Hnevali ste sa na rodičov?
Otázka znie hlavne pre tych, ktori sa museli po skole,niektori aj počas školy pretĺkať sami životom hlavne finančne ale aj bez nejakej citovej podpory..Hnevali ste sa niekedy zato na rodičov, že vam nepomohli či už finančne na štart do života alebo neporadili nejako?Proste žiadne užitočné rady do života nič.. Len spraviť si dieťa a pretlkaj sa životom ako chces..
Jasnee ze som sa hnevala a dodnes ma trocha zaboli ako ma nepodporili. Zmaturovala som s vyznamenanim, na vyske sa mi tiez darilo. Mala som nadanie na tanec, na ktory som si od 18 sama zarabala ale nestacilo to. Trener ma potom vyhadzoval zavse z treningu ked som nemala nacas zaplatene, pritom tatko mi robil v AT projektanta a mali sme sa dobre. Na sutaze som niekedy chodila v deravych topankach cize som kusom bosej nohy tancovala po podlahe, privodila som si otlaky. Ale aj tak som sla. Brata som mala problematickeho, ten dostal vsetko zadarmo, byvanie, auto…ja som si sama vsetko kupila, zaobstarala. Kazde leto som bola jedina biela, neopalena musela som chodit robit, ked som bola nahodou cez prazdniny doma mama so mnou robila krik. Kamosky ma volali sa kupat, von…ale ja som chodila robit do obchodov ci kanclov. Bolo mi to luto. Ci ma to nieco naucilo? Hej, ze ja takyto rodic nebudem a podporim financne a citovo svoje dieta ak sa bude dobre ucit, neflakat, nedrogovat a bude mat svoj sen. V zivote sa este narobi.
Ano hnevala a hnevám, odpustila sim qle zabudnúť sa to nedá a najmä teraz keď som sama mamou. Od 16 som doma skiro vôbec nebyvala, v 18 som sa badobro odsťahovala. U nas bol hlavný problém alkoholizmus u otca a vyčitam mame, že od neho neodišla, ku mbe ako dieťaťu nemali vzťah vôbec, nevedela som čo je to objatie, podpora.
@bashee fuha..až sa to blbo číta... Nevieš prečo robili medzi vami take rozdiely?že brat dostal všetko a ty nič?predpokladám že niesi v kontakte ani s nimi ani bratom
Nehnevala. Od 15tich som brigadovala, aby som si mohla kúpiť vôbec niečo na seba, až nechodím v katastrofálnych handrach. Výlety nehrozili. A občas ani na desiatu do školy nebolo, tak som mala motiváciu zarobiť si na to sama....
Teda peňazí bolo, len ich mama prepila, a aby bol kľud v rodine sme to držali v tajnosti. A keď to prasklo, tak sme žili len s otcom.
Otec mi dal ako 21 ročnej presne 800 eur na svadbu. Za co dom mu bola vdacna.
Inak som nedostala nič. Vodičak šiel zo zárobku.
Nikdy som sa za to nehnevala. Naučilo ma to veľmi veľa, a nebola by som, kým som.
Mam pocit, že otec sa nepriamo a možno aj nechtiac držal pravidla : Chytíš rybu dieťaťu, nakrmis ho na jeden deň. Ale ak naučíš dieťa hodiť udicu, nakrmis ho na celý život.
Nehnevala, keďže sme boli chudobní. Ako by som aj mohla. Každý robí, čo môže. Od 16 rokov makám a všetko malo svoj zmysel.
bola som kedysi z toho smutna, potom frustrovana a potom som si zvykla, asi ta nepodpora financna je menej hrozna ako dusevna, ta mi fakt chybala, vyrastala som bez otca, ale clovek si casom zvykne, ze nedostane ani euro na sviatok, Vianoce, nikdy, co uz, radim ti sa s tym cim skor vyrovnat, lebo trapenie ti aj tak nic neprinesie
Myslim ze asi mali nejake ocakavania od brata ako starsieho prvorodeneho a na mna proste nevydalo. Resp to nikto neriesil, lebo ja som nemukla, nestazovala sa. Len ma to mrzelo, dufala som, ze to uvidia. Ja som bola vzdy ta ticha voda. Nerozpravala som, rovno som prisla na prvom aute co som si kupila. Rovno som sa odstahovala, nasla dobre platenu pracu a pod. Ich to po rokoch tiez zacalo mrziet, lebo videli, ze ja som ten uspesnejsi z nas dvoch surodencov a tak mi praveze aj financne teraz pomohli s vysvetlenim ze jemu kadeco dali a citia to ako krivdu voci mne. Stretavame sa praveze vsetci. Aj ked si to nesiem ako bôľ, nechcem ich trestat za ich, v mojich ociach, nespravne rozhodnutia. V zivote urobili aj kopu dobreho. Nesiem si z toho ponaucenie “ako to nerobit”. Nechcem byt zatrpknuta, chcem byt radsej lepsia ako boli oni🙂
Hnevam sa na nich, ze ma citovo nepodporili a nepodporuju v nicom. V nicom sa im nemôžem zdôveriť, lebo to obratia proti mne. Všetky svoje strasti som nie lenže s nimi nemohla zdieľať, ale musela som ich pred nimi skrývať. Pred nimi nemôžem ukázať žiadnu svoju slabosť. To ma najviac mrzí.
