Agresívna matka na dieťa. Ako by ste reagovali vy?

miriell
23. jan 2014

Stal sa mi teraz pár dní dozadu jeden zážitok, u ktorého som nevedela, čo mám robiť – čo je správne. V týchto dňoch som sa vrátila z detskej fakultnej nemocnice na Kramároch a zažila som jednu maminku, ktorá mala evidentný problém sa postarať o dieťatko.

Dieťatko malo cca 6 mesiacov – bolo po operácii hlavičky. Keď ho priniesli tak logicky trochu plačkal (aj od hladu, aj od bolesti, aj z neznámeho prostredia, cudzích ľudí...), ale jeho maminka mala problém sa o neho s láskou starať. Nikdy som nezažila, aby matka na dieťa agresívne, neuroticky kričala, triasla postieľkou (železnou, takže bolo počuť do vedľajšej izby až agresívne rázne otrasy), nadávala mu: „do pi.e, spi už“, „mňa z teba jeb.e“, atď..jej tón hlasu bol neuveriteľne surový, agresívny, nahnevaný. Aj milú vec dokázala povedať tónom, ktorý ma zarazil pri malom bábätku (aj pri väčšom dieťati, ale malé bábätká reagujú hlavne na tón hlasu a nie slová). V noci, keď bábätko nemohlo zaspať, tak trieskala postieľkou (sú tam také dvíhajúce steny, aby bola postieľka bezpečná z dvoch strán) s hnevom – stenu postieľky tresla dole (ostatné mamičky pomaličky dávali stenu dole, aby škrípala čo najmenej, aby to deti nerušilo), ona proste s tou stenou tresla, a verím tomu, že bábätko sa muselo zľaknúť, lebo môj synček sa na ten zvuk trhal. S agresiou a hnevom trieskala do všetkého: postele, skrine – aj pri zapaľovaní svetla vypínača do neho trieskala ... Necítila som z nej žiadnu lásku ku dieťaťu. Bábätko už iba vzlykalo, neplakalo ani nejako veľmi – akoby sa aj bálo plakať nahlas, lebo keď porovnám môjho syna, ako plakal od hladu, keď mi ho priniesli a zobudil sa, tak to bol rozdiel.
Keďže sme boli priamo vedľajšia izba, nedalo sa to nepočuť. V noci som šla za sestrou, nech jej idú pomôcť, alebo minimálne dohovoriť, lebo nám sa budia deti a to jej dieťatko bude mať z toho traumu. Sestra tam síce šla, na 10 minút bol kľud a za chvíľu znovu. Sestra povedala, že pokiaľ ona nebude nič vidieť, ani počuť, tak nemôže zakročiť, čo chápem. Situáciu sme videli a zažili mamičky z okolitých izieb dookola „inkriminovanej izby“. Ráno som to spomínala na novej zmene ešte ďalšej sestre, že či jej môžu nejako pômôcť (alebo tomu dieťatku), tak mi povedala, že každá matka znáša takúto situáciu rôzne (čo chápem) a že dieťa nemôžu dopovať liekami donekonečna a tým to uzavrela. Myslela som skôr pomoc, aby sa mohla mamička vyspať, možno by jej to pomohlo, aj keď som z jej správania mala skôr pocit, že má nejaký duševný problém, ktorý si vyvršuje na dieťati.

Moja otázka znie: akoby ste reagovali vy? Nahlásili by ste to v nemocnici polícii? Nechali len tak? Nechcela som nikomu ublížiť ("nervóznej" maminke) a okrem vlastného svedectva som nemala žiaden legálny dôkaz, ale dieťatka mi bolo veľmi ľuto.

maribell
23. jan 2014

😨 😨 😔 😔 ach tak to je naozaj smutne ...ozaj neviem ako by som sa zachovala ja..popravde asi by som sa sama za nou bala ist ak hentak reaguje na svoje babatko ktore je navyse po operacii hlavicky 🙄 ...asi by som to isla nahlasit sestricke nech s tym nieco urobia.. ved aj oni maju hadam povinnost nahlasit na socialku zle spravanie matky k dietatu ..

