Ako sa vyrovnať so stratou manžela?
Mali sme krásne manželstvo, ktoré trvalo 33 rokov a pred tromi týždňami som prišla o najmilšiu osobu milovaného manžela. Nikdy nebol chorý až pred pol rokom sme sa dozvedeli hroznú diagnózu, no i napriek tomu sme verili, že to zvládneme. Strata milovanej osoby veľmi bolí aj keď človek je už vo vyššom veku. Vždy sme všetko riešili spolu, trávili spolu dovolenky, riešili všetky problémy spoločne a teraz tá neskutočná samota je strašná neviem ako to zvládnuť aj keď mám deti nechcem ich zaťažovať.
Tak prijmi moju uprimnu sustrast. Mne zomrel otec pred 2 rokmi, s mamou zili 50 rokov. Necakane. Moja mama bola v podobnej situacii, vsetko riesili spolu alebo hlavne otec. Mozem ti napisat, co pomohlo mojej mame. V prvom rade to odsmutila, asi 2 mesiace... Dost jej pomohl v tom case moj brat, vybavit vsetky formality, prepisat ucty a pod. Moji rodicia mali zahradu, a mama sa zacala zaciatkom jari o nu starat ako to vzdy robili s otcom. To ju celkom zamestnalo. A postupne sa s tym vyrovnala. Takze, asi najlepsi recept je odsmutit si to a potom zacat nieco robit, co odputa tvoju pozornost.
Netvár sa, že to všetko zvládaš, keď sú u teba deti a cítiš, že sa potrebuješ posťažovať, trošku si uľaviť alebo len sa o ne oprieť tak to urob. Nie je to obťažovanie tiež im isto chýba a nejako to prejdete spolu. Hlavne sa nesnaž hneď nasilu ísť ďalej, daj si čas. Postupne si nájdi niečo čím vyplníš tie chvíle samoty, niečo čo ťa zamestná, aj myseľ nie len ruky. S tým sa nedá nič robiť len proste čakať kým to bude časom bolieť menej, kým si zvykneš na tú realitu, že proste už nie je. Želám ti veľa síl
deti nebudes zatazovat, deti ta pochopia...aj deti stratili. zdielajte spolu. a prijmi uprimnu sustrast.
😢😢😢
Ďakujem za to že ste si našli chvíľku na povzbudzujúce slová. Nechcem byť tá silná žena, ktorá všetko zvládne to sa jednoducho nedá. Je obdobie, kedy to rozum jednoducho nechce prijať a nával smútku chorobne bolí. Záhrada na jar zamestná aj mňa len sa bojím toho,že pri každej činnosti ho budem vidieť.
@mamina9591 úprimnú sústrasť.
V rovnakej situácii bol strýko môjho manžela, so svojou ženou boli ukážkový, milujúci pár. Keď zomrela zvalcovalo ho to. Porozprával sa s obvodnou lekárkou a tá mu odporučila psychologičku a následne bral antidepresíva. Dva roky bol na tom veľmi zle, na hrob chodil denno-denne, ale popri tom potreboval pomoc najbližších a moja svokra ho často navštevovala a pomáhala mu. Pomaličky sa naučil žiť bez nej, ale jeseň a zima je pre neho aj tak najťažším obdobím.
Áno toto obdobie je zlé a zlé boli aj vianočné sviatky pretože sme ich trávili v nemocnici. Tiež sa chodím s manželom "porozprávať" denne na cintorín, stále mám pocit, že každú chvíľu príde domov a ja sa z tohoto "zlého sna" zobudím.
Strata milovanej osoby veľmi bolí môj ocino sa stal vdovec v 49 rokoch. Moja maminka mala len 46 rokov, keď zomrela na rakovinu. Vo februári to bude už 9rokov,ale boli to stále. Ocino je stále sám, ale má mňa aj brata a vnučku 4,5rocnu z ktorej sa teši. Je to naozaj ťažké aj po tých rokoch tak ako pre ocina aj pre mňa a brata. Držím palce a veľa síl.
