Cítim sa ako najzbytočnejší človek na svete
Ahojte, dievčatá, prosím, poradíte mi s mojím problémom?
Vždy som bola zakríknutá, samotárska, nikdy som nezapadla do žiadneho kolektívu, vždy som bola outsider, či v práci, či v škole, neviem dobre komunikovať, často ma nenapadne nič zmysluplné, lebo sa bojím, aby som netresla blbosť a nestrápnila sa.
Momentálne pracujem vo veľkom kolektíve. Vždy, keď mám ísť do práce, minimálne 3x ma preženie, mám kŕče v bruchu, je mi na vracanie, raňajky sú niečo nepredstaviteľné, lebo hrdlo mám úplne zovreté. Do práce idem s tým, že no čo zase domrvím. Keď som nastupovala, dala som si záväzok, že tentoraz to bude iné, že sa budem snažiť zapadnúť, že nebudem robiť kiksy. Tak veľmi som chcela konečne niekam zapadnúť. Čím viac sa snažím chyby nerobiť, tým viac ich robím. Netvrdím, že stále, ale občas sa prihodí, som nová, neovládam ešte všetko, je ich samozrejme stále menej...ale stačí to na to, aby si ľudia mysleli svoje...plus mám zrejme problém so sluchom, častokrát sa mi stane, že nerozumiem, čo nadriadená hovorí a to je ešte len niečo. Ničia ma pohŕdavé pohľady kolegov, že bože, to je hus. A nie, rozhodne si nedomýšľam, viem to dobre rozoznať. Keď volám kolegyňu kvôli niečomu (ktorá je tam na to, btw, nie je to o tom, že by som ju otravovala, ale proste pri niektorých úkonoch musí byť prítomná osoba s väčšou právomocou), tak už vidím, ako prevracia oči a hovorí, že čo je zase. Keď so mnou rozprávajú ako s nesvojprávnou, alebo ak sa aj snažím zapojiť do konverzácie, tak ma totálne odignorujú, akoby som bola vzduch. Nepoviem, keby to bol jeden kolega, ok, nesadnem každému na svete, lenže badám to u všetkých. Pred časom bola nejaká párty, všetci ňou žili, nikto sa ma nespýtal, či idem, po nej sa ma nikto nespýtal, prečo som nebola. Je mi vyčítané, že nezapadám, že nie som vo svojej koži, už som dostala otázku, či naozaj potrebujem pracovať. Snažím sa byť neviditeľná, nechcem, aby ma niekto sprdol za hocijakú blbosť, aj keď viem, že som trebárs spravila nejakú chybu, veľmi zle znášam, ak mi niekto nadáva. Ak od niekoho niečo potrebujem, je mi až zle od žalúdka, že čo ak si zase nájde niečo, čo mi môže vytknúť. Nedávno si zo mňa spravil srandu jeden SBS-kár, ja som to hneď nepochopila a ešte hodinu som sa celá triasla od zdesenia. Strácam všetok zmysel pre humor, som uzlík nervov. Chodím domov zničená, cítim sa ako po bitke, ako handra, čo nie je na nič dobrá. Nenávidím tú prácu, neznášala som ich všetky, pretože všade bolo to isté...aj keď teraz je to úplne najhoršie...ľudia ma jednoducho neberú a ja neviem, čo s tým...vždy to tak bolo...síce je pravda, že raz som mala prácu, kde sme mali úžasný kolektív, dodnes ľutujem, že som odišla. Sebavedomie mám na bode mrazu, bojím sa už zapájať do čohokoľvek, mám pocit, že všetci ma považujú za hlupaňu a že som úplne zbytočná. Všetko toto ma strašne ničí, vždy som mala všelijaké depresívne nálady a myšlienky, už v škole, ale teraz je to najhoršie za tie roky. Neprejde deň, aby som si nepovedala, že nenávidím svoj život. Keď mám voľno, iba sedím na zadku a nič nerobím, lebo proste nevládzem. Som zúfalo nevyspatá, bolieva ma hlava, celé telo, neviem sa k ničomu donútiť, upratať, alebo robiť niečo zmysluplné. Cítim sa permanentne ako zbitý pes, som neustále chorá, od začiatku decembra som bola zdravá dokopy možno dva týždne, niekedy by som fakt najradšej neexistovala, nebyť mojej rodiny, tak neviem, kde by som teraz bola. Prosím, čo mám so sebou robiť? Už veeeeľmi dlho uvažujem o psychológovi, ale neviem, či by mi len vykecávanie na gauči pomohlo. V poslednom čase som strašne urevaná, len sa umáram otázkami, prečo mám taký mizerný život, pritom niekto by ho možno bral všetkými desiatimi. Čo mám robiť? ☹ ☹
Určite navštív psychológa, pokiaľ si mala problém vo viacerých prácach, je bohužiaľ veľmi pravdepodobné, že problém v tebe a nie v ostatných.
