Máme doma škriatka
Baby, potrebujem poradiť na takú kurióznu situáciu. Dcérka má 4,5 roka, proste magické obdobie 😀 Už asi 3 dni s nami býva škriatok. Bolo by to celkom vtipné, ako si s ním občas pokecia, lenže ono to nie je škriatok dobrý, ale zlý a zlomyseľný. Okrem toho, že nás priebežne capne po zadku či po akejkoľvek časti tela, malého synčeka väčšinou zasiahne capnute po hlave, rozhadzuje nám veci a robí iné prieky. Dnes nám odkrútil pol rolky toaleťáku, šmaril použitú osušku do obývačky a mne zahodil pyžamo pod posteľ na zem. Okrem obvyklých capnutí teda. A my nevieme, čo s ním.
Inak robí veci, ktoré dcérka nerobí. Vždy, keď škriatok vykoná jednu z týchto "lotrovín", tak ho hreší, vysvetľuje mu, že sa to nerobí a pod. Minule mu vykladala: Ty škriatkisko, to sa nerobí, na zadok sa necapá, príde po Teba polícia a pôjdeš do väzenia! Kde toto celé nabrala netuším, my jej to nehovoríme. Možno škôlka. Ale také tie detské imaginárne priateľstvá sú OK, len neviem, ako reagovať na tie "škriatkove" neplechy. Aj keď poviem, že sa to veru nerobí a že škriatok sa nevie chovať, dcérka horlivo prikyvuje a dodá, že škriatok je zlý - takým nevinným hláskom, až by mi to aj smiešne bolo, ale ovládam sa 😀 Len sa obávam, že sa tie jeho výčiny zhoršia. Keď dnes odkrútila ten toaleťák, mm už sa odhodlal zahlásiť, že: Ja Ti dám takého škriatka, aspoň si nevymýšľaj. Ešte raz Ťa uvidím, že odkrúcaš papier, tak uvidíš. A malá naňho úplne nevinne: Ale to som nebola ja, to bol naozaj ten škriatok. A následne mu to vytmavila (škriatkovi). Keby sa ma to netýkalo, tak sa zasmejem 😀 Čo s tým, každá rada dobrá... Ja škriatka akože akceptujem, nevyvrávam jej, že tu nie je. Ale neviem docieliť, aby nerobil neplechy 😀
Aky mily problem 😀
Skus sa s dcerkou spiknut proti skriatkovi 😎
Alebo este lepsie - skus sa s nou porozpravat, co si ona mysli, preco sa skriatok tak nevhodne sprava. Zjavne nieco ventiluje, mozno sa nieco zaujimave dozvies... a pripadne mu skuste nejak dohovorit, uistit ho o svojej podpore a laske, mozno prestane 😉 .
@sue - no len on robí zle aj dcérke 😀 To je, že? 😀 😀 Prichyťujeme ju bežne, len ona tvrdí, že to škriatok 😀 - ako vraví @zitaje Ona je ozaj presvedčená, že to robí ten zlomyseľný škriatok...
Vyskúšam asi to, že sa jej na toho škriatka popýtam viac. Len sa obávam, že mi odpovie, že: Neviem... 😀
@prego81 - no, mňa tiež občas baví 😀 Aj nám je to smiešne niekedy, najmä keď si s ním kecia a tak smrteľne vážne mu dohovára.
Teda zatiaľ to je ešte také únosné, ale obávam sa, že sa to začne stupňovať. Zatiaľ vždy, keď dačo spraví, príde sa rovno priznať, že Mami, videla si, čo urobil škriatok? Aj keď nás capne, tak sa rovno zaškerí, to som nebola ja, to škriatok...
To je rozkosne....este nech dcerka najde aj dobreho skriatka...aby ten zly nebol sam 🙂 som sa dobre pobavila.
@zitaje - veru, je to na jednu stranu také milé, ako tomu naozaj verí. Ozaj doslova magické obdobie 😀 Ja neviem, prečo práve škriatok. Ona má momentálne obľúbené skôr princezné, najmä Elsu z Frozen a princeznú Sofiu. Občasne teda aj Cililing, ale nie nejak tak markantne, že by bola na víly alebo škriatkov teda namotaná 😀 Keď som sa jej pýtala, že ako sa vlastne ten škriatok volá, tak povedala, že nevie, že nechce povedať - ale toto má ona - nechce rozprávať cudzím ľuďom, resp. ani v škôlke moc, už tobôž neodpovie, ako sa volá. Hanbí sa riadne pred cudzími.
Len zaujímavé je, že "škriatok" robí iné neplechy ako ona. Ona nás nikdy necapala (tým to vlastne začalo, až včera sa začali aj iné drobné neplechy), ani toaleťák neodtáčala... Síce mi teraz napadlo, že mi hovorila, že dnes v škôlke jedno dievčatko odtáčalo toaleťák... No bože, to sú súvislosti 😀
Ale je sranda, ona ide po izbe a zrazu sa chytí za zadok: Au, škriatok jeden, nebi ma! Alebo sedí pri stole a vraví: Čo ma štípeš do nohy? A ja že to mne vraví. A ona: Mami, škriatok ma štípe do nohy. Alebo: Mami, škriatok ma drží za krk však sa to nerobí? 😀
Ale s tým toaleťákom to bolo tiež sranda, lebo sedela v záchode a ja som počula v druhej izbe, že si tam niečo rozpráva (šla sa už kúpať, tak si nechala dvere otvorené), len som nerozