Únava pri neplodnosti
ahojte borim sa s neplodnostou uz dlhsi cas, no v poslednej dobe mam pocit ze na mna vsetko pada, ze sa moj cely zivot ruca ako domcek z karat. pripravujem sa na ivf, moje zname tehotneju, niektore uz s druhym dietatom. citim sa unavena,nic ma nebavi, som bez motivacie, bez sebavedomia, bez nadeje. vsetky peniaze co s zarobim idu na ivf som samoplatca. citim unavu, okrem vstavania do roboty a dom. prac ktore su funkcne nevyhnutne nevladzem nic urobit, nemam chut stretavat sa s kamaratkami (vsetky maju deti a furt je vsetko o tom, ako kakali, kolko spapali)...stale rozmyslam nad tym preco ja a ako dlho bude mojho priatela bavit znasat so mnou tieto problemy (problem je vo mne) kym si nenajde zenu s ktorou bude moct mat deti. nemozem spat, rano sa budim unavena-cely den by som spala a v noci kukam do blba. co vam pomaha zvladat tazke chvile? cim si urobit radost? nechcem sa kvoli ivf napchavat antidepresivami (viem, ze by mi ich predpisali). strasne by som potrebovala dovolenku, no nemozem si ju dovolit ☹ ani neviem, ci mi mate co poradit, aspon som sa vyzalovala ☹
A tiez sa mi nechce s nikym stretavat, nakolko si uz pripadam ze kazdy na mna pozera ako na nejaku neplodnu postavicku z cirkusu. Lebo vsetci v mojom okoli su superplodni bezohladu na vek.
@gagik dakujem aspon vidim, ze nie som jedina.
@nicki447000 ja som skoro podobne na tom nic sa mi nechce mala by som sa niekam posunut co sa prace tyka . Tiez robim len to nevyhnutne lebo stale dufam ze budem tehotna nechcem zacat nic nove. Som sa rozhodla ze pojdem do kupelov vypnut a potom sa uvidi. Unas je problem v oboch tak aspon to bo muz je z toho naprasky a tak to vie ze nie je len on vinny ze nemozeme mat deti on vela veci moc preziva. Ja zatial beriem tehotnych na okolo v ramci normy pride mi luto ale to rychlo prejde nastastie len dokedy.
Nam to trvalo cca. 8-9 rokov, kym sme sa dopracovali k detom, ak ratam cas od zaciatku, kedy sme to zacinali riesit, pomerne skoro sme zistili, ze prirodzenou cestou to nepojde, tak som si postupne presla vselicim (moj obvodny gynekolog, potom gynekolog-endokrinolog, potom centrum CAR, zmena centra ... celkovo mam za sebou 2 potraty, 1 tzv. biochemicke tehotenstvo (testy pozitivne iba par dni, potom pokles a koniec), vyslo to az na 7. vklad (v 3. IVF cykle), cize nemocnicu som za tych par rokov videla niekolkokrat z rôznych dôvodov (diagnosticka laparka, 2x kyret po potrate, 2x hospitalizacia s hyperstimulacnym syndromom (z toho raz mi skoro "odisli" oblicky) ... a nakoniec 2 mesiace pred pôrodom v nemocnici, aby ma mali lekari pod kontrolou a aby sme to udrzali co najdlhsie .... a teraz mi tu behaju 2,5 rocne dvojicky ... tolko statistika, teraz k tej psychike: ja som to tiez prezivala rôzne, obdobie depresii, nechutenstva, bez nalady, nic sa mi nechcelo, nebola som schopna ani knihu citat a docitat, dokoncit nic co som si zacala, vsetky kamosky a baby z rodiny postupne otehotneli, dokonca aj take, co to neplanovali a v podstate ani nechceli, zakazdym taka riadna facka do tvare a odplakany vecer doma, ale islo sa dalej, nejako sa vzdy muselo ist dalej ... milion rad typu: venuj sa nejakej zalube, citaj, rob rucne prace atd atd mi boli nanic ... mne najviac pomahalo, ked ma napr. manzel vytiahol niekam na bicykel, nemusi byt dovolenka, ale prinutit sa robit nieco fyzicke, to mne vzdy najlepsie cistilo hlavu ... alebo praca v zahrade, aj to je super ...
