Čo vám pomohlo po strate blízkeho?

@janinah z časti áno

To je mi ľúto,mne keď zomrel starký som ochorela ,tri mesiace som mala chrípku alebo čo a už je to vyše 10rokov a stále mi je smutno na hrob som ešte stále nedokázala ísť,myslím ,že len čas tomu aspoň trochu pomôže

Úprimnú sústrasť. Je to síce otrepané, ale mne pomohol len čas... Po roku som mala pocit, že som okej, teraz už sú tomu dva roky a začínam zas na ňu myslieť častejšie, hlavne, keď by som sa chcela opýtať, požalovať a hľadať útechu, ale už nie je komu zavolať. Úprimnú sústrasť. Treba si to odsmútiť, nebráň sa tomu, zmierenie s realitou príde, keď bude ten pravý čas, neboj.

Moja starká zomrela 7 rokov dozadu a pre mňa je to stále veľmi bolestivé a stále nepochopiteľné. Bývala s nami v jednom dome. Bola som s ňou non-stop. Čakala ma zo školy, chodili sme spolu na prechádzky, do kostola, na nákupy a stále mi vypekala a bola ako moja druhá mama. Mne pomohlo to, že som sa odsťahovala kvôli tomu v 18tich a začala som nový život. Nemohla som byť v tom dome aj keď tam boli rodičia. Stále som plakala. Na takéto niečo je najlepší len čas a ver že nič iné. Teraz keď sa vrátim domov na pár dní tak dokonca spavam v jej izbe a nerobi mi to problém. Bola pre mňa ako druhá mama, viem čo prežívas. 2 mesiace dozadu mi zomrela kamarátka na rakovinu, tiež to nemôžem uniesť ale zápalim každý večer sviečku a cítim sa lepšie. Je to kolobeh zivota niekto zomrie a niekto sa narodí. Je to smutné, ale je to tak. Na babku stále spomínam, aj si poplacem ale poviem si že sa ma dobre a že ju teraz nič nebolí. Veľa síl ❤️❤️

Úprimnú sústrasť ❤️
Mne nepomohlo nič, už je to cez 3 roky čo mi odišli obaja rodičia. Sú dni ktoré sú dobré, potom prídu dni keď je to ako deň keď odišli. Mama bola moja najlepšia kamarátka a spriaznená duša.
Vidím to ako dar a aj prekliatie v jednom. Nie každý má to šťastie mať v živote niekoho za kým mu po odchode srdce plače ❤️
Určite si ale nájdi niekoho v rodine na vyrozprávanie, nedus to v sebe, to je to najhoršie čo môžeš urobiť.
Držím prsty aby ti bolo čoskoro lepšie ❤️

úplný súhlas...nikdy to neprebolí....a mamu nič a nikto nenahradí

Úprimnú sústrasť. Mne pomohla pri strate rodičov viera...a manžel,kto.si tým tiež prešiel,čiže sme si boli oporou. No a úprimne,spomínam stále. Hoci sú to uz roky. Zabudnúť sa nedá.,aj si poplacem hocikedy.
Myslím,že čas to nevylieči,akurát po rokoch sa naučíš žiť s tým,že neporadí,nepovzbudi,nepohkadi....hoci,zase možno môžeš toto všetko čerpať trošku zo spomienok,zo vzťahu,kto.ste mali.... Čo by mi asi teraz povedala,poradila,atď...aká by bola na mňa hrdá,na moje deti,atď.

@terezka1947

@gelifil

@angelsigh

@dadka3450

@mikadooo

@minenkas
Ďakujem. Mne zomrela starka bola mi ako maminka. 😭

@gelifil presne tak

Cas

Rozpravat o nom a o vztahu.Utriedit si myslienky a rozlucit sa s nim.

mne v priebehu pol roka zomrela teta a otec bolo to velmi tazke pritom otec zomrel 5 mesiacov pred mojou svadbou prvy rok bol psychicky velmi narocny ale casom to bolo lepsie viem ze mu je teraz dobre a nic hi neboli a som rada ze sa mi snim casto sniva❤️ale velmi mi chyba hlavne teraz ked mam deti velmi by ho zboznovali a on ich ani nehovorim🥰

Nic mi nepomohlo, mala som 14 ked mi zomrel otec. Preslo 17 rokov, doteraz som sa s tym nevyrovnala, ani nevyrovnam. Stale to boli ako v prvy den, stale placem aj po tolkych rokoch, aj teraz ked to pisem.

