Som tehotná - neplánovane a bez radosti

@rachelgreen ahoj my sme ani jedno dieta neplanovali a hlavne pri malej nebol nikto nadseny iba ja som sa ako tak tesila ale vsetci mi cele dni vyvolavali aby som nebola sprosta a si to dala vziat kedze tiez sme mali s mm krizu ze ci chcem bt sama s dvoma detmi........lenze uz viem ako to je v brusku akopo porode ako s ato hybe vyvyja atd nedokazala som a nelutujem urobila by som to iste zas krizui sme prekonali a sme spolu dalej.......dieta je dar a nie vec ktora vyhovuje alebo nie ...ked pises ze city ochladli tak teraz mas dovod kde tie iti dat a kto ta velkymi citmi aj obohati.....urob ako ty uznas za vhodne len aby si nelutovala neskor niektore rozhodnutia........aj ked mozno budu zle casy ale ked to dieta pride obime ta a vidis ze si ta jedina neda sa to nicim nahradit a ani vycislit........ a financie vzdy sa najdu zrazu budes mat tolko ludi okolo seba co si ani necakala 😉 drzim ti palceky a gratulujem tes sa budes maminka budes tu pre niekoho ta jedina a nenahraditelna!! 🙂

Dakujem dievcata za reakcie. Neviem ako to zvladneme. Financne nie sme zabezpeceni, materska mi tiez nevyjde bohvieaka. Fianancne zasoby extra vysoke nemam. Uvazujem nad potratom, ale viem, ze je to skratovy stav z tejto situacie. Poznam sa, deti milujem, pred 2 rokmi som pocas vysokej chcela dieta, citila som, ze to zvladneme. Potom prisla vztahova kriza a to ma zasiahlo uplne v najnecakanejsom obdobi tehotenstvo. Vzdy som tuzila pocat za idilickych podmienok, snivala som o tom, ako sa budeme tesit, radovat, snazit o dieta. A hlavne po boku muza, o ktorom by som nepochybovala.

Ahoj, v prvom rade je mi ľúto že sa netešíš a že to nie je podľa tvojich predstáv a túžob, lebo nie je nič krajšie ako tešiť sa na bábo a z toho, že sa to podarilo. Ani nevieš koľko je tu žien, čo by si to s tebou s radosťou vymenili, snažia sa dlhé roky a nič. Chcelo by sa mi povedať, že všetko je a bude tak ako má byť, tak nezúfaj. Znie to tak nadľahčene, ako fráza. Krízy v dlhodobých vzťahoch bývajú, záleží na tom, v čom tá kríza pramení a ako sa s ňou vysporiadate. Vzťahy sa vyvíjajú... Píšeš, že veľa citov z vás vyprchalo, tak možno práve počatie bude pre vás práve tým novým štartérom na opätovné uvedomenie si vzájomnej lásky, vzájomnej potreby, jedinečnosti, dôležitosti, čo pre seba znamenáte, aký poklad ste dostali a je len pre vás dvoch a o vás dvoch. Podľa mňa je dobre, že si si vzala voľno, lebo nič sa neje tak horúce ako sa navarí, zastav sa, popremýšľaj nad všetkým čo bolo, je, bude alebo môže byť, ak dáš či nedáš šancu, usporiadaj si hodnoty aj sama pre seba, čo pre teba znamená v tomto momente, ale aj pre budúcnosť rodina, dieťa.. a čo práca a kariéra. Čo z toho môže počkať a ako dlho, čoho si schopná sa vo svojom živote vzdať a bez čoho si nevieš život predstaviť. Skús brať veci pozitívnejšie, porozprávaj sa o tom všetkom s partnerom, o tom čo ťa trápi, čo ťa teší. Vie už o tom, že si tehotná? Preber to kľudne s mamou, podporí ťa, upokojí, dodá energiu, prijme ťa určite s láskou... ale nemala by si vynechávať ani partnera, lebo je to väčšmi o vás dvoch. Je to tvoje dieťa, vaše dieťa.
Držím palčeky nech nájdeš pre všetko zmysel. 🙂

@rachelgreen
Podle meho je super vzit si dovolenku, ale odjet nekam sama, popr. spolecne s nastavajicim tatinkem nebo kamaradkou..
kazdopadne ne k mamince nebo s maminkou...

