Tehotenstvo, pôrod a psychické problémy
Ahojte, začnem rovno bez omáčok. V detstve som bola týraná a zneužívaná, následkom čoho sa u mňa vyvinula porucha osobnosti a depresie, úzkosti a anorexia. Kým som na to prišla, že vlastne toto všetko súvisí a dostala som diagnózu, ubehol nejaký čas, ale hneď a zaraz som to začala riešiť.
Podstúpila som hospitalizácie, terapie a brala som lieky, všetko poctivo podľa odporúčania lekárov a psychologičky. Deti som pôvodne mať nechcela, asi to bol následok traumy z detstva, ale postupne som asi dozrela do štádia, že by som bábätko chcela, že sa naň cítim.
Budem mať 37r. Lieky už neberiem, som vyrovnaná, pracujem a fungujem normálne. Samozrejme, nie vždy je to ideálne a občas mám "svoje stavy".
Partner zatiaľ bábätko nechce, obáva sa, že to nezvládnem psychicky, že sa mi vážne zhorší stav. Proti nemu ísť nechcem, neklamem, nemanipulujem, ale teda vie, že už cítim, že je najvyšší čas. Netlačím, neotravujem, ale jemne nadhadzujem túto tému a z NIE sa stalo, teraz nie, čo vnímam ako úspech. ,
Hovorila som o tom s psychologičkou aj psychiatričkou. Psychiatrička je naklonená skôr adopcii, aby som sa vyhla hormonálnemu koktejlu, ktorý so mnou môže vážne zamávať a mať dlhotrvajúce následky. Psychologička je skôr za tehotenstvo, že prípadné problémy budeme riešiť v terapii a za pochodu ako vzniknú (ak vôbec vzniknú).
Chcem sa spýtať, je tu žena, ktorá má vážnejšie psychické problémy a tehotenstvo a pôrod boli v pohode? Aj materstvo neskôr? Objavila sa u vás depresia alebo psychóza? Zhoršil sa vám psychický stav? Myslím nejako závažne, že ste sa nemohli starať o dieťa alebo trebárs aj len mierne, prípadne vôbec, že všetko v pohode?
Rada si prečítam rôzne odpovede, ale prosím, ženy, chcem upozorniť, že sa tu bavíme o vážnych veciach, nie "neboj, nič sa nestane" alebo "dieťa je radosť, všetko zvládneš", "nestresuj" a podobne. Lebo nie je to pravda, láska nezvládne všetko a doplatí na to nakoniec bábo a vlastne celá rodina. Ďakujem.
@gomboska85 podľa mna je najdôležitejšie mat podporu partnera - budúceho otecka. Bez jeho podpory by som to toho - tehotenstva nešla
@gomboska85 Ahoj. Áno. Pred tehotenstvom som mala depresie panicku poruchu. Brala som lexaurin a citalec. Keď som otehotnela lieky som vysadila. Celé tehotenstvo bolo v pohode. A pri pôrode to prišlo. Panicky atak... psychóza. Po pôrode ešte horšie. Doktor mi odporúčal prestať kojit. Ja som za každú cenu kojila a bolo to zle. Asi tak pol roka. Potom to Vďaka Bohu prešlo. Teraz som opäť tehu, a bohužiaľ občas ma chytá panika ale verím že mi Pán Boh pomôže. Začala som brať magnezo a guajacuran trošku to pomáha. Nechápem prečo mám tu depresiu a z čoho doma je všetko ok ..neviem si to reálne vysvetliť.
@mamina0078 Ďakujem. No adopcia, to je náročná vec. S partnerom nie sme proti, ale jednak či sa budeme javiť ako vhodní rodičia pre dieťa, ak mám ja nejaké problémy, resp. nejakú psychiatrickú históriu. Ja myslím, že pre traumatizované staršie dieťatko nie som vhodná ako mama. Jedine malé bábätko a na to budeme čakať dlhé roky a či sa nebudeme stále posúvať nižšie, lebo uprednostnia zdravých a manželov. :(
@pribinak No tak to určite nie. Neviem si predstaviť, že by som sa sama zariadila a jeho postavila pred hotovú vec. Obzvlášť ak viem, že jeho pomoc a podporu budem potrebovať.
