Umrelo mi dieťa

Ďakujem za link....už som to tam pozerala...ale tam aspoň všetci vedia, čo ich dieťatku bolo...preto som vytvorila novú tému....
Či ešte niekto žije v takej strašnej nevedomosti ako ja....

@misiacik1989 ☹ úprimnú sústrasť. 😢

😢😢😢

☹ úprimnú sústrast.

dievčence....ďakujem...ale to mi nepomôže...skôr by som prijala pokec s niekym, kto je / bol v rovnakej situácii.

@misiacik1989 Ahoj,v prvom rade vám prajem úprimnú sústrasť. Je tu jedna mamička,ktorej tiež umrelo dieťatko a nevedeli prečo.jej nick je lienka525..Dúfam,že sa nenahnevá..možno ti to pomôže,ak si s ňou popíšeš...

dakujem...skusim jej napisat...

Uprimnu sustrast a vela sil ani si nedokazem predstavit ake to musi byt tazke 😢

je mi to strasne luto...uprimu sustrast :(

😢😢😢😢😢😢 uprimnu sustrast,,je to azda najvecsia rana v zivote matky ,,ani si nechcem predstavit ,keby som bola na tvojom mieste,,,vela sil prajem

@misiacik1989 ahoj, v prvom rade úprimnú sústrasť, je mi veľmi ľúto čo prežívaš. prešli sme si tým tiež pred 3 rokmi... tiež sme vtedy žili v nevedomosti a tiež lekári nevedeli príčinu... ale sme sa nevzdávali a trvalo to niekoľko mesiacov, no nakoniec sme sa dopátrali.

nespoliehaj sa len na lekárov, s ktorými si bola v kontakte, pátraj ďalej...

my sme vtedy totiž ani netušili, že ak by sme sa príčiny úmrtia našej dcérky nedopátrali, znovu by sa nám prihodilo to isté... vďaka zisteniu dg. sme absolvovali liečbu počas ďalších tehotenstiev a teraz máme vďaka 2 zdravé dcérky.

prajem veľa, veľa síl.

@misiacik1989 ahoj nam zomrel maly v januari. Lekari netusia pricinu a my stale cakame na pitevnu spravu z nemocnice

@michala.s ale pitevna sprava predsa nechodi pol roka...prebohaaaa, to kde sme.

@vilma7 ked nevedia co hladat moze to trvat aj rok, boli sme na to upozorneni.

@misiacik1989 v prvom rade urprimnu sustrast, ale ak neboli ziadne priznaky ani nic, nejedna sa o syndro nahleho umrtia dietata? Zdrave dietatko nemoze predsa nahle umriet...☹

@michala.s veľmi smutné... ☹ od januára čakáte na správu? tak dlho?

v našom prípade ani pitevná správa nestačila... v našom zdravotníctve sa veľa vecí robí povrchne... uzavreli to len ako bližšie nešpecifikované vrodené ochorenie pečene s následnými komplikáciami, ktoré boli bezprostrednou príčinou smrti...

len vďaka inému lekárovi, z inej krajiny, na ktorého sme natrafili náhodou sme trvali na ďalších dodatočných vyšetreniach na patológii a len vďaka tomu sme sa dozvedeli konkrétnu dg., ktorá by nám inak vzala aj ďalšie deti...

@curious_george predpokladaju novy druh autoimunitneho ochorenia, ale zakial niesu vysledky su to len dohady.

@michala.s o niečo podobné išlo aj v našom prípade... ochorenie, kedy už počas tehotenstva bunky z tela matky prechádzajúce cez placentu cielene napádajú bunky pečene bábätka v brušku "mysliac si", že ide o cudzorodé bunky... takto vlastne zničia pečeň dieťaťa.

ak sa dieťa s tou dg. dožije pôrodu (často umiera ešte v brušku vo vysokom štádiu tehotenstva), choroba je maskovaná celkovo zlým stavom pripomínajúcim sepsu (čiže lekári riešia v prvom rade to) a v drvivej väčšine prípadov zostane neodhalená... 😖

@curious_george citala som si vas pribeh uz viackrat.

@michala.s prajem vám v živote už všetko len to dobré.

