Iné prežívanie viery
Ahojte všetci na MK ,začiatkom by som povedala že niesom žiadna prefanatizovana kresťanka no od malička som vedená ku viere a v ťažkých časoch či zdravotných ťažkostiach má viera drží nad vodou a proste neklesám na úplne dno. Mám ale partnera ktorý je neveriaci a nepraktizujuci vieru. Problém nastane vždy na veľké sviatky kedy on chce ísť na výlet lebo má voľno a ja tieto sviatky chcem prežiť tiež “po svojom”. A keďže nie je praktizujúci každý ich trávi u svojej rodiny. Mám tu prosím pary ktoré sa v tom našli a našli ste riešenie ? Veľmi má to ťaží ale tiež sa donekonečna nemôžem iba ja prispôsobovať. Myslím že otázka viery by mala ostať ako niečo kde sa nepôsobí nátlakom a nejakým vydieraním,postupne však vidím že je to celkom celky problém aj keď tieto veľké sviatky sú len párkrát do roka.
Pozri vždy je všetko o komunikácii. Už záleží len od vás dvoch ako ste ochotní sa prispôsobiť jeden druhému. Ale zamyslela by som sa nad tým, ze keď máte problém teraz sa naučiť spolu fungovať, aké to bude ak budete mat svadbu a rodinu? Svadba v kostole alebo nie? Krst deti? Výchova detí k viere? Atd atd. Ono veľmi málo ľudí sa dokaze prispôsobovať v takýchto zásadných otázkach.
jednoznačne zlý výber partnera, manžela...
najst si svoj vlastny system fungovania, aby kazdy bol spokojny. Neist hlavou proti muru ze takto to bude lebo u nas to bolo vzdy takto a hotovo
My sme sa dohodli, on bude rešpektovať mňa a ja jeho. Treba si nastaviť hranice hneď, porozprávať sa.
ja som si nasla manzela tiez ateistu práve kvôli tomu, ze si neviem predstaviť fungovat s clovekom kt vyznava nieco co ja nie. pre mna to bolo veľmi zasadne. tiez sme prec pocas sviatkov, nevidime dovod ich slavit, nemaju pre nas zmysel a kedze je nakazane pracovne volno pre vsetkych berieme to ako moznost niekam ist a uzit si spolocny cas 🙂 ateistov je na Slovensku ako safranu a ty si akurat na jedneho narazila 😁 skuste sa o tom porozpravat a uvidis ci nieco vyriesite.
@777januska777 prave na to som aj ja myslela pri vybere partnera. tak ako je zasadna otazka vyznania a praktizovania viery pre veriaceho tak aj pre ateistu jeho pravo ziadnu vieru nevyznavat. oboja chcu rešpekt a tuna by to u mna narazilo. neviem si predstavit mat svadbu v kostole, prislo by mi to ako klamstvo. tiez krst deti atd. ale niekomu to moze byt lahostajne, mozno len ja to mam tak "prisne" nastavene 😁
Najlepší kamarát to mal vo vzťahu presne takto, sviatky problémom neboli, on chodil ku starým rodičom a zobral ich na výlet, jeho priateľka trávila čas so svojou rodinou.. Na spoločný výlet išli hocikedy inokedy počas roku.. Viac sa tieto rozdiely ukázali, keď začali intenzívnejšie riešiť budúcnosť a zistili, že napr. vo výchove detí kompromis nenájdu a tak sa ich cesty rozišli.. Viem, že toto si asi počuť nechcela, ale je to možno na zamyslenie, keď už sviatky sú problémom..
Neviem, prečo je to pre vás problém. Akože ako tráviš tie sviatky ty konkrétne? Si každý den v kostole? Moj muž je veriaci, ja nie, žiadny problém so sviatkami nemáme. Ked ide muž s deťmi do kostola, tak ja mám voľno a relaxujem. Nemusíme spolu chodiť všade ako dvojčatá. Je to všetko len o dohode a vzájomnej tolerancii.
@janickacrazy no lebo on je tak nastavený ,že rad robí veci vi dvojici a aj keď mu nevadí a išiel by so mnou do kostola najradšej by ako vravím dovolenkoval a nemusel byt doma
@janickacrazy napríklad je možné, že on chce ísť na nejaký viac dňový výlet, trebárs na chatu alebo niečo podobné. A autorka chce tradične sviatky, ísť do kostola.
Tak jedine ze urobíte kompromis, ale neviem ci to tebe bude vyhovovať. Lebo on možno "strpi" hodinu dve v kostole, bude tam možno v duchu plánovať vašu trasu turistiky a potom pôjdete na výlet niekam von. Ale budeš ty akceptovať to, že by ste trebárs viac dní boli preč bez kostola?