Musis se rozhodnout sama, jinak budes litovat a vinit z rozhodnuti druhe..kdyz ne hned, za rok, dva, deset.. 😉

@rachelgreen City sú raz hore, raz dole, na vzťahu treba pracovať. Láska nie je len o pocitoch, jeden pre druhého sa musí občas aj obetovať. Veľa spolu s partnerom komunikujte - o všetkom. Nenapísala si, či si to už povedala drahému. Ja som bola tiež v šoku, keď som sa dozvedela, že som tehotná - ešte mám pred sebou rok štúdia, tiež žiadna materská nebude, mm je učiteľ - plat nie je bohviečo. Ale postupne som sa začala tak tešiť na malé, že si to už inak neviem predstaviť. Určite mám občas chvíľky, že ako to s nami bude, financie, škola... Ale ja verím, že všetko sa dá zvládnuť. Nestrácaj odvahu, bábätko ti dá toľko lásky, že nič nebude neprekonateľné!

@rachelgreen ahojky 🙂 potrat si určite veľmi dobre premysli, je to niečo, čo už nevezmeš späť, a čo ťa bude ťažiť do konca života. to dieťatko, ktoré v tebe rastie, predsa nemôže za to, že ste sa vy dvaja s partnerom odsudzili - a zaplatiť za to životom je podľa mňa kruté. a možno vás práve toto dieťatko zasa spojí a oživí váš vzťah 🙂

je tu veľa kočiek, ktoré už o miminko prišli, je to obrovská strata, a ešte vzdať sa ho dobrovoľne.... ☹ skús si situáciu riadne premyslieť, poraď sa s maminou, určite to bude ťažké, keď tie financie chýbajú, ale keď sa uskromníte, tak by ste to určite zvládli.

@rachelgreen ak sa rozhodnes dieta si nechat, tak vedz, ze toto rozhodnutie nikdy neolutujes. momenty, ked dietatko uvidis 1x na ultrazvuku, ked ta prvy krat kopne, ked sa na teba prvy raz pozrie, neskor usmeje, pohladi, objime, povie mama...su jedinecne a nicim nenahraditelne.

..pomozem ti,viem v akej si situacii,poznam to...drz sa,dietatko si na100%nedaj vziat,viem je to zle...moze byt horsie -kontaktuj ma,pokial to bude v mojich silach skusim ti pomoct...NEVZDAVAJ SA STRACHU

@veonka pre mna praca, kariera urcite neznamena viac ako dieta a rodina, ale v tejto situacii neviem triezvo uvazovat. Takto to byt nemalo. Vzdy som sa dusovala, ze ja len do usporiadanej rodiny a so zazemim. No clovek mieni, pan boh meni. Citim sa ako v zlom sne, to ma mrzi. Chcela by som sa tesit, ale nevidim dovod. Vsetky moje plany, vizie o mojej rodine, buducnosti, o tom ako a s kym budem zit mi prave padli. Ale je to cerstve. No netesim sa. Vcera vysiel jeden test negativny, tak som sa tesila, ze to bol plany poplach. Spravila som dalsi, bol opat pozitivny. Lekarom potvrdene nemam, ale ms sa nedostavila uz 8. den, pobolieva ma podbrusku, stale mi treba cikat. Uz si nerobim nadeje, ze by tomu bolo inak. Len prijat tento fakt je naozaj tazke.