@curious_george dakujeme

Dobry den.chcela by som sa zdoverit so svojou bolestou.pred rokom po dlhsom case sme uz s mužom necakali a navstivili iscare v ba.tuzba po spolocnom dietati bola velika.zaziadali sme si o IVF a cakali.este pred tym sme vyskusali hormonalnu liecbu.ktora vysla na prvy krat!tak som sa potesila a muz tiez.avsak po injekcii som brala duphaston cez ktory som v obdobi ocakavanej menzes raz zakrvacala a neskor spinila takto to bolo asi 3 cyklusy.neskor mi dr zistil ze mam placentu preavia marginalis a musim lezat.v tom case zasahovala k branke a uz vtedy sa rozpravalo o cisarakom reze.cele tehotnestvo bolo o lezani a lezani.uz mi sibalo.avsak prisiel 29 tt vecer.postavila som sa a zaliala ma krv.moj muz ha v rychlosti viezol do nemocnice za co mu velmi dakujem.tam sa ukazalo.ze aj ked placenta sa dvihalaa a nezasahovala do pôrodných ciest vo vrchnej casti sa zacala odlupovat od steny maternice.nasledovala akutna sekcia.ked ma prebudili ani som netusila ci moj chlapcek zije.neskor prisiel moj muz na izbu a hovori krasny chlapec.plakal velmi.skoncili sme na antolskej maly na vysokospecializovanej jiske.ked som ho videla na druhy den plakala som vycitala si ze som mohla nieco urobit.vsetci mi hovorili aky je krasny.naozaj bol dychal sam uz na druhy den na treti mu dali aj hadicku prec.sikovny moj maly hovorim si.no dr z oddelenia neustale mi hovoria mliecko si odsavajte vase pekne stoleroval.tak ja som si zdimala prsia lisaje mam dodnes len aby moje dieťatko malo.pridem na dalsi den a oznamia mi ze malemu stupla zltacka dva krat vracal a nizka akcia srdiecka.hned mi bolo do placu.na druhy den normalna doktorka (druha smena)a vam nepovedali ze maly dostal umelu vyzivu lebo nemame mliecko a dva krat ju vyvracal?tak som opat išla zdimat prsia.s placom.posledny den v nemocnici pondelok rano som si bola odsavat a pozeram ze moj syn v intervaloch sa skruca od placu a bolesti.pytam sa neboli ho brusko?oni ze nie.pridem domov po tyzdni v nemocnici.za tri hod pride moj muz z pohľadom vydeseneho dietata a oznami mi ze nasho syna prevazaju z antolskej na kramare nakolko antolska ma "spickove"inkubatory pre nedonosenych nema ziadneho detskeho chirurga.samozrejme na kramaroch nam oznamili ze ma perforaciu crievok.t.j.ze mu praskli crievka od prepapania.nakolko nedonosene deti nemaju dovyvynutu traviacu sustavu.vysiel dr z jisky a oznamil nam ze ma infekciu a hovineka vsade v brusku.ale nemoze ho operovat pretoze prisiel v tak zlom stave ze to uz musel mat 3 dni.padla som na kolena pri vete.vas syn ma 10%sancu.moj chlapcek maly.noc prezil na kramaroch na jiske na liekoch.utorok ho 3 hod operovali.neprezil.moj syn zomrel.zil tu 8 dni.bol krasny moc ho milujem.neviem sa s tym zmierit.preco sa to stalo mne?co som zle komu urobila ze mi zobralo dieta?moj muz sa snazi ma podporovat.neviem kolko vydrzi.pytam sa ho kazdu chvilkundookola to iste.preco.kedy to preboli.najhorsie je ze by som chcela cim skor otehotniet ale po mojej akutnej sekcii.strate krvi kde zevraj zachranovali mna a moju maternicu.nemozem min 2 roky.a co potom?bude sa to opakovat?co ak ano?budem mať opäť placentu zle?alebo co oapt mi ho zobere boh k sebe?tak velmi sa bojim mat druhe dieta.co som podcenila?prosím poradte.pomozte lebo mne sa zit nechce.zeny na antolskej sa same vzdavaju babatiek.fetacky idu rodit tretie a davaju ho automaticky na adopciu.preco mi ho zobral?bola by som dobra mama.neviem to pochopit.a mozno budem potrebovat nieciu pomoc...ale neviem ako zit bez neho.neviem ako si robit druhé . Pretože ten strach je tak velky. Už je to tri týždne a neustale citim tu istu bolest. Neviem sa dockat mementu ked nam daju maleho urnicku. plus stale neviem co sa deje.co sa mu stalo. a stale cakam na pitevnu spravu. ta ma prist az za mesiac. uz vobec nicomu nerozmiem...

@mirkabbb ahoj, je mi to velmi luto, viem ako sa citis, tiez mi zomrel syncek kratko po narodeni. Pridaj sa do skupiny mamicky anjelikov, tam je nas vela, co sme si prezili stratu dietatka, tam najdes rady a pochopenie skor ako tu. https://www.modrykonik.sk/group/2081/

@kitty88 ahoj, dakujem ti za reakciu. a ako to tam funguje? ja to moc neviem...treba to tam skopirovat alebo ako???dakujem ti velmi moc

@mirkabbb pridas sa do skupiny a mozes napisat svoj pribeh, popytat sa, s cim potrebujes poradit alebo len tak si vyliat svoje srdce, su tam uzasne chapajuce mamicky, ktore si prezili to iste...