@gomboska85 Ahoj, tvoj pribeh sa necita lahko, klobuk dole, ze si sa dala dokopy a vies normalne fungovat. Osobne si ale myslim, ze takto polozena otazka ohladne dietata nie je uplne spravna. Nepoznam zeny, ktore mali takuto minulost, a tehotenstvo, alebo neskor materstvo zvladali horsie alebo nezvladali, lebo iba maloktora svoju minulost aj realne prizna. Poznam ale zopar zien, ktore sa tvarili, ze zivot je gombicka a potom to nimi zamavalo. Myslim si, ze spravny postoj je ten, ci to dieta chces alebo nechces. Lebo ak sa raz rozhodnes dieta mat a budes k tomu pristupovat zodpovedne - rozumej pravidelna navsteva psychologicky, atd. tak to pokojne mozes zvladnut a vychova tvojho dietata ti moze naopak pomoct preliecit to tvoje zranene v tebe. Ja presne take zeny poznam a su z nich skvele mami, lebo sa im vdaka ich vlastnym detom podarilo spracovat vsetko zle z vlastneho detstva. Nehovorim, ze to bude lahke, ale nikde nie je napisane, ze hormonalne zmeny musia byt apriori iba zle. Co ked naopak teba pocit vlastnej rodiny a uspesne zvladnutie porodu, tehotenstva a tak naopak nastartuje k este lepsiemu zivotu ako doteraz? Ja som aktualne tehotna a nemam ziadne hormonalne vykyvy, ktore by vyrazne ovplyvnovali moju osobnost negativnym sposobom. Nie je to vobec ziadne pravidlo.
@vanda323 Vanda, ďakujem, možno je to príliš osobné, ale brala si "len" lieky alebo si mala aj terapie, kde si riešila, čo prečo a pod?
@gomboska85 Mala som aj terapie. Ale záver bol že proste bolo toho veľa na mňa. Skoro som sa vydala . Mala deti. Asi som nebola na to pripravená. Mňa inak kto pozná bližšie ten povie že neverí že mám deti. Že ja som ešte dieťa....
@karolina2019 Ďakujem. Je pravda, že dieťatko (hormóny) môže pomôcť, ale zase viem, čo ma destabilizuje: málo spánku, nedostatok režimu, napr. aj hlad alebo prejedenie (dedičstvo anorexie). Ale zase byť nevyspatá z roboty a vlastného dieťaťa je možno rozdiel. Neviem, len uvažujem.
@vanda323 Chápem, no ja som tiež také dieťa v podstate. Mám vinou toho znásilňovania a bolesti zastavený emočný vývoj. Zastala som v 17r. akoby, emocionálne a sociálne, nie inteligenčne. Správam sa normálne, dospelo, zodpovedne, veci mám v poriadku, ale môj muž to napr. vidí, keď ma porovná s inými partnerkami, čo mal.
@gomboska85 ono, zabudla som napisat, ze vela bude zavisiet aj od partnera a mozno pomoci rodine. Vsetko sa ale da zariadit. Ak nepomaha rodina, stale si vies pomoct opatrovatelkou. Ako vravim, nebude to uplne lahke, ale to nie je ani u zien, co nemaju za sebou to co ty. A su maminy, ktore sa v tom uplne najdu a vobec im nevadi, ze spavaju 4 hodiny denne. Toto vsetko je tak velmi individualne, ze jedine co moze rozhodnut si ty a tvoja vola. Su zeny, ktore maju jedno dieta a nariekaju na ihrisku ako to nedavaju a pride mama s tromi, vesela vysmiata a zivot gombicka.
@karolina2019 No toto je ono, teraz si trafila klinec po hlavičke. On sa bojí, že ostane na všetko sám a ja budem kdesi na psychiatrii ležať. On vidí takéto horory. Ale ako môže sa to stať. Keď sme spolu začali, bol pritom všetkom, polícia, výpovede, trestné oznámenie, pobyt na psychiatrii, lieky, terapie, bola to katastrofa. On také nikdy nič nezažil. Boli sme vtedy spolu 4 týždne. Zostal so mnou, prežil to nejako, ale poznačilo ho to.
