Pôrod. Príbehy matiek.

taaak .. ja som mala uzasny porod..

-v sobotu 10 sept, som rano po styku zazala dost krvacat, tak mi v nemocke povedali ze otvorena ani nie na 2 prsty a krcok spotrebovany na 1 cm ze do nedele to budem mat za sebou..... tak sme cakali ako na bociana ze kedy " to " pride
-ked nic neprichadzalo v stredu rano som dostala prostin vyvolavacku a strasne bolesti kosti, ale ziadne kontrakcie
- v stredu vecer vcetko preslo a ja kukam panelak,... a zrazu z minuty na minutu kontrakcie kazde dve minuty, zvracanie do toho a prehnanie tiez... no nevedela som ze co skor....
-o 21.00, ked som sa v nemocnicnej jedalni kukla na serial Panelak mi zacali kontrakcie kazde dve minuty, bezim teda za doktorom ze co a ako a on ze na ctg
- na ctg mi vravi ze ziadne kontrakie nevidi ze to je len take strasenie ( neboli silne, dali sa vydrzat, ale tak viem ze to boli kontrakcie)
- pre istotu ma siel vysetrit zospodu a ahaaa prekvapko.. zacal sa usmievat ze krcok je fuc a ja na 4 volne prsty otvorena
- takze klystír, sprcha a sup ho na salu... 3 kontrakcie som predychala, a na dalsie 3 sa drobec narodil
-o 22.35 bol Marek, nas smejko na svete
-o 23.00 uz som lezala pozasivana a telefonovala som kade komu s placom

a co sa tyka bolesti.... myslela som ze to bude horsie. takto by som zvladla rodit aj kazdy rok
a dr a aj asistentka boli uplne super. este sme stihli s doktorom medzi kontrakciami aj pokecat.. a cuduj sa svete... on chodi na konika si sem tam precitat prispevky a aj mna poznal podla nicku.. taky mladý sympoš 😀 😀 😀 no radost rodit 😀

dolezita je aj Vasa psychika. ja som asi divna ale nebala som sa. Povedala som si ze to bude mozno narocnejsie, ale stoji to za to. Ked clovek pride o babatko stava sa k veciam trosku inak. / prisla som on po dlhsom cakani v 10tt / Povedala som si ze radsej fyzicka bolest pri narodeni babatka ako ta psyhcicka z jeho straty, ktoru sme prezili.

Pre prvorodicku je to nieco nove a urcity strach tam je. No cím viac budete stresovat, tym to bude vsetko horsie. takze Nádych, vydych a myslite pozitívne na to, ako budete drzat svojich drobcekov v naruci. cim viac je zena v psychickej pohode, tym su kontrakcie menej neprijemne a tiez to plati aj co sa tyka spoluprace pri porode s lekarom, ked povie netlacit, jednoducho sa zatnite a netlacte aj keby ako bolo, a ked tlacit , tak zatlacte co to da.. bez vykrikov, pretoze, tie vam len silu uberaju a nesustredite sa potom na samotne vyvinutie tlaku... no asi tolko, co by som mohla poradit..

tak ako sa na kurzoch predpripravy hovorilo, nikam sa neponahlajte, prvorodicky mate cas, aj 17 hodin, tak som sa teda neponahlala.. prve kontrakcie zacali rano o 5tej (ale to som netusila, ze su kontrakcie). skrucala som sa na posteli kazdych 20 minut, bolesti sa stupnovali a zdaleka ma pozoroval manzel a nas pes (RR). manzel ma stale nutil, ze podme radsej do porodnice. ja som ho ukludnovala, ze to nic nie je, ze to urcite je len chaby zaciatok a ja nikam nejdem, nebudem predsa cakat a vzdychat v nemocnici cely den.. odtrpim si to radsej doma.. isla som do sprchy, tam som stala asi polhodinu a kontrakcie sa stupnovali (to som uz tusila, ze su teda kontrakcie a uz boli kazdych 5 minut). na naliehanie manzela som povedala ok, podme teda do poradne. cesta nam trvala len 10 minut medzitym na parkovisku som rozdychavala dalsie dve kontrakcie.. tam som uz privolila, ze teda podme rovno na prijem. po ceste dalsia kontrakcia. na prijme dalsia kontrakcia, vo vytahu dalsia kontrakcia.. ked ma sluzbukonajuca lekarka pozrela o 10.00 rano, s udivom na mna pozera, kde ste boli doteraz? ste otvorena na 9 prstov, rodime! ani som sa zlaknut nestacila, presli sme do porodnej saly aj s manzelom, ktory este stale nechapal ako rychlo to ide.. ale stihol ma zvozit pod ciernu zem, ze sme mali ist davno, ze som skoro doma porodila... maly bol na tri kontrakcie von, narodil sa 10.42 hod., cize od prveho naznaku neubehlo ani 6 hodin... bol to adrenalinovy zazitok so stastnym koncom 🙂 z teda nie vzdy plati, ze prvorodicka musi rodit 10, 17 ci viac hodin... drzim palce vsetkym 😉

Ahoooj 🙂 pre mňa bol pôrod tiež nádherným zážitkom...Do nemocnice ma prijali vo štvrtok,v deň,kedy som mala vypočítaný druhý termín pôrodu lebo som mala zlé ctg...Otvorená som bola na 1cm,takže som si myslela a samozrejme aj lekári,že sa už pomaly otváram tak na druhý deň mi dali oxytocín a čakali,čo sa bude diať...Začali mi slabunké kontrakcie ale ked mi oxytocín dotiekol tak prestali,akurát mi začala odtekať hlienová zátka...Ked som sa opýtala,že kedy sa to rozbehne,lekári mi vraveli,že to môže hocikedy..Prišla sobota a nič,dokonca som sa ani o trošku neotvorila,čo sa už oni čudovali,že prečo ved mi dali oxytocín a mysleli si,že sa začnem otvárať..V nedeľu som už mala opäť zlé ctg,natáčali ma skoro každé 3 hodiny..Bola tam veľmi milá lekárka a tá mi povedala,že v pondelok mi dajú vyvolávačku,že nemám už večer nič jesť,nič piť 🙂 veľmi som sa potešila aj ked ma trošku už premáhal strach 😅 Ráno som naklusala na sálu a sestrička ma ešte z úsmevom povzbudila: "tááák a že sa hore vrátite už dvaja" 🙂 Dali mi vyvolávačku a čakali sme...Došli bolesti slabunké ale predsa...Kým sa som si pomaly,kľudne odfukovala a predýchávala kontrakcie,ktoré začali postupne silnieť a intervaly medzi nimi sa začali skracovať,na sále sa rodilo ako na bežiacom páse,takže som si stihla vypočuť nejaké tie rozhovory a výkriky 😉 ale až také desné to nebolo 🙂 Došiel doktor,že ma vyšetrí a na naše prekvapenie som sa ani po pár hodinách bolestí vôbec neotvorila ani o centimeter..a medzitým sa mi zase zhoršili ctg-záznamy...Doktor mi povedal,že ak sa ctg nezlepší spravia sekciu lebo sa neotváram...Už som bola zoslabnutá lebo bolesti sa rýchlo začali stupňovať a intervaly medzi nimi boli 2 minútové...Ked ma šiel doktor znova vyšetriť takmer som odpadla,nevedela som sa vyštverať na kozu taká som bola slabá..Hned mi dali infúziu z glukozou na prebratie..a vraj niečo od bolesti lenže to už nezabralo...Bolo asi 16.hodín,ctg sa znova zlepšili tak mi doktor došiel povedať,že zajtra ráno ma ukončia ako dnes neporodím...Lenže bolesti už boli silné aj ked sa priznám,že som si predstavovala omnoho silnejšie 😅 O 17.hodine priviezli do nemocky jednú pani z krvácaním v 35tt a išli jej robiť akútnu sekciu..Na to si pamätám len tak hmlisto,len viem,že tam všetci behali...A onedlho prišiel doktor a oznámil mi,že ma ukončia dnes(teraz viem,že to bolo preto lebo robili sekciu tamtej pani a boli už takpovediac "zabehnutí a pripravení" 😀 Tak došiel anesteziolog,pripravili ma a ja som si už cupitala na sálu 🙂 no cupitala ako cupitala...Pichli mi spinál a pomaly to začalo..Bola som pri vedomí a poviem Vám bolo to úžasnéééé...Aj ked som bola dosť unavená...a po chvíľi to prišlo 🙂 To najkrajšie prvé zaplakanie môjho chlapčeka...a potom mi ho ukázali 🙂 moje malé vlasatučké bábätko...Bolo to super,najkrajší zážitok môjho života,určite ako pre každú maminu narodenie jej dieťatka 😉 So m veľmi vdačná Bohu,že to dopadlo takto dobre....a samozrejme aj pánom doktorom 🙂 Boli úžasní aj napriek tomu,že som nemala zaplateného dokora 🙂 Tak držím palce milé čakateľky 😉