a @gagik ver mi, mohlo sa ti stat vselico horsie ako neplodnost, aj ked to teraz tak mozno nevnimas a necitis ...
veru tak, kto nezazil (alebo aspon trochu nevidi do tejto temy), tak nepochopi ... 🙄
ja nie
@nicki447000 ja som uvažovala, dokonca si myslim, že ak by sa nam tie deti nepodarili, že by to pravdepodobne dopadlo, že ma nechá, nakolko si vobec neviem predstavit ze by sme zili len sami dvaja, ja by som sa asi uplne utrapila. A je mi ho aj ľúto, že musel natrafit prave na mna, castokrát rozmýslam , že by mu bolo lepšie keby mal nejakú inú a s nou deti...
@gagik
@nicki447000 dievcata, ja verim v lasku na cely zivot (bez ohladu na to, ci deti su alebo nie). my sme sa s mm brali s tym, ze v dobrom aj zlom... uz sa dlhsiu dobu snazime o dieta a nic, problem je u mna. nie teda taky, ze by sme urcite nemohli mat deti, ale kludne sa to stat moze... no clovek nikdy nevie. do CARu sa nechystam, peniazky minieme radsej na dovolenku 😉 manzel je mi velkou oporou, zahlasil, ze deti predsa nie su jediny zmysel zivota a dokonca to berie aj s humorom, lebo vypotil, ze teda asi by mal zacat makat na tom, aby bol aspon milionar, ked uz deti nebudu 😀 takze tak. ja sa nechcem teraz utrapit kvoli tomu, ze sa mi nedari otehotniet. snazim sa mysliet pozitivne, cvicim, meriam bazalnu teplotu, sem-tam kupim nejaky vitamin, cajik pre dobry pocit a verim, ze raz sa zadari. a ked nie, tak si mozno adoptujeme 🙂 a to, ze vsetci naokolo su tehotni a rodia ako hrusky (kolegyne, kamosky, rodina) o tom mi moze niekto rozpravat, mam pocit, ze vsade naokolo same brucho, len ja nic 😠 ale aj to mi akosi prestava vadit, kazdy mame svoj zivot a je vela ludi, co maju pekne zdrave deti a aj tak su nestastni, lebo riesia zas ine problemy...
@paskolinka no zo zaciatku som to aj ja brala športovo, bola som mlada, tiež som riešila dovolenky a hlavne som verila ze sa nam to podari , ale ked zacali pribudat roky a s nimi neuspechy tak uz to az tak sportovo neberiem.
@gagik ja uz tiez nie som najmladsia. ja uz som sa vlastne vydavala s tym, ze je najvyssi cas zacat pracovat na potomkovi, presli dva roky a zacinam sa na to pozerat trochu inac...
@gagik
@nicki447000 ahojte kočky. riešim podobné problémy ako vy. chyba je tiež vo mne a tiež som vnútorne riešila, či nemám manžela nechať ísť a založiť si rodinu s niekym iným. našťastie mám ale manžela, ktorý je otvorený aj adopcii, takže ak nebudeme mať vlastné tak si adoptujeme. prekvapil ma tým, že pri jednom určite nezostaneme. čo sa týka depresii, tiež ma zvyknú prepadávať, ale začala som chodiť jednej pani psychologičke, ktorá so mnou robí body-terapiu a kraniosakrálnu terapiu. a od vtedy sa mám o niečo lepšie 😉
@paskolinka ja som sa vydavala relativne mlada, takze ma nenapadlo ze budem neplodna a dlho mi to este akoby nedochadzalo,ked prisli prve problemy. Mozno o to horsie bolo to zistenie ze som s tym vobec neratala ze to dojde az takto daleko.
co sa tyka adopcie, tak ani to si neviem predstavit, ze by mi to nahradilo tužbu po vlasnom dietati.