To je mi ľúto, čo sa ti stalo. Rovno píšem, že nemám skúsenosť, ale ten hormonálny koktejl je dosť aj pre ženy bez diagnoz, čo nič z toho nezažili. Ja som v prvom tehotenstve mala raz počas spánku takú divnu triašku s divnymi predstavami a v druhom som to mala aj viac krát...to mi už až tak nevadilo, lebo som vedela, že to s tehotenstvom rovno aj skončí. (Už sa "teším" na prechod). Ale potom deti sú tiež náročné na psychiku, človek má viac stres ako bez deti. A človek v strese reaguje nie racionálne, ale casto podľa starych vzorcov z detstva (autopilot, vtedy funguje plazí mozog). Proste spoznas svoje najtemnejsie stránky a preto je to úžasné, mať tie deti, lebo je to šanca zbaviť sa toho, na osobnostný rast. Avšak domnievam sa, že to na niekoho s traumami môže byť bohužiaľ až priveľa. Viem si predstaviť tú ťažkú dilemu, túžba verzus racio, ale bohužiaľ myslím, že tvoj priateľ to vidí triezvo... Snažila by som sa realizovať v nejakej dobročinnej aktivite. Porozmýšľaj, ti, čo ti spôsobovali tie traumy, oni aké mali detstvo? Nestalo sa im niečo podobné?
@gomboska85 ako dlho neberies lieky?antidepresíva či antipsychotika?Na toto Ti ani tá najlepšia psychiatricka nedá správnu odpoved.Nikto nevie ako psychika zareaguje veľa žien "zdravých" začne mat po porode rôzne neurózy únava, nespavosť, zodpovednosť za dieťa ..pozri sa lekári vedia, že si bola liečená, ty vieš kedy už nie si v pohode a kde máš svoje limity sú lieky, terapie ja by som do adopcie nešla, ale to je môj názor ty sa riad čo Ti je srdcu bližšie.Môže sa stať, že si budeš vnútorne vyčítať, že kvôli psychike si nešla do vlastného.
Ja som pracovala s veľa ženami, ktoré sa liečili a v tehotenstve a po pôrode našli konečne ten veľký zmysel života a zabudli na svoje trápenia a všetko presmerovali na dieta a stav sa nezhoršil.Nikto nevie čo bude..
Ty vieš čo je tvoja slabina a vždy budeš mať v hlave čo, ak.....ja vidím z napísaného, že tvoj priateľ Ťa dosť zneisťuje.Kolko rokov je od hospitalizácie a všetkých týchto problémov?
@bluka2 Áno, stalo, ja som to aj tak prijalo, že to muselo byť hrozné. Dozvedela som sa to po dlhej dobe. Dosť mi to pomohlo. A isto nie v tej rovine, že dobre mu tak, naopak. Vtedy som pocítila istý súcit, alebo ako to povedať.
@luccija Lieky neberiem 7 rokov, na terapie chodím, aj keď len skôr na také "udržiavacie", že riešime už menej závažné veci, bežnejšie. S partnerom sme 10 rokov spolu, toľko isto rokov je aj od hospitalizácie.
@gomboska85 úplne rozumiem, čo tým chces povedať. Každopádne, ak nebudeš mať deti, tak túto legacy stopnes na 100%... Viem, že to znie hrozne, sorry
Ako si na tých terapiach riešila tie traumy?
@bluka2 Ako to myslíš, že ako? Pýtaš sa na metódy? Moja psychoška využíva jungiánsku terapiu, tiež sme riešili vizualizácie, arteterapiu, autogénny tréning a pod.
@gomboska85 hej, myslela som metódy, ale bohužiaľ zas tak do toho nevidím. Počula som viac iba o emdr terapii...
@gomboska85 chapem, mozno sa aj realne o teba boji,
ale ako pisem a potvrdi mi to kazda mamina, vsetko je tak strasne infovidualne, ze az. Od tehotenstva po porod, samotne dieta, vsetko. Su maminy, ktore sa bali a porodili si naozaj dieta ako za odmenu a vsetko slo hladko, a aj take, co si mysleli, ze to daju lavou zadnou a dieta “diablik v detskom telicku”. Tam je tak velmi vela faktorov, ktore mozu vsetko ovplyvnit. Na konci dna ale ty musis zvazit, co je pre teba ta spravna cesta. Adopcia je velmi zdlhava, a nikde nie je napisane, ze adoptovane dieta prespi od prveho dna celu noc, bude pokojne, dobrucke a tak. Tiez je vytrhnute od biologickej matky a bude mat svoje “bolesti”, ktorym budete musiet casom celit. Profesionalne rodicovstvo je “materstvo na chvilu”. Tie odlucenia od deti, ked idu k rodicom atd. mozu rovnako boliet. Vlastne je vlastne a pokial ho mozes mat, bud za to vdacna. Su zeny, ktore to napriklad nemaju a nikdy nebudu moct zazit to co ty ano. Nikdy nezabudnem na to, ked mi dali Karolinku do ruk ake obrovske stastie ma zalialo. A aj ked to bolo niekedy na palicu, nelutujem ani sekundu, ze ju mam a tesim sa na dalsie.