@mamina9591 presne ako moj otec...cely zivot zdravy, nechodil vobec po doktoroch, potom prisiel problem a od vyslovenia diagnozy zil len pol roka 😔 mimochodom, bez mamy zil takmer 20 rokov, ale to bola ina situacia, zomrela, ked som bola mala, mal co robit, aby sa o mna sam chlap postaral. Myslim, ze nejak smutit ani nestihol 😔 prajem ti uprimnu sustrast. Kedze nieco o smrti najblizsich viem, tak bohuzial mozem povedst, ze ta bolest nijak neprestane. Casom si na to zvyknes, ale chybat ti bude uz navzdy. Mne pomohlo to, ze som pochopila, ze na tomto svete sa otec posledne mesiace uz len trapil a jeho smrt som brala ako vykupenie. Myslim, ze na deti sa mozes obratit, urcite im nebudes na pritaz, bud dobrou mamou, babkou, svokrou. Doma citaj, mozno sa pusti do nejakeho kurzu alebo cosi take. Drzim palce
❤️
ako by si písala o nás. presne toto isté teraz prežívame my ... Naša mama odišla na sviatok troch kráľov , otec to ťažko nesie ...
sestra je v 8 mesiaci tehotenstva ... strata je obrovská, chýba veľmi všetkým ... ja ako "dieťa" sa bojím toho,čo bude s otcom,pretože sa uzavrel do seba .. najhoršia je bezmocnosť ,keď neviem ako pomôcť ... preto prosím nemajte pocit,že deti zatazujete,komunikujte a zdieľajte smútok spolu, casom sa s tým naučíme zit
Smuť ak máš potrebu, plač ak vnímaš, že to pomôže. Ale uvedom si realitu, že dvere sa už nikdy neotvoria tak, žeby v nich stal on......môj odišiel po trojročnom trápeni sa, naše manzelstvo dokopy trvalo necelých 6 rokov...zostali mi dve drobné lasky kôli ktorým som si vravela ze to musim dať tak aby nemali psychicku ujmu. Musela som sa všetkému naučiť sama. Urobiť rozpočet aby mi vyšli financie , spravit si vodičak a vo všetkom naučiť sa orientovať. Urady a tak....musela som zrazu o veciach rozhodovať. V tom čase som nemala 30r. Aj napriek tomu, že som nechcela zaťažovať, rodina ma držala ako vedela. Surodenci rodičia ale aj svokra, ktorá je sama vdovou...dostala som vela pomoci ale neubrali mi zo samostatnosti.... Vela som sa modlila aby ma Boh drzal, uvedomovala som si že sama taku záťaž nedám....moje male lasky vždy tužili po ockovi a aj si ho sami našli...doslova poklad ktorý sa najprv porozprával s mojou svokrou az tak so mnou ..ci som ochotná isť do vzťahu...teraz sme 2 roky manželia a každú chvílu pride na svet nasa tretia láska.(Ja som veľa čitala práve o strate milovanej osoby, o smutku a prežívani týchto veci.teraz je kopa ľudí ktorí chodia na rozhovor dokonca aj takí ktorí su v stave rozvodu, lebo si uvedomuju, že som stratu ozaj prežila)
@mamina9591 potrebujes sa o seba postarat. zvaz psychologa pripadnezantidepresiva
rob co ti dobija baterky. odsmut to. bude to trvat ale prejdi si smutkom hnevom. mojmu svokrovi zomrela nahla manzelka ked mala 38rokov..... dal to ale trosku si popija 🙂 nepouzivaj ako barlicku destruktivne veci tj alkohol drogy nepredpisane lieky sebaposkodzovanie a podobne. drzim ti palce
Uprimnu sustrast. ❤Strata blizkeho cloveka a ten obrovsky smutok na dusi je tazky oriesok aj pre silnu osobu. Je to cerstve, odsmut si to, poplac si. Smutenie za nim je urcite to co ta momentalne sprevadza kazdy den, kazdu hodinu, kazdu minutu. Snaz sa mysliet na to pekne co ste spolu zazili a nie na to, ze uz tu nie je. Akokolvek tu budeme radit, je to tazke. Klise, ale cas pomoze preliecit ranu. Mysli na to, ze urcite by ta chcel vidiet s usmevom na tvari. Tiez si myslim, ze deti nezatazujes, ak sa da, bud v ich spolocnosti. Ak by zataz bola velmi silna, zajdi k odbornikovi. Pomoze ti aspon trochu ulavit si na dusi.
Prajem vela sil aby si to zvladla.
Ďakujem všetkým za prejavenú sústrasť a slová útechy. Človek sa potrebuje podeliť nielen s radosťou, ale aj so smútkom. Najhorší je ten pocit samoty aj keď deti sa snažia človek potrebuje nejakú "bútlavú vŕbu", s kým sa porozprávať, posťažovať, poradiť.....
@mamina9591 mozno najdi online vdovu ci vdovca s ktorymi mozes zdielat. butlava vrba moze byt i psycholog. drz ti palce
@mamina9591 úprimnú sústrasť
@mamina9591 najdi si kamošku možno tiež vdovu s ktorou si môžeš zajsť na kavu alebo len tak. Aby ťa chápala... Aby ste sa mali o čom rozprávať.