Ako aj ine maminky aj ja som sa vela informovala o porode... kazdy povedal nieco ine, niektore to mali lahsie, ine sa zase vytrapili! ja som sla 4dni po termine na vyvolavacku s pocitom, ze to uz chcem mat za sebou a konecne sa zbavit velkeho brucha. Chcela som uz drzat moju malunku zabku v naruci a hlavne ist co najskor domov, kde si ju mozem naplno uzit! nebala som sa porodu, skor toho ako to tych 5dni v nemocnici vydrzim 😅 Avsak, este som nevedela, co ma caka ☹ O deviatej rano som prisla na prijem, kde som sa dost zdrzala kedze prijmali viacero tehuliek, ale aj dam, ktore mali v blizkej buducnosti absolvovat nejake zakroky na zenskych veciach. nalada bola super, stretla som kopu buducich mamiciek, ktore isli este len lezat na rizikove oddelenie, ale ja som uz sla rodit. po vsetkych vysetreniach, kde ma poriadne vystrasili lebo na sone zistili, ze mala je moc lahka /vazi len 2200g, co je fakt podvaha/ som bola prijata na lozko. este ma popozeral doktor, ktory bol superny ako aj cely personal /fakt ochotní ludia sa tam zisli, co som bola aj prekvapena/ mi o pol jednej na obed bola dana tabletka na vyvolanie porodu. Doktor vravel, ze do hodiny by mali prist kontrakcie. Bolesti prisli asi za 15minut...avsak boli este fajn! zacalo ma prehanat na WC a tym sa stupnovali aj bolesti, tie uz stali za to. Po 5 hodinach trapenia sa, lebo bolesti som mala nonstop /nie, ze zacnu a na chvilku prestanu, proste som mala stale pocit, ze mi lamu panvu/ ma previezli na porodnu salu, ze mozno to uz pojde von. Avsak az tam zistili, ze som otvorena len na pol centimetra a ked malinku napojili na pristroje tak zistili, ze sa dusi a pupocna snura ju uz dobre nevyzivuje. pri nenormalnych bolestiach a behajucom personale okolo mna som vnimala len vetu, ze mala sa dusi... strasna veta!!! nevedela som co sa deje a nevedela som mysliet na nic ine len na tu hnusnu vetu! po chvilke /co sa mne zdalo nenormalne dlho/ prisiel primar a vravi, ze musim na sekciu aby malu co najrychlejsie vybrali vonku, lebo jej uz nie je pohodlne. Jasne ze som hned suhlasila, Personal, ktory bol fakt pocetny /cca 20ludi/ okolo behali, nosili mi podpisovat papiere, ze suhlasim so sekciou /pravdu povediac pri tych bolestiach by som podpisala aj to, ze ma mozu dat na organy 😀 / a musela som si nejako prejst na operacny sal /len o jedny dvere vedla ako som lezala na porodnom sale/ avsak neslo to nejako bez pomoci, lebo som bola v bolestnom krci a hlavne stale sa mi vynarala ta hnusna veta, ze malinkej nie je dobre ☹ ☹ ☹ po prichode na sal ma hned vyzliekli a uspali, co bolo super, lebo nic nebolelo. Po par hodinach si pamatam len to, ze este popri tom ako som spala som kricala, ze mi je zima 😒 ako tak si pamatam aj to, ze na chvilku bol u mna priatel /pustili ho na JISKU, aj ked sa to nesmie, ale nikto netusil co sa deje lebo som sa cely den neozvala a na cisarsky rez sme neboli pripraveny/ ked som sa uz nadobro zobudila, prikryta paplonom a 3 dekami 😝 mi sestricka /velmi mila osoba/ povedala co sa dialo a poucila ma ze sa nemam moc hybat. kedze som nerodila prirodzene, aj sestonedelie sa musi nejako vyvolat a tak nadislo to, ze popri zositom bruchu a bolestiach musi sestricka poriadne stiskat brucho kazdu hodinu, cim vytlaci krv a hlavne vsetky ostatky z tela. Nenormalna bolest ☹ ☹ ☹ nepomahaju ani infuzky proti bolesti ani nic podobne. kedze som na Jisku bola prijata o 6 vecer malu mi este neukazali az na druhy den prisla s malinkou jedna znama sestricka. Bola nadherna, nemohla som na nu prestat cucat! vtedy som si povedala, ze tie bolesti stali za to, ale uz si to nechcem tak skoro zopakovat 😉 noc som nejako prezila v bolestiach a na druhy den som sa mala postavit, to bol hnusny pocit!!! pomahali 3 sestricky, ktore sa snazili to robit co najjemnejsie, ale to bol strasny pocit, citila som kazdy sval a organ v mojom tele, ze sa pohol smerom nadol ako som vstavala... urobila som par krokov a myslela som, ze umieram... ale vsetko to preslo a vecer som uz sla na oddelenie sestonedelia, kde mi dali aj malu ku prsiam a hlavne som si ju mohla na chvilku pomojkat! najkrajsi pocit na svete aj napriek bolesti a vsetkemu co sa dialo! potom sme si uz kazdy den uzivali svoju spolocnost a zacalo trapenie s krmenim. lahko to vyzera, ze male si cucne ku prsniku a ide to, ale je to ovela zlozitejsie. na zaciatku som nemala mliecko a mala nechcela cucat naprazdno ☹ po 3 dnoch sa vsak mliecko spustilo /aj vdaka sestrickam, ktore sa pekne kazde 3 hodinky so mnou a malou trapili aby sa vedela pricucnut spravne/ a mohli sme plne kojit, co je tiez super pocit, ze dava maminka svojmu babu vsetko co moze! Na 5 den, si nas prisiel tato zobrat a aj ked bolesti este pretrvavali /ved predsa je sekcia operacia, ktora vyzaduje cas na zahojenie/ tesili sme sa domov. Som rada ze to mam za sebou, lebo moja krpana je suprova a hlavne dakujem vsetkym sestrickam, ktore boli velmi prijemne a napomocne vo vsetkom. urcite ten pobyt v nemocnici moc ulahcili a na zaciatok pomohli vo vsetkych otazkach, ktore ako prvorodicke bolo treba zodpovedat!!! baby co to citate, nedajte sa vystrasit, lebo to co sa vravi, ze porodne bolesti su najhorsie, napriek tomu sa na ne najrychlejsie zabuda!!! to je uplna pravda, lebo ked vidite, co to sposobilo budete stastne a hrde, co sa podarilo Vam a muzikovi urobit 😀 😀 😀

Ahoj porod je jedna neopisatelna a jasna vec nezabudnutelna vec pre každu z nas, rodila som pred 2 rok.. ale je to ako včera ked ma primali, rodila som po termine 5 dni na vyvolavacku, v nemocnici som už ležala čiže na pohodličko som niak tak už zvyknuta bola 😀 pan doktor povedal že po vyvolavačke by ma maly bolesti chiti rano, tak aj bolo o 6 rano som sa zobudila a bolesti nastali, moje pocity boli zmiešane tešila som sa na Sebinka ale zaroven bala z nepoznaneho 😵
po vyšetreni mi bolo jasne že to nebude prechadzka ružovou zahradou bolesti silili, po par minutach som mala kontrakcie asi každych 5 min, po okupani a preneseni na box boli bolesti este silnejšie nevedela som čo zo sebou dychanie či prechadzanie bolo pre mna nič, ležala som na boxe priaatelovu ruku som lamala ako sa len dalo, pri každej kontrakci som myslela že to ja jedina zo všetkych mamičiek asi nezvladnem 😝 čas išiel neskutočne pomali, vydela som 4 mamičky odrodit len sebinko stale nič, prišiel jeden lekar po nom dalši a dalši a stale nič len maminka dychajme a dychajme, už som nevladala bola som unavena ubolena, už len spat a spat, po neuveritlnych 12 hod, mi začali trpnut ruky a skrucat sa maly nedostaval dostatok kyslika , sestričky mi dala kyslik a ja som vedela že niečo neni v poriadku, hned nato prisiel primar zo slovami čo tam este robim ved ja normalne neporodim, ked som počula slovo sekcia sa m pred ocami odohral cely život, preložili ma z postele na postel pichli inekciu po ktorej somm nemala ziadnu bolest vypila som niečo v pohariku jasne že mi bolo jedno co to je taka som bola smedna že som to supla do seba a už som isla na salu, zacali davat plachty nadomnou s každej strany sestricky a lekar, a ja som sa klepala od zimi jak diva, noženky sa mi triasli že mi ich priviazat nevedeli dostala som inekciu a masku a zaspinakala som na krasnych 20 min, čo pre mna znamenalo večnost, zobudila som na bolest ked ma mili sanitar doslova hodil o postel a niesol na izbu, priatel mi plakal do ucha že mame krasneho syna, mam pocit že som zaspala lebo som sa zobudila až na izbe a vydela len sestricku nadomnou ako mi mera tlak, užasny pocit citila som sa skvelo tak lahko wau, o asi dve hodinky mi doniesli Sebinka asi nemusim opisovat pocit ktory som citila každa vieme ake to je krasne, moje kuriatko sa napapalo na mamine a hned zahajalo, sestricke som ho už ani nechcela dat, jasne že mi ho zobrala aby som si este odpocinula.
na druhy den, som sa zobudila hned kukla pod paplon a baby ja som bola taka stasna že nemamm brusko že už je potom,oooch 😀 dosla sestrička že sa idem okupat ale ta bolest bola ukrutna nevedela som si ani kichnut nie to este sa postavit no niak som to zvladla, niakym sposobom som sa postadila a a vstala sma!! sestričky pomalhali inym a ja som už nechcela čakat, isla som do spchy a sup sup a na izbu, maleho ho doniesli asi par min na to , a už mi ho konečne nehali, hej bol to problem v bolestiah sa natahovat kojit prebalovat nedala sato robit všetko po leziačky 😖 a už som len počitala dni kedy pojdeme domky, maly bol zdravucky, a konečne dosiel den D.......
tak toto bol moj porod a už teraz viem že kedy kolvek by som si to zopakovala stoji to za ten krasny pohlad mojho synčeka za to všetko co som si tam prežila mi t stalo, 😀