@rachelgreen viem,že je ťažké triezvo uvažovať, ale musíš, inak možno urobíš niečo čo ťa bude celý život ťažiť. Ono to väčšinou tak býva, že veci nejdú podľa našich predstáv a to, na čom nám najviac záleží a čo si najviac chránime, na čom si zakladáme a o čom máme tie úplne najjasnejšie predstavy, sa udeje proste inak. Ja sa tiež snažím vyrovnať vo svojom živote s tým "takto to byť nemalo"... ale je! a čo teraz? už to nejde vziať späť, nejde urobiť inak, proste nejde to inak. V tvojom prípade asi uvažuješ nad možnosťou, že to bude inak, keĎ si bábo nenecháš. Ale nebude to ináč, lebo túto situáciu zo svojho života nevymažeš, je tu, je to takto a ináč to už nebude, nech bude riešenie akékoľvek. Ja mám 7 rokov priateľa, už skoro 2 roky ho presviedčam aby sme dieťa mali, náš vzťah to tiež poznačilo a teraz, keď sme sa práve začíname snažiť už nevládzem čakať na ten výsledok, som netrpezlivá, tie 2 roky ma vyčerpali o trpezlivosť, ktorú som mohla mať, mohla som to prežívať uplne inak a užívať si snaženie, tešiť sa.... Miesto toho som pomaly zrelá do blázinca a otázky nad hodnotami, partnerstvom, mojimi predstavami ako to celé malo prebiehať... ver mi, toto je tiež môj zlý sen. Žobrať o dieťa nie je úplne ten najlepší pocit 🙄 a tiež som si to predstavovala ináč. Určite aj môj partner si to predstavoval ináč, možno sa tiež cíti ako nejaký stroj na výrobu detí. ... je to dlhý príbeh, nepatrí sem a nakoniec, nechce sa mi ho ani spomínať, iba to, že je o tom: celé to malo byť ináč... ale to nič nerieši pátrať už po tom ako to malo byť, veci sa nevrátia, treba to nehať plynúť a ono to nejako bude. Ja osobne by som si dieťa nikdy nenechala vziať, lebo by som sa bála, že iné už nemusí prísť. To by bol pre mňa osobne najhorší a najtrpkejší údel. Presne ako si povedala človek mieni, pán Boh mení, sme ľudia a nie sme všemocní a mnohé musíme s pokorou prijať. Je to čerstvé, ale bude dobre, skús to prijať, ja verím tomu, že sa budeš onedlho tešiť z bruška, z pohybov a zo svojej novej role ženy-matky. Možno aj tvoj partner, ktorý to podľa všetkého ešte nevie, zareaguje pozitívne a zhodnotíte, že spolu to všetko zvládnete. Čo sa týka ekonomickej otázky, to je úplne bežný problém, ktorý riešia všetci, väčšinou sú schopní pomôcť rodičia.

@rachelgreen vztah prechadza roznymi obdobiami, roznymi skuskami... raz city vyprchaju, potom zas nadobudnu silu... treba si to premysliet

@rachelgreen A co na to potencionalny otec dietata? Nezvazovala si sa o tom porozpravat v prvom rade s nim?

partner to vie, a je sklamany tym, ze sa netesim. Nevie ma vobec pochopit, nechape coho sa bojim, ze mala by som jasat a preto je aj prchky teraz na mna.

Ahoj ja mám sestru, ktorá bola raz na potrat a stále si to vyčíta ☹ Ja by som na tvojom mieste sa porozprávala s priateľom ak by to nechcel riešiť tak by som si dala pauzu, ak by to bolo možné tak by som ostala do konca pracovať a užívala si tehotenstvo ako sa len dá, Bábo je najkrásnejší dar na svete 🙂 po pôrode by si nastúpila na materskú a ak by si s bábom ostala sama je to troška ťažšie, ale ked je už dieťatko väčšie tak aj situacia je ľahšia. Ja som s dcérkou bola tiež sama, ale po čase mám priateľa, ktorý by si ju aj osvojil a nerobí vôbec v deťoch žiadne rozdiely 🙂 🙂 A malú by som nedala za nič !!!

