Nespracovaný prvý pôrod

No ja neviem,ale co vlastne ta dr urobila zle? Moja je skusena dr, roztahovala mi zadok a porodila som na druhe zatlacenie. Dcera mala 3600g a ziadne potrhanie,syn (prvy porod) 3000g a potrhal ma. Dokonca pri mojej dr rodila kamoska a tiez bola potrhana hrozne. A to opakujem,ze dr je fakt odbornicka. A to,ze jej prajes zle a nech trpi,nie je spravna cesta. Urcite navstiv psychologa

A doplnim,ze syna som rodila 19h z toho 7h uz brutalne bolesti,nevladala som ho vytlacit,tak mi sestricka stlacila brucho. Keby to neurobila,neviem ako by to cele dopadlo. Kedze ja som nevladala vobec

Ahoj, chápem, že máš z toho zle pocity, traumu. Naše slovenské pôrodníctvo je na Tom veľmi veľmi zle. Presne si opísala to, čo sa robiť nemá, ale u nás sa to robí a žiaľ aj niektorých mamičkám to pripadá normálne. To, že použili zakázané metódy pri pôrode, že nerešpektovali to, že chces zmeniť polohu a nerešpektovali tvoje tlačenie je veľmi zle, no teraz to už nezmeniš. Musíš nájsť spôsob ako to prekonať, lebo týmto škodia znova iba sebe. Skús nájsť organizáciu, ktorá sa týmto veciam venuje (napr. Žennske kruhy) alebo nejakú dulu, oni by ti vedeli odporučiť aj odborníka, ktorí sa týmto veciam venuje. Prajem skoré vyliečenie sa z traumy.

Je mi luto, co prezivas. Bohuzial porod je nepredvidatelny, kedykolvek sa to v priebehu moze zvrtnut a moze mat katastrofalne nasledky. Porodnicka, co sa na tebe ucila… neviem, nebola som tam, ale pokial sa ucia je potrebne tam mat aj skuseneho kolegu a nieze sa mu zavola, az ked sa nieco pokasle.
Ja by som urcite tej dr. Nezelala nic zle, kazdy lekar hocijaky je odbornik ma urcite pacientov, ktori nie su s jeho pracou spokojni, vid prispevok vyssie. Nepraj jej aj ty nic zle.
Urcite navstiv odbornika a pracuj so svojimi pocitmi. A chapem, ze je to tazke ale skus sa nato pozerat pozitivne. Mas urcite krasne zdrave dieta, ktore ti robi radost a dava lasku. Prezila si narocny porod, aby si sa mu stala mamou.
Prajem vsetko dobre

@patus_2 ako nase zdravotnictvo je ake je,ale ja z jej prispevku nemam pocit,zeby urobili nieco proti jej voli. Ved pise,ze zazmatkocala a povedala,ze to nejde. Pretk jej sestricka ponukla ,ze dieta vytlaci a este sa jej aj opytala ci moze! Je mi luto,ze ma traumu,ale netreba sudit,ked ona sama nemusi pamat vsetko co sa stalo a mi netusime vobec

Preco si sa rozhodla to riesit teraz? 13 rokov je tak rozne dlha doba. Udialo sa nieco co ta nakoplo? Predpokladam ze par rokov si cakala ze to odzneje same, ale ked sa tak nedialo, nemala si chut to riesit uz davno? A alebo to odznelo a len teraz to vyplavalo na povrch?

Prepáč ale po tak dlhej dobe sa zbytočne týrať? Príde mi to blbe a zbytočne. Sústred sa na prítomnosť či chceš aby ta niekto ľutoval máš tu potrebu? Bolo to veľmi dávno zabudni na to a užívaj si život ….

