Ako "prinútiť" manžela k rodinnému životu?
Manžel je z disfunkčnej rodiny, kde nikto s nikým nekomunikuje, nikdy nikam nechodili spolu, nič neoslavovali a tento model priniesol aj do našej rodiny. Ja som z úplne opačných pomerov. Navzájom sme sa vždy navštevovali, oslavovali sviatky, chodili na výlety. Napriek tomu, že ešte pred svadbou mi sľúbil, že ako môj manžel bude so mnou všade chodiť, nerobí tak. Na návštevy k svojej rodine, na oslavy chodím sama s malou dcérkou, už som na posmech, že chodím všade sama ako vdovica. I napriek tomu, že sa mu snažím ísť príkladom a chodiť s ním všade, kam si pomyslí, neberie to do úvahy. Ako ho mám "prinútiť" k tomu, aby sme chodili všade ako rodina? Môj príklad je zbytočný, to, že s ním všade idem berie ako samozrejmosť a keď chcem, aby išiel on so mnou k mojej rodine, tak vždy nastane ten istý scenár. Buď ho niečo v ten deň bolí, kvôli čomu nemôže ísť alebo pred odchodom zaspí a nejde s nami nikam. Z 5-6 návštev absolvuje jednu. Je mi to trápne, nepríjemné a hlavne mi je to ľúto, že nie sme ako klasická harmonická rodina na akú som bola v mojej pôvodnej zvyknutá. Ako by ste túto situáciu riešili vy?
@kamanima skúste sa o tom ešte raz porozprávať. Ak na takéto rodinné "seansy" nie je zvyknutý, možno sa tam necíti dobre, je to pre neho priveľa. Možno mu to pripadá len ako hra na harmonickú rodinu. Ak je pri stretnutiach veľa ľudí, možno sa cíti nesvoj... ak máte dobrý vzťah, skús, aby sa ti otvoril, čo cíti, čo mu tam vadí, prečo tam nechce ísť...
Priznám sa, mňa takéto rodinné stretnutia so širšou rodinou tiež dosť otravujú, nie s každým som naladená na rovnakú vlnovú dĺžku a len také táranie o ničom nie je nič pre mňa... Skôr pestujem vzťahy s rodičmi, so sestrami a ich rodinami, tam je to fajn, ale tety, ujovia, bratranci a sesternice, tam už tiež nechodím rada
a z mojej strany je to nasilu. Keď žili starí rodičia, tak sme chodili aj k starým rodičom, ale už mám len jednu babku, tam je to tiež už také striedme...
Nie každý je spoločenský typ a nie každý si vie s každým nezáväzne pokecať.
v prvom rade, prinutit ho nemozes, vlastne hej... odporucam nejaku elegantnu damsku buchacku 😉 taku do podvazkov 😀
.. ale teraz vazne... "pred svadbou sluboval". Kebyze je odhodlany to zmenit, tak zacne s tym pred svadbou, a necaka na sobas... moj nazor 🙂
Ja chapem tvojho manzela, prečo sa takto sprava... prave detstvo, rodina...celkovo ranna mladost nas brutalne formuje a ked on cely zivot zil v prostredi, kde nikto s nikym nic radsej, tak nerozumie tymto tvojim potrebam, lebo nikdy tuto potrebu nemal... nikdy nezazil..co je to garden party s grilovackou... alebo ist na kolacik ku starkej..ci zagratulovat tete ... je to niečo na styl "dietata z domova"... tiez zije len to, co zazil...a je velmi tazke to menit, ale ja si myslim, ze tvoj manzel by sa mal snazit aj tebe vyhoviet,..aj ked mu to nie je blizke...prave o tom je manzelstvo... ale musis na neho ist pomalicky... pozyvaj aj ty ludi k vam, zoznamuj ho viacej s tvojou rodinou a hlavne komunikuj s muzom o jeho pocitoch... uvidis, ze ulavi sa mu 🙂
No ja by som povedala, a pardon za výraz, že keď si už raz spravil dieťa a oženil sa tak sa tak má aj správať ale prinútiť sa to nedá. No ako rozmýšľam nad tým, ak by som ja mala všade chodiť sama bez manžela a on doma spí alebo ho bolí hlava - tak na čo mi vlastne je? On nechce s vašim dieťaťom nič zažiť? Nevadí mu že prichádza o spoločné chvíle? Skús sa ho na to spýtať.