luba28
23. jan 2014

@miriell ja by som tam vpalila do izby k nej a taku jej tresla,zeby sa jej hlava zatocila,...ale nie,isla by som za nou a skusila s nou rozpravat,ze co sa deje,ze preco je taka,....a sla by som aj za lekarom,....

petraxy6
23. jan 2014

@miriell ešte si tam? v nemocke? či už doma? Mohla si zasiahnuť jedine spôsobom takým, že by si šla z aňou a podala jej pomocnú ruku 🙂

cecil36
23. jan 2014

@miriell smutne, ale co by si asi tak chcela hlasit policii? Ze mama je nervozna a trieskala s postielkou?

maribell
23. jan 2014

@cecil36 tak neviem ..myslis ze keby ja idem po ulici a babo mi place v kociku a ja zacnem kocikom trieskat a vulgarne vrieskat po malom tak myslim ze keby ma stretnu policajti tak by ma len slusne pozdravili a popriali mi pekny den? ..asi nie

havana_frost
23. jan 2014

@maribell Policajti by neurobili vôbec nič, či by ťa náhodne stretli alebo by si takúto mamičku nahlásila. Čo by si chcela aby urobili? Nepácha žiadny trestný čin. Bábätka mi je naozaj veľmi ľúto, ale pokiaľ mu nič nerobí (fyzicky), tak je malá šanca, že môže niekto účinne zasiahnuť. Kompetentný by možno bol UPSVaR, ale aj ten keby zistil, že dieťa nemá modriny, zlomeniny a pod. tak neurobí nič. Je to proste štýl výchovy danej matky. A z dieťaťa vyrastie podobný agresor, to je najhoršie.

elina25
23. jan 2014

Aj ja niekedy zatrasiem s postieľkou ale mojej sa to páči veľkú srandu má s toho 😉 kričať na tak malé dieťa po operácii ☹ jej by skôr bolo treba nieakeho psychiatra a antidepresiva !!!!

33kacora33
23. jan 2014

Bože az mi mraz chodí po chrbte...nechapem tie sestricky.... u nas v nemocnici by to urcite netolerovali... bola som svedkom ako malda mamicka strasne kricala na babatko ktore plackalo....a sestricka ju hned usmernovala a povedala ze ked neprestane tak jej ho vezmu.....hroznee... ja ako mama 2malinkych detí chapem ze moze mat mamicka niekedy nervy na prasknutie ale toto je podla mna moc... a hlavne u tak maleho dietatka...Ja by som reagovala ako Vy ohlasila by som sluzbukonajucu sestru... a podla mna ona mala chvilku pockat za dverami aby pocula co sa deje a mohla zakrocit....:(

klementinnka
23. jan 2014

Zaujímavé názory. Nechápem prečo by s dieťaťa hneď mal vyrastať agresor. A čo má takéto správanie spoločné so "štýlom výchovy" danej mamičky ? Štýl výchovy je predsa o niečom inom. Podľa mňa celá založená diskusia nikam nepovedie. Nevieme nič bližšie o danej mamičke, o prostredí v ktorom býva, v aký zdravotný problém jej dieťatka ide, či má doma ešte nejaké detičky, prípadne aké rodinné zázemie má. Mne táto mamička príde poriadne unavená. Neschvaľujem jej správanie, ale ruku na srdce, nikdy nevieme ako by sme sa v jej situácií správali samé. Aj keď svoje deti milujeme, nie je isté či by sme v stave vyčerpanosti, možno nemohúcnosti, prípadne zoslabnutých nervov nereagovali podobne. Možno by stačilo poprosiť sestričku, prípadne ošetrujúceho lekára (danej mamičky), predniesť mu svoje postrehy a požiadať ho o rozhovor s jej príbuznými.