Zažila som podobne menej hrozne a bez učenia sa ako prvorodička som sa všemožne pripravovala ale teória je teória ... Tiež som zazmetkovala netlačila etse má aj doktor s predchádzajúceho dňa dosť nasral a zneistil...no skrátka dopadlo to tak po dvoch dňoch vyvolávacka...lebo už som 14 dní prenášala... Doktorka aj primár tri sestry či koľko všetci na mňa vraveli so všetkých strán no v tej chvíli som nevedela čo mám robiť tak som radšej robila najmenej ako sa dalo...úplný skrat...ešte že tam bol moj muž...mne ale nástrih urobili tak som sa nepotrhala... A sama si myslím že ten nástrih niekedy treba... Ale zato z tlačenia na hrudník som mala neskutočne bolesti ešte takmer pol roka... Dokonca som mala podozrenie aj za zlomené rebro... Moje pocity ale boli opačne bola som vďačná za pomoc a že sa dieťatko narodilo zdravé a bolo ok. Pripísala som to samozrejme ako chybu hlavne sebe že ako prvorodička som si to jednoducho nevedela predstaviť keďže to bolo prvú krát... Ale nevyčítam si to prišlo mi to že moje telo skrátka takto funguje že na prvý krát som vo všetkom dosť streser..ale zároveň som mala aj veľmi silnú popôrodnú depresiu a tiež ten kontakt s bábätkom a tak..bolo to náročné ale široká to našťastie prešlo... a ďalšie 3 pôrody som sa už vôbec nebála vedela som akosi že už viem ako to bude a že to zvládnem sama a aj to tak bolo... Veľa síl na spracovanie tvojho zážitku ti želám odpustenie je náročná vec ale silná...

Nechcem zľahčovať tvoju situáciu, ale lekár bez atestu na Slovensku nemôže ísť ani sám k pôrodu, atest trvá 5 rokov, takze nejaké tie skúsenosti mala. Lekári nie sú všemohúci, ruptúra je pomerne častá vec pri pôrode. Nerozumiem prečo slovaci majú tendenciu neustále hovoriť o tom aké je zdravotníctvo na SK, veď Česko a Slovensko má špičkových odborníkov, sme jedna z mala krajín kde rodia deti lekári. Deti pri pôrode niekedy zrotujú a možno si lekárka musela vybrať menšie zlo, že ri kázala tlačiť. Nevieš aké by boli následky, keby pri trčiacej hlave rozmýšľala, ako čo spraviť aby si sa ty nerozbehala. Ale samozrejme mi je ľúto čo sa ti stalo.

Chapala by som to, keby ti poskodia dieta... Ak mas dieta zdrave, tak si porodila slvele a vobec neries ako....keby si doma, mozno by stw umreli obaja.. Tak naco sa v tom stale rypes? Ak to to nepreslopomoze len psycholog, ktory ti pomoze sa s tym vyrovnat...a uvedom si jedno, porod je vzdy taky a taky... Nik nevie aky bude, mozes si chystat vselico porod je vzdy nepredvidatelny. A hlavne dakuj Bohu, ze zijes a aj tvoje dieta je zdrave.. 🙏😊A ostatne hod za hlavu.. Ubera ta to o radost z pritonosti

@petulda333 tak ja si myslím, že úkon, ktorý je zakázaný, sa nemôže urobiť či so súhlasom alebo bez neho. Je nebezpečný, zakázali ho a preto sa robiť nesmie. Nechranenie hrádze, zlá poloha (čo cítila aj autorka), tlačenie na brucho, bolestivé šitie, toto by sa stavať nemalo.

a uz to mas dobre zahojene?Naco na to myslis? Su aj horsie veci,nebud taka precitlivena ,ved bolesti uz mas za,deti zdrave .Vies mohla si sa aj ty pripravovat na porid napr s anibalom,,mozno aj skuseny lekar by ta tak odrodil.Doležite je,ze sa tebe a dietatku nic nestalo a vsz si toho.