moje príbehy porodov 🙂 prvy porod:jedno nedelne rano o 5-tej som sa zobudila na mierne bolesti podbrusku nieco mi vravelo ze uz je tu den D bolesti neboli az tak silne okolo osmej som zacala velmi krvacat 😒 strasne som sa zliakla 😖 tak sme volali sanitku bolo asi 8:15 dosli 8:50 do nemocky sme dosli cca 9:20 hned z prijmu na salu tam nevedeli preco krvacam az potom dosiel primar a povedal ze je to dosledku otvarania ale mne sa chcelo strasne spat no nemohla som sestricka prisla pomna ze mam chodit len co som sa postavila z postele zacala som krvacat hned na kozu a tam som travila cas ..poviem pravdu bolo mi smiesno lebo bolo okolo mna asi 5 lekarov a prislo mi to ako sudicky 😀 😀 po 4 hodinkach bola mala daniela (2960g)na svete zdravucka..z toho porodu bolo pre mna najhorsich poslednych 20min stravenych na sale a to 10min pred prichodom danielky to som nevedela co od bolesti robit a dalsich 10min sitie 😉 ked ma dr.sila tak bolo pocut len au,au kedy to uz bude 😝 a vtedy mi sestricka vravi slecna kde ste boli do teraz ??? cely porod ani nevieme ze ste tu a uz ked je koniec tak vas budeme pocut 😀 😀 .2.porod- kazdy mi vravel ze 2.porod je rychlejsi ako prvy ,,no len u mna to tak nebolo 😠 o 23:00 som sa zobudila ze nejake mokro citim 🙂 a nemylila som sa bola to plodovka 🙂 zobudila som mm ten siel po tetu aby prisla k danielke a sup sa do porodnice☹ isla som s nadejou,ze to bude aspon take ako prvy krat..na prijme dr.vravi ze sa to pomaly rozbieha tak som sla hore na salu tam prisla doktorka mladucka ze som si myslela ze je to sestricka 🙂 tak sme vypisali papiere a povedala mi ze si mam ist troska lahnut.... lenze zaspat sa nedalo uz som to chcela mat za sebolu okolo 2-hej prisli kontrakcie ale ze brutalne ja som si myslela ze uz zomieram 🙂j po dvoch hod. som bola taka vycerpana ze som prosila o sekciu ale lekarka mi povedala ze mi ju nemoze spravit lebo vsetko je v poriadku...ja som tam plakala krutila sa vtedy som asi ani nevedela ako sa volam 😀 stale som sa pytala kedy to uz pride odpoved ochvilu 🙂potom prisla porodna asistentka a masirovala mi chrbat bolo mi lepsie,spotena som bola taka ze az vlasy som mala mokre ..potom uz na mna prisli mikrospanky neverila som ze vobec petka vytlacim...a ked dr.zahlasila ideme na to tak som povedala chala panu bohu 🙂 a na 3 stlacenia bol petko (3420g) vonku a sitie ani neviem kedy ma zasila 🙂 3.porod okolo 22:00 prisli na mna bolesti no ja som este moc neverila zeby to uz bolo lebo boli take kazdych 20min- povedala som mm ze idem si dat sprsku a ked zosilneju tak su to prave kontrakcie a oni aj zosilneli lenze mne sa este nechcelo ist do nemocky 😝 uz sa krutila na gauci tak mm vravi obliekaj sa a ideme ked nic tak nas poslu domov..tak mu vravim dobre dokial ja sa obleciem chod po tetu k detom ... prisli sme na prijem uz som bola na 5 otvorena 🙂 presne o pol noci som lezala na sale 0:30 dosla dr. pozrela ma a vravi mi to bude rychlovka nebojte..niekedy som mala silnejsie bolesti tak mi bolo az do placu a hned dr.ziaden plac ale dychat 🙂 zacala sa som mnou rozpravat a tak cas siel rychlo ..potom ma dr.pozrela 2 krat a povedala ze prepichuje vodu bolo 1:55 2 silne kontrakcie som musela pretrpiet a na 3 sla mala karolínka(3000g) vonku to bolo 2:10...takze porod bol rychli a dr.povedala ze take porody ma najradsej + ze mohol byt ukazkovy porod bez sitia len malinka mala rucku pri hlave tak ma trosku natrhla 😲 a teraz na kazdy jeden porod rada spomínam 🙂 cas vsetko zahojí 😉 😉

fuu, moj porod. Moj maly sa narodil 5 tyzdnov pred terminov.den pred porodom som bola u gynekologa, vsetko v pohode. V noci okolo pol druhej som sa zobudila na take mierne bolesti v bruchu. Kedze som nemala este termin, myslela som si len, ze mi kruti brucho a ze malemu sa v brusku nechce spat. Nechcelo sa mi spat, tak som si zapla TV, lenze potom mi praskla plodova voda, odtekala postupne a bolesti prichadzali v pravidelnych intervaloch najprv kazdych 14 minut a nad ranom kazdych 10. Nastastie bolesti som velke nemala, skor len take, ako pri menzese. Tak som uz pochopila, ze to nie je len bolest brucha, ale ze rodim. Tak som o siedmej rano isla do sprchy a zobudila nasich, nech ma tato hodi do porodnice. Vzali ma najprv do Zlatych moraviec, lebo tam som chcela ist rodit. Tam ma napojili na pasy, to som uz mala kontrakcie kazdych 7 minut, ale stale len take mierne. Nakoniec gynekolog povedal, ze tam rodit nemozem, lebo rodim predcasne a oni nemaju vybavenie na to. ze ked by maly musel ist do inkubatoru, tak by ho museli previezt lietackou aj tak do Nitry. Tak som sadla do auta a odniesli ma nasi do Nitry. Tam uz som mala kontrakcie kazdych 5 minut. Na prijme mi urobili prehliadku, klystir a putovala som na vzdycharen. Sestricky som sa pytala, ze co a ako, ze vsak nemam az take silne bolesti, sestricka mi "milo" odpovedala :" ved pockajte, ono to este len pride" no na klude mi teda nepridala. Nastastie bolesti neprisli, lebo po chvili ked dosla, tak som sa jej pytala, ci mozem ist na velku potrebu, ona na to, ze vsak som bola na klystir, pozrela ma a vykrikla :"bože, ved vy rodite" No keby nepovedala, asi by som na to zabudla 😀 😀 😀 tak som sa na vzdycharni zdrzala asi 10 minut a hned som isla na salu.To bolo 11.00 doobeda. Doktor mi nechcel verit, ze nemam bolesti, hovorila som mu, ze len take slabunke ako pri menzese, tak ma navigoval, kedy mam zatlacit. Po dvoch zatlaceniach bol krpcek na svete o 11.24. ja napichana na infuzii, o ktorej mi ani nepovedali, preco ju mam (aj ked som sa tri krat pytala, tak mi povedali, ze to treba, kedze rodim predcasne) som rychlo len zazrela moj uzlicek a hned ho brali prec,ze musia, kedze je predcasne narodeny.Nastastie mal vsetko na jednotku, apgarovej skore 10 a do inkubatora nemusel ist, akurat pod tu modru lampu. Na sale si ma nechali 2 hodky. Doktor bol zlaty, ked ma zasival, tak sme si aj pokecali o dovolenke a podobne. Ked ma odviezli na oddelenie, tak mi na chvilocku doniesli mrňatko, spocitala som mu vsetky prsteky, vybozkavala tie malinke licka a tesila sa, ze je zdravy a uz konecne pri mne. 😉 😉 😉

ja som rodila den po termine. doktor, ktory ma mal rodit si ma zavolal na kontrolu v nedelu lebo mal sluzbu ze ma popozera ked uz budem po termine.tak som sa doma pekne nachystala vecer som vsetko oholila a nalakovala som si nechty lebo to bolo najdolezitejsie 😀 . vecer predtym som zacala dost opuchat do rana mi to troska zmylo,ale kedze aj maly mal uz nie najlepsi pulz tak ma prijali a dali mi vyvolavacku. najdlhsie dve hodiny celeho porodu lebo mi nic nebolo a musela som dve hodiny lezat aby mi nahodou tabletka nevypadla. nic sa nedialo asi od 14::30 do 21:00 kedy mi odtiekla plodova voda. uz som sa tesila ze konecne to zacina 🙂 maly sa narodil 00:43. nikto nechcel verit ze prvorodicke to pojde tak rychlo kedze o 22:00 som bola otvorena len na 1,5 prsta o 23:30 na 8 😀 doktor skoro spadol zo stolicky. dufam,ze aj druhe babatko pojde rychlo von.