Dobrý psychológ nie je o vykecávaní na gauči, ale naozaj ti pomôže popracovať na sebe a na tvojom prístupe k ostatným.
Obklopuj sa ludmi co ta maju radi. Urcite rany na dusi nevylieci nic ine len Kristus
V prvom rade zacni zit. Ked si nevyspata, bez nalady, smutna a v depke citi to z teba okolie a prirodzene sa k tebe tak spravaju. Daj si relax, spytaj sa kolegyniek kde chodia cvicit, spytaj sa ich na nejaky recept...pochval vkus...cokolvek. Usmievaj sa na ludi. Skus sa k nim nejako pridat. Ked sa bojis spytat na nieco tak chod a nasyp si pred dotycnym kludne popol na hlavu ze tomu nerozumies nech ti poradi. Je to tak lepsie ako sa tvarit ze vies a pokazis. Hlavne uuuusmev. Uvidis ze to pojde. A poobede nesed na zadku ale vyhladavaj nejaku cinnost. Aby si nerozmyslala nad hovadinami. A ked budes mat nejake zazitky budes mat aj o com rozpravat. Co maju teraz od teba kolegovci pocuvat? Ako po poobediach places? A este Ti doporucim najst si nejaku terapeuticku skupinu. Nieco ako skola zivota. Ja viem napr o advaita. Neabsolvovala som to ale poznam par ludi co ano a nevedia si vynachvalit. Je to take upratanie si svojeho ja. Musis najst svoju hodnotu. Ver mi ze sa to da.
@bubinka_20 prilis sa snazis zapadnut a ani si neuvedomujes, ako velmi si tym ublizujes. mozno bude lepsie prestat sa tym trapit a prijat fakt, ze nikdy nebudes patrit medzi top hviezdy, co su vzdy mile a vtipne a sexi a bla, bla. musis sa prijat taka aka si. a co tyka spravania kolegov, spravaju sa tak lebo im to dovolis. viem o com hovorim....
@bubinka_20 kup si v lekarni Magnezium a vitaminy a uzivaj ich kazdy den. Nieco proti depke. Deprim alebo Novo-passit. Na zaciatok pomoze. Hore hlavu. Bude lepsie. 🙂
Ahoj.tvoj nick mu bol povedomy,citala som tvoju diskusiu o dcerke, a tam si mi vobec nepripadala taka deprimovana ako tu.ked si dobre pamatam,mas dve deticky,z toho jedno ma asi necely rok,mozno preto sa ta v praci pytali ci potrebujes pracovat.neviem,co by som ti poradila,ale na tvojom mieste by som ostala doma s mladsim dietatom,kedze ta to v praci tak ubija a popritom by som navstivila nejakeho psychologa.drzim prsty
@tilka82 ahoj, ano, dobre si pamatas...vtedy som mala naozaj lepsie obdobie...isla som do prace, aby som bola medzi ludmi a hlavne kvoli financiam...lutujem to, ale manzel mi tvrdi, ze bez mojej vyplaty by sme to neutiahli, takze makam a zatinam zuby...ale aj keby som bola doma, s mojou povahou by som mala zrejme rovnake depky ako teraz
@jurly vobec nepotrebujem byt top hviezda...celkom by mi stacilo, keby som si nepripadala ako otravny hmyz
@wena viem, ze problem je vo mne, ale aj ked sa snazim, tak je to bez odozvy
@jajaada u mna je problem v tom, ze si myslim, ze by to aj tak nikoho nezaujimalo, tak naco sa namahat? obcas, ked sa aj zapojim, tak presne sa mi to aj potvrdzuje, takze sa na to vykaslem a som zase za neviditelnu
@bubinka_20 a čo tak čítať nejaku motivačnú literatúru?