Asi som sa v tom danom období aj hnevala alebo cítila nejakú krivdu, ale akonáhle som začala bývať sama, našla som si prácu a svoj život, tak o nejakom hneve teraz sa nedá hovoriť ( ani o vďake😂). Brigáda od 16, na vysokú som nešla, nebolo na ňu a mama ma v tom aj tak nepodporovala, nechala ma bývať v jej byte kde mi klopali samí exekútori... Nakoniec som si brala pôžičku na vyplatenie dražobnej spoločnosti a prehovorila som rodičov aby mi byt predali. 🙏 toto všetko keď som mala 21 rokov.
Nespomínam na to v dobrom, naučila som sa spoliehať sama na seba, nič od nikoho nečakám. Svoje deti chcem vychovávať a správať sa k nim úplne inak, podporovať ich, povzbudzovať, ukázať im svet a nekonečné možnosti. ❤️
Nehnevam sa myslim na nich pozitivne modlim sa za ich a zaroven je pravda ze sa s mamou (otec uz nezije) bavim len o neutralnych veciach ako je pocasie a pod ani o tom kam ideme na dovolenku sa neda bavit lebo ako sa vravi vsetko co sa povie bude zneuzite proti vam 😉
aj dcera to tak na u aplikuje a kedze mama nema cas sa s nami stretavat (vidime sa tak 4 krat do roka) tak sa to da celkom
A to ti uz ako pomoze zivot v sebe hnev? To je ti na co dobre ? Produktivne ??? Zijes len raz oslobod sa od takychto nezmyselnych pocitov len sama sebe škodis, ( a nez zacne Niekto mudrovat ze sa mi to hovori .. Moj otec bol alkoholik pred ktorym som si musela $ skovavat ak som nejake mala) hnev v sebe nedrzim naco? A to bolo to najmenej co urobil psychicky ma tyral no tešim sa zo zivota . Co bolo bolo ..
Ano hnevala som sa,ze nas nenaucili zit,museli sme sa to naicit sami a ze sme necitili ziadnu podporu,oporu,lasku. Postarane vzdy bolo,to nemozem vytknut,ale laska velmi chybala a poznaci ti to cely zivot. Ale musis sa vediet vysporiadat s pocitmi hnevu. Pracuj na sebe,odpusti a snaz sa byt lepsim clovekom ako boli oni. Moja mama sa cely zivot hnevala na svoju mamu a aj vdaka tomu,sme mali detstvo,ake sme mali. Keby v sebe necitila zast voci svojej mame,mozno by sa nam dostalo lasky.
Nehnevala som sa za to ze som nedostala na start do zivota, od 15 som brigadovala a od 18 sa osamostatnila.
To ze sa budws hnwvat ti nijako nepomoze. Je len na tebe sko si zaruadis zivot
ver, že je lepšie, keď si od určitého veku nútená učiť sa sebestačnosti ako keby ťa neustále ofukovali, všetko ti dávali. Nie vždy, ale takí väčšinou nevedia bojovať so životom a starosťami. Brigádovala som od 15 a som happy. Nebolo to preto, že by mi naši nechceli dať, ale takto je to lepšie. A prečo by mi mali dávať do začiatku dospelosti? Veď mám ruky a nohy, tak si zarobím. Mali by sme opäť odovzdávať deťom popri výchove aj príbeh o mužovi a 3 grošoch.
Jasne, ze hnevala a aj sa obcas hnevam. Mame inak vyborne vztahy, ale dospievanie bolo velmi tazke a vela veci si stamad nesiem so sebou. Pride mi aj teraz luto, nepovazujem to za nejaku slabost. Preniesla som sa, chapem dovody, ale obcas na mna pride veru velky hnev, nezivim ho, len obcas sa zjavi, ked su veci tazke - je to ok, netreba sa hrat na superhero, podstatne je nevalat sa v tom zbytocne dlho a ist dalej.
U nas nikdy nebolo penazi navyse....no mala som co jest strechu oprane ciste zo skoly som chodila na vylety no na dovolenky nevyslo tiez nie na to co som chcela napr bicykel rozne drahsie hracky.
2tyzdne po mature som odisla do zahranicia a bola sebestacna plus som pomahala financne vzdy ked bolo treba a dalo sa mamine.