Ako každá mamička, aj ja som mala strach z pôrodu, ale zvládla som to, a to vďaka požehnaniu, ktoré mi dal kňaz pred , takže každej veriacej mamičke to odporúčam. V stredu presne v deň termínu o pol deviatej večer mi odtiekla plodová voda, ale bolesti som nemala žiadne, ale do nemocnice som ísť musela samozrejme, prišli sme tam s manželom o pol desiatej, kde bol veľmi príjemný doktor, ktorý so mnou žartoval, a tak, dokonca ja mu vravím, veď vy ste ma priviedli na svet 😀 že či mu chcem pripomenúť aký je starý 😀 no a sestrička chcela poslať ešte manžela domov, že vôbec nemám kontrakcie, že to môže prísť až ráno, ale keďže tam nikto nebol okrem mňa, tak mu tam dovolila zostať, čo bola pre mňa veľká úľava... doktor mi pichol asi tri injekcie, dal infúzku, nejaké kvapky, len aby sa to rozbehlo, lebo ctg žiadne kontrakcie nezaznamenával- a ja som mu vďačná za to, lebo ráno o 5 začali také pravidelné kontrakcie, silnejšie, no dali sa vydržať, o siedmej ma vyšetroval primár a vraví, za chvíľu to máe za sebou mamička, prišla moja doktorka, ktorú som chcela mať pri pôrode, dva krát som potlačila a malá bola vonku...nakoniec môj manžel zahlásil- " ANI NEBOLELO" 😀 doktorka a sestričky skoro odpadli od smiechu... 😅 Ale mňa to naozaj nebolelo... a ani šitie nebolelo, pri ňom som si volala a písala smsky, že sme už traja 😵

Tak ja na svoj porod asi nezabudnem nikdy, nema pekny zážitok a hoci druhe dieta chcem, dufam, ze to uz nezazijem.
Termín som mala 8.10. 2009, ale 6.10 rano som zistila, ze mierne krvacam, a kedze som to mala do porodnice 85 km, tak sme radsej hned isli. mala som len mierne bolesti ako pri menzese. Tam ma vysetrili a povedala mi taka "mila" doktorka ,ze co tam robim, ze sa len otvaram a poslala ma prec, potom som len zirala....ze co mam robit? zavolala som lekara, co som ho mala kupeneho 🙂 a on povedal, ze som zdaleka, ze ma prijmu na oddelenie. lezala som na rizikovom, nic pozitivne, jedna tam skoro predomnou porodila, mala udajne take bolesti, ze sa valala po zemi. Dali jej predtym vyvolavacku. Potom ju brali....ja som tej noci mala stale kontarkcie, bolesti ale nikto si ma nevsimal, na monitore nic nevideli, ked som komentovala, ze maleho uz velmi necitim, ze sa nehybe, povedali, ze uz sa mu nechce, ze uz sa pripravuje na porod a tak. A tak som noc a obed prezila v bolestich, ktoré neprestavali a tak ma teda vzali na salu, dali klistir, nieco mi pichli, ja som volala drahemu, ze nech pride, ze asi uz..prisiel, bol pri mne ale nic sa nedialo.....vraj plany poplach, tak ma zasa dali na oddelenie cakať. maly dychal ale nehybal sa, a mne bolo divne a velmi som sa bala....toto sa opakovalo este raz s tym ze teraz som strávila aj noc na porodnom boxe, vraj ma uz nebudu vozit hore dole, drahemu tam dali kreslo a mali sme si pospat. Aj ked to bolo zakazane, bol tam so mnou a rano ked dosli lekári, tak musel ist prec a mna dali zasa na oddelenie, Uz mi bolo vsetko divneee. V noci vedla mna rodili 3 zienky a ja som to vsetko pocula a pripravovala som sa ze kricat nebudem, a budem spolupracovať atd.
Potom však uz bol piatok a lekar povedal, ze dnes to asi uz ozaj pojde 🙂 Bolo rano 8.hod
tak som zavolala, ze nech zasa pride ze uz vraj idem rodiť, tak zasa klistyr, a moje oblubene lozko na rodenie. Lekar bo pri mne, museli mi uz prasknut vodu, bola zelena aj nejakeho coca som mala, tak hned ATB, priprava na porod, dali mi epidural..kontrakcie po nej ustupili aboli 100 kove ale dietatko sa netlacilo von. Dali mi oxitocin a poto to zacalo, malemu prestalo biť srdce...na monitore bola dlhá čiara, pípanie, ja som odpadla, iba viem, ze nikto nebol na okoli ani sestry a Rado musel hladať dr. Ja som sa prebrala s kyslíkom na ustach, niekto ma tam natriasal a stlacal brucho, zasa prevaloval na jednu druhu stranu, potom sa rozhodla, ze urgent sekcia...pichli mi nieco do toho vpichu od epiduralky takze som bola akoby dole ochrnuta inak pri vedomi....maly sa narodil velmi rychlo. Iba som videla ako niečo modre nesu prec...ani mi ho neukazali. Vsetci si vydychli, vraj to bolo za 5 min 12, mal snuru 2x okolo krku, nenarodil by sa normalne a ani ja po 3 prebdených nociach by som to nezvladla. nastastie sa zdalo,ze vsetko dobre dopadlo, to bolo 13.52 maleho som videla az vecer. Uz viem, ze nikdy viac ta nemocnica kde som bola ani ten lekar aj ked ako gyn.ok ako porodnik NIE.
Doteraz sme mierne po zadu sedel v 9 mes, chodil 15 mes, prve slova v 18 mes a teraz ma 29 a konecne mu je trochu rozumiet co hovori okrem toho je hypotonik, a to vsetko suvisi s miernym priduseni ked sa narodil ☹ alle na druhej strane 🙂 som rada ze sme to obaja prezili a aj tatino kedze vsetko videl a citil, je vdacny ze som to zvladla....a ja dakujem jemu, ze bol so mnou a bolo mi lepsie...

Moj prvy porod:rodila som 4dni pred terminom.Noc pred navstevou poradne som mala bolesti,trvali takmer celu noc.Ked som prisla ku svojej gynekologicke na prehliadku a povedala o svojich tazkostiach len mi povedala tolko ze som mala ist do nemocnice a rodit 😝 len s vyplieskanymi ocami som na nu kukla ze cooo?To uz???Ked ma prezrela nola som otvorena na 2prsty a zacala krvacat,takze v ten den som sla aj na prijem a aj porodila vyvolavackou.Islo to raz-dva.Do nemocky som prisla o 12tej -vysetrili ma,vypisali spravu,porodopis,spravili klistyr,oholili ma,prepichli plodovu vodu a hned aj pichli vyvolavacku.Bolesti pomaly aj prichadzali a maly Nikolas bol na svete o 18:45 🙂
Druhy porod bol podobny hoci bol po termine a to tyzden.Prisla som na prijem do nemocky v pondelok a v utorok som mala naplanovany porod.A to ako po prvom aj pri druhom to islo velmi rychlo...klistyr,holenie,vyvolavacka,prepichnutie plodovky a Sofinka uzrela svetlo sveta o 11:50.Pri oboch porodoch boli lekari aj sestricky velmi mili a ustretovy 🙂