@bubinka_20
1. psycholog, vykecávanie na gauči už pár ľuďom pomohlo, na to sú tu psychológovia
2. nebude to jednoduché, ale choď medzi ľudí. napr. na relaxačnú jogu
3. vyskúšaj nejaké relxačné cvičenia, ja mám výborné od L. Chudíka, skúsim ti to poslať cez IP, len neviem, či to prejde 😒 a na googli už ho neviem nájsť, aby som poslala odkaz..
@bubinka_20 http://www.ulozto.sk/xm3tMuw/ladislav-chudik-ce... toto by malo byt ono 😉
@bubinka_20 ahoj bubinka. Situacia, ktoru popisujes je naozaj narocna. Sama zrejme nie si spokojna s tym, ako to teraz je a aj okolie ti to dava pocitit. Okolie z teba citi tvoju neistotu a ty sa pri nich nevies uvolnit a situaciu to iba zhorsuje. Zakladom je uvedomit si problem, co si si uz uvedomila. Teraz to chce zmenu osobnosti. Nejde len o to, aby si sa spravala tak, aby ta ludia brali a neignorovali ta. Ide o to, ze to tak sama musis citit. Nemas sa menit pre ludi, ale len pre samu seba a svojich najblizsich. Aby si sa citila prijemne a spokojna sama so sebou. A potom to z teba budu citit aj ludia a ver, ze sa k tebe budu spravat inak. Tuto zmenu asi nezvladnes sama, urcite by ti pomohli sedenia s dobrym psychologom, popripade koucom. Vedelu by ta naviest na spravnu cestu, na zmenu myslenia. Kazdopadne si to urcite bude vyzadovat cas. Nevzdavaj to. Urcite je v tebe vela pozitivneho, dobreho, len to treba dostat na povrch. Dalsia vec je, ze nemusis sadnut kazdemu. Na takych ludi sa vykasli, nestracaj s nimi energiu. Skus sa obklopit ludmi s ktorymi sa citis dobre.
@bubinka_20 skus si nieco precitat o socialnej fobii,ci sa tvoje priznaky zhoduju,urcite by som na tvojom mieste navstivila psychologa.
