. Vlasne kazdy nesulad informacii medzi namui obrati na extremnu fatalnu hadku s fatalnymi dosledkami ako rozvod a pod. Takze po takychto zazitkoch som zase nechapala, ze co sa to preboha deje. preco nevieme zvladat beznu komunikaciu. Snazila som sa. Davala som navrhy..poradne a pod. Aj bol ochotny. Aj sa snazil a aj spravil niekolko zmien, ktore viem, ze urobil naozaj iba pre mna a ze sa nazaj musel velmi premahat. Vtedy som si zase hovorila, ze vidis aka si, ako sa snazi a ty si asi naozaj nic nevazis....No potom prichadzali zase dalsie dalsie situacie. napr. on na mna dokaze pred mojimi rodicmi, ci kamaratmi, ci koleami ci cudzimi ludmi tak hukat na ulici ako zmyslov zbaveny a ked sa ohradim ( inak aj to som zabudla napisat, ze nie som typ submisivnej zeny, nie som nanho odkzana financne ani inak) tak mi povie,doslovne, ze ja som to sposobila a ze si to zasluzim a ze on uz nevladze. ze to ja za to mozem ako s aon sprava...Proste zeny ja by som vedela pisat aj 3 knihy, ale pointa je v tom, ze su chvile kedy je uzasny. Su chvile kedy je ako z hororu a preto mam v sebe aj tewn zmatok a preto aj uvazujem, ci nie je psychopat,lebo taketo dve protikladne tvare mat jeden clovek? On dokaze byt velmi chladny. Kolko som sa naplakala, naprosila, nanavrhovala....ale ma tresta. Vtedy si hovorim, ze si normalna? toto dopustats? rodicia ta vypiplali, studovala si, si sebastacna a toto zijes? z akeho dovodu? ...ALE akonahle sa zacnem balit, ze uz teda koncim, ze je to psychopat a odchadzam tak ja sama zacnem citit, ze ved asi je to fakt moja vina a pod. Ja to zeny neviem opisat. A presne aj preto sa pytam a zvazujem, ci fakt nie som obetou tyrana......Proste kto to nezazil, nepochopi. To nie je tak, ze on je kruty a ja ho milujem. realita je taka, ze on dokaze plakat, ake ma somnou peklo, ze on uz nevladze...a vy ked vidite milovaneho cloveka takto utrapeneho, priznali by ste sa asi aj k tomu s cim nemate nic spolocne. tak ako kazdy sudny clovek si uznam, ze preboha, mala som sa inak spravat a po. Hlavne na zaciatku som bola raznejsia. sebavedomejsia a j tie hadky vedlei byt prudie. uznavam, ze to nie je spravne ale dokazal ma tak vyprovokovat ze som sa nestitila mu dat po hube...cielene systematicky ma provokoval az clovek musi udret lebo by som explodovala...a hned na to, sa zacal lutovat a oznacovat ma za blazna a pod. takto postupne sme sa rokmi prepracovali do stavu, ze ja som uz zmagorena, uz neviem cia som....a stojim v situacii, ked ymi on neustale omiela, ze ako ma miloval ako nam mohlo byt, keby som ja nebola taka a taka. A 1000x opakovana loz sa stava pravdou. A ano zeny, mozem si povedat, ze proste sa k sebe nehodime. ved zakonite nemusi byt hned niekto psychopat ALE ja som velmi oddany typ cloveka. pre mna je manzelstvo velmi dolezite. ci s detmi ci bez. prisahala som v dobrom aj zlom, preto som tolko sanci dala. Nepovazujem lasku za samozrejmost. nesuhlasim, ze ma caka niekde nieco lepsie. ja nekalkulujem. bola som vdacna za to co mam a preto ak sa rozhodnem odist, musim vediet preco.....ved ked ludia su na sude a rozvadzaju ich, ako tam mam ist s vedomim, ze vlasne neviem co sa odohralio? ja asi naozaj zniem ako blazon a mozno nim uz som :( Riesenia ako poradna a pod. uz neprichadzaju do uvahy. my uz sme v stadiu, ze bud on pochopi, ze sa takto nemoze spravat a spamata sa nejakym zazrakom,ale ja sa konecne precitnem a odidem. Nijaka ina moznost nie je. Alebo teda ze on naplni vyhrazky a odide......Skusala som uz vsetko. Po dobrom, po zlom, sokom, pokorou....z lava z prava....Ja momentalne nepotrebujem rozsudok, kym on je, viem ze mate iba moj pohlad a do vztahu nevidi nikto. ja potrebujem pomoc ako si v sebe upratat. psychologov som uz skusila, ale zial, nejak mi nesadli alebo co, lebo nicoho smerodatneho som sa nedockala a na to, aby som mesiace chodila na terapie, ktore mi nic nedavaju nemam ani cas a ani chut a nestoji to v Ba malo......