Veľmi rada myslím na svoj pôrod..
V deň, na ktorý mi bol vyrátaný termín som išla do poradne... Doktorko mi spravil Hamiltona a poslal ma domov.
Večer som cítila, že mám také slabučké sťahy, nepripisovala som im dôležitosť, keďže som ich mala pravidelne asi už týždeň.
Ráno znovu to isté, rovnaká intenzita, opakovanie v priemere 6-7minút.
Tak hovorím mm, aby ma zaviezol do pôrodnice, nech kuknú na monitor, že či to niečo je alebo mi len šibe..
Stále som sa smiala, robila hlúposti, nič ma nebolelo.. V pôrodnici si ma nechali, monitor ukazoval kontrakcie v intenzite cca 10minút.
Prišla doktorka, prepichli mi vodu a urobili klystír. Upozorňovali ma, že čochvíľa na mňa prídu bolesti a budú oveľa častejšie... Tak som na ne čakala.. Čakala som dve hodiny a bolesti nikde 😀 Tak som išla do sprchy, dali mi infúzku s oxytocínom (cca o pol druhej po obede) a ja som stále hrala hry na telefóne a čakala čo sa bude diať, lebo otvorená som bola už na 4 prsty, ale bolesti nikde, časté opakovanie tiež nikde...
O druhej som preša na sálu, kde som zasa len čakala na to, čo tie bolesti vôbec prídu.. Prišli asi o tretej hodine, v návale, ale dali sa bez problémov predýchať a než prišla ďalšia kontrakcia tak som sa zasa smiala a kecala so sestričkou...
O piatej ma sestrička kontrolovala, skonštatovala, že som na 10 a že mám skúsiť zatlačiť.. Tak som skúsila, rýchlo zavolala na doktorku, ja som asi 3-4krát potlačila a 17:10 bola dcérka na svete..
Takže, pôrod som si odsmiala 😀
Ale nebyť tej pohodovej sestričky, čo ma stále chválila a povzbudzovala tak sa asi unudím na smrť skôr jak by som mala rodiť.. 😀

jeeeej, ja mat taky porod, aky som mala, tak este minimalne raz rodim 🙂 ... prvorodicka a uplne super... zazitky vyborne... prenasala som 7 dni... na siedmy den som mala byt hospitalizovana, ze ak neporodim v ten den, na druhy den vyvolavacka... moj manzel isiel so mnou na prijem.. uz som bola na 4 cm otvorena a ja som bola stale usmiata, lebo ziadne kontrakcie .. nic... vraj na salu.. aj sme sa zacudovali.. na cakacku som prisla cca o 11,15 a skontrolovali ma, vraj som uz otvorena na 5 cm (ku mojmu udivu).. pustili mi plodovu vodu, vraj ziadnu vyvolavacku netreba... , kontrakcie mi zacali o 11,45 a maly bol na svete 13,55 .. no proste pre mna super, .. ako citila som bolest, ale teraz ked tak nad tym spatne rozmyslam, tak to bolo k vydrzaniu... maleho som vytlacila na 3x, maly nastrih na 3 stichy... akurat moja odpoved na otazku doktorky, ze ako sa citim ako maminka bola, ze aby ma dali dolu, lebo som hrozne hladna.... a ozaj som aj bola 😀 .. stale som myslela na to, ako sa najem 😀 ... neopisatelny pocit, ked nam malinkeho doniesli ....

Aj ja sa podelím o moje pocity a priebeh porodu. termín som mala na štvrtok 14.4., ale nič sa nedialo a tak som sa rozhodla v sobotu umyť okno, že však sa to možno pohne. Okno čisté a ja nič. Manžel sa so mnou vyvadil, ked zistil, že som to okno umyla 😀 V pondelok som mala teda ísť na príjem, že uvidia čo sa deje. predpokladaná váha bola 3000 g, no na moju postavu celkom veľké bábo. Doobeda mi dali vyvolávačku, až sa to rozbehne, to bolo 11:00 hod. O 13:30 mi začali slabšie kontrakcie, všetko v pohode pokiaĺ neprepichli vodu, potom prišli silnejšie kontrakcie, ale celkom znesiteľné. pri porode mi bol doktor, ktorého som poznala, takže som nejak strach nemala až do chvíle, keď mi kázal tlačiť a to som bola otvorená podla jeho slov na 4 cm. Zatlačila som, ale vravím, že však ja necítim, že by malý bol niekde dole. Hovorím, že ja ho neporodím normálne, nech ho vyberie, že sa o neho bojím, aby sa mi neudusil.Prišiel druhý skúsenejší doktor a zahlásil, že na sálu na cisársky, porod nepostupuje a voda prepichnutá. A vtedy začal doslova "boj". Nemohli mi dať tú hadičku do krku, trvalo im to 45 minút, než ma uspali a malý bol na svete 19:43. Váha 3600 g, dlžka 52 cm, Samko, náš poklad. Prebrala som sa o polnoci, teda počula som doktora ako hovorí, že ideme zase na sálu, že mi nemožu zastavit krvácanie a že ak sa to nepodarí po vyčistení, idem na sálu znova a vyberú mi maternicu - diagnóza atónia maternice. Dostala som 6 jednotiek krvi a 4 krvnej plazmy, kopec infúzií a ráno o štvrtej som sa prebrala. Začala som strašne plakať a pýtať si malého. O piatej ráno som ho konečne uvidela, bol zdravý, krásny a bol moj! A teraz takmer po roku nás čaká ďalšie trápenie a ďalší boj ☹ Ale verím, že tak ako sme ho vyhrali vtedy, tak ho vyhráme aj teraz.
Ja som sa porodu nebála, aj bolesti boli znesiteľné, len som mala strach o moje ťažko vybojované bábo.

Moj porod bol rýchly. Chodila som aj s manželom na psychofyzicku pripravu a tam nas strasili ze prvorodicka rodi aj 12h. Tak som sa psychicky na tých 12h chystala (radsej byt pripravena na 12h ako na 4h a potom byt sklamana). v sobotu som mala pocit ze malicku necitim bola som den po termine tak sme utekali do porodnice nech ma tam napoja na CTG..nastastie mala bola v poriadku..Dr. ma pre istotu pozrel a krcek som mala spotrebovany a bola som otvorena na 4cm tak sa ma opýtal ci chcem dnes rodit ja nato ze to nezalezi namne ale kedy sa dietatko zapyta von tak pojdem..on ze aby som nepanikarila niekde doma tak ze mi da taky cipok do krcka aby som sa zacala otvarat to bolo 15.00h poslal nas s manzelom domov ze mame prist o 3h a to ze už budem mat aj kontrakcie.lahla som si do postele tak mi kazal a cakala tak o pol siestej prisli prve bolesti take slabucke ako na mrchu tak som sa pomaly chystala aby sme tam na tu 18h boli..o 17.45h v aute do porodnice to už som sa krutila.na prijme to som mala kazde 5min. klistir sprcha tak pol hodiny na vzdycharen a tam to zacalo byt dost bolestive len som predychavala ..zrazu tlak nenormalny az som zafucala ale nie od bolesti to už bolo dobre ten tlak bola ulava od tej bolesti..len ma tak ako by stahlo do sedu s toho tlaku..dali ma na kazu..potom este jeden tlak vysla hlavicka..povedala zatlac a mala bola vonku :D ja som neverila vlastnym ociam ze to bolo take rychle..Adelka sa narodila o 20.28. cize po 2,5h od prvej slabuckej kontrakcie...tak moj porod bol nastastie rýchly..bolest poslednu hodinu bola hnusna ale stalo to zato...Ten moj chrustik mi to pripomina kazdý deň 🙂)) vela stastia tehulky prajem vam aby aj vas porod bol rýchli a bezproblemový..bez bolesti to nejde cim ale na tie rýchlo zabudnete 🙂