@bubinka_20 Ahoj 🙂 , tazko sa citaju tie riadky ,myslim ze takto ti nikto nepomoze kto nebol v rovakej situacii ako ty ,preto vyhladaj skor odbornu pomoc u psychologa ,ten ta nebude sudit ani sa pozerat na teba ako na hmyz ako to ty pises.....urcite ti pomoze a isto to nieje len o vysedavani na gauci 🙂
@emma_932 myslela som to tak, ci by mi skor nepomohol psychiater, inak uz dlhsie mam jedneho psychologa vyhliadnuteho, len sa neviem odhodlat... s manzelom sa zial striedame, on ma volno, ja robim a naopak, takze bud v praci alebo s detmi, milerada by som vypadla niekam zresetovat sa
vdaka za link, vyskusam to 🙂
@janka279 vdaka...problem je urcite aj v tom, ze na zaklade skusenosti uz ludom neverim...mam problem sa zdoverit s niecim, aby to potom nezneuzili proti mne alebo sa nevysmievali a pod...uz sa mi to stalo, takze viem, o com hovorim. v rodine nemam problem, je to uplne o inom..je mi jasne, ze nesadnem kazdemu, kaslat na takych, ale to, ze som nesadla nikomu, mi uz vazne v hlave rozsvietilo kontrolku, ze toto nie je ok, len som si potrebovala overit, ci moj stav ma nieco spolocne s depresiou alebo co
ja len strucne, v prvom rade a hlavne hned, necakaj, nevahaj:
1. psycholog
2. fyzicka cinnost (bicykel, prechadzky, praca v zahrade, sport)
Z Tvojho príspevku vidno, že sebavedomie máš na bode mrazu. Pritom 1. máš manžela (čo by niektoré za to dali aby našli životného partnera), 2. máš detičky (koľko žien ich žiaľ nemôže mať 3. máš prácu (dnes to nie je samozrejmosť) takže určite máš byť životu za čo vďačná... nie si sama, máš rodinu a to je základ na ktorom sa dá budovať. Ak máš problém priblížiť sa ľuďom (ale neverím, že všetci sú z Teba vytočení, určite je tam niekto komu vyhovuješ a ak budeš milá a ochotná, určite ich bude aj viac), vyhľadaj odbornú pomoc, možno aj nejaký kouč by bodol, dnes je ich plno. Každopádne fakt, že chceš zo sebou niečo robiť je pozitívna vec 🙂 Tak už len začať. Držím palce
@bubinka_20 to ti povie psychológ alebo psychiater. niekedy je vhodné kombinovať lieky + terapiu. toho Chudíka skús, je to perfektné cvičenie 🙂
@j.a.n.e.7 vdaka...vsak toto, v podstate by som so svojim zivotom mohla byt spokojna, mam viac, nez maju mnohi, ale napriek tomu ma nicia vlastne myslienky a povaha a neviem si s tym uz sama poradit
Ako si napísala niekto by ho bral všetkými desiatimi. Toto chce len oveľa viac sebavedomia . Keď sa budeš mať rada Ty tak to bude vnímať aj okolie a z toho vyplývajú aj vzťahy.Tvoja vyčerpanosť je z neustáleho rozmýšľania a kontrolovania. Ak Ti maximálne nebude vyhovovať táto práca a tento kolektív,vymeň ho, ale kým sa Ty trochu nenaučíš mať rada, tak to oveľa lepšie nebude ani inde. Svoj život si vytváraš v prvom rade sama.
Toto chce psychológa, nový koníček, zmena vlasov a nové handry. a od dneska o sebe rozmýšľat ako o najúžasnejšej osobe akú Ty sama poznáš a okolie sa tomu prisbôsobí. A určite kamarátku,aspoň na PC.
Držím palčeky,hore hlavu a úsmev. A choď s napríklad zabehať,veľmi to pomáha.
@bubinka_20 moja zlatá, mne prídeš ako nepochopená aspergerka 😔 ☹ až mi zle prišlo pri čítaní, ako som sa vžila do tvojej kože...nepochopený vtip, úzkosť, strach z kolektívu, nepochopenie šéfky...mám pocit, akoby si mala autistické črty...skus psychologa, určite ti pomože, ja by som skúsila bez liekov, určite ti poradí, ako sa máš právať, čo od teba okolie očakáva...držím ti palce... 😔
@jonas17 iba v jednom ta opravim, to nepochopenie sefky som myslela tak, ze sa mi zda, ze zle pocujem a nerozumiem, co hovori, proste ju nepocujem, niekedy sa mi stava, ze sa mi slova zlievaju dokopy a proste dotycnemu nerozumiem...nie, ze by som ju vylozene nepochopila...ale ten si zvysok si asi pozriem, nikdy som si ako autista nepripadala, ale je pravda, ze o tom viem figu borovu, tak uvidim aj, co mi povie psycholog
@macka334 ja si tiez myslim, ze kym so sebou nieco nespravim, tak mozem pracovat aj v rajskej zahrade a budem mat depresie...psychologa mam vyhliadnuteho, tak hned po sviatkoch ho zacinam riesit
@bubinka_20 Nedá sa ti zmeniť zamestnanie? Možno by ti sadol nejaký menší kolektív. Zrejme robíš vo fabrike, alebo v supermarkete? Tam je to na prd aj pre ľudí so silným sebavedomím. Podľa toho ako píšeš je vidno že si inteligentná, tak určite vieš že si v depresii. Potrebuješ psychiatra a maródku - moja sestra sa do takého stavu ako máš ty dostala pri práci v zahraničí. Vieš kam to dospelo? Nebola schopná ráno vstať zo záchoda - schudla 10kg a potom už musela dať výpoveď. Dnes to nie je žiadna hanba - kopec báb aj tu na koníku berie antidepresíva.