@stnka2311 podľa mňa ste ako dve malé deti a natahujete sa o kocky z lega,čiže o niečo nepodstatné....sorry ale podľa mňa potrebujete padnúť obaja úplne na hubu,aby ste si začali vážiť seba navzájom,neviete medzi sebou komunikovať a nepoznáte ani jeden hranice čo je už veľa,a čo ešte v rámci normy.
Vztah by mal byť založený na ucte,dôvere voči tomu druhému,a ak to tak nie je,bohužiaľ sa asi niekde stala vo vzťahu chyba,že si seba navzajom nevázite,alebo bolo treba dávno povedať tomu druhému STOP! Preber sa,takto sa sebe len vzdialujeme, ja Ťa mám rád atd......niečo mi tu chyba,žeby láska????.....

@stnka2311 ak veríš tomu, že psychológ Ti nepomôže (lebo všetci chcú svoj život vyriešiť za dva stretnutia), myslíš, že na koníku Ti niekto pomôže? A zrazu si na základe príspevkov v sebe upraceš? Aby si nebola zamotaná ešte viac.
Ste v tom obaja zacyklení. Ak niečo nefunguje, niekedy sa to opravovalo, ak sa to opraviť nedá, sa to vyhodí. A tak to je aj so vzťahmi. Ak nie si odkázaná na neho finančne, tak jednoducho si na ňom citovo závislá. Ty od neho čakáš, že sa bude správať podľa Tvojich predstáv. On zas od Teba, že budeš iná. Nie je jednoduchšie od seba ísť?

@snehuuulienka to, ze nas vztah je zly, to viem, preto sem aj pisem...ale prave ta laska, aspon teda z mojej strany tam bola a aj je, i ked uz asi minimum. Treba vsetko vnimat v kontexte. Neplacem tu, ze he nesmierne milujem a neviem bez neho zit. ja viem, ze zivot pojde dalej. Ale ak sa rozvediem, musim byt prevedcena, ze som spravila vsetko. A potrebujem mat v sebe jasno a uzavriet to tak, zeje proste taky clovek, ktoreho nedokazem akceptovat. Ja si to vsak povedat neviem, pretoze on tvrdi presny opak. Velmi tazko, naozaj velmi tazko sa takyto zivot opisuje. Nie sme ziadne vulgarne krcmove typy...a urcite som clovek, ktory ma uctu k ludom a ma v zivote hranice ale keby si zila v takom tlaku, mozno by ta to tiez menilo, ako meni aj mna...kedy sa clovek nespoznava.

@mandala77 no, tou otazkou si trafila klincek po hlavicke....je jednoduchsie odist? premna nie. kazdy ma ine hranice a ja bez toho, aby som si bola ista tym, ze nie ja som na vine odist a znicit si domov, neviem. Tu sa nedejna o to, ze riesime stereotyp. Tu sa jedna o to, ze zijeme extremne situacie, kedy to prestava chapat zdravy rozum a vtedy hlada cesticky ako si to vysvetlit....Doslo k nedorozumeniu, ze sa toto deje? Moze byt niekto takyto bezcitny, ked vcera bol iny? Asi si to fakt zasluzim, ked sa zrazu tak sprava! No urcite, je to despota. Nikto so srdcom by sa takto chladne nedokazal tyzdne spravat a trestat...a takto dookola az ti z toho prepne.....