Ak si s ním v ostatnych otázkach spokojná, asi by som to násilím neriešila- keď nemá chuť na tvoju rodinu, lievikom mu ju nenaleješ a určite je oveľa lepšie, ak ostane doma, než by tam mal na ľudí zazerať alebo sa im vyhýbať či nedajbože sa tam s niekým hádať a robiť zlú krv ...nech si tvoja rodina na to jednoducho zvykne že on je taký, že nie je zlý, len jednoducho na také veci nie je ... z introverta extroverta násilím neurobíš ... a dcéra myslím sama uvidí, koľko radosti a zábavy sa jej dostane pri stretnutiach s rodinou a do svojej rodiny prenesie skôr to, čo uvidí u teba ... a ak si naozaj cieľom posmechu, že chodíš ako vdovica, tak to podľa mňa nie je od tých čo ti to hovoria fér a mali by sa nad sebou zamyslieť skôr oni ... a možno si muž časom aj zvykne... myslím, že pomer 1 návšteva z 5 je celkom fajn 🙂 a od toho by si sa mohla odpichnúť... možno by si sa s ním mohla dohodnúť veľmi pozvoľna na zvyšovaní frekvencie, napríklad že najbližšie roky by išiel na 1 návštevu zo 4 ... 😎 😎 😎
My to mame naopak. Moj partner by stale k niekomu chodil po navstevach a na oslavy vsetky mozne ale mna to vobec nelaka a tiez sa tomu snazim vyhybat. Nie ze by som nikam nechodila ale tieto celorodinne oslavy a vylety a posedenia velmi nemusim....ale niekedy sa aj premozem a idem ale nebyva to vzdy.
Podľa mňa to nemusí byť len tým, že nebol na to zvyknutý v detstve... Ja som s rodičmi chodievala odmala všelikde, ale kde bolo viac ako 5 ľudí, tam som sa už dobre necítila. Skús sa ho spýtať na názor, že prečo s tebou nechodí. Možno sa tam cíti naozaj nesvoj.
U nás je to zase opačne, manžel je spoločenský typ a ja som zase rada zašitá niekde sama, alebo len s ním, prípadne u mojich alebo jeho rodičov. Ale na oslavy a podobné veci chodíme spolu, ja sa premôžem, a nehovorím, že v konečnom dôsledku mi je tam zle, ale som nesvoja a s mnohými sa nemám o čom rozprávať. Takže to je ešte len trapas, keď som v spoločnosti a celý čas som ticho, akoby som tam ani nebola 😉
@kamanima
@snopkulka aby si vedela z takejto disfunkcnej rodiny je aj mojmanzel, ked zomrela jeho mamina, vsetko u nich skoncilo... sviatky, oslavy - ak vobec niekedy specoalne nieco oslavovali. On do dnes oslavuje narodeniny iba s nami, nikdy nikoho nepozyval, jednoducho oni neoslavovali a hotovo. nema rad nejak extra plesy a ani svadby a aj my sme mali taku iba o svedkoch 🙂, v podstate taka nakoniec vyhovovala aj mne 🙂... Vianoce? az teraz, ked mame deti mi povedal, ze suhlasi s tradiciami, pretoze som mu stale hovorila, ako mu zalezi na to, ako mat krasne vsetko vyzdobene a katdym rokom ma prekvapuje, vidi, ako sa hlavne starsi tesi a jeho to posuva dalej... ja uz tiez rodicov nemam, tak chcem, aby sme zachovali aspon toto.. on tiez nechodieval k mojej sestre, napriek tomu ze si s nou rozumie, ale ze doma moze tiez sediet a co si uz len povie so svagrom - a teraz, v pohode ide a ked sa mu vazne nechce, nenutim ho 🙂... tak ho nechaj tak, mozno sa casom rozhybe, iba mu to povedz, ze ta to trapi, ale nenut ho, lebo vyvolas zbytocne rozbroje 🙂