Cas. Casom si zvyknes na to, ze nie je. A casom sa zmieris s tym, ze s tym nic nespravis, ze je to nezvratne a v podstate to prijmes tak ako to je.

Zajtra to bude 10 rokov od úmrtia mojej mamy. Takisto v septembri bolo 15. výročie smrti mojej babky. Obe bolia stále rovnako. Dokážem preplakať hodiny. Jednoducho mám prázdne miesta v duši, ktoré už nikto nikdy nezaplní. Ťažko povedať vo všeobecnosti, každý sme iný. Prajem veľa síl 🙏🏼🤍

Cas. Vzdy to bude boliet ale casom to bude lepsie. Mne vzdy pomaha ked smutim si povedat ze mamina a vsetci ktorych mam hore by boli smutni kedy ma vidia smutnu a znicenu. Snazim sa aby boli na mna pysni a usmievali sa na mna zhora ❤️ Niekedy mi to ide tazsie inokedy zas lahsie. Kazdy mame svojich anjelov tam hore

Sú straty ktoré nikdy neprebolia, len sa naučíš tak žiť. Inak, bez nich. Je to smutné ale je to v poriadku, taký je život. Niečo vezme, inde dá.
Len nesmieš bolesti dovoliť aby ti zožrala život a radosť z neho.

Ahoj,keď som prišla o syna, pomohli mi: manžel,blízki, viera, čas a práca. Držím ti palce.

Zacni verit ze neodisli uplne a uvidis ake budes dostavat znamenia. Otvor sa tomu.💙

Ja som veriaca, maminin odchod zo sveta som premodlila, ale bolelo to velmi. Smutok je prirodzeny, patri k nasej ludskej podstate. Pomaha mi modlit sa za nu. Alebo ist na cintorin, zapalit sviecku a porozpravat jej tam, co je nove. Je mi za nou smutno stale, ale cas pomohol tomu, ze to nie je take intenzivne a neprejavuje sa to uz tak velmi na mojom zdravi. Hovorime o nej, spominame ju, napr. v sobotu sestrine deti povedali taku perlu, ze clovek sa nevedel prestat smiat a hned som si predstavila maminu, ako sa aj ona na tom "klati" 🙂 Ked je smutok prilis intenzivny, treba si pomoct aj rozhovormi s odbornikom.

Síce je to asi otrepané,ale mne pomohol len čas.....

Nič len čas...zomreli mi obaja rodičia, aj po rokoch to boli ale časom si na to zvykneš a naučíš sa s tým zit

Jedine čas. Všetko čo ti povie okolie ti aj tak príde ako kecy. Musí to preboliet časom. Mne mama zomrela pred takmer 2 rokmi. Veľmi mi chýba, navždy bude chýbať. Ale časom je to lepšie a myslím už len na to pekne co sme s ňou prežili a nie na to co sa stalo a predchádzalo jej smrti. Prejde to neboj sa. Ako všetko. Ja som sa po maminej smrti naučila jednu vec. Človek zvládne oveľa oveľa viac ako si myslí.

Neviem či cas to zahojí. Ja koli svojej profesii chápem že takyto je život. Jednoducho všetci sme smrteľni a v určitom veku/čase je nutne odísť.
Poradila by som ti aby si jej dovolila odísť aj v tvojej mysli je to v poriadku a normalne a žila svoj život a tešila sa zo spomienok ktoré máš a dakovala za to že si mala a mohla spoznať skvelého človeka.

Nič . Čas a myšlienky smerované tak že už je tomu človeku dobre tam kde je .. zomrela mi mamka, 56 rokov a o rok manžel 36 rokov.. najprv som si myslela, že skončím na psychiatrii ale každý to zvládne “po svojom” . Aj vy ❤️
Zapáľte si sviečku , spomínajte, placte , smejte sa. Časom smutne myšlienky odídu a ostanú tie nádherne spomienky na krásne prežite dni 🙏
A ešte .. ak môžte čítajte . Jednoduché príbehy, romány .. ja som v tom obdobi zhltla všetky knihy od Vasiľkovej

Mne v truchleni po smrti otca pomohla aj kniha “Keď zomrie nás milovany” Lorene Hanley Duquin….autorka napísala meditácie na základe smrti svojej matky. Nadobudla som po prečítaní pocit, ze všetko čo okolo toho smútku prežívam je úplne ok.