@luccija Ešte zareagujem na to, že partner ma zneisťuje. Ako sú to určite reálne obavy a aj pádne dôvody, prečo ON nechce. A ja ho nechcem nijako tlačiť ani presviedčať, že to bude ok. Lebo môže to dopadnúť super a aj veľmi zle. A bez neho ako budúceho otca sa žiaľ nepohnem, keďže nad zmenou partnera neuvažujem.
@karolina2019 Mám za sebou 2 potraty žiaľ, takže tam bude asi nejaký problém. Podľa lekára nemám vešať hlavu, problémy nenašli, možno sa len "niečo" nezadarilo geneticky. Ale na adopciu staršieho dieťaťa zo zlého prostredia nemám určite psychiku, do toho by som nešla.
@gomboska85 a je dobre do toho ist, ak ta priatel zneistuje uz od zaciatku? Ak ti bude vtlkat, ze to nezvladnes a ty tomu uveris, tak ako dalej? Mal by ta podporovat. Sama viem, ze ak TY SAMA si o niecom presvedcena a to chces, tak to tak aj bude. Porozpravaj sa v dobrom s priatelom, ako dalej, ak bejby, ze potrebujes oporu, nie podrazanie. Ved zivot uteka tak rychlo... drzim palce. A maj svoje bejby, ak mozes😉
@zacapa No nemám do toho ako ísť, keď on nechce. Tam je proste cesta zahataná. Takže bábätko zrejme nebude, jedine, že by som si našla iného muža. A to zas nechcem, partnerstvo nie je len o tom, aký kandidát mi urobí decko. :(
@gomboska85 inak ak je ešte v tele trauma, emdr alebo somatic experience skús - trauma musí vyjsť hlavne z tela. Neviem či si v skuoine SiA - je to skúšobná zneužívaných žien, ktoré sú v terapeutickej skupine, všetky teda poznačené a zranené a boli tam ženy, ktoré mali deti. Inak take tie názory že vôľou niečo dokážeš, treba ozrejmiť, že telo má na to iný názor. Spustace su rôzne, jedoch tisíc a ty skutocne môžeš byt víc menej tam, kde byt nechceš. Takze ja ti odprucam pár skvelých sedení alo doplnok ku terapii, skús si emdr či somatic a skús traumu “vytriest z tela” aby v tele neostalo veľa strachu a stresu, ktorý primárne podľa psychiatra a psychoterapeuta Gabora Matheho, môže sa vznik rôznych chorôb a sťažených psychických zvládnutí …
@gomboska85 partner sa boji. Aj ty sa bojíš. Dajte tomu čas. Nájdite si ďalšie informácie, skús viac sa venovať sebe a manžela netlac, je normálne, ze sa boj, on si to zažil aké to je. Ale v terapii, v dobrom sebarozvojom programe, v pestovani súcitu k sebe a k nemu, sa tvoje liečenie bude diať všetkým ….
Ahoj, som lekarka, pracujem teraz na Psychiatrii, nie som Ale psychiatricka, som tu len docasne. Nedavno som Mala pacientku s hranicnou poruchou osobnosti, ktora Bola stabilizovana roky, potom otehotnela a choroba sa vratila Este silnejsia 😔 je to velmi tazke rozhodnutie: nikto ti bohuzial nemoze garantovat, ze to Bude OK, Avsak moze to byt v poriadku, Skoda, ze sa neda vidiet buducnost, vsakze. Ako Matka ti mozem povedat, ze sestonedelie je napor na psychiku akokolvek Ma Matka podporu okolia
Ja na tvojom mieste by som išla do adopcie alebo ako profesionálny rodič, aj keď cesta k tomu nie je ľahká a rýchla ale prikláňam sa v tomto skôr psychiatričke pretože nie všetky lieky v prípade zhoršenia stavu v dôsledku hormonálnych zmien, ktoré dokážu poriadne potrápiť aj psychicky zdravú ženu ako tehotnej alebo dojčiacej bude môcť dať takže bude riziko, že nebude možné včas alebo dostatočne stabilizovať zdravotný stav.