Ja som sa tiež pri pôrode príšerne potrhala, a tiež mi tlačili na brucho, lebo som už nevládala, pôrod bol vyvolavany 4 dni, ale teda ani mi nenapadlo priať lekárke niečo zlé, možno keby nepostupovala tak ako postupovala tak by som tu nebola ja, moja malá dcéra, alebo aj obe, to nikdy vedieť nemôžeš.. Som vďačná za to, že mám zdravé dieťa. Tiež na ten pôrod nemám najlepšie spomienky, v máji ma čaká ďalší ktorý verím, že bude lepší, ale teda žiadna panika sa nekoná.. A ty by si to mala riešiť s nejakým odborníkom, keď sa po 13 rokoch nevieš spamätať z pôrodu, aky určite zažilo veľa žien, niekedy to proste nejde tak ako z príručky..

Ahoj autorka, je mi luto, co prezivas.
Ja som syna rodila pred 15 rokmi. 17 hodin, bolesti, neotvarala som sa, bola som unavena, vypanikarena, a este mal nepravidelne ozvy. Vo vysledku - sitie zhruba ako Ty, aj ked ma vdaka Bohu nastrihli, pretoze by som dopadla s rovnakym poranenim ako Ty - rozthrnuta az po konecnik. Zial, krpaty bol v zlej polohe, a v porodnych cestach uz ho nevedeli dootacat, takze siel bokom. Ale v zivote by mi nenapadlo vinit za to lekarku, pretoze ta naozaj robila, co mohla. Ze to bolelo, no ano, zial, porod nie je wellness pobyt. Lekari sa primarne musia starat o to, aby sa dieta aj matka z toho porodu dostali zdravi, a az sekundarne o pohodlie.
Mimochodom, druhy porod bol tak rychly, ze ma nastrihnut nestihli, a mala som 22 stichov,
Treti porod prakticky bez akehokolvek zasahu, bez nastrihu, ani jeden jediny stich.
Vsetky deti plus minus rovnaka porodna dlzka a vaha, a napriek tomu 3 uplne ine skusenosti.

Tak sú aj také šťastné ženy, pre ktoré je jediným traumatickým zážitkom v živote pôrod. Píšem, že sú to šťastné ženy, lebo sú aj také ženy, ktoré toho traumatického zažijú v živote aj viac. Traumatické zážitky sa jednoducho vytesniť nedajú z mysle. To tam tak ostane. Jediná taká útecha asi je len to, že mohlo to celé dopadnúť aj tragickejšie.

@patus_2 zakazany? O tom pocujem prvykrat a ako by dr mala chhranit hradzu?

@petulda333 boze *my 🙈

Je mi ľúto že mas taketo pocity z pôrodu aj ked je to uz toľko rokov. Avšak nemozes vedieť ako by to dopadlo keby ti napriklad nezatlaci na brucho. nerobia to podla mna len tak, nemalo náhodou uz babatko male odozvy?
Moj porod tiez nebol ukážkový, bola z toho sekcia v celkovej anesteze, syna som videla az o 24 hodin, ale som vdacna za všetko co doktori spravili pretoze tu teraz moze byť s nami. Čo tam po jazve, som nesmierne rada ze je zdravy