@mirkabbb ahoj v prvom rade dovoľ aby som vám vyjadrila úprimnú sústrasť 🙁 to čo tu čítam je tak plné bolesti neviem ti pomôcť len som chcela napísať že ti posielam veľa síl aby si ti zvládla a aby si sa dočkala svojho bábätka ten váš synček je už hore anjelikom a verím že vám v tom pomôže aby si donosila krásne zdravé babetko pidielam silu nevzdávajte to bolesť prejde chodte s manželom niekde kde budete len vy dvaja rozprávajte o tom skúste tak nejako prísť na iné myšlienky aj keď to musí byť veľmi ťažké.. Ja sama dieťa nemôžem mať je to iny bôľ ale bonujem tak skús bojovať aj ty neboj verím že sa dockas svojho babetka myslíme na Vás

@bobricek1979
Ahoj velmi ti dakujem za povzbudenie, kiezby sa vedelo preminit na cas ktorý ma vsetko bude stat...Moj syncek sa volal Janko, po mojom muzovi. Malý ked sa narodil, bol v 29 tt. Kedze som zacala krvacat doma (odlucovala sa placenta) nasledovala akutna sekcia, cize mi nestihli ani pichnut kortikoidy na plucka, avsak narodil sa prvý den mal prístroj a na druhý uz len hadicku. Bol silny a verila som ze to zvladne. na tretí den uz dýchal uplne sam. Bola som hrdá na neho. Vo vnutri som si vravela, uz ked som ho nedokazala donosit do spravneho týzdna aspon on vie byt tak silny ze to zvladne. Prisiel 4 den na antolskej a dr mi oznamila v rýchlosti ze ma zvýsenu teplotu, dva krat vracal, zvýsena zltacka a nizka akcia srdiecka. Len sa mi podlomili kolena a prisiel plac. Na dalsi den mi druha DR. oznamila ze malý nemal mlieko, a ani oni nemaju tak mu dva krat dali umelé mlieko, ktoré nasledne dva krat vyvracal. neskor sa opat stabilizoval teda podla dr....Pýtam sa sestier z oddelenia ma moj malý nejaké zasoby mojho mlieka? tvrdili ze nie, tak som utekala odsavat na dalsi den mi druha sestra povedala ze ma v zasobe 80ml. skoro som odpadla. Neviem ako to tam maju porobene, ked kazda povie nieco ine. kazdopadne prisiel pondelok (mala som ist prec z nemocnice). Vo vnutri som citila, že ak odidem ze sa malemu pohorsi. ale to uz bola moja prepustacia sprava spísana a ja som bola zbalena. isla som si este na ich oddelenie odsavat mlieko. Pozeram na maleho ako krasne spi, ale ten spanok striedala intervalova placliva bolest. pýtam sa dr. neboli ho brusko, ona ze nie to je v poriadku. Moj muz prisiel pre mna a odviezol ma domov. do stupavy. prisiel za 3 hodiny a oznamil mi ze ho preventívne vezu na kramare, nakolko oni nemaju ziadneho doktora. chirurga, ze nieco s crievkami. Nasadli sme do auta a isli na kramare. tam nam doktor oznamil, ze malý ma perforaciu crievok. (prasknutie na niekolkých miestach, nakolko bol este traviaci system nedovynutý). Ale oznamil nam ze prisiel v tak kritickom stave ze ho nemoze operovat hned, a musia ho stabilizovat. tvrdil ze uz to musel mat 3 dni. a bolesti. ta predstava ma zozierala pomaly zaziva. prezil na liekoch a na samostatnom dýchani celu noc. utorok 25.4.2017 ho poobede isli operovat. nakolko som nevladala od placu ani dýchat moj muz isiel do nemocnice sam, kde cakal pred operacnou salou. zrazu mi vola s placom ze uz to tam sam nezvlada. sadla som do auta a letala za nim, hovorila som si ze my dvaja musime byt pri sebe a ja nemozem sobecky cakat doma na výsledok. prisla som objala ho a do 10 min dosla doktorka a oznamila nam ze malý operaciu neprezil. Ked nam vysvetlovali ze pri týchto detoch chodia lupou crievko po crievku, dierka po dierke odstrihnu a zasiju hovorila som si toto nemoze byt pravda. ta bolest ze som tu ja a moje dieta uz nie je tak silna a neopísatelna, ze dnes je to presne týzden a mam pocit ze sa nic nezlepsilo. akurat su tu tie pohlady ludi, ktorý trpia pri pohlade na mna, ako moj muz (ktorý neviem kolko este zvladne) a ja neviem ci im vycitat ze neplacu so mnou a hovoria o buducnosti ako o garancii ze bude vsetko ok alebo im vynadat ze sa tak isto netrapia. kazdopadne viem ze to je zle ale toto by som nikomu nepriala zazivat. take prazdno, nemat radost, nedokazat zachytit myslienku, sustredit sa na cokolvek. nejde mi to. bolest je silnejsia. Plus ten strach z mozneho druheho dietata je tak velký. momentalne som v stave ze sa chcem utapat v ziali. v kazdom pohlade do zrkadla sa vidim ako som este pred 3 týždnami nosila pod srdcom dietatko ktoré sme si s muzom vysnivali. ked vidim jazvu poviem si, katastrofa a nema ani zmysel. lebo co z nej vyslo uz neexistuje. moje telo je tak znicene a zhumplovane a to mam 28 rokov. ze mi je do placu. cela radost z toho ake sme mali mat krasne leto, ako som si chvile s mojim janickom predstavovala je prec. a ja len pozeram doblba a neviem co robit. neviem sa vratit ani k domacnosti k bezným cinnostiam. co horsie ze moj muž ich kvoli mojmu rizikovému tehotenstvu robil 8 mesiacov. a teraz ich neviem stale zacat robit ja. plus pocas toho ako som lezala doniesol domov moj muz kocik od znameho. moja mama zurila ze povera je povera. ja som si hrdo povedala na povery ja nedam. teraz uz viem a cakam kým ich moj muž, vsetky veci neodnesie z nasho domu niekam velmi velmi daleko. plus takto minulý rok som bola v praci presne 25.4.2016 prisla som domov a pred domomo policajne auta. (razia) mojho muza odviezli a ja som nevedela ani kam. kedy ho uvidim, komu volat, kedze som nebola doma zabavili nam aj mne uplne vsetko, vratane penazi co som mala po predaji bytu takze som nemala peniaze ani na pravnicku. v ten den som myslela ze umriem, nevedela som nic....a velmi to bolelo...moj syn zomrel presne 25.4.2017. je to nejaké znamenie si hovorim? alebo len blba nahoda? mam na cela napisane smoliarka? a nakladajte jej kolko este zvladne? muz mi hovori neboj sa este nas len krasne caka. pytam sa ho kedy?najradsej by som uz teraz bola tehotna. ale tak velmi sa bojim. keby mam prist este o jedno dietatko alebo by malo mat komplikacie umriem...neviem ako mam teraz zit dalej, ako sa tesit ze to druhe bude uz vsetko v poriadku. neviem ci navstivit doktora aby mi pomohol cez to prejst.? ja naozaj neviem...len prosím a teraz neviem koho ci boha? alebo prirodu? aby to prestalo tak boliet a aby mi dali sancu byt maminou zdraveho dietatka a aby som sa prestala bat. a skusila to este raz...velmi ta obdivujem ze si toto zvladla ako si zvladla. ja pri mojej sekcii mozem mat asi prve dalsie dietatko az za dva roky. a ten cas tak boli a pomaly plynie....mrzi ma ze nemozes deti mat, ale tiez sa nevzdavaj, isto s tým uz nejaký cas bojujes, takze silna musis byt, velmi ti zavidim. tiez by som sa chcela dostat tam kde si a bojovat. nuz nevladzem teraz.mirka