@bubinka_20 Nie psycholog, ale psychiater...podla mna...ale najprv psyhcolog, rozhodne ti potrebujes aj psychiatra
Ja myslim, ze to, ze sa na tebe smeju atd....ze si to uz fakt namyslas...je to v tebe, nie ostatnych ludoch, tym som si ista...
Hlavne sa nemas rada, tak nemozes cakat, ze ta budu mat radi aj ini.
Ty zijes v ustavicnom strachu, uzkosti a strese
@bubinka_20 ja odporúčam zvieratko.. buď si kúp psíka, alebo začni jazdiť na koníkoch.. alebo jedno a druhé, je to najlepšia terapia 🙂 držím palce
Ja ti tu v prvom rade napisem par veci:
Klobuk dole pred tvojim pravopisom, velmi dobre pises, casto sa to tu nevidi.
Po druhe, klobuk dole pred tvojimi vyjadrovacimi schopnostami.
po tretie, klobuk dole pred tvojou otvorenostou.
Po stvrte, klobuk dole, ze tahas s manzelom a pomahas zarobit peniazky.
Klobuk dole, ze mas malinke deti a vsetko zvladas.
V konecnom dosledku mi to vsetko vychadza tak, ze si superzena.
Teraz uz treba len to, aby si tomu uverila aj ty.neboj, zvladnes aj to. Drzim palce.
@bubinka_20 ty nie si hlucha, mas len psychicky blok. Vopred si tak vystresovana, ci spravne pochopis, vsetko si zapamatas, urobis to spravne, ze prestavas vnimat slova. Tak moc sa sustredis na zmysel jednotlivosti, ze ti unika zvysok.
Deje sa ti to, co cloveku, na ktoreho hovoria dvaja naraz, alebo cita a zaroven pocuva, co mu hovoria, ...
Myslim ze doma rozumies vsetko a kazdemu. Ziadne zleivanie hlasov a tonov a ziadost, aby ti nieco zopakovali. Ci?
Si premotivovana, preto vystresovana, snazis sa byt niekto iny. Uz len to ako si sla do prace s motivaciou: tentoraz to bude ine. Uvalila si an seba riadny tlak. Len co sa ukazali prve male problemiky, zacala si sa bat ze zlyhavas a stratila hlavu.
Hovorim ti to preto, lebo pred istou dobou som zazila podobnu vec. Tiez som sama seba dostala pod tlak a zazila som aj presne tuto podivnu selektivnu hluchotu. A kedze v tom kolektive, kde sa mi to udialo, som dodnes, som aj dokaz, za sa z toho da dostat.