@gagik ja som tiez vobec neratala s tym, ze bude problem. nemavala som ziadne gyn. problemy, nebrala som HA, v rodine maju deti vsetci, manzel tiez zdravy... a vidis. ja som si myslela, ze otehotniem urcite na prvy sup, najneskor do 2-3 mesiacov a mesiace plynuli a ja zakazdym sklamana. spociatku som to brala ako nespravodlivost, ale uz to neriesim 😉
@gagik ja zatial tiez nie som v stave, ze by som podala ziadost o adopciu, lebo si nie som ista, ci by som to cudzie dieta vedela mat rada ako vlastne. ale beriem to ako moznost. ak o par rokov stale nic nebude, tak mozno ta nasa tuzba po dietati bude taka velka, ze sa na to dame. poznam pary, co si adoptovali, deticky su zlate a oni vyzeraju spokojne...
no proste neviem, som uz s nervami uplne v koncoch, nevidim ziadne riesenie svojej situacie.
dievcata som uplne na tom rovnako..depresivna..melancholicka..nic ma nebavi...
Po neuspesnom iui...ktore vyzeralo nadejne..a dlasich zlych vysledkoch sme si povedali, ze si ideme uzit leto..dame niektore veci zatial doporiadku ( stitnu zlazu, hematologiu) Objedname sa aj inym lekarom.. a az ked bude dobre vysledky mozme skusit ivf...
My uz rozmyslame o adopcii, citim to tak..chcem dieta....a tuzba je taka velka....ze to je neznesitelne a viem, ze tym by sa naplnila diera v srdci....
Uz mam i treti rok psika...ale ten tu dieru nezalatal...tiez sa nestretavam s ludmi...kamaratmi..nejak to momentalne nezvladam..musim to prekonat...dostat sa psychicky do pohody...a potom to bude lepsie....
Ahojte, ja riesim nieco podobne, uz cca 2 roky, momentalne som v procese dalsieho ivf a dokonca dnes prvej navstevy na upsvare kvoli adopcii 😉 .... depky nemam, v zime to bolo horsie, asi aj tym hnusnym pocasim, ale aj preto , lebo sa snazim vsetky negativa odstranovat, ako je zmena prace atd...asi mi aj pomohlo, ze vieme vsetky diagnozy a som aj viac menej zmierena s tym, ze to nikdy nevyjde. aj ked mi to je luto ,ale bohuzial, nemozem za to ani ja ani moj muz. takze odporucam ist na vsetky mozne vysetrenia, odkedy viem co a ako, depky nejake nemam.
mam pocity nespravodlivosti, stale premyslam začo to mám, niekedy mam pocit že som si to "obsrala" za vsetkych, co tieto problemy nemaju.
@radina mne tiez velmi pomohlo, ked som zistila, kde je problem.
@gagik presne viem o com hovoris. ja som tiez stale videla okolo ludi (a niekedy stale vidim 😉 ), co by si to viac zasluzili ako ja. nemas to za nic, takto to nefunguje... ale vies co? nedavno som sa dozvedela, ze kamoska je tehotna a sucasne jej partnerovi diagnostikovali takzku chorobu. a vtedy som si uvedomila, ze by som s nou za nic na svete nemenila...