@rachelgreen a on to babatko chce? on sa nan teda tesi? urcite by ste si mali spolu sadnut... sravit spolu niekolko dni (ak spolu nebyvate), ved na definitivne rozhodnutie este cas mas... vyuzila by som to na rozhovory s partnerom...

@rachelgreen - nasa mala bola tiez neplanovana a ta faza "soku" a odmietania si pripustit, ze to tak je trvala dlho. Clovek mysli predovstkym na to, o co prijde, coho sa bude musiet vzdat - lebo to, co ziska este nepozna. V praci si dost dlho na to, aby si pri porode ak budes robit do toho 34.tyzdna dostala peknu matersku a nikto ti tri roky doma byt nekaze. Zostanes tak dlho, ako sa na to budes citit. Potrat by si si neodpustila. Ver mi, ze ked uvidis to tlcuce srdiecko na ultrazvuku - nedokazes to. Lebo je to uz malinky zivot. To babo bude ako ty. Bude sa ti podobat, bude mat tvoje gesta. Ja ked pozriem na dcerku, neviem si predstavit, ze by taka mala dokonala osobka dnes nebola medzi nami. A veru sok bol velky na zaciatku, ja na vyske, v praci, drahy zil v inej krajine na tisic kilometrov daleko a spolocnu buducnost sme neplanovali, bol to prijemny vztah, ale nic viac.... a kde sme dnes? Manzelia s dvoma detmi a stastny 😅 Zivot je velmi klukata cesticka, ale ver mi, to dieta, to je to najlepsie, co sa ti moze stat. Aj tu na koniku si najdes kamosky, s ktorymi sa budes moct poradit, ktore su rovnako dlho tehotne ako ty, podrzia ta vo vsetkom. Len o veciach rozpravaj a nedus to v sebe, u mna sa to odzrkadlilo v hroznej poporodnej depke 😔

@rachelgreen ja len tolko k tomu, ze takto o rok budes najstastnejsia mamina na svete 😉 😵 😵 to co sa nam dnes zda nepochopitelne a nezmyselne, sa nam zajtra moze javit ako krasny dar 😉

@rachelgreen ja som bola na tom podobne ako ty, akurat s dost vacsim rozdielom, ze som zila v krasnom, harmonickom vztahu, ale o dietati som nechcela ani pocut...tiez som skoncila VS, zacala podnikat, rozbiehala som si pracovne aktivity a v tom - babo na ceste...prerevala som hodiny na zachode, manzelovi som vynadala, no hroza des, co musel so mnou prezivat...este mi do toho byvalo aj prve tri mesiace fasa zle, takze som si len nadavala, ze naco mi to bude apod.....ale chvalabohu ma clovek 9 mesiacov, aby sa s touto (niekedy necakanou) situaciou vyrovnal...ako mizli moje tehotenske nevolnosti, mizli aj moje negativne stavy, zacalo mi rast brusko, kupovala som si tehotenske veci, pomaly som zacinala nakupovat vybavicku a odrazu som sa nevedela dockat babatka🙂drzim ti teda palce, urovnaj si vztah s partnerom, a aj ked nie, nezabijaj maleho cloviecika v tebe...je to naozaj bozi dar 😉

@rachelgreen tiez sa mi stalo takmer to same....ak mas pocit ze to s tym muzom nema zmysel, skonci to, ale malemu daj sancu...docasne budes sama a potom pride ten pravy ktorý vas bude lubit obe/oboch 😉

@rachelgreen moja nechod na potrat ak je co i len minimalna sanca ze to zvladnes. pozri otec dietata ti tiez musi nieco prispievat. po polroku pri najhorsom pojdes do prace a nieco vymyslis. alebo existuje adopcia. vsetko ti pisem preto lebo vsetky co vyslovene bojujeme o dieta vieme aky je to dar a ake je to tazke. mnohe zeny nemozu mat deticky. ja som po umeloma este nemam vyhrate a to mam len 25 rokov. ak mozes nechaj si to. poznam ludi kt. otehotneli aj v 17 tich a zvladli to. mam taketo krsnatko. trapili sa. ostala baba sama, ale teraz je stastne vydata a uz ma druhe. momentalne ma tiez 25. velmi vam drzim prsteky tebe a babatku. daj sancu mimi aj sebe