Nesporili mi nebolo z coho.absolutne sa na nich nehnevam ani nepozastavujem. Robili co mohli. Su to najlepsi rodicia na svete.❤
Hnevom už teraz nič nezmeníš, ty to u svojich detí môžeš spraviť inak - lepšie. Ak cítiš krivdu, že ťa rodičia nepodporovali alebo nedávali lásku, tak im to kľudne povedz, uľaví sa ti a oni sa možno nad sebou zamyslia a niečo zmenia v svojom prístupe k tebe, ci prípadným vnúčatám. Ja osobne neverím, že nelaskave a nepodporujúce prostredie niekoho niečo dobré "naučí", skôr mu len zarobí na rôzne problémy, no tie si väčšina ani nepripúšťa a prezentuje ich ako "prednosti"
@luccija Ako sa deti ucia zit? Tak,ze sa nebudu bat ist domov zo skoly,nebudu v strese,budu citit lasku a to,ze su sucastou rodiny,ze ich pripravis do zivota,budes s nimi komunikovat a nie ze budu deti zahriaknute sediet v kute. Ja som isla ako tela do sveta s vedomim,ze chlapi su zvery,sex je to najhorsie na svete,zakazane, co sa nesmie robit,ak nosis tangace,znamena,ze si stetka,ak nosis cervenu farbu,tiez si stetka a mnoho dalsich absurdin. To,aka som,som vdaka kniham a vdaka tomu,ze som mala oci otvorene a ucila sa od okolia.
Nie. Z tohto dovodu nie.
Nevyčítala.
Robila som aj počas výšky. Na výšku nechceli aby som išla. Citovo úplne nula bodov, my sme boli studení odchov.
Ono deti boli preto lebo to tak malo byť. Podľa mňa keby mala mama na výber, deti by nemala, ale nikdy som jej to nevyčítala. Ona je proste taká.
Poslednú dekádu sa vôbec nestará a nezaujíma ani o vnúčence všetky sú jej na obtiaž (vjej očiach-ona už deti mala). Dokonca pri narodení 3 dieťaťa mi zablahoželala až o dva dni(jej výhovorka-že má nechcela vyrušovať).
Takže asi tak nejak.
Priblizne takto to mal moj muz. V 13tich ho mama dala ,,na vychovu" psychicky labilnej sestre a ona isla pracovat do Nemecka.
Moj muz sa na mamu nehneva vobec, ale nema k nej ziadny citovy vztah.
Nie kazdy rodic je uvedomely, tiez si niesli svoje traumicky od svojich rodicov. Treba to brat tak, ze kazdy robi co vie. A ti, ktori rodicov nemali idealnych si mozu zo spoluzitia s nimi odniest priklad ako sa to robit nema. Lebo minulost sa zmenit neda, len sa z nej poucit a robit to inak.
Ale tiez som sa jeden cas na mamu hnevala, ale po uvedomeni si, ze jednoducho nevedela inak som zmenila optiku.
Nie nikdy. Mama bola na nás sama a vychovala nás ako sa len dalo na tú dobu. Peňazí bolo vždy málo to je jasne ale nemám prečo sa hnevať 😉
Nehnevám, lebo ja som si pretlkanie zvolila sama, v 18 tích sa zbalila a šla si po svojom. V 19 tích sama do UK
Ako teenagerku ma nikdy finančne nepodporovali, aj keď na to mali peniaze. Zaplatili mi intrak na strednej, malé vreckové akurát na cestu a vodicak. Od 14 tích som to znášala letáky, od 15 tích namiesto prázdnin makala každé leto. Peňazí som mala vďaka tomu dosť svojich. Naučila som sa prežiť, kým moji rovesníci ešte trčali v detských izbičkach a raz ročne sa zmohli na nejakú brigádu ja už som dávno bývala samostatne, malaveľa precestovaneho, stabilnú prácu v zahranici, na účte úspory a svoje auto.
Ja to vidím ako veľké plus, v 18 tích je človek oficiálne dospelý ale ta skutočná dospelosť príde až o pár rokov neskôr. Komu v 18 tích odovzdali prachy so sporiaceho účtu, nakúpili auta, byty.... väčšinou všetko rozhajdakali, nevedeli čo s tým, nevážili si to.
Ale ti ktorí sa museli pretlkat sami, tích to iba zocelilo a v konečnom dôsledku je to oveľa lepšie ako dostať veci na zlatom podnose
Nehnevala som sa. Prečo? Celý život sa o mňa starala, teda 18 rokov, potom ma poslala do sveta. Mňa to len posilnilo. Vždy podľa mňa lepšie, ako deťom ustielat do neviem kedy, pchať im peniaze a sebestačné nebudú ani v 40.tke pomaly.
Myslim, ze otazka je trochu dvojzmyselne polozena a podla toho nasleduju aj odpovede. Je velky rozdiel byt bez financnej podpory, teda zo skromnych pomerov - tu aj vidiet podla odpovedi, ze malokto sa hneva, clovek si ako dospely dokaze uvedomit, ze rodicia vacsinou dali tolko, kolko mali. A potom je nieco uplne ine vyrast bez citovej podpory - to sa tazko odpusta, niekto to dokaze sam, niekto az s pomocou terapii.
To si žila na ulici? Nedávali Ti jesť? Neoprali? ... my sme boli traja súrodenci, peňazí nebolo nazvyš, no po citovej stránke sme dostali od rodičov maximum ... od 16-tich som chodila na brigády ... žiadne peniaze som na štart do života nedostala ... a milujem svojich rodičov, lebo viem, že urobili všetko preto, aby z nás vychovali rovných ľudí.