@gromkaver like like like 😉 presne tak, nechať to na ňom, nech sa rozhodne 😉 Inak ani ja nie som extra extrovertný typ človeka, ale občas milujem byť medzi tisíckami ľudí, baviť sa, užívať si ruch, čo môj manžel neznáša 😀 čo však tiež nemusím, je rozruch okolo mojej osoby, takže narodky od 18-tky neoslavujem. A svadbu sme riešili rovnako - natajňáša, vzali sme sa s dvoma svedkami a potom to ohlásili rodine a priateľom 😀 😝 Netreba tlačiť na pílu, ži a nechaj žiť je v tomto prípade naozaj viac ako výstižné 😵 😵 😵
@mima4 "su milionář? Su milionář" 😀 😀 nodoprčic, v mojom okolí by takých ľudí bolo, len neviem, kto by to všetko zacvakal 😀 😀 😀 ale myšlienka krásna, nikto netúži mať na svadbe niekoho, kto sa s ním neteší 😵 moja predstava svadby bola: niekde ďaleko, len my dvaja 😀 naša svadba: New york city - central park, len my dvaja + svedkovia + 3 ich kamaráti, ktorí boli zvedaví, tak nás prišli pofotiť 😉
@snopkulka
to teda nie su 😀 ale inak, bolo to celkom fajn, spravili sme kompromis, rozumej 50 ludi 😀 Pre mna cas po sobasi by mal byt o romantike... plavba lodkou...iba ja a muz..zapad slnka..vino a dobra vecera.... ideal muza: svadba tri dni a tri noci s celym svetom plus vsetky existujuce zvyky 😀 ...
moj muz je tiez nieco podobne..az na to, ze on sa premoze...len potom to musim dokola pocuvat ako musel ist tam a tam a musel sa este slusne obliekat a holit kvoli nejakej rodinnej akcii..my nemavame rodinne oslavy casto, vacsinou sa spolu oslavi viac udalosti, ale tak 90 tka mojho dedka, ci 60 tka otca boli take vacsie a potom este Vianoce a nejaka oslava v aprili kedy mame vela narodeninovych a meninovych...moj muz nerad chodi na tieto akcie, ale tak zatne zuby...okrem toho je tiez ten tip ze je z neuplnej rodiny, nie velmi zomnknutej a sam to citi ako velku obetu kedze by cas mohol travit efektivnejsie ako nanutene presediet na rodinnej akcii..nema rad ani Vianoce, neoslavujeme narodeniny, keby som mu spravila oslavu s kamaratmi, asi by sa so mnou tyzden nebavil...teraz mal 40tku ale nic sa nedialo.....Vianoce zacal tolerovat kvoli malemu, povedal mi ale, ze ho nemam nutit sa nejako podielat na vyzdobe, vareni a akejkolvek priprave na Vianoce...ze on nebude hundrat, mam si zdobit dom ako chcem a piect a pripravovat co chcem, ale on nebude kvoli Vianociam trcat pol dna v obchodoch, tlaceniciach a tak..tak to robim tak, ze si nakupujem na Vianoce ( potraviny a suroviny) asi tak mesiac dopredu..aj jeho poslem, ale on nevie, ze su to uz zasoby na Vianoce...napeciem si tiez mesiac predom..ked nie je nikde chaos a on to nepociti..a zial, stromcek zdobim vzdy len ja, uz mi naposledy pomahal syn..ale moje spomienky, ked sme ako deti stale zdobili stromcek s otcom a otec chodil na kapre a zvonil zvoncekom pri stromceku asi moj syn mat nebude..manzel ma odmeni uz len tym, ze nehundre a nestara sa..pohundre potom uz len ked musi ist k nasim alebo k mojim starym rodicom, podrypne preco nemoze ist v teplakoch a ze dufa ze po hodine ideme domov...ale pretrpi to..