@bluka2 - jejdanenky, že držal za ruku. Čo som decko? Ak ma treba držať za ruku, pri čítaní výsledku u lekára a kupovať koláčiky, tak neviem, čo v ostatných situáciach. Ako sa poznám, ja by som tam ani muža nevolala, šla by som MHD alebo pešo. Muža volám len v prípade, že neviem chodiť, ak ma občas šľahne zápal kolenných kĺbov. Som ten typ, čo sa ráno zobudí z 10min. narkózy po malom zákroku o pár hodín je v práci. Príliš sa upíname na seba.
@stnka2311 - podľa mňa sa príliš pitváš v detailoch. Nefilozofuj, nerozoberaj jednu situáciu v hlave dookola dlhé minúty. Nebuď vzťahovačná. A áno, muži si nedomýšľajú. Keď mu povieš, že je to ok, tak sa nečuduj, že nechápe. Je to divné, pre ženy niekedy ťažké, ale treba napriamo hovoriť. A ak máte neustále dusno vo vzťahu, tak lepšie to nebude, časom to najčastejšie býva horšie. To by som neustála také výkyvy, že niekedy milujem ťa a potom kadečo zlé. My sa s mužom občas krátko pohádame, ale vážim slová, aby som niečo v hneve povedané neskôr neľutovala. To by som sa sama cítila blbo, mu potom hovoriť, že ho milujem.

@stnka2311 takže Tvoja hranica tolerancie čo si schopná znášať u druhého je istým spôsobom vysoká. Tvoj domov aký máš, nie je už teraz zničený?
Extrémne situácie riešite preto, lebo ste v tom zacyklení až po uši. A ak ich začnete rozpitvávať, cyklíte sa ešte viac a viac vám z toho prepína.
V takom vzťahu akom si, tam nezistíš, kto je na vine.
Ak veríš tomu, že je despota a (čakáš toho potvrdenie - aj ten názov témy) a Tebe z neho prepína, tak nechápem, čo ideš riešiť, koho je čo vina. Kto Ti musí potvrdiť, že je to jeho vina? Vtedy dokážeš odísť?
Nedokážeš pochopiť, že sú ľudia, ktorí sú spolu nekompatibilní a nech robia čokoľvek, fungovať to nebude? Aby sa tam niečo zmenilo, jedne musím úplne začať úplne inak reagovať.

@stnka2311 musí byť úplne exkluzívny v posteli, keď mu toto žerieš... Ja mám jedno základné pravidlo pre všetko - byť šťastná. Ak nie som, tak odchádzam. Život je príliš krátky na to, aby sme ho premrhali s nesprávnymi ľuďmi. Ale ak je pre teba dôležitejší status manželky ako vlastné šťastie, tak sa nesťažuj. Len preboha nerobte si deti, lebo tie budú strašne trpieť a budú zrejme dlhoročnými pacientmi psychiatrov a terapeutov.

@stnka2311 kamarátka mala podobného muža, niekedy bol úžasný, milujúci manžel a inokedy kričal a nadával jej až do p... dokonca. Ešte, keď bola tehotná, tak si pamätám, že som jej ho v dobrom závidela, bol starostlivý, pozorný, robil jej masáže a nechcelo sa mi veriť, že má takéto stavy. Ale má. A tiež jej hovoril, že to ona spôsobila, tie jeho výlevy. Ona sa s ním rozviedla aj kvôli dcére, aby toto nevidela a nemala to ako vzor, že takto sa otec chová k mame. S pomocou jeho sestier ho v čase rozvodu dotlačila ísť k psychológovi, ten ho odporučil k psychiatrovi a má bipolárnu poruchu. Z tých situácií, ktoré popisuješ, mám pocit, že tvoj muž je buď manipulátor alebo má nejakú psychickú poruchu.

@dahra dakujem ti za tvojnazor ale zareagujem len v kratkosti. Ak si este nebola v situacii, ze na onkologii cakas na vysledok, tak to prosim ta nesud. Ja som si dovtedy myslela, ze sa nebojim smrti ani nicoho podobneho....ale to podstatne co mi na celom uniklo bolo to, ze ak takto vazne ochories, si totalne bezmocny. nejde o drasticku liecbu, o strach, bolest....ale mna skoror zabila ta bezmocnost. mesiac som si presla tym, ze som si myslela, ze mam zhubny primarny nador pecene...Zazila som si, co je slovenske zdravotictvo. ze ta vystrcia zo sona s listkom, ze mas tumor epcene a mas si najst gastroenterologa, ktory ti da ziadanku na MRI. Ked volas gastro, objednaju ta o 2 mesiace, aby ti dali papierik na zaklade ktoreho ta objednaju o dalsi mesiac na to MRI. A ked sa toho nakoniec dozijes, odrovna ta lekarka, ktora ti oznami, ze sice nevie co to je, ale je asi 1% sanca, ze je to nezhubne. ..... Takze smekam klobuk, super, ze by si sla do prace. Ja som chcela mat pri sebe svojho muza.