Ahoj Rachel.
Napriek stavu, veľmi Ťa prosím, mimino si nechaj, deti nám dávajú toľko lásky, že to niekedy nechápeme... Keď by sa nedalo inak, radšej ho daj na adopciu: aspoň by si tým mohla darovať veľa šťastia a radosti tým, ktorí sa úporne snažia o dieťatko, a nevychádza im to. Alebo sa obrátiť na nejaké charit. centrum, viem, že u nás jestvujú ľudia, ktorí majú v tomto veľký záujem - v zmysle akoby adopcia na diaľku - finančne podporujú tých, ktorí plánujú ísť na potrat, ale napokon nejdú. Pekný deň, a: po každej noci raz vyjde nový deň, po každej búrke znova vyjde slnko.

@rachelgreen pokial partner dieta chce a ako som pochopila,tak sa na male aj tesi,tak si urcite dietatko nechaj.Ja som tiez otehotnela po burlivej manzelskej krize v dobe kedy sme stavali dom a dosli nam peniaze a este som ostala od zaciatku doma,pretoze mi bolo strasne zle.....zo zaciatku som sa tiez velmi na babo netesila a velmi som si to vycitala.....cele dni som len zvracala a manzel bol bud v robote alebo na stavbe....na dokoncenie chybali peniaze a do toho kupit komplet vybavicku pre dietako....mala som z toho strasnu depku.......na jar som sa chcela rozvadzat a na jesen som bola tehotna......planovala som to uplne inak.....tesila som sa,ze dokoncime dom a potom otehotnem a budem si tehotenstvo uzivat a namiesto toho som cele dni stravila hlavou v zachode......ale vsetko to preslo.....manzel sa o mna ukazkovo staral,po krize ani stopy a financne pomohli rodicia......a ked babatko zacala kopat,tak som plakala od radosti a teraz sa naseho chlaceka uz neviem dockat 🙂

@rachelgreen ked to parnter vie tak on sa tesi s tej spravy len ty nie?? spravne som to pochopila??
tak to uz vobec nechapem....treba sa s partnerom porozpravat a vyjasnit si veci co vas trapia navzajom....vas vztah vyriesit !

@rachelgreen - no, ja si myslim, ze kazdy, kto zbada na teste //, je v soku - aj ten, kto babatko planoval. V tej chvili prebehne v hlave 2000 informacii, co vsetko to obnasa a bude obnasat. Tvoje pocity su uplne prirodzene, najma ak ste babatko neplanovali. Ale obvykle to chce cas (dovolenka bola urcite spravne rozhodnutie 😉 ), neboj sa. Casom si na myslienku tehotenstva zvyknes a budes sa na veci divat inak. Ja sa pripajam k tym, co by si babatko urcite nechali. Podla toho, co hovoris, mas urcite dostatok casu si vsetko premysliet, vsetky "za" aj "proti". Ja si vsak myslim, ze rozhodnutie nechat si dietatko neolutujes nikdy. Rozhodnutie vzdat sa ho mozno ano (ale mozno ani nie, zavisi od Tvojej povahy, okolnosti, a vela, vela faktorov).
Inak, aj kamaratka mala podobny problem, sice vztah fungujuci, ale tehotenstvo obrovsky sok - planovali az ovela neskor. Predychavala dlho, teraz je v 2. trimestri a na babatko sa nesmierne tesi. Hlavu hore, ako vravis, ziadna kasa sa neje taka horuca, ako sa navari. Urcite sa rozhodnes spravne, nech je to akokolvek 😉