Vylety s nami absolvuje..ale vela krat je to tiez o tom, ze co nejdem s malym sama..velky vylet a dovolenku v pohode, ale cez vikend hocikedy ked chceme ist malym proste na prechadzku, vonku, na bicykel..tak to s nami nikdy nepojde..ja idem v nedelu s malym sama na bicykli k rieke, na dopravne ihrisko, na ine ihriska, do cirkusu, do interieroveho ihriska, na kupalisko....stretavama pri prechadzkach kamaratov s celymi rodinami...nas tatino urcite s nami nebude...podla neho je to strata casu, naco nas je tam oboch...ved maly sa hra niekde na ihrisku a co tam my budeme dvaja sediet na lavicke alebo pri pive ci co a pozerat na neho, ked si aspon jeden z nas moze oddychnut a robit si nieco svoje..rozpravat sa mozeme aj doma a maly nas tam nepotrebuje predsa dvoch...keby boli dve deti, tak ok, ale na jedno dieta naco je dvoch dospelych ked sa ide bicyklovat, plavat, hrat na ihrisku....neviem mu vysvetlit ze ide o rodinnu nedelu, ze dieta nech vidi, ze rodicia su stale spolu atd...podla neho strata casu..a niekedy to tiez potom tak vyzera, ze idem von s kamoskou a jej manzelom a ich dietatom a stretneme dalsich celu rodinku..a ja som tam sama...plavat s nim tiez stale chodim sama...ze co by tam nas tatko robil, platil zbytocne vstupne, ked k malemu staci jeden rodic...mne je to luto, nejako sa s tym neviem zmierit a casto sa kvoli tomu pochytime, ale pravda je, ze po prve, chodime na dost vyletov takych celodennych, kde tatko stale chodi s nami, ze maleho berie aj on na vylety kde nie som ja a tiez to, ze potom naozaj nemame ani jeden ani druhy takmer ziaden cas len pre seba...v niecom ma aj pravdu, ale mne to pride take, ze prirodzene by mal chciet travit cas s rodinou a pre rodinu a nie, ze naco nas je dvoch naraz na prechadzke...
@m.i.r.i no tak keď netreba na ihrisku dvoch rodičov, je na čase, aby tým rodičom, ktorý sa bude s dieťaťom prechádzať sám bol ON! Prečo si stále na prechádzke ty sama s dieťaťom? Aj otecko musí budovať vzťah otec-syn, nie?
U nás keď sme boli deti to bolo opačne, mama považovala prechádzky a sánkovanie za stratu času, keď si ona mohla v kľude uvariť, upratať, niečo ušiť atď. a von chodil s nami otec. A poviem ti, v tom vzťahu rodiča je to veľmi cítiť - dieťa si viac ocení, keď s ním rodič trávi s ním čas ako to, že je doma upratané a uvarené.
@kamanima
Moj manzel je na tom podobne. Nie je sice z disfunkcnej rodiny, ale co do navstev a oslav - to nemusi. Neciti sa dobre, nema to rad. Preco by som ho mala nutit? A preco by som sa ja mala citit trapne za to, ze on niekam nexce ist? Ked sa ma niekto opyta, poviem, ze sa mu jednoducho nexcelo a neriesim. Ak ma niekto blbe poznamky, ide to jednym uchom dnu a druhym von. Ale moja rodina uz si zvykla na to, ze mam jednoducho nespolocenskeho manzela a nikto to neriesi, pretoze v prvom rade na mne videli, ze to riesit nemienim a ze ho respektujem.
Ja chodim k jeho rodicom aj bez neho - s malym. On ide OBCAS k mojej mame, k mojmu ocovi nechodi vobec a moze sa otec aj na hlavu postavit. Nenavstevujeme sa ani so svagrovcami nejako zvlast, pokial to nenavrhnem ja - ale zase, ide len k brachovi, ku svagrinej ho nedostanem (a tam to zase chapem - brat sa mu obesil, nie je schopny do toho domu vkrocit).
Laska je o vzajomnom respekte, nie o nuteni cloveka robit to, co Ty xces, aby robil. Navyse vedela si uz pred svadbou, ze je taky a ak si si naozaj myslela, ze sa sobasom zmeni -je mi luto, sobasom sa ludia nemenia.
@kamanima u nas to iste, u mm rodiny sa tiez nikdy nic neoslavovalo a kazdy bol s kazdym pohadany, kdezto u nas sa prilezitost na oslavu vzdy vyuzila,ja som mm este na zaciatku vztahu povedala,ze pokial sa tomu nechce ,,prisposobit,, tak nema vyznam,aby sme si spolu nieco zacinali a planovali,mm velmi ochotne zapadol 🙂 ale kedze ti to slubil a teraz nedodrziava... tak to neviem....asi nejak pomaly ho do toho ,,dotiahnut,,
My sme sa s tým mojim asi v tejto oblasti stretli. Obaja pochádzame z dosť veľkej rodiny, ale na návštevy moc nechodíme. Máme 4 deti. na návštevy nechodíme, pretože máme malé deti, ktoré všetko chytajú, sem tam sa im podarí niečo rozliať...a našich hostiteľov to privádza do šialenstva. Takže o také pokrytectvo nestojím.