tak ja rada rozpravam moje pribehy porodov 😀 😀
Alex:
takze moj dr ked mi zmeral panvu asi v 7-8 mes uz neviem presne tak zahlasil ze to neexistuje ze ja normalne neporodim ani 3 kilove babatko.takze sme vedeli ze budem mat planovanu sekciu....samozrejme som sa vypytovala ze co a ako a vsetci ze super sak to ta len uspia a sa zobudis a mas babo pri sebe (neviem kto im to nakukal 😀 )tak som sa pripravovala na to ze mi daju termin a ja docupitam a vsetko bude tak jak ma byt.........take ze davaj si pozor nechod dlho nehrozilo sak idem na sekciu nie 😀 bola som v 37tt a s manzelom ze podme sa prejst a presli sme sa az k jeho rodicom co je tak 3 km ak nie viac a do kopca a este som prisla jak super som to zvladla 😉 hned vedla byva moja babka a tam uz som ze asi som to predsa prehnala nejak mi tvrdne brucho odviezli nas kusok od domu a to uz som isla v predkolne a doma som si sadkala a volala s mamou co este ako zbalit si tasku do porodky(sak lebo mam cas nie 😀 ) a vravim jej ze ma pobolieva brucho trochu ako pred ms a do krizov ma to strasne boli a tvrdne brucho to bolo asi 20 hod a ona ze tak si sleduj intervaly ja sak dobre sak som len 37tt sak mam cas....samozrejme ked som to povedala mm ze ma boli brucho pochopil ze ideme na to (muzske zmyslanie) samozrejme ze to som vladala asi 5 min a valala som sa od bolesti v kupelni a bolo uz asi pol noc ked som volala mame ze neprestava tak mi vynadala ze preco som doma tak sme volali sanitku...kontrakcie pocas cesty (10 min) hned zo dve...ked som dosla na prijem na pasy hned sestricka ze rodime ze kde mam tasku tak ja ze tam je manzel chodte mu povedat co doniest 😀 tak muzicek behal po hypaci so svokrou a nahanal plienky 😀 dosiel "mily primar" 😠 a pozeral ma z vnutra samozrejeme dodnes netusim na kolko som bola a pozeral si papiere a a ze to co ma byt zacal mi citat papiere od doktorov ze mam ist sc tak aj ze mam uzku panvu(neviem ci sa to nedocital) tak dosiel ku mne sono zmeral hlavu mne panvu stale medzi tym bolesti prekrutil oci nieco posepkal sestricke a ta ma zobrala na vzdycharen tam mi napichli infuzku este prisiel mm ze co mi to tecie a sestricka ze na pozastavenie porodu a ze ci pojdem az o tyzden alebo co a ona ze nie dnes alebo zajtra urcite tak akoze naco mi to davaju 😠 takze infuzka zariadila spomalenie otvarania ale kontrakcie kazdych 5 min celu noc rano dosla smena na mna ze to co ja tam naco cakam krvava polka postele( co som si uz ani nevsimla pri tych bolestiach) takze sup na salu este mi medzi tym dosla anesteziologick povedat ze mi pichnu spinal lebo pri celkovej sa boja ze ma neprebudia 😀 prvy porod som mala cievkovanie sestricka vstala lavou nohou s postele a pichala mi to pocas kontrakcie a do plneho mocaku co to striekalo po celej vzdycharni 😀 😝 a potom spinal ta ulava po celej noci a 8:07 som pocula ten najkrajsi plac a len anestez a tym hned aky je velky kde sa to vo mne nabralo(154cm a 40kg) mal 3060g a 49cm prve bolesti po hodine od prevezeni na jis.a prve vstavanie som myslela ze sa mi roztrhlo brucho ale ten moj krpcek stal zato 😉 aj toho pol roka potom kedze som mala zrasty 😉
Nikol:
tak toto som uz vedela do coho idem a vo stvrtok nastup piatok sc lenze ako som sa neskor dozvedela ziaden anesteziolog si ma nechcel zobrat na svedomie a v nedelu som uz bola napojena na hadicky obviazana vsetko ako ma byt a dr ze asi to zas posunieme bola som tam od 7 rana a o pol 9 zazvonil tel a anesteziologicka ze ona to riskne 😉 mladulinka ale strasne mila samozrejme ze spinal co om bola aj rada pichnuty na prvy krat uz som si lahla kecali sme uz dosiel pan dr ktory ma aj pri prvom rodil rodinny znamy tak hned skonstatoval krutiac hlavou ze som sa mohla oholit (trcala som tam od stvrtka a bola nedela nieviem co cakal) a ze kto to pre boha rezal prvy krat tak ked som skonstatovala ze vy pan doktor tak sa cela sala z chuti zasmiala a vtedy to prislo napinanie zahmlievanie pred ocami tocaky hned astmat.zachvat do toho no myslela som ze udrela moja posledna hodina a ani si neuvidim malu co mi moc nedavala na tom sa spametat a len som jemne vnimala chaos okolo seba a za chvilku sa to zacalo zlepsovat videla som len ako si anestez. vydychla a dr len upremne na mna pozeral aj zabudol rezat a 9:05 som uvidela moju vlasatu farebnu gulicku co vyzerala ako alexko len s vlaskami ciernymi a mala 2920g a 49cm 🙂 a na jis bolesti dorazili tiez tak po hod ale v noci som uz sa snazilapretacat a pomohlo nebolo to take zle ale na druhy den sadostavil zapal a ked mi vytahovali cvoky tak som videla vsetkych svatych este aj susedka odisla z izby co sa na to nemohla divat 😀

ale vsetko pre tie uzlicky stastia stoji a ked ma prepadne niekedy v buducnosti zas tuzba po babatku tak si to rada "vytrpim zas" 😀

moje porody su tu :
http://bubelko.blogspot.com/2010/05/ako-sa-naro...
http://bubelko.blogspot.com/2010/06/jonasov-pri...

tak moje dva porody boli navzajom od seba velmi odlisne..🙂
1. porod i bol dlhy, 23.3.2008 - Cristopher (37t+5dni - 3400 g 50 cm)
- vsetko sa to zacalo v nedelu rano (Velkonocna Nedela), ako kazde rano, som sa sla poumyvat a dat do poriadku, umyvam si zuby, a zrazu puk, praskla mi plodova voda...v prvom momente sok, strach, neviem to opisat..hned som zobudila manzela, hovorim mu ze asi mi praskla plodova voda, no a on, pohodak ako vzdy mi odpovie, len bud kludna, lahni si este...samozrejme ze som nemohla byt kludna, zavolala som svokru (byvame spolu), a kedze je zdravot.sestra hned nas poslala do nemocnice, tam si ma samozrejme ze nechali, lebo porod mohol zacat kazdou minutou, to bolo 9 hodin rano. Prve 3 hodky v pohode, ziadne bolesti, nic, este som si hovorila ze porod mozno ani nie je taky strasny...noo ale okolo obeda bolesti zacali, prve kontrakcie, ze som sa nevedela dockat epiduralky...O 18-tej ma odviezli na porodnu salu, ja bez sil, este sa mi odpojila epiduralka, cize som citila vsetko..Nepamatam si vela z tychto poslednych minut, snad len tolko, ze zdravot.sestra, dost mohutna, sa mi oprela celou svojou silou o brusko aby malinkeho potlacila...Naraz, o 18.48 pocujem plac mojho anjelika, ked som ho prvy krat uvidela, aach, nikdy na ten okamih nezabudnem, nieco neopisatelne, dokonca aj moj manzel bol dojaty, so slzami v ociach, fakt krasna chvilka, hned som zabudla na tu bolest🙂
2.porod, 8.4.2011 - Thomas (38t - 3100g 49 cm) - tento porod bol velmi rychly, hotove dobrodruzstvo🙂
- v noci zo stvrtku na piatok som zacala mat bolesti, no kedze pri prvom porode som bolesti mala az neskor, som myslela ze sa jedna o falosne kontrakcie, tak som to nechala tak..rano manzel musel ist o 5.tej do prace, este mi hovori ze keby nieco, nech mu zavolam, ze pride po mna...reku dobre, este som do 6-tej ostala v posteli, no bolesti trosku zosilneli..isla som sa umyt, a v tom opat ako pri prvom porode, mi praskla plodova voda, no tentokrat zacali hned strasneeee bolesti, na umretie, som nevladala ani stat na nohach, esteze boli svokrovci doma, tak mi pomohli k autu, ani som sa neprezliekla, nic, a svokor ma odviezol, najrychlejsie ako vedel do nemocnice.. nechybalo vela, a bola by som porodila v aute...v nemocnici nemali nic prichystane, fakt vsetko bolo take rychle, prisli sme tam o 7.10, a o 7.14 sa maly narodil, fakt len cas co sme sa vyviezli vytahom, lahla som si na lehatko a bol vonku..fuuha dodnes mne, a aj mojmu svokrovi vyskoci husacia koza ked si na to spominame...hned po porode vola svokor manzelovi, ze som v nemocnici, a on ze ok hned pridem, aby som bol pri porode...hmm, trosku neskoro🙂 tak ho to mrzelo...
takze asi tak moje dva pribehy, rozdielne boli, a tak su aj rozdielni syncekovia, prvy bol pomaly, dost pokojny porod, a taky je aj cristopher, pokojne dietatko, 2.bol rychly, hotovy adrenalin, a taky je aj thomas, hotove zihadlo🙂 no lubim ich tak straaaasneeeeee.....🙂

Moj krátky príbeh....2 týždne pred termínom som v noci o 01.00 pocítila na nohách a medzi nohami čosi teplé, lepkavé...budím manžela...že asi mi praskla plodová voda...idem na wc atam plllnooooo krvi zo mna vyšplechlo - a to doslova. Všetko bolo krvavé, krv mi stekala po nohách, na podlahu, stena krvavá, pyžamo...roztriasla som sa , nevedela som čo to je...prečo tolko krvi? manžel ma v pyžame posadil do auta a hybááááj 38km do nemocnice. Stále som kontrolovala pohyby mojej babulky.... to bolo pre mna najdoležitejjšie... ale necítila som ich...tesne pred porodnicou ma tukla do pupka 😵 ... trošku som si vydýchla...že jééééj, je v poriadku. Zo mna počas cesty išli von velké zrazeniny krvi. Pri príjme mi bolo od sestričky a od službykonajuceho lekára povedané, aby som si tieto krvné "zrazeniny" odkladala 😝 ...že ukážeme to primárovi ked dojde. primár prišiel, medzitým som bola stále na ctg....srdiečko bilo 😵 😵 😵 😵 .................. primár okamžite zvolal tím, rýchla sprcha, ešte rýchlejší klistír, epidurálka a malá bola na svete v priebehu 35 minut. Začala sa mi totiž odlupovať placenta 😝 Porod rýchly, vnímala som všetko.....a ten pohlad ked mi ukázali moje dievčatko....nedám za nič. Ani neplakala ked mi ju vyberali z bruška, len ked ju kupali trošku mrnkala. Milujem ju nadovšetko na svete!

