Bývanie u priateľa

Tak vieš, podľa správnosti by si sa mala s priateľom stretávať a zariadiť sa podľa seba, v tom má sesternica pravdu. Na priateľa, zvlášť ktorého máš chvíľu, by som sa nespoliehala a dieťa už vôbec neriešila. Ak otehotnieš a rozídete sa, budeš to mať ťažké tak či tak.

A ty ides s igelitkou k priatelovi plodit dieta alebo idete rozvijat vas vztah?

Ako nechapem, stretavas sa s nim uz teraz tak ci k nemu ides z detskej izby ci z podnajmu, ktory ti aj tak len vezme peniaze.. Sesternica je ako zariadená?
🤷‍♀️🤷‍♀️🤷‍♀️🤷‍♀️

Tak neotehotni a máš po probléme 😊

Kedze navrhol aby si sa k nemu nastahovala, porozpravali ste sa o tom ci a ako sa budete podielat financne na spolocnom byvani? Napr. budes mu platit nejaky najom, cast za energie, atd? Ako budete platit za jedlo?

Ja som sa sťahovala k priateľovi po 2 mesiacoch, po 4 mesiacoch sme sa sťahovali do väčšieho bytu a je nám dobre..😄

A este jedna vec- vravis ze ste spolu kratko. Aky najdlhsi cas ste doteraz spolu neprerusenie stravili? Uz si s nim bola aspon niekolko dni naraz?

A nemôžeš ďalej bývať u rodičov a zároveň chodiť s priateľom?
Nejak tomu nerozumiem prečo by si sa mala sťahovať či už tam či tam. Môj názor - ak ste spolu krátko, na spoločné bývanie je skoro. Najprv sa riadne spoznajte, to nejde za mesiac či dva. Ja by som sa nesťahovala k človeku s ktorým sa ani poriadne nepoznám.

@janka1011 najlepšie spoznanie je spoločné bývanie

Je to aj vtom, že ja sa na spoločné byvanie necítim ani nahodou. Priateľovi som povedala, ze si to rozmyslim ešte. Ale skôr nie ako ano

Tak máš odpoveď jasnú :D

Nechápem. Ak by si mala teraz vlastné bývanie a išla by si ho predať a sťahovať sa k nemu, ok, to by bol problém a tvoja blbosť, ale čo je vlastne problém tu? Veď ideš preč z detskej izby od svojich rodičov. Tento “problém” mi nedáva zmysel.

Ku mne siel priatel byvat tyzden po tom,ako sme sa dali dokopy😂 lebo,ked som sa predtym stretavala s priatelom,tak vsetko bolo super a krasne,obaja sme “vyhadzovali” za podnajmy a potom ked aj tak doslo k byvaniu,tak sa “ukazali” iste veci,navyky nas oboch,o velaaaa viac sme sa spoznali,naucili sa vzajomne tolerovat,kedze s predchadzajucim sme sa rozisli,tak skor “netolerovat”😁 ale za mna,ja by som sla k nemu,spoznavajte sa,ved azda sa nejdete hned vrhnut na babo. Casom si aj tak mozes sama kupit nejaky byt sama a prenajimat ho,ale platit si podnajom a chodit s “igelitkami” hore dole,raz u neho,raz u teba,to tiez nie je uplne easy…ved ostan u neho,naucite sa spolu zit,narabat s peniazmi,tolerovat sa…je to len plus. Takto si ho budes este rok idealizovat a aj tak zistis aky je,az ked s nim realne budes zit. Inak,ten co siel ku mne hned byvat,sme uz spolu nejaky ten piatok a aj babo mame,momentalne riesime spolocne byvanie,aktualny byt je maly a je moj…takze,riad sa sebou,za mna,nemas co stratit,iba ziskat…

Whaaat? Nie je predsa nič prirodzenejšie ako posunúť vzťah spoločnou domácnosťou. Za mňa čím skôr tým lepšie... Jasné, nie je OK bývať "v cudzom" a sama nemať nič (riziko, že človek skončí s holým zadkom), ale toto riešiť v tejto situácii? Ako faaakt? Veď nič vám nebráni spoznať sa a potom časom sa posunúť k nejakej inej spoločnej nehnuteľnosti. Alebo tebe nič nebráni v budúcnosti si kúpiť sama nehnuteľnosť (ak by ste zostali u priateľa) a prenajímať ju, resp.si šetriť finančnú rezervu... atď atď.. Možností je kopec..

@123kika1234 no ďakujem pekne za také spoznávanie. Podľa mňa spoločné bývanie s mužom je už vyšší level, nepraktizuje sa s každým frajerom a tobôž nie s takým, s ktorým mám krátky vzťah. Spoznať sa dá aj bez toho a určite je to lepšie ako vhupnúť hneď do spoločného bývania.