v sobotu sme boli u svokry. Moje dievčatá sa len dotkli okna a hneď kričala, že bude tam mať čmuhy. Ja v dobrom úmysle som jej povedala, že aj mne to robia a ani som nedokončila a hneď mi svokra odsekla. To že maš ty okná od čmuh - detských prštekov, neznamená že aj ja mám mať také okná. Pomyslela som, si, deti moje tu nie sme asi moc vítaní - poďme my radšej domov. Od svokrovcov bývame 30 km, ale na návštevu prídeme 2 krát do roka, svokra raz za dva roky. Ale asi aj to je dosť...
😒
@0silvia0 hovoris mi z duse..on tiez ide sam s malym ale velmi zriedka...vacsinou ma odbija tym, ze jeho cas len pride, ked maly bude starsi...ze co on bude teraz po ihriskach chodit, ze on s nim neskor bude chodit na futbal, na rybacku a tak..
A u nas to bolo inak presne tak isto ako u vas..ja si nepamatam vobec ze by sa mama s nami niekedy hrala alebo s nami sla niekam von..otec ma ucil bicyklovat, lyzovat, chodil s nami stanovat, na ihriska, sankovat...a doma sa s nami hraval ked sme boli mensie.a presne mamu si pamatam len ze upratovala, zehlila, varila, prala...a dolezite bolo aby sme nemali okvackanu kosielku od jedla a plne zaludky...a preto ja nenavidim upratovanie, cely zivot bujujem s dietami a varim uplne inak ako mama..samozrejme ze sme spolocne chodili na dovolenky a na vylety aj s mamou, ale vonku s nami nechodila..asi len ked sme boli babatka tak samozrejme s kocikami...potom uz nie..
Moj syn je v takom prelomovom veku..ze uz to nie je o maminke a kociku ale uz o inych aktivitach....no co uz..
@m.i.r.i no ja si myslím, že teraz je ten správny čas na budovanie vzťahu so synom. Keď spoločnými chvíľami nezískajú hĺbku vzťahu, časom to už tvoj manžel nedobehne - syn bude radšej s tebou, lebo má nabudované s tebou blízke chvíľky, pozná ťa, vie kedy si nahnevaná a kedy kedy šťastná... a rybačky bavia práve takéto malé deti, ani človek nevie ako príde puberta a v puberte svojské záujmy a na tú rybačku ani nemusí už nikdy prísť rad...
A inak presne, aj ja nenávidím upratovanie a domáce práce a snažím sa robiť všetko inak ako ona, podvedome jej chcem asi dokázať, že žiť sa dá aj inak. S diétami síce nebojujem, ale snažím sa variť zdravo a úplne inak 🙂 Takže ako vidieť, netrávenie času s deťmi má na deťoch následok, keď vidia, že s ním trávi čas len jeden z rodičov 🙂
Ja tiez nerad chodim k svokre na mnoho-hodinove navstevy kde sedim na gauci, pocuvam co ma vobec nezaujima a marnim cas. Cely tyzden kysnem v praci, aby som tak vzacny vikend stravil u svokry? To nie je pozitivna predstava 🙂 Radsej vypadnem do lesa, na bicykel a k mame ide iba manzelka s detmi (kedze oni musia byt spolu casto, naucil som sa to respektovat).
Ina vec je ked si planujeme vylet ako rodinka , len my dvaja a nase deti. S tym nikdy nemam problem.
@m.i.r.i ahoj, tvoj muz je, co sa tyka rodinnych zalezitosti introvert, no co sa tyka starostlivosti o dieta, tak je pohodlny... u nas totiz ten moj by liezol na oslavy aj dazdovkam, keby mohol a dalo sa, ale ked ma travit cas s dcerou, tak ho ide porazit, lebo bud nevladze, alebo ho nieco boli (pracuje tak, ze sedi na riti v kancli)... takze tym som chcela naznacit, ze nie vsetko je o tom, ze clovek nerad, nieco je aj o tom, ze cloveku sa vobec nechce, lebo ist von s dietatom nie je nic take, kde by sa musel nutne zapajat medzi desiatky ludi, ved program sa da najst aj osamote a to dieta to potesi....