ahojte...prispejem sem aj ja svojim zazitkom z porodu...POZITIVNYM zazitkom,na ktory doteraz s usmevom a rada spominam...takze cele sa to zacalo v 33. tt,ked som prisla do poradne a doktorka mi oznamila,ze si musim ist polezat aspon na 3 tyzdne do nemocnice,lebo som otvorena na 1 prst a rodit teraz by nebolo velmi dobre...takze 3 nekonecne tyzdne stravene na posteli,moja cesta bola akurat tak na wc a nazad,aby sa nerozbehol porod namahanim...zvladla som to a prepustili ma domov s tym,ze o tyzden sa mam ist ukazat svojej gynekologicke...dosla som,jej verdikt znel otovorena na 5 prstov a ja som o nicom nevedela,bez akychkolvek bolesti...poslala ma domov s tym,ze ak by sa mi nieco nepozdavalo,tak mam utekat smer porodnica,pretoze to vidi tak ze uz to dlho nepotrva...no kde nic,tu nic a o tyzden dalsia poradna u nej,vysetrila ma a vraj som otvorena uz na 7 prstov!...nechapala,ze nemam ziadne bolesti nic a este povedala,ze mam viac ako polovicku "porodu" za sebou a ani neviem ako 😀...pytala sa ma,ci chcem na tu hodinu H kedy to vypukne pockat doma alebo ci ma posle do porodnice...tak to som sa uz sama pytala polezat si,lebo fakt to mohlo prist v kazdej sekunde...ale mylili sme sa,tam som si polezala este 5 dni,az kym som sa s mojou gyn. nedohodla,ze mi pichne vyvolavacku,pretoze som bola uz dlho otvorena a keby sa to predlzovalo,tak tym vyssia sanca by bola,zeby maly dostal zapal pluc...takze nechceli sme riskovat a dali sme sa nato...v nedelu 11.9. o siedmej mi dali klystir,o pol osmej sup na salu,pichli vyvolavacku kedy nastupili uuuplne slabunke bolesti,7:40 mi doktorka prepichla vodu a vtedy sa to zacalo stupnovat...ani som sa nenazdala,bolesti som mala kazdu minutu,ktore trvali asi 30 sekund...nebudem klamat,bolelo to dost,ale dalo sa to vydrzat kedze som este mala medzitym zelanie,aby mi pustili aspon radio 😀...este sa zo mna smiali,ze ine sa deru hore stenou uz a ja by som pesnicky pocuvala 😀...bolo 8:50 ked mi doktorka povedala,ze ideme nato (aj keby nepovedala,tak uz by som asi sama zacala tlacit,tlaky boli riadne) tak som tlacila o dusu,az kym som o 9:05 nepocula plac mojho Jakubka 🙂...sice trvalo mi to trochu dlhsie,pretoze bol na moje pomery dost velky,ale zvladli sme to obaja a hlavne zvladli sme to v zdravi 🙂...teraz mam skoro 7 mesiacov po porode a uz rozmyslam o druhom tehotenstve a tesim sa na porod 😉...P.S:zenicky,psychika robi strasne vela,tak zahodte za hlavu vsetky tie katastroficke clanky,videa na ktorych je porod opisany ako nieco,co sa neda pomaly prezit...teste sa nato,ze po tych bolestiach a trapeni,budete mat v naruci svoj najvacsi poklad,ktory stoji za to vsetko!

...nikdy nezabudnem na štrajk na Antolskej do ktorého som vhupla,rovnými nohami roku 2006..nikto nám neokúpal deti,nikoho nezaujímalo,že ma chytal zápal prsníkov a celé 4 dni som preplakala s malou,ktorá plakala spolu so mnou,4 dni neumytá,lebo nebolo na to čas,lebo všetci sa na nás doslova "vyprdli" 😠 a nikdy nezabudnem o rok neskôr tá istá nemocnica ako si všetci na mňa pamätali,pomáhali,až doslova "vysluhovali"len preto,lebo v posledný deň v pôrodnici roku 2006 ma prišla zachrániť moja mama s obrovskou sťažnosťou na vedenie a krátko nato prišla za mnou celá delegácia lekárov,prečo "som nič nepovedala,že je to až tak zlé..." 😅 z prvého pôrodu som sa hojila viac ako 2 mesiace,lebo som bola natrhnutá až na stehno,ktoré sa mi stále zapalovalo,druhý pôrod bol oveľa ťažší,ale na druhý deň som ani nevedela,že som rodila..takže je na čo spomínať.. 😵

Ja by som zacala este skor ako prisiel samotny porod...pretoze mi hrozilo, ze nieco take vobec nezazijem.
V cca 21. rokoch mi gynekolog oznamil, ze /pravdepodobne/ v dosledku uzivania hormonalnej antikoncepcie sa mi podari otehotniet len s velkymi problemami a mozno sa nepodari vobec. Bol to pre mna velky sok. V 28. rokoch, priamo pocas svadobnej noci sa nam podarilo /uz vo vsetkej pocestnosti 😀 / otehotniet. Asi babo cakalo kym budeme manzelia 😀 Neuveritelne sa stalo a ja som otehotnela uplne bez problemov. Od 15. tyzdna som sa zacala otvarat, babo klesalo. Kazdu poradnu som opustala so slzami v ociach, lebo som stale pocuvala, ze mi hrozi potrat, potom predcasny porod. Neostavalo mi nic ine, ako lezat. Lezat s nohami vyssie ako panva...nic prijemne. Lezala som takto 24 hodin denne, vstavala som len na WC a najest sa. Ziadne prechadzky, lebo hned som citila pichanie v krcku maternice. Lezala som takto skoro pol roka....skladala puzzle, strikovala biely minisvetricek 🙂 a pocuvala za oknom prebudzajucu sa jar ☹ Ked som dosiahla 37tt, radost bola ohromna a uz som zacala normalne fungovat. Tazsia o 20kg, ale stastna, ze mozem ist von. Prisiel termin porodu a Matusko nic. Umyla som okna a on nic. Na kolenach som vylestila dlazku a nic...len slabe bolesti krizov...a kontrakcie nikde....ale ked tie bolesti krizov prichadzali a odchadzali, popri klepani masa som sledovala hodinky. Kazdych 5 minut... Fiha, ale co tie kontrakcie? Stahy bruska? Zavolala som do porodnice, kazali mi prist sa ukazat. Odchadzala som vesela, ale to ma preslo ked mi 2.7. okolo 14:00 oznamili, ze si ma tam nechaju, kedze som 3 dni po termine. Kym sme vypisovali potrebne dokumenty so sestrickou, bolesti krizov sa stavali silnejsimi. Odisla som na izbu, a vraj ma vysetri doktor. Uracilo sa mu prist o 16:00 a zistil, ze som otvorena na 8. Pomohol s odtecenim plodovej vody a vtedy to zacalo. Pamatam si len teplu manzelovu ruku a skakanie na fitlopte. O 17:00 som sa premiestnila na porodnu salu a o 17:15 sme uz mali Matuska 🙂

Ked mal Matusko 1,5 roka, podarilo sa nam otehotniet druhy krat. Opat na prvy sup bez antikoncepcie 🙂 Opakovala sa historia, akurat s tym rozdielom, ze otvarat som sa zacala uz v 12tt., babatko klesalo dole a zaroven sa mji aj skracoval krcek maternice. Opat pol roka lezanie. Ale omnoho tazsie lezanie, kedze som uz mala 1,5 rocneho synceka. Nemohla som s nim ist von, nemohla som ho nakrmit pri stole. Jeho druhe narodeniny som oslavila s vedomim, ze na druhy den odchadzam do nemocnice, lebo stav sa zhorsoval a navyse som mala aj streptokoka. Po tyzdni ma v cca 36tt pustili z nemocnice so slovami, ze do 24. hodin som urcite nazad a porodim: Ha! Mylili sa! Prisla som opat 3 dni po termine 🙂 V noci o 03:00 mi odtiekla voda, naskakali sme do auta a rezali do nemocnice. Cestou nas zastavili policajti...teda chceli nas zastavit. Manzel sa len vyklonil z okna a zakrical, ze rodime 😀 Scena ako z filmu 😀 V porodnici sme boli o 03:15 a hned som hlasila, ze mam streptokoka, ze treba podat Penicilin a ze som mala rychly prvy porod. Nikto nic, ziadne vzruso. Napojili ma v klude na CTG - "pasy" a 20 minut monitorovali. Zistili, ze kontrakcie su slabe a ze porod este chvilu potrva - tak isto to bolo aj pri prvom porode. O cca 03:50 mi dovolili vstat, CTG ukoncili. POstavila som sa a citila ako sa Tomasko tlaci na svet. A vtedy sestricky chytili spravne tempo a pochopili o co ide 😀 Bezali sme vedla na salu, rychlo zhanali Penicilin /ktory by mal tiect min. pol hodinu pred porodom/ Zobudili doktora, ktory prisiel rozospaty a hladal este v klude zasteru a rukavice. Prisiel, 3x som zatlacila a mali sme Tomaska. Bolo 04:00 🙂 Prve na co som myslela bolo, ci nema aj maly streptokoka...nadej zomiera posledna, aj ked mi bolo jasne, ze ten Penicilin bol asi nanic. Doktor ma zacal zasivat a vtom som pocula ako nadava, ze si zabudol okuliare. Mila sestricka mu ponukla, ze mu pozicia tie, co ma ona na ociach, ze to si pozicala od kolegyne. Vdacny doktor ich prijal a povedal: Ej, no to som ozaj dako nanic zasil 😀 😝 🙄
Vsetko vsak dopadlo dobre. Streptokok nebol, ja som sa ako tak zahojila, z babatiek su uz chlapi. Jedine co ma poznacilo bolo to lezanie. Prijala by som aj tretie babatko - zrejme by som ho porodila uz niekde na ceste do porodnice 😀 Ale mam strach, ze sa pripravim o pol roka zivota mojich deti, ked budem musiet opat lezat. A tak radsej nepokusam osud a tesim sa z toho, co mam 🙂

