Ahojte.Prosím Vás už asi rok mávam tieto hrozné stavy závraty,búšenie srdca,strach s infarktu,strach že mi nikto nepomôže..Niekedy mám mesiac pokoj,niekedy závraty 2x do týždňa ako kedy..Pokiaľ som túto ,,chorobu,, nepoznala ani som neverila tomu že to naozaj existuje.Čo Vám prosím Vás pomáha ? Som stoho nešťastná prečo to trápi práve mňa :( Ďakujem
prosim ta a nemas nejaky problem? nemoze to byt len stres z niecoho? mas to kazdy den alebo top pride len v tych tazsich momontoch kedy je to na teba vela alebo s aobjavi nejaky problem?
jaj pises, ze je to obcas, podla mna to suvisi so stresom a treba to poriesit v sebe, psychiatra by som neriesila, len oblbne liekmi a prava pricnina sa nevyriesi
@kluska ahoj 🙂 Praveze nemám žiadny problém,mám super muža,strechu nad hlavou,zdravé detičky.Proste všetko tak ako má byť .Nedávam to každý deň.Niekedy raz za týždeň,niekedy dva mesiace pokoj.Ono to príde tak nečakane furt...
@kluska Viacero ľudí mi poradilo že to mám sama v sebe poriesit,že to je hlavou všetko.Alebo zevraj skúsiť spraviť testy na tetániu.Väčšinou to trvá chvíľu,a potom to prejde aj samé.Tak jak to príde to aj odíde.Len nie sú to moc prijemne stavy..
neviem, ja take nic nemam, ale mozno postaci len mat nejake 2-3 osoby, ktore zdvihnu mobil vtedy ked budes mat ten stav a budes chciet aby ta podrzali v tej situacii alebo mozno sama si nejako nacvicit proces ukludnenia, napr ked to na teba pride, tak dychat zhlboka, pustit si relaxacnu hudbu, pocitaj si na nete daco o tom a uvidis. A nepride to vtedy ked mas len nejaky problem momentalne, ze napr problem s detmi v danom case alebo ze sa s muzom pohadas, lebo ano, psychika velmi vela robi. Mozno aj tie testy zrobit na tu tetaniu. Ja som napr teraz prvy raz mala tak, ze som prezivala stres a normalne som citila pohyby dietata v podbrusku a tehotna nie som a nikdy predtym som to nemala, len mi jedna kamoska dala typ, ze to mzoe byt stres a ano som si vsimla, ze to pocas stresu mam tie pohyby.
@kluska dýchanie zhlboka určite nepomôže...Pri panike a úzkosti sa dýcha do brucha - to je cvik, ktorý sa učí u psychológov. Je to najrýchlejší spôsob na ukľudnenie...😉
Ja mam to iste. 3 deti, manžela a týmto trpím uz roky. Liekom sa vyhýbam ale ked dokojim asi to inak nezvládnem... Ja sa strasne bojim ze zomriem a nechám tu deti. Ako sa k tomu stavia tvoj manžel? Chodis aj po doktoroch ked ti nieco je?
dievčatá, ja to mám už roky....niekedy aj celé týždne žiadny problém, inokedy problém je...jednoducho všade chodím autom....aj ma to mrzí, lebo benzín nie je zadarmo, ale mám takú istotu, že keby dačo, rýchlo sadnem do auta a som v bezpečí....u mňa sú tieto stavy zo stresov....Od lekára mám aj lieky, lenže ja ich viac neberiem ako beriem....
@momof3 Presne tak ako pises...Strašne ma už hnevajú tie stavy..Vieš čo moj manžel by mi tak rád pomohol,ale to sa proste nedá niekedy.Niekedy mi pomôže to že príde a začneme sa rozprávať o niečom úplne inom.Niekedy je nešťastný stoho,to sa ťažko vysvetľuje cloveku ktorý to nemá,nezažil že ??? Nebola som u doktorov ešte,nakoľko to nemám často.Teraz sa mi to prihodilo po dvoch mesiacoch.
@momof3 asi pred týždňom či doma mal jeden kňaz na zádušnej službe kázeň, že v dnešnej dobe sa ľudia veľmi všetkého boja, choroby, že nebudú mať prácu, že niekto z blízkych zomrie, že nebudú mať na živobytie ap. a vysvetlil to tak, že všetky strachy pochádzajú zo strachu z vlastnej smrti, treba si uvedomiť, že každý raz zomrie a byť na smrť pripravený, u kresťanov je to prijatie sviatosti, zmieriť sa s každým ak máme hnevníkov, odprosiť ap.
kocky, ja mam presne takyto strach a paniku zo smrti blizkych. Mamicka, ocko.... ocko teraz ochorel, ma 82 rokov... nevladzem zit...
@mucilienka musíš si uvedomiť ,že ocko sa dožil pomerne pekného veku....moja mama už bola na druhom svete.....a musí byť...😢
@deti95060810 ja to vsetko viem... ale pride vecer, zostanem sama alebo si lahnem a zrazu to vsetko na mna dolahne.ja sa idem z toho zblaznit
@kinderkooo ahoj, v prvom rade je nas viac s takymto ci podobnym problemom.. nieco podobne sa u mna prejavilo pocas vysokej skoly, ako prislo, tak aj odislo. Ale v poslednom rocniku pred jednou statnicou sa to u mna prejavilo naplno(asi som to mala kdesi v sebe, a ten stres bol spustacom). Bolo to naozaj extremne a za seba mozem len povedat, necakaj a nenechavaj to na nahodu, vyhladaj psychologa/terapeuta...mne to pomohlo! Sice sa to za takych 7 rokov co ma to trapi zlepsilo o 90 percent a stale to nie je na 100 percent. PS: mam skveleho manzela, deti, nic mi nechyba...a predsa sa musim pasovat s uzkostnou poruchou s agorafobiou. Drzim prsty🙂)
@mucilienka pomodliť sa? ak si veriaca..
ak nie, tak si kúp čaj na ukľudnenie...najlepší liek na ukľudnenie je PERSEN - je volnopredajný.