@silvik1 Tak prve co som spravila, tak som sa tam vybrala osobne, dostala som tlaciva, ktore som vyplnila odniesla im ich, ale ide to aj cez mail. Potom som cakala kym sa nam ozvu, lebo pridu k tebe na kontrolu aj oni z upsvaru, aj teta z miestneho uradu 🙂 vlecie sa to niekolko mesiacov, lebo aj to prve stretnutie so psychologom kym sme si zladili tak presli dva mesiace. ... ale uz sme zacali. Je tam povinnych 26h sedeni na urade vratane psychotestov atd, a az potom ta zaradia na cakacku do poradovnika , ktory je dooost dlhy, cize dieta uvidime asi az o take 3r , zavisi aj odkial si, ale v BA su najkratsie cakacie doby. cize cim skor zacnete, tym lepsie. 😉
@nicki447000 ahoj nicki...nesmut, to ti nepomoze...som v rovnakej situacii s plodnostou, az na to, ze my problem ani "nemame"... ☹ a na to, ze nemyslim, ze ma mm opusti. tuto myslienku okamzite vyhod z hlavy. mozes si ju privolat. muz nejako vyciti, ze si vo vztahu neista a zacne uvazovat, ze preco..a mozno by naozaj mal odist? mozno si to zelas? - taketo otazky mu pojdu hlavou a ked nie priamo, tak aspon v podvedomi...vyslovene ho svojim postojom vyzenies zo vztahu. to je cele zle...
ja mam tiez zo dna na den menej kamaratok, lebo tehotneju jedna za druhou, vytvaraju svoje vlastne spolocenstvo tehuliek a mamiciek, kde su presne tieto kakačkovo-papačkove temy a nic ine... ☹
skus napr. namiesto jedneho ivf ist na dovolenku... oddychne si tvoje telo, ale hlavne tvoja duša 🙂 my stale ivf odkladame, mam z toho strach... ☹
navrhujem ti toto: chodte na socialku, podajte ziadost o adopciu (trva to roky, tak budete mat kopu casu v priprave si to rozmysliet) a peniaze z ivf min na pekny vylet...napr. maroko, gruzinsko, ruska tajga..ziadne typu more, hotel..ale nejake dobrodruzstvo, kde si uplne odputas mysel... my tak cestujeme po balkane...Boli sme v Bosne, Rumunsku, Bulharsku, teraz planujeme Albansko na jesen. Otehotniet mi to sice nepomohlo, ale aspon som sa z toho este nezblaznila. 🙂
Vela ludi hovori, ze niekedy to pride ked to neocakavas - toto je blud, lebo po takom dlhom cakani sa ani neda neocakavat...ale urcite je to lepsia kvalita zivota ocakavat len tak na okraji duse, ako sa od ovulacie kazdy den sledovat, vsugerovavat si tehotenske priznaky, testovat kazdy den dvakrat uz tyzden pred mrchou a podobne...presla som obe varianty a ver mi, ze ta prva je ovela lepsia 🙂 ved aj tak aj tak, ci budem stresovat ako blazon, neotehotniem o nic skor, ako mi je to sudene... ☹ tak sa snazim mat aspon v pazi, aj ked niekedy to nejde a chyti ma depka, ale rychlo to zase zazeniem.
Podobné diskusie
Prečítaj si, čo potrebuješ vedieť o otehotnení.
Naše mamičky spísali skvelé rady, ako otehotnieť.
Dôležité je poznať aj príznaky tehotenstva.
Zisti, kedy má žena plodné dni.
Kedy a ako používať tehotenský test?
Zisti viac o tvojom tehotenstve týždeň po týždni alebo si prečítaj, ako prebiehajú jednotlivé mesiace tehotenstva.
Nepoznáš termín pôrodu? Vypočítaj si ho v tehotenskej kalkulačke.
Modrý koník ti prípadne napovie aj pri neplodnosti.
Ja zom na tom uplne rovnko. Ivf-iek mam uz z sebou niekolko. Plus mam stavy uzkosti a strachu , ze co ked sa mi to fakt nikdy nepodari, beriem to tak ze by to bol pre mna konec sveta, dalej mam pocityy strasnej nespravodlivosti, ked vidim ako to ide vsetkym ako po masle, chodim aj k psychologicke ale moc mi to nepomaha. Ja neviem ci sa mi mohlo stat v zivote nieco horsie ako tato hnusna neplodnost.