@bobricek1979 ďakujem za prejavenú sústrasť
@mamina9591 neviem ti poradiť totižto ten smútok musí preboliet či chceme, alebo nie prajem Ti veľa síl a už len úsmev na tvári čas....
ďakujem všetkým za povzbudivé slova i keď sa nepoznáme osobne človeka to v dnešnej dobe až prekvapí, že sa nájdu ľudia ktorí sa snažia aj cudziemu človeku pomôcť v neľahkej životnej situácii. Naozaj si to vážim a všetkým ďakujem.
tak prijmite moju sustrast☹viem co to je stratit milovanu osobu zomrel mi pred par rokmi mlady brat nasledkom nestatstnej lasky taakze viem co prezivate to sa vlastne ani neda opisat ta bolest a ta beznadej ako dalej vlastne zit bez tej osoby vzdy vsetci len hovoria chce to cas anoo ano samozrejme ako ten cas stravit bez tej osoby nepovie uz nik☹(musite sa len nejako pomalicky pozbierat a ked sa vam chce plakat placte kludne robte to co vam je po voli len nepotlacat pocity☹ja som to tiez nezvladla potrebovala som dokonca pomoc odbornikov nespavala nejedla a ten strach neviem ani opisat co som prezivala a ani neviem kvoli comu a stale to boli ako keby vcrea takzee prajem vam len veela veela zdravicka a vela sily na prekonanie tochto veelmi tazkeho obdobia ta rana stale boli a nikedy sa uz nezahoji
@srnocka30 ďakujem za prejavenú sústrasť. Áno každý hovorí, že čas to spraví ale teraz je to veľmi ťažké. Človek sa cíti strašne sám a ako keby ani nebol v reálnom svete. Ani neviem ako idú dni a tiež mám strach ani neviem z čoho a pritom zo všetkého.
@mamina9591 prijmi úprimnú sústrasť, mne tiež zomrel manžel pred 2 týždňami😥😢, je to strašné, tiež sme boli dlho spolu, mám ho stále veľmi rada, stále bude v mojom srdci😍, ja nepotrebujem rady, viem že cez to sa musím sama preniesť, ale mám rôzne aktivity, tak snáď mi to pomôže, snaž sa nájsť si nejaké koníčky, čítaj, počúvaj hudbu, prajem Ti veľa síl a vedz, že nie si sama🎄
@mamina9591 to sa ani neda zvladnut,lwn jednoducho sa vyplakat,ked ti je tazko. Nezabudnes nikdy a ani bolest neodide,len sa casom otupi. Mne zomrela blizka osoba a je tomu 17 rokov a este dnes kedykolvek mam horsi den,tak sa vyplacem,v duchu zanadavam nad osudom,preco tu este nemohla ostat,otrasiem sa a idem dalej. Neprejde den,aby som na nu nemyslela. Cokolvek robis,spomeniem si. Ak robis nieco,co sme robievali spolu,niekedy sa pousmejem a niekedy si poplacem. Casom sa clovek nauci zit s tou bolestou. Treba si nechat cas na smutok a potom sa snazit ist dalej. Objimam ta a zelam ti vela sil,aby si casom vedela spominat s usmevom na prezite chvile. Tym,co odidu je uz dobre,len nam pozostalym je nesmierne tazko. Este ked mi bolo najtazsie,ze som si isla oci vyplakat,vzdy som si povedala,ze co ak ma vidi alebo citi,ze sa trapime a bude smutna. Takze aj takto som sa utesovala,ze nesmiem smutit. A potom pomoze ak sa ti prisnije s nim. Ja aom mala sen ako ma objala a pohladkala a usmievala sa. Vtedy sa mi velmi ulavilo a odvtedy si nahovaram,ze je urcite na krasnom mieste a je stastna.
Ešte raz ďakujem všetkým za povzbudivé slová. Ano už to budú tri roky čo sme pochovali ja môjho milovaného manžela a dcery milovaného otca. Hovorí sa, že čas zahojí všetky trápenia a bolesti, bohužiaľ ešte stále to bolí a čim ďalej tým viacej mi chýba. Človek je sám aj keď má rodinu, kolegov, susedov...., ale niekto kto by bol tu s kým by človek mohol riešiť spoločne trápenia aj radosti, s kým by si mohol písať o všetkom, kto by rozsvietil svetielko šťastia a spokojnosti pre ktoré by bolo pekné žiť to stále chýba.
@marca12 Ano často, takmer pri každej činnosti si spomínam ako sme spolu pracovali. bohužiaľ sen s ním nemám a aj preto si myslím, že sa hádam na mna hnevá.