@ig0r počkaj, je rozdiel len obyčajná návšteva mamy a je rozdiel oslava. Ja napríklad rada chodím s deťmi sama len tak k mame, s kamoškami a deťmi na výlet a nechám chlapa nech si robí svoje čo ho baví, veď niesme siamské dvojčatá 😀 ale keby sa išlo gratulovať a začal by vymýšlať že ho hlava/brucho bolí tak by som to brala ako vrchol neslušnosti voči mojej rodine a to by som si len tak nenechala 😝
@kamanima moja mila, ty ho nezmenis, pred svadbou (alebo spoluzitim, pred dietatom...) toho vedia ludia (hlavne chlapi) naslubovat, az sa hory zazelenaju este viac, ako boli...
no ale k veci.. u nas je to naopak. ano, jednak som z rodiny, kde nebolo pokoja a lasky, ako malo byt, no jednak som povahovo introvert a toto nezmenim a ani po tom netuzim. zial, ten moj je extrovert ako vysity, nastastie ma velmi velmi malu rodinu, takze nejaka ta oslava sem-tam sa da pre mna vydrzat, aj ked sa vobec nebavim (pod pojem oslava nezahrnam klasicke narodky, meniny, sviatky, ale vyslovene jubilea, svadby...) do rozhovorov sa sice slusne zapojim, ked sa so mnou niekto da do reci, ale popravde povedane, vedela by som si tento pre mna nadarmo straveny cas predstavit aj inak. je to proste o povahe introvert-extrovert... ja uz pri zoznameni s tym mojim som nechapala, co on vidi na tom, ze travi cas v partii, ze chodi s nimi tam, tam, ja som tuzila travit cas vo dvojici a do buducna s nasimi detmi... na zaciatku sa prisposobil bez problemov, dnes je hadka aj pre obycajny pohreb cloveka, ktoreho on ani nepoznal, ale jeho rodina ho tam vola, tak leti ako sibnuty... takze nie je to dobre, nastastie ako uvadzam, u nas je toho naozaj malo a tak na 80% sa prisposobujem, zvysok si bud leti sam, alebo teda nejde, ale co ma to stoji namahy.... aby si spravne pochopila, tych 20% su veci, ktore ja povazujem za totalne blbosti, je fakt, ze cim dalej, tym viac uz aj on ich ponima ako somariny, ale ked mamicka zaveli, tak je hotovy (ale to je uz na inu temu), ale jedna sa napriklad o veci ako "rodinny vylet", kde si jeho matka predstavuje, ze ked ju raz-dva krat zavolame niekam spolu na vylet, ze sa to automaticky stava pravidlom a potom uz povazuje za samozrejme, ze sa zucastni, alebo dokonca nieco sama zorganizuje, ide o vylety typu: navstivime dalsiu rodinu, ktori teda byvaju daleko. takze v ramci rodinnej navstevy velmi rada navrhuje tieto vylety nam a mne to lezie na nervy, jednak to je pre nas (nas dvoch a malu) uz naozaj velmi vzdialena rodina a jednak viem o tom, ze oni uz parkrat boli v blizkosti nasho mesta a tiez sa netrhali stracat cas na posiedke s nami, prakticky takmer cudzimi ludmi, to pokladam za normalne. ale pani matka, iniciatorka, by vsetkych najradsej spajala a ukazovala, aka super rodina sme a neviem co, pritom samu ju opustil manzel pred x rokmi (asi tiez nemohol toto vystat). nebyt jej, tak po tejto stranke si zijeme v pohode, lebo toho mojho by nemal kto sustavne tlacit do kadejakych rodinnych zalezitosti, ktore vlastne niekedy ani rodinne nie su. alebo "zasnuby" jeho sestry pred dvoma rokmi... nastastie jej povedal, ze neprideme, ze naco by sme tam sli. jednalo sa len o to, ze buduci zatko ju pozval na obed, cize sli: buduci zatko, buduca nevesta a matka. samozrejme matka hned sa chopila iniciativy, ze zavolaju aj nas (buduca nevesta je totiz mojho partnera sestra), naco jej povedal, nastastie, ze naco tam budeme chodit, ze sa predsa jedna len o obed, nech si to uziju a ze potom predsa niekedy bude svadba, tak ze tam prideme.... z toho sa mi sice tiez scvakli ritne polovicky, ale napokon som ju bez ujmy prezila, asponze suhlasil s tym, ze pojdeme o polnoci domov (bolo to totiz cca 60 km od nasho mesta a mala sla o dva dni do skolky, nechcela som jej rozbit aky-taky rezim), takze zase v tomto sa trochu prisposobil on, lebo dalo sa tam aj spat, ale ja som nechcela vlacit milion veci na jedno prespatie, ked sa dalo za hodinku dojst domov...