@janka1011 Lebo pri najhoršom nemôže ísť späť k rodičom? No veď práve nie s každým..a načo chodiť vlastne s niekym s kým si neviem predstaviť bývať? Či chodiť spolu roky a potom zistiť, že s tým človekom nevie žiť v jednej domácnosti?

@123kika1234 nevie si s ním predstaviť bývať, pretože sa prakticky nepoznajú, píše, že sú spolu krátko. Tiež by som sa nehrnula do bytu k niekomu v takomto prípade.
Ak s niekým chodíš intenzívne roky, znamená to, že sa dokonale poznáte a tam prakticky nehrozí, že vám spoločné bývanie stroskotá. Kdežto pri krátkodobom vzťahu je to vysoko pravdepodobné. Ale tak jasné, vždy sa dá zbaliť a vrátiť k rodičom. No ja by som volila ten druhý spôsob.

Ty už rátaš možnosťou že s frajerom otehotnieš a ostaneš sama?

Tak ak sa na spolocne bývanie necítiš tak žiaden problém. Nie je.... Treba mu to tak otvorene povedať ze sa zatiaľ na spolocne bývanie necítiš

A keď s ním nebudeš bývať nemôžeš otehotnieť? 🤦‍♀️

prečo hneď píšeš o dieťati, keď sa poznáte krátko? Hádam sa dá chrániť, nie? Pre istotu aj dvomi spôsobmi, aby si si nespôsobila zbytočné problémy. Nesťahovala by som sa k priateľovi, ktorého poznám chvíľu, sesternica má pravdu. Ak ti to vyjde, zober hypo aspoň na garsónku, časom bude aj niečo väčšie. Ak to to vyjde s priateľom, môžete časom predať aj jeho aj tvoj byt a ísť do niečoho spoločného, alebo sa nasťahuješ k nemu a svoj byt budeš prenajímať. Nehrnula by som sa do dieťaťa, kým by som nemala istotu, že mám kde aj s dieťaťom bývať, keby sa priateľ na mňa vykašlal a že uživím seba aj dieťa bez neho. Si mladučká, máš čas. Prečítaj si smutné príbehy tu na MK, aby si vedela, ako môžeš dopadnúť a poďakuj sesternici, že ťa nasmerovala správnym smerom. Nikto nejde do vzťahu s tým, že sa rozíde, ale polovica manželstiev sa rozvádza a medzi priateľmi to bude podobné, preto treba byť pripravená na to horšie, aby ťa príjemne prekvapilo to lepšie.

@123kika1234 to ale žiadnej nedáva záruku, že to u nej bude rovnaké, aspoň niektoré témy na MK to bohužiaľ vyvracajú

Fúha. A to nejak otehotnenie súvisí s tým, či s priateľom budeš bývať alebo nie? Keď u neho nebudeš bývať a otehotnieš a on sa na teba vykašle, tak vtedy to bude iná situácia? Či nechápem celkom. Veď nejdeš k nemu snáď zakladať rodinu, ale iba sa nasťahovať, nie? Či myslíš si, že keď už raz z domu odídeš, tak už tam pre teba nebude miesto na návrat? Lebo rozísť sa môžete kedykoľvek. Zajtra a aj od 10 rokov.

S mužom by som bývala jedine v prípade, že viem, že sa o rodinu postará. A že neostanem s dieťaťom na ulici. Čiže dlhší vzťah, spoznať ho poriadne, svadba, spoločné bývanie a potom dieťa.

Ja osobne som v živote nebývala so žiadnym frajerom presne z toho dôvodu, že ak by to nevyšlo, bolo by mi vrcholne trápne vracať sa späť k rodičom do detskej izbicky. Hrdosť by mi to nedovolila. Aj chodenie z nájmu do nájmu je mi cudzie. Začala som žiť až s manželom, čiže som nikdy nemusela nič takéto našťastie riešiť. Ale mladé ženy takto bežne žijú, čiže nie je to nič nezvyčajné. Nebola by si ani prvá ani posledná. Riziko, že odídeš s igelitkou tam určite je, je len na tebe, či ho chces podstúpiť. Lebo žiadna zo žien, ktoré ti tu rádia, aby si išla do toho ti tu igelitku neprídu pobaliť.

Sesternica nech sa stara o seba. Ale v jednom ma oravdu,musis mysliet aj na seba. Byvat by som k nemu isla,ale s tym,ze casom si najdeme svoje spolocne byvanie. Ono je to velmi tazke v tejto dobe,ak uz ma jeden z partnerov svoje byvanie,je tazke sklbit to s tym druhym partnerom,aby on nebol ukrateny a ten,ktory nadobudol skor,aby zase nevysiel skratka. Lahko sa nam hovori ako co urobit,ale tazsie sa kona.