@evabb35 presne tak 👌

začnem od konca - si plná neodpustenia a hnevu, lebo v hlave točíš a živíš dookola myšlienky, ako tebe bolo ublížené. Želáš si, aby trpela ako ty. Keby si jej ublížila a ona by trpela, zmenilo by sa niečo na tom, čo sa stalo?
Veľa žien prešlo podobným ako ty. Aj môj prvý pôrod končil tlačením na brucho, kde som zabudla na to, že rodím a bojovala som so sestrou o svoj život - o každý nádych lebo ma dusila, až mi oči z jamôk liezli. Ako som pri tom vytlačila syna dodnes netuším. Nastrihli ma, ale dotrhaná som bola tak, že som mala vnútorné stehy a vonkajšie - 16 stehov dokopy. Šili ma len 45 minút, ale bez lokálky. Hrýzla som mužovi zelený ochranný oblek, lebo už som nevedela, ako to vydržať a sestra ma povzbudzovala slovami, že iné to vydržia bez slova. V zrkadle som sa pár dní desila ženy s krvavými popukanými žilami v očiach a ich okolí. Opuchli mi nohy tak, že som si ledva našla prsty na nohách 🙂 ani šlapky som neobula, kvôli šitiu som si nesadla celý pobyt. Do toho vyduté črevo, naliate prsia, zdr. sestra sa mi smiala či také obrovské pestujem pre manžela. Za 4 dni v nemocke som spala možno 16 hodín dokopy, väčšinu dní odsávala mlieko ako dojnica a pri tom stála. Vlasy/tú zmotaninu/ som si prvýkrát učesala až po príchode domov. Doma som ešte zistila, prečo mi celý čas v nemocke odporúčali obklady. Moje šitie - tie hrozné stehy a boľavé miesto bolo na dve dlane obrovská čierna modrina. Ale! Bola som šťastná, že mám krpca. Akonáhle všetky veci boli zahojené (pár týždňov), aj moja myseľ už pustila spomienky, nech odplávajú. V priebehu nasledujúcich 5 rokov, som ešte absolvovala dva spontánne pôrody, boli úplne v pohode.
Veci sa dejú a budú diať, dôležité je zaujať k nim postoj, ktorý znamená posun vpred. Točenie v kruhu znamená, že si sa neposunula. Si väzňom jedného dňa svojho života. Raz som počula, ako v dzungli chytajú opice. (je to analógia na viaceré životné situácie) Do kokosové orechu dajú banán, ale keď opica banán chytí, nevie ho vytiahnuť, lebo otvor je malý a banán sa vzprieči dnu. Keby ho pustila, je slobodná. Princíp je aplikovateľný aj tu, pusti to. Choď k psychologovi, vyrozpravaj sa, a už sa k tomu nevracaj. Keď príde myšlienka s pocitom, nerozvíjaj ju.

@petulda333 svetová zdr. organizácia Kristellerovu expresiu jasné neodporúča a v mnohých krajinách je zakázaná. Či je zakázaná aj u nás presne neviem, ale máloktorá mamička, ktorá túto metódu podstúpila to má zapísané v záznamoch. A hrádza sa chráni teplými obklady, zmenou polohy, jemným.protitlakom, masážou hradze...

@patus_2 vdaka,to som vobec nevedela

@lienka.7 Dakujem, ale to, ze by si to ty nedovolila, mi nijak nepomáha, ked rodis, nie si v situacii rozmyslat racionalne, ci sa hadat s personálom, navyse vtedy som mnoho veci nechapala, mala malo info, a 25rokov, roztrhla som sa preto, ze dieťa vplyvom Kristelera rýchlo vyslo, nie preto, ze som nemala nastrih 🤦🙂

@petulda333 doktor je tam nato, aby chranil hradzu, inak to je fuserina, kazdy iny porodnik ak som sa zmienila o mojom poraneni (ruptura hradze 3.stupna s poskodenim análneho sfingtera nad 50percent), vzdy sa vyjadrili, ze to je zle vedeny pôrod, moja hlupa mala vtedy 25rokov, cize kolko mala praxe? Radosť rodit ak ides na blint

@patus_2 Dakujem, konecne niekto kto mi rozumie 😉 Uz som rozmýšľala, ze sa dulou stanem ja a tak možno zmazem cely ten otrasny zazitok

Keby bola hlupa,tak nezijes ani ty ani babo. Navstiv psychiatra,potrebujes ho ako sol. Takto v sebe nechat rast nenavist je zle

A nikdy nevies ci by si sa nepotrhala,aj keby vyslo bez pomoci. Poznam dost zien co boli potrhane a rodili bez pomoci

Ženy vy ste tu niektoré tak neempaticke 🙈 Mňa hrozne udivuje, ako nevieme držať spolu, ako idú ženy proti ženám, matky proti matkám. Stalo sa to jej, ale kľudne sa to mohlo stať hociktorej z nás, lebo naše zdravotníctvo je v takom stave v akom je . Doktori nie sú Bohovia. Robia chyby a učia sa a v tejto krajine ozaj niektorí lekári idú ešte podľa komunistických učebníc.
@ autorka je kludne možné, že máš posttraumaticku stresovú poruchu. Skús ist za psychológom. A nevyčítaj si to ❤️