takze musim pripustit, ze ten moj sa casto vie aj prisposobit mne, naopak, ja sa MUSIM niekedy jemu, ale beriem to ako vec taku, ze to nastastie nie je casto, no niekedy paradoxne sa on hrabe aj tam, kde ho do toho nic nie je (ako som ten pohreb spomenula), ale tam uz nevie a nedokaze odolat natlaku svojej matky, takze u nas je to take divoke....
v kazdom pripade by som netlacila na muza, nema to vyznam. musis si zhodnotit, ci ti on stoji za to (a vy - ty a dieta jemu), aby si sa s tym zmierila a ako pise aj
@kofoluska proste si zariadte tieto veci tak, ze ked ides ty a dieta-deti, proste ak mu to nevadi a nie su hadky, nech si sedi doma a ty si ho proste obhaj pred ostatnymi. ale ak to nevies prezit, vadi ti to, hadate sa kvoli tomu a zaroven mate velikansku rodinu, kde su kadejake oslavy minimalne 4 x do roka, tak zvaz, ci s nim budes dalej, lebo sa prehadate cely zivot. ako pisem, ja mam stastie v tom, ze jeho rodina je velmi malinka, ma len jednu sestru a potom nejaku tu sesternicu, ale to uz je vzdialene a este ma otca, ktory je druhykrat zenaty, ale ten nanho nikdy netlaci v takychto veciach, no a potom ma este jednu babku, ta je tiez v pohode, len mater robi vietor v nasej mini rodine, ale co uz.... 😅
@mysicka36 no hej, to si tiez dobre napisala, ja som pisala len a len o oslavach, bezne navstevy absolvujem bez problemov, ide o veci, kde sa zhromazduje naraz viac ludi a hudba hra a je "veselo" a vsetci su pripiti.... toto ja nemusim 😉 😉 ale bezna navsteva a bezna gratulacia, s tym nemam ziadny problem, ani s malou oslavou vyroci, pokial tam je tak do 15 ludi a vsetkych dobre poznam. ale lezu mi na nervy svadby, kde je milion ludi, 80% z nich napr. nepoznam a musim tam ist, bleeee 😝 😝 😝
My síce doma nemáme takýto extrém, ale môj manžel je skôr samotár, nie je veľmi spoločenský a keď si naplánujem program s rodinou, priateľmi, kde sa očakáva, že bude s nami, zahlási: "Kedy potrebujete odviesť a kedy si prídem po vás? 😀 😀 Ja už to nijako neriešim, tolerujem to, rešpektujem, že chce byť aj chvíľu bez nás. Odhliadnuc od tohto, je to skvelý chlap, výborný otec, väčšinu víkendov si robíme plány ako rodina, takže tých pár "výpadkov" k mojej rodine si plánujem s deťmi "po vlastnej osi" 😉 Rodina ani priatelia z toho nerobia žiadnu tragédiu 😉 jasné, ak je oslava (u nás sa už veľmi neoslavuje, jedine vnúčatá), ide s nami, dokonca sme boli nedávno na svadbe - zdržal sa s deťmi len na cca 2 hodky. Ropadla sa mu topánka, starší začal byť umrnčaný, mladší ne a ne zaspať, tak ich zbalil a odviezol domov, ja som sa perfektne zabavila a prišla až po polnoci 😵 😵 Nenúť ho, ber to ako súčasť jeho osobnosti, možno časom príde tomu na chuť 🙂 Na začiatku vzťahu by môj manžel zrušil aj samotné vianoce... a minulý rok? "Nemohla by si nakúpiť viac vianočných ozdôb, aby bolo viac cítiť vianoce u nás doma?" Som skoro odpadla 😀 😀 😵