inkinka
23. jan 2014

@miriell až mi srdce stislo, chúďa malé...no tá žena má problém, v tom s tebou súhlasím a potrebuje pomoc. Veď aj sestra ti povedala, že každá matka to znáša inak, asi tam majú všelijaké prípady 😒 Preto by som išla za lekárom, aby v tom konal - na Kramároch je psychológ, to je jeho job. Ty ako pacientka sa môžeš o niečo pokúsiť, tak obyčajne, láskavo ľudsky, ale ty sa musíš starať o svoje choré dieťa a nemôžeš sa jej venovať tak, ako by možno potrebovala.

petraxy6
23. jan 2014

@klementinnka málokto ťa pochopí - to čo si písala 😝 Nechcem byť zlá, ale autorka témy mohla zasiahnuť a ak by jej nadala mamička, vtedy mala písať. Po druhé: naviem, načo sa tu táto téma rozširuje, keď ani jedna nevieme čo tú mamičku viedlo k takému správaniu. Ale je to také "typické" ihneď odsúdiť ☹

cecil36
23. jan 2014

@maribell nie policia by s tym nespravila nic. Dieta nie je tyrane v zmysle, hladne, smädne, zanedbane, sexualne obtazovane, ani fyzicky tyrane (modriny, zlomeniny, pomliazdenia...). Ak ti nieco vadilo, mala si to riesit s danpou maminou (otazka je ci by sa s tebou bavila- nie je to jej povinnost a jej dieta nie je tvoja starost kedze sa mu fyzicky neublizuje), mohla si to riesit s hlavnou sestrou. To je asi tak vsetko co si mohla spravit.

maribell
23. jan 2014

@cecil36 ja som to asi riesit nemohla kedze niesom zakladatelka temy iba prispievatelka...

cecil36
23. jan 2014

@petraxy6 suhlasim, nic neriesiaca tema o niecom co ani nevieme ako je. Nevieme, aka je dana mamina, ake ma podmienky, ci uz stres presiel do depresie atd.

petraxy6
23. jan 2014

@cecil36 no veď a? najlepšie je odsúdiť ☹ júúj, a ktovie čo tá matka prežíva. najskôr sa jej má pomôcť, potom bude spokojné aj bábätko ☹ túto tému by som dala zmazať 😲

cecil36
23. jan 2014

@maribell prepac cast patrila @miriell 😉

maribell
23. jan 2014

@petraxy6 ja si teda nemyslim ze toto je nejaka zla tema ved si len zober kolko deti bolo neumyselne zabitych vlasnimi mamami .. staci ked mamina silnejsie svojim babatkom potrasie a uz je nehoda na svete ...osobne by som taketo nieco tiez riesila a nepovedala by som si " vsak co ju budem odsudzovat" ..

takyna
23. jan 2014

@miriell nenechala by som to tak, isla by som za tou matkou urcite jej dohovorila...., nedakazala by som sa len tak necinne prizerat, presne ako pises mozno to aj tragicky potom skonci u nich doma a to bude uz neskoro aj pre babetko aj pre matku

sandracs
23. jan 2014

@miriell Zachovala si sa správne, oznámila si to sestričkám, to že ony problém neriešili je druhá vec. Každá nemocnica by mala mať psychológa na pomoc príbuzným vážne chorého. Takéto situácie ľudia zvládajú rôzne a často potrebujú pomoc. Táto žena ju evidentne potrebuje. Svojím správanim môže dieťatko po operácii aj telesne poškodiť. Nechcem ju odsudzovať ale ani to dieťa si takéto chovanie nezaslúži. Môže u nej ísť o skrat z vyčerpania, pričom bábo môže ľúbiť len už "nevládze", ťažko povedať čo je za tým. Asi by som skúsila ešte raz upozorniť sestričky príp. lekára, alebo nejakú organizáciu na pomoc ženám v núdzi. Niekto by jej aj babatku mal rozhodne pomôcť.