@bubinka_20 Ahoj , ak teda môžem poradiť skús v prvom rade endokrinológa hormóny sú " svine " z vlastnej skúsenosti môžem odporučiť ak je tam všetko ok. tak ten terapeut by nemal uškodiť a ak je možnosť hľadať si inú prácu netráp sa tam jak sa nájde možnosť ujdi odtiaľ niekedy stačí že si nájdeš len jednu alebo pár spriaznených duší a je všetko krásne aká kolvek ťažká robota ver mi ! Ja keď som skončila učňovku makala som v ovocnom sade v daždi ,blate , na priamom slnku , no proste 3 celé sezóny som si odmakala no chodila som z radosťou do práce doslova som sa tešila bolo tam super perfektná partia a zas naopak dostala som sa do kolektívu kde boli všetci proti mne doslova som tam nemala nikoho komu by som bola aspoň trochu sympatická tiež nemám žalúdok na nepríjemne situácie tak som po prvom týždni odišla a dobre som spravila našla som si hneď prácu v ktorej bolo dobre ... Písala si že je to tak všade v Tvojom prípade ale aj že už si mala dobrý kolektív tak nemusí byť chyba v tebe ako si myslíš len proste nemáš šťastie , tak ak môžeš hľadaj inú prácu . A určite ak teda už endokrinológa nenavštevuješ tak vyšetrenie štítnej žľazy je na mieste ... Držím päste
Ahoj. Vyzerá to tak, že vnútorne neprijímaš situáciu, že musíš chodiť do práce, hoci máš doma malinké dieťa. Cítiš, že by si doma bola užitočnejšia. Problém tiež bude v tom, že s manželom sa striedate - z toho vyplýva, že trávite málo času spolu. Chápem tvoje pocity, sú úplne normálne v danej situácii. Až potom nastupuje negatívne vnímanie z práce, ktoré je len dôsledkom toho, čo súvisí s domácnosťou. Domnievam sa, že keď ste s manželom málo spolu, že ani nemáte dostatok času na zmysluplnú debatu o vašich osobných pocitoch a problémoch. Píšeš, že manžel tvrdí, že by ste to neutiahli. Dosť dobre tomu nerozumiem, ale vyplýva z toho, že manžel sám vedie vašu domácnosť a že ty nemáš prehľad. Myslím, že obdobie malinkých detí v rodine je o týchto deťoch a o obmedzení aktivít rodiny. Keď odrastú, môžeme fungovať tak ako predtým. V práci možno vnímaš veci trocha z iného uhla a prikladáš im iný význam. Ten sbs-kár možno nechcel si robiť srandu, ale odľahčiť situáciu a ty si nemala ten správny nadhľad. Musím ešte povedať, že pocity, ktoré ťa ovládajú sú často spojené so zúfalým prekonávaním finančných ťažkostí. Možno toho splácate viac, ako unesiete a zamotali ste sa. Takto, ako píšeš, to ale nemôže ísť ďalej. Žena je bytosť s dramatickou hormonálnou aktivitou a výkyvy tejto oblasti, pri tak oslabenom organizme spôsobia kolaps. Takže: 1. 🙂niekto ti tu už radil magnézium - kúp si Magnézium s B6 vitamínom. Denne daj spočiatku dve tbl á 500 mg. 2. 🙂podebatuj s mužom, prípadne mu daj prečítať tvoj úvodný príspevok. Možno sa nad tým zamyslí, keď to bude vnímať bez slov. 3. 🙂baby tu dobre radili, že úsmev v práci porieši problémy. Je to pravda, ale najprv sa daj vnútorne doporiadku s magnéziom. 4. 🙂ak berieš hormonálnu antikoncepciu, aj táto môže spôsobovať tieto stavy (prečítaj leták - vedľajšie účinky) - vysaď to. (poznám z vlastnej skúsenosti)
A ešte na záver tohto dlhého príspevku. Musíš sa dať dokopy, pretože ťa to zničí. To, že sa cítiš stále chorá už značí, že je to dosť v progresívnom štádiu.
Ak by len troška bolo možné, ostaň ešte na materskej. Aj keď to tak teraz nevyzerá, bude to lepšie, viem z vlastného života. 🙂
fuuuu tak to si napísala ako z nejakej príručky o depresii, prepáč, ale čím skôr by si mala navštíviť minimálne psychologa...očividne máš so sebou obrovský problém, držím palce 🙂