Zo skúseností viem, že je "ľahšie", ten prvý prípad. Mam kamošku, ktorá je veľmi veriaca, boli sme spolu na welness pobyte a ona denne chodila 15 km do mesta busom, lebo nemohla vydržať deň bez omše v kostole. Proste nedokázala to. Ja som s nou šla 1x,ale potom už chodila sama. To sa dá zvládnuť raz, dvakrát, ale celý život tak žiť, neviem, toto nebude ľahké ani pre jedného z vás
Dohodnite sa, jeden rok trávte sviatky podľa teba a ďalší podľa neho.. alebo tento sviatok trávte zvlášť toľko bez seba vydržíte.
nechápem príspevok čo tu je že si zle vybrala partnera 😀 akože kvôli 4 dňom čo trvá veľká noc treba sa hneď rozísť?
A v com je problem? Viera nebrani ist na vylet. Kostol je vsade na svete. Hocikde na vylete,dovolenke mozes ist do kostola a ked on nema problem ist s tebou do toho kostola,tak by si mala aj ty urobit kompromis. Alebo raz budete travit sviatky podla teba,raz podla neho. Nevidim medzi vami nejake zasadne rozdiely,vsetko je o komunikacii a dohode,tolerancii.
Nenapisala si, akym sposobom sa “donekonecna prisposobujes”. Doteraz ste chodili na vylety? Lebo z textu mam pocit, ze sviatky travite kazdy po svojom, ale to nie je prisposobovanie.
Presne z tohto dovodu si myslim, ze v zasadnych otazkach viery by mali mat partneri zhodu. Najma ak je jeden velmi veriaci a druhy vobec. Podla mna to do buducnosti bude prinasat len dalsie problemy. Svadba, vychova deti, ako sa dohodnete ked uz toto je problem? Ja osobne (ako neveriaca) by som vztah s aktivne praktizujucim presvedcenym veriacim ani nezvazovala, lebo si myslim, ze veriaci v tomto nevedia robit kompromisy. Co je ok, ale len pre rovnako naladeneho partnera.
@mizoko presne takto to vidim aj ja, ja som medzi veriacimi ani nehladala, lebo viem ze by nastal v urcitom bode zasadny rozpor
@deti95060810 súhlasím
No,úprimne ti napíšem,že pokiaľ je pre teba viera dôležitá a pre priateľa nie,bude to ťažké.
Zaujala ma veta,že :nebaví ma vždy sa prispôsobovať.
Čiže,ako sa tvoj priateľ stavia k tvojmu prežívaniu?rešpektuje ho,akceptuje,chodí s tebou do kostola a berie na vedomie,že je to pre teba dôležité,či naopak. On ide radšej na výlet,chce,aby si išla tiež,atď?
Chce to veľmi veľa rozhovorov,veľa prispôsobovanie a vzájomného pochopenia. Ale osobne si myslím,že pokiaľ to neberie vážne teraz,nebude nikdy.
A nebude sa ti to páčiť,ale nemá to budúcnosť. Lepšie skončiť skôr,ako sa trápiť neskôr.
Duchovné prežívanie je vážna vec.
Ako túto oblasť zvládate teraz?
Ja som bola veriaca, ale počas puberty som to nejak prestala riešiť a praktizovať. Našla som si však partnera, ktorý je veľmi veriaci. Vedel o tom od začiatku, otvorene mi povedal, že chce so mnou byť ale ak sa niečo nezmení ohľadom mojej viery nevidí v tom budúcnosť čo sa týka svadby, výchovy deti a celkovo života, do ničoho ma ale netlačil, dal mi čas. Vedela som že je to pre neho veľmi dôležité a tak som sa rozhodla že pôjdem sama do kostola mimo omše, len tak si tam sadnúť v tom tichu a pomodliť sa vlastným spôsobom, postupne sa pridali iné veci začala som sa viac zaujímať a pýtať sa aj jeho, až som si k tomu našla znovu cestu. Pokiaľ nie je partner ateista možno by pomohlo keby mu nejak vysvetlíš prečo je to pre teba také dôležité, čo ti to dáva a opýtať sa ako si predstavuje budúcnosť keďže je to pre teba dôležité 🙂
Tak do kostola vies ist aj inde ako tam kde byvas. Takze kludne mozte ist na vylet a odtial si ty odskocis do kostola, ked mas tu potrebu.