@rachelgreen no ja som otehotnela nečakane v máji minulý rok.dieťatko sme nechceli.chcela som ísť na potrat.pýtala som sa svokry(ona bola na potrate)aké to bolo,potom mám známu na pôrodnici a jej som sa pýtala ako sa tie baby cítili.niektoré sa stým ťažko zmierňujú a trápi ich to celý život,že vzali nový život.ja som na rozhodnutie mala len týždeň,keďže mi prvý test vyšiel pozitívny v 7tt.nakoniec sme sa rozhodli bábo si nechať.no odmietali sme to stále.v 16tt nám vyšiel DS ešte tam sme rozmýšľali čo s bábom ak bude mať DS.že ho nebudeme ľúbiť.celé tehu bolo zvláštne pretože city neboli také,aké som zažívala pri prvej dcérke.potom nám nastali komplikácie v tehu a to už sme sa o malého začali báť.ked sa narodil ja som sa na neho pozrela a nič.ked som ho dojčila sedela som ako nejaký stroj bez emócii a citov.doma som dostala ešte popôrodnú depresiu a kričala na neho,že ho neznášam a pokazil mi život(aká som bola sprostá).láska k malému prišla až ked mal 2mes.a bola som sním v nemocnici a teraz ho ľúbim a za nič by som ho nedala.

@rachelgreen ahoj .... ttvoju situaciu poznam... ja som si skolu nedokoncila zo zdravotnych dovodov cize amm ukonceny len jeden rok sš .. .s priatelom sme takmer 3 roky a babtko sme neplanovali , ale stalo sa a obaaja sme boli v soku... mne ms meskala 16 dni a az potom som si urobila test... vies ono je to o tom ako ti baby hovoria o potrate nepremyslaj vobec je to podla mna vrazda.... vies my fin.situaciu nemame vobec dobru ja nepracujem a mm nieje nastalo zamestatny ale ver ze ked budes mat cokolvek mas aj rodicov a tí ti vzdy pomozu... my to tiez nemame s pritelom bohviekae ruzove ale snazime sa .. .ked som to prvykrat videla na sone bola som odrazu snastna a zacala som sa velmi tesit a teraz ked som uz v stvrtom mesiaci tak uz by som to nevymenila za nic na svete je to nadherny pocit ked vies ze ti v brusku rastie nieco krasne a malinke ktore ta bude vzdy milovat nadovsetko na svete lebo budes jeho mama... ja sa tesim na prve pohyby ked ucitim a nato vsetko .. .ako bude brusko viac a viac rast... ale zaroven mam strach ako to uzivime a veci podobne ale viem ze ked clovek chce da sa to... ja som tiez nebola vychovavana v bohatsve ... rodicia obracali kazdu korunu

Je to na tebe.ja som bola na tom tiez zle psychicky atd fin problemy,barak nedokonceny strasne stavy a dotoho 2neplanovane tehotenstvo.pytali sa ci si to nedam vziat ?ustali smeto uz je vsetko o.k.nebanujem.

Ahoj moja ja si myslim že nie všetko je take čierné ako sa zda.Čo tvoj partner povedal na tehotenstvo?Ja ti poviem tak ja čakam teraz 3babätko a strasne vela uvazujem ako to bude ved vsetko ide hore muž tiež poslednu dobu dostava na výplatnej paske menej a menej ale ten poci t keď ma malinke kopne je neopisatelný.My sme napriklad k prvemu synovy prišli ani neviem ako ,boly sme slobodný vela sme nesexovaly lebo on byval inde aj ja ale stalo sa vzali sme sa a sme šťastny mame jeden druheho a poviem pravdu nevimenila by som ho za nič na svete,Je moja opra ale viem že ak by sme nečakaly syna tak určite by sme neostali spolu ale hovorím neľutujem. 😀 A keď sme pri tom babätku ,mam sestru ta sa snaží oň už asi 5.rokov a nič ,je stoho zufala ale mam aj druhu sestru a mala cele tehotenstvo utajovane takže hneď po porode ho brali na adopciu.Neviem či ti to nieako pomože,rozhodnutie je na tebe ale rozhodni sa dobre aby si jedného dńa neľutovala prajem ťi pekny deň 😉