Chýba Ti viera v boha, ked ju budes mat vsetko sa vyriesi ahoj
@deti95060810 modlim sa vela. persen jem ale nepomaha nic
Ahoj, ja mám panickú poruchu,uz sú to dva roky. Tie stavy predtým kto nezažil,naozaj nepochopí. Prišlo to z ničoho nič,i keď mám dieťa s dmo a prislo to po dvojročných stresoch. Asi pol roka som sa trápila doma,vzdy to prišlo v najväčšom kľude, triaška, kŕče do ruk, tŕpnutie tváre,pocit,ze za chvíľu zomriem alebo dostanem infarkt. Fakt som skúšala najprv alternatívu,rok psychológa. Bohuzial nič nepomohlo,opakovalo sa to stále dokola,manzel bol bezradný. Jedného dňa som to uz nevydržala a s malou dušičkou som sa objednala k psychiatrovi. A toto rozhodnutie neľutujem,jeden skvelý človek,ktory nesmierne pomohol. Hoci som sama dlho nastojila,Ze nechcem žiadne lieky a stále nie som z toho nadšená, môj život sa úplne znormalioval,ziadne paniky,ziadne vedľajšie účinky. Úplne som ako kedysi bez ukosti a s úsmevom. Neradim silou mocou začať brať lieky,ale keď to už naozaj ináč nejde aj to cesta ako zit ďalej.
Určite by som navštívila dr. . Za to sa človek nemusí hanbiť. Určite pomôže. Podľa príznakov nemôže ísť o tetaniu?
@kinderkooo ja som taketo stavy mala po rozchode s priatelom; trpli mi aj ruky ked som napriklad soferovala a asi 3x ma brala aj sanitka. Ked ma odviezli na psychatriu riesil ma tam neurolog a vtedy mi poradil, ze ak dostanem takyto stav treba sa hlavne ukludnit a zacat pomalicky dychat do mikrotenoveho sacku. Tetania a panicka porucha su velmi podobne. nemohla som dychat napriklad vo velkych nakupnych centrach a dost ma to obmedzovalo. Pri velkych poradach v praci to iste, ale na lieky som ist nechcela mne velmi pomohla psychologicka, ktora pouziva metodiu dychacich cviceni a mozem povedat, ze sice to trvalo dlhsie ale dnes uz to dokazem minimalne ovladat ale uz tych “atakov” teda vela nemavam.
@miriamka mám alventu, 1 krát denne 37.5mg, dva dni v týždni už sa podarilo vysadiť
@miriamka u mňa od tretieho dňa akoby utalo,odvtedy som takmer dva roky ok,
Ahojte, už neviem čo mám robiť a preto som sa rozhodla podeliť sa s vami p môj príbeh. Mám 19 rokov, asi 2 a pol roka dozadu mi zistili tetániu, príznaky boli pre mna veľmi odporne, veľká únava, malátnosť, točenie hlavy, nechuť do jedla, bolesti hlavy a žalúdka, trasenie, pocit derealizacie, búšenie srdca, ťažké dýchanie a depresia. Liečila som sa najprv magneziom no vbc mi to nepomáhalo tak mi lekárka predpísala timonil. Po nejakom čase som sa dala dokopy, trvalo to dlho kým to všetko bolo úplne normálne aj cez pol roka, ale stali sa mi niečo vracalo. No bolo to znesiteľne. Pred tromi mesiacmi sa mi stav opäť hrozne zhoršil, cítila som ss veľmi zle no najhoršie z toho boli tie obavy že sa to nikdy neskončí a ten pocit akoby som bola v sne-že to nie som ja, nezaberal ani timonil. Už som nevedela ako ďalej mala som hrozne stavy smútku, nezáujem o okolie, nevedela som nájsť zmysel života. Doktor na pohotovosti mi povedal že to z tetanie prešlo až do paniky. Odporučil mi navštíviť psychiatrickú-čo sa aj stalo. Ta mi po konzultácii povedala že trpim uzkostnymi stavmi a panikou, vysadila mi timonil a nasadila AD sertralin, pri vysádzaní timonilu mi dala aj neurol na zvládanie stavov, prvé tri týždne boli katastrofálne. Potom sa to pomaly zlepšovalo, stavy uzkosti a obavy sa pomaly vytrácali no stále to nebolo ono. Stále tam bol nejaký smútok a obavy z budúcna, pocit že to nie som ja, no netrvalo to cely deň ako niekedy, ale už len nejaký čas v dni. No teraz sa mi to opäť zhoršilo, nedokážem opisat ako sa cítim, no akoby som cítila že to nie som ja, že veci ktoré robím by som nerobila, pocit že blaznim, pocit že niečo nie je v poriadku, možno pocit obavy? alebo cítim že sa trapim a neviem prečo. Už nevladzem prosím pomoc!
Jednoznacne psychiater. Na co sa zamyslat nad chorobami ked cloveku nic nie je? Ak mas radost v tryzneni sa potom pokracuj. Az to pride bud ti niekto pomoze alebo nie... Skus si to naplanovat