@lelelienka tak u mna je tato otazka davno vyriesena, nedokazala by som existovat s takym clovekom preto som takeho ani nehladala. pre mna je to privelky rozpor. moje deti nie su krstené , maju na vyber. ak sa rozhodnu pre nejaku vieru maju cestu volnu. a nie, nie je im nic zakazovane, svagrina je veriaca, ona ma dovolene sa s detmi o tychto veciach bavit, zobrala aj dceru par krat do kostola. ale ona sama, svagrina, velmi neveri cirkvi takze tam chodi len minimalne 😁
Ty pôjdeš dopoludnia do kostola (alebo aj spolu, keď píšeš, že nemá problém ísť s tebou) a poobede spolu na výlet 😉 ak by šlo o výlet s prenocovaním, môžeš ísť do kostola tam, či?
my sme boli začiatkom júla z práce na 3-dňový výlet na Morave vrátane 5. júla. V ten deň sme boli na zámku v Ledniciach a časť veriacich kolegýň šlo do kaplnky na omšu, ostatní sme ich čakali v zámockej záhrade 🙃
Ahoj, ako mladsia som vieru vo vztahu neriesila, sama som to brala vsetko akosi automaticky. Ale ked sa spätne na to pozriem, bol by to vo vztahu problem. Jeden frajer bol z dediny pri nasom meste, boli evanjelici, kostol v dedine nemali.do kostola dochadzali do inej dediny, kde bol katolicky aj evanjelicky kostol.rodiny boli casto zmiesane, niektore chodili tam ine tam,alebo na striedacku, rozne.frajerova mama so svagrinami, susedami atd najradsej riesila to, kto do akeho kostola v nedelu isiel. Ked zistila,ze som katolicka, skoro osedivela.
V inom vztahu bol frajer neveriaci a obcas nieco na moju vieru povedal.pritom ja sama som vtedy vieru pred nim nespominala, do kostola som nechodila atd,ale mal casom zvlastne pripomienky.
Ked som si nasla manzela, az vtedy mi doklaplo, ake je dolezite, aby sme zdielali aj vieru, aby bol Kristus zakladom, na ktorom su postavene nase zivoty, myslienky aj vsetky rozhodnutia. Tyka sa to vsetkeho, nie iba navstevy kostola, slavenia sviatkov, ale aj vychovy deti, ci intimneho zivota, vnutorneho prezivania, myslienok.
Pre mna by bolo asi velmi tazke zit v manzelstve s neveriacim. Musela by som sa rozhodovat stale medzi zavazkom k muzovi a svojim svedomim.
Švagriná veriaca má muža ateistu. On ju netlačí robiť veci vo dvojici a rešpektuje jej vieru. Ona nájde spôsob ako ísť na omšu aj inokedy. Napríklad v sobotu namiesto nedele, keď chcú niekam ísť. Majú aj dve deti a muž s nimi aj do kostola v nedeľu ide. Nič tam nerobí, nemodlí sa, len tam stojí, sedí pri nich. On ju prijal aj s jej vierou a nijako jej nebráni, nevyčíta, nesnaží sa ju zmeniť. Občas sa stane, že sú cez sviatky preč, tak vtedy ide žena do kostola tam kde sú, alebo nejde vôbec, keď to nejde. Ale to je málokedy. Veľmi pekne spolu žijú.
@yoxinka toto je naozaj krasny priklad kompromisu v partnerskom vztahu 👍
Počuj... Pouvažuj či je to správny výber partnera. Prídu asi aj deti... A vieš... Jeden čihi druhý hota... Pred manželstvom 1 v manželstve 1000. Budete sa vzďaľovať... Ver mi, už som si to prežila..
@janetinka27 presneeeeeeeeeee!!! 🙂🙏
Moji svokrovci to tak majú celý život. Ona do kostola a všetky tie veci okolo, on teraz už doma a pozrie si nejaký tenis/hokej, alebo tak. Keď mali deti, deti museli s mamou do kostola, otec nechodil, vzal ich potom na výlet alebo von (ak chcela ísť aj svokra, tak aj ju samozrejme). Plus teda ešte do toho padli rodinné návštevy, keďže už bývali spolu a mali deti, tak sa navštevovali babky/dedkov, no a hneď bolo po sviatkoch. Nikdy sa kvôli tomu nehádali, rešpektovali sa navzájom, dohodli sa vopred čo a ako. Len teda otec nerobil trojdňový výlet, ale povedzme jeden deň išli opekať, druhý deň hento, tretí deň tamto. Takže, dá sa to, len to chce veľkú mieru porozumenia na oboch stranách. A dohodnúť sa a rešpektovať sa.
ste len priatelia, nie manzelia.
Ja nez som si zvolila dobrovolny vstup do stavu manzelskeho, otukala som si buduceho stastlivca odvrchu az dole, aj ked sme mali kvazi "vztah na dialku", casto sme za sebou cestovali a ja som sa aj pytala na vela veci jeho kamosov a rodiny.
V podstate bol na tom rovnako ako ja vo vacsine veci, ale ak by som narazila na nabozenskeho fanatika (je uplne jedno, ci katolik, Zid alebo moslim), asi by som zvazila, ci chcem do toho ist, prihliadac takisto na nase buduce deti.