quaxi
23. jan 2014

@miriell ta mamicka ma urcite nejaky zasadny problem. Moze byt napr. zavisla a takto sa jej prejavuje abstak. A je dost mozne, ze u nej ide o kombinaciu viacerych problemov. Ja si myslim, ze ty si v tej situacii nemohla spravit viac a reagovala si dobre. Clovek co je len unaveny ci vystresovany, sa nebude takto spravat. Ona nepotrebovala odbremenit na chvilu od dietata, ale nejake systemove riesenie, a to jej ty nemas ako poskytnut. Taketo nieco by si v idealnom pripade mal vsimnut personal a riesit to s nou, zistit co je vo veci a napr. odporucit jej psychiatricke vyseternie, vysvetlit spravnu manipulaciu s babatkom, upozornit socialku ak je to velmi zle. Ale bohuzial sestriciek je malo, maju kopu prace a nemaju na taketo veci cas. Okrem toho taketo pripady su tam na dennom poriadku, takze uz mozno aj rezignovali. Je to velmi smutne, lebo polrocne babatko je este nenarocne oproti tomu, co ju caka napr. o 2-3 roky, radsej si ani nechcem predstavit, ako bude reagovat potom 🤐

mnamko
23. jan 2014

no ja by som určite tichonebola,najprv by som dohovorila jej,a ajlekárovi by som to nahlásila,matka ktorá sa bojí o svoje dieťa určite takto nereaguje aj keby nespala neviem kolko dní ,nervy mám len to čítam a nie to ešte vidieť

belasy_motylik
23. jan 2014

Baby vy ste srandistky. neviem, kde žijete, ale polícia s tým neurobí vôbec nič, ani sociálka a zdravotné sestry majú tým pádom urobiť čo? Zobrať si to dieťa do sesterne a tam ho vychovať do 18tky, alebo zavrieť psychopatickú matku na pár dní do izolačky a nadopovať liekmi, kým sa upokojí? Sú viditeľné a preukázateľné známky týrania dieťaťa? Je matka psychiatrický pacient, príp. zbavený svojprávnosti? Joj kočky ešte ste toho málo videli. Keby s tým drobčekom aj trieskala o stenu a pritom ho pichala vidličkou a nik kompetentný by to nevidel a nezostali by evidentné stopy, tak nespraví nikto nič. Tak je to ☹

monika15
23. jan 2014

no ta mamicka mala neuveritelne stastie ze je na SK, u nas by uz socialku malo na krku, je to hrozne, fakt ked take citam to dieta je evidentne chore ona by tiez mozna potrebovala pomoct hrozne fakt :(((((((((((((( ak si este tam tak chod priamo ze primarom alebo sa spytaj od mamicky ze ci potrebuje pomoct ze je pomozes.... :(((((
urcite to treba riesit :((((((

miriell
autor
23. jan 2014

@cecil36 Práveže viem, že oficiálne by som nemala čo nahlásiť, lebo viem, že v ruke nemám žiaden dôkaz. Obávam sa však, že keď ten dôkaz už bude, tak pre dieťatko bude už neskoro.

@petraxy6 Už tam nie som a prepustili ma ráno po tom, ako celú noc kričala po bábätku. Pomocnú ruku som veľmi nemohla podať, lebo som mala svojho synčeka (4mes.) po operácii, o ktorého som sa musela starať a ktorý nechcel byť bezo mňa (celý čas chcel byť "napojený" na prsníku, lebo potreboval cítiť mamu po takom zážitku ako je hladovanie pred operáciou, operácia, hladovanie po nej a z prostredia, ľudí..)

@klementinnka Tiež sme tam boli unavené ako mamičky všetky - nevyspaté noci po operáciách, chodiace po chodbe a ukľudňujúce detičky atď, ....chápem, keď je maminka nervózna, lebo mám dve detičky a tiež mám iba jedny nervy, ale to, čo som videla nebolo o momentálnom "prehriatí" nervov, ale len o agresivite...ťažko sa mi to vysvetľuje, keď ste to nevideli, takéto niečo sa musí "zažiť", aby som si to vôbec dokázala predstaviť ☹

maybebaby
23. jan 2014

Je to síce velmi smutné a aj mne srdce stíska,chudatko malé.., lenže neodsudzujem ani tu mamičku (lebo fakt nevieme o nej nič viac) mohla byť hrozne vyčerpaná a to vie pochopiť, len človek, ktorý to zažil pri malých detoch , čo to moze byť totálna bezmocnosť , nevladnosť ,vyčerpanosť... ked sa matka sama potrebuje vyspať a zregenerovať. ale zas uz toto mi pride az moc , takto nadavať jej malemu babatku , v prvom rade by sa nemali pred tym zatvárat oči a sestričky a aj lekári by mali takej matke pomocť, lekár by ju mal vyšetriť popripade predpísať antidepresíva alebo niečo na podporu psychiku , popripade dáke vitamíny. Ibaze čo sa deje v našom zdravotníctve , to všetci dobre vieme, však ? Všetci pred všetkym zatvaraju oči a na všetko kašlu , zazila som to takže viem. Sestry su oduté ked ich o niečo navyše poziadate 😒 lekár na vás serie taktiež. Tak sa potom nedivme , že sa dejú rozne nešťastia , ktorym sa dalo aj predisť. A mnohokrát musia na to doplatiť , tie najkrajšie, najjemnejšie a najnevinnejšie stvorenia - detičky ☹

miriell
autor
23. jan 2014

@petraxy6 Ja nechcem nikoho súdiť, ani som to nikdy nemala v úmysle. Keby som to mala v úmysle, tak zverejním detaily. Prvýkrát v živote sa mi stalo, že som zostala ako obarená a rozmýšľala som, ako mám vôbec reagovať, keď som také niečo videla. Ostať ticho? Povedať niečo? Nie som typ, ktorý strčí hlavu do piesku pred problémov a ozvem sa, keď niekto ničí slabšieho, ale teraz viem, že na také niečo som nemala žiadne právo...pričom cítim, že som mohla dieťatku nejako pomôcť, ale nevedela som ako...to, že by niekto pomohol mamičke v nemocnici by neriešilo agresivitu a nešťastie v jej vnútri, ktorá to spôsobovala ☹ Tam by bola potrebná komplexná pomoc, ale keď jej neboli sestry schopné poradiť, tak neviem....a úprimne, ja som bola veľmi rada, že ma so synčekom pustili domov, aby aj on mal kľud....

sandracs
23. jan 2014

@miriell Tak skús tam zavolať ešte primárovi Bude to musieť riešiť.

charaka
23. jan 2014

Necitam celu diskusiu, len ma zaraza, ako tu obhajujete tu "matku"... nic, absolutne nic v jej spravani nie je ospravedlnujuce, ani keby nespala cely tyzden a umierala od unavy. Takto sa milujuca mama nechova ☹ Treba sa len modlit, ze sa v jej okoli najde niekto, kto to ohlasi socialke...

digysa
23. jan 2014

Nahrala by som si ju na mobil! Ja by som ju ale urcite konfrontovala a hned zavolala personal, keby toto robila s dietatom.

hoblinka13
23. jan 2014

nepochopim ako moze byt niekto agresivny na take nadherne malicke stvorenie.chapem,ze nema kazdy trpezlivost,ale ked je nervacka,nech ani nema deti.zazila som nieco podobne,ale plakala som vtedy ako tur,tak mi bolo malickeho luto.videla som to na ulici a slusne som panej vyjadrila svoj nazor.jasne,ze ma poslala do p... ,ale aspon som mala klud na dusi,ze som nieco urobila.v tomto pripade by som ohlasila sestricky,aby sa snazili ukazat panicke,ako sa treba spravat k placucemu babatku