@mirkabbb Plačem tu s tebouMirka jw to ešte veľmi čerstvé a musí to preboliet bolo by fajn keby ste vypadli z domu aj s mužom niekde mimo toho všetkého čo ti ti pripomína malinkeho. Ta moja bolesť je úplne iná ako tvoja túto zvládať je veľmi ťažká no myslim si že si silná čítam všetko podrobne čo píšeš zvládneš to uvidíš skús sa zamerať na seba a muža povedz si že maly by to tak chcel daj sa doporiadku zdravotne a mysli na babetko ktoré príde lebo urcite príde ber to tak že po všetkom tom zlom príde obdobie ktoré bude krasne a budeš si to aj s mužom vychutnávať tak ako to on tvrdí uvidíš. Nechcem aby to vxznelo ako klišé no po zlom príde už len dobré uvidíš ten anjelik hore je preto aby si sa už len usmievala je to kruté že sa takéto veci dejú v tvojom živote no dá sa z toho odraziť len to chce čas.. Čas je najlepší liek je dobré že o tom píšeš a neuzatvaras sa do seba to je krok dopredu aj keď si to ešte skrz rodiny muža neuvedomujes som veriaca budem sa modliť za vás aj Janicka nech už sa len tešíte zo života verím že to tak bude ver aj ty

@mirkabbb Mirka velmi mi je luto co sa ti stalo, zelam ti vela sil a tvojmu chlapcekovi-anjelikovi je verim uz teraz dobre po tom vsetkom co si prezil.. Napadla ma vsak jedna vec, ktora mi vyplynula z tvojho clanku: malicky mal tie bolesti od zaciatku ako sa narodil alebo az ked mu dali to umele mlieko ? Moze sa vobec takemu predcasniatku davat umele mlieko ?