mile mamicky moj pribeh prveho porodu kde som vobec nechce manzela pri porode 🙂 sa zacal dva tyzdne pred terminom,lekari mi zacali pozorovat malo plodovej vody no nik nic nerobil.samozrejme ako prvorodicka som sa bala tak nas den po termine vzali lezat,no manzel siel za vychvalenym gynekologom od nas z nemocnice a spytal sa ho co to znamena,ze mam malo plodovej vody.on povedal ze treba cim skor porodit a ze dojde zamnou samozrejme dosiel ako sa povie rozryl ma zospodu a poslal na izbu ze za dve hodky zasa pride prisiel po mna zopakoval a uz ma bolelo v chrbte :( dosiel 3 x no uz ked som liezla na kozu odtiekl mi plodova voda 🙂 a uz som volala manzelovy nech dojde 🙂 porod trval 3 hodky a 20 minut a narodil sa nam syncek Marecek po roku aj 3 mesiacoch som otehotnela ako blesk z jasneho neba 🙂 sice bolo placu ze je to skoro a trebalo sa s tym zosuladit ale za 2 tyzdne uz som sa tesila 🙂 tehotenstvo bolo dobre brusko male a mala prist mala Anetka,manzel po zazitku z prveho porodu sa uz az tak nehrnul na druhy no ja uz som si zasa nevedela predstavit ze tam nebude!tak sme vsetko nachystali ze fotky kamera a tak porod mal byt 29.12 no pretahovala som az o 5.55 rano 3.1 to zacalo :( nic iba take stlacenie pod bruskom sla som na zachod a pritlacilo ma na velku :( sla som do postele ze asi iba toto to bolo no za chvilu zasa tak som budila manzela ze nieco sa deje a sla som zasa na wc ale tam uz to zacalo tlaky a tak volali sme mamke nech dojde rychle kedze byva cez parkovisko bola u nas za 3 minutky to bolo 6 hod a 5 minut rano.mamka vosla dnu a povedala ze to uz nic volaj zachranku :( manzel ma z wc preniesol na gauc a uz som aj tlacila,prebila som placentu vystreila plodova voda a aj hlavicka 🙂 v tom dosli zachranari 🙂 3 muzi 3 sudicky 🙂 zatlacte pani a bola nasa mala princezna vonku 🙂 a to bolo 6 hodin aj 12 minut a uz sme boli 4 🙂 no zaver nadiktujte meno , my ze ANETA a nas syn na rukach manzela vyjaveny co sa deje zacal plakat ze on chce DIDI a tak manzel povedal ze Diana!takze nas marek vybral sestricke meno 🙂 a to su moje dva porody 🙂 aj ked pri tom druhom som stastna ze to nakoniec takto dopadlo da sa povedat ze stastne 🙂 no mohlo sa stat kadeco :(

my sme mali planovane porody pri prvej dcerke nam zistili v piatok bielkoviny a v pondelok nam dali vyvolavacku a po osmych hodinach uz bola na svete nasa Vanesska a druhy porod nam naplatovali tektiez koli porodnej vahe a polohe KP v pondelok nam robili SC a bola na svete ani nie pol hodinke nasa Victoria.... obe velmi milujeme a uz by sme si nevedeli zivot bez nich predstavit

Ahojte tak prispejem teda ja ja svojím zážitkom z pôrodu našej prvej a zatiaľ jedinej dcéry.Pôrodu som sa teda skoro vôbec nebála, nepociťovala som strach skôr zvedavosť že aký bude práve tem môj pôrod.Dva týždne pred termínom som to chcela mať už za sebou a preto som vyskúšala asi všetky babské recepty ako si privolať pôrod (sex,umývanie okien,chodenie po schodoch....) ale nijako mi to teda nepomohlo.Deň pred termínom som si ešte vybehla shodisko v paneláku a nechala to tak s myšlienkou že určite to na ďalší deň nebude,veď iba 5% žien rodí presne na termín.Manžel bol na nočnej a ja som konečne prespala celú noc bez poslíčkou,takže keď sa ma po ptíchode z nočnej opýtal že či ešte nič tak som mu povedala že nech je v kľude že to ani náhodou nevyzerá na nejaké to rodenie 🙂 ďalej som teda zaspala o pár minút pri prevaľovaní na druhý bok mi praskla voda.Ináč Niagáry k tomu houby 🙂 Manžel hneď stres a panika že ide sa.Ja som sa však ešte pekne šla osprchovať, prichystať a asi o hodinku o osmej ráno sme dorazili do špitála.Počas cesty sa objavili už aj prvé kontrakcie,po vyšetrní som bola vlastne otvorená na dva prsty,manžela poslali domov nech sa vyspí,a ja som si pekne predýchavala.Okolo desiatej som bola už na tri prsty otvorená tak sme zavolali naspäť MM,ten dorazil skoro hneď.Dlho netrvalo a bola som na štyri a mohli sme ísť teda na pôr.stôl to som sa tešila že ako parádne rýchlo to ide, bolesti už boli dosť neznesiteľné, na stole na boku to bolo priam na nevydržanie,všetká bolesť mi šla do krížov a teda ani po kontrakcii som sa nedokázala uvolniť pretože tie kríže šialene boleli.Napichli mi teda aj oxytocín že sa to pekne rozbehne ani manžela už nepustili na cigaretku že už sa bude rodť ale teda sa pekne mylili.Hodinky ubiehali a ja stále nič žiaden postup, sestrička mi skúšala pomocť rukou roztiahnuť bránku a pri treťom pokuse som jej povedala že nech prestane lebo....Už som naozaj nevládala a kričala nech už ju konečne zo mňa vyberú a prosila malú nech ma toľko netrápi.Nakoniec okolo pol šiestej sa mladá doktorka rozhodla privolať skúsenejšieho kolegu, objavil sa môj gynekológ a pre mňa to bolo naozaj úľava že je to práve on.Skúsil malu pootočiť ručne,napichli mi už asi tretiu infúzku z oxytocínom a odišli na nejaké konzilko k pacientke.To už šiel manžel na tu cigu lebo bol úplne mimo.A späť ho už ani nepustili.To čakanie na doktora bolo príšerne,sestrička len pri mne sedela a držala ma za ruku.Potom došiel doktor a neviem nejako si to ani presne nepamätám len som počula slova kklište alebo sekcia,hneď som prikývla na sekciu a už ma brali na sál,pichli spinálku a to bolo najväčšia úľava na svete poviem Vám.Malá sa teda narodila niečo málo pred pol siedmou a ja som bola asi najšťastnejší človek na svete keď mi ju ukázali a mohla som ju pobozkať.Manžel mi ešte po ceste na izbu pekne poďakoval a bol taký zlatý,dojatý 🙂) Takže môj pôrod proste hrôza a des ale stálo to za to, a som ochotná to podstúpiť kľudne ešte raz.

Moj porod? Nadherny,uzasny,krasny a neopisatelny. Od prvej kontrakcie po posledne zatlacenie trval presne 21 hodin. Od 23:00 do 20:00. Moja polovica sa kazdu pol hodinu budila s otazkou ,,uz ideme?,, O tretej rano mi to uz zacalo liezt na nervy,tak sme teda isli. Na porodnej sale som stravila 10 hodin,ale sestricky boli uzasne a celkom sme sa zabavili. 😀 Otvarala som sa asi 1cm za 2 hodiny aj to na silu s pomocou lekara. Anjelik sa narodil zo 7 centrimetrovej dierky presne o 20:00 s vahou 4380g a 52cm a z prveho pohladu som si zapametala len jeho vajka. 😀 Mala som zahmleny pohlad, preto ze mi tiekli slzy od stastia. 😀 A ked mi ho priniesli, v hlave som mala stale otazky: toto je moj syncek? ako je to mozne? je iba moj? taky krasny a len a len moj? 🙂 Aj 10x by som si porod zopakovala,lebo ten pocit stastia ktory vas pri nom naplna je proste neskutocny. 🙂

krasny pribeh

http://blog.rodinka.sk/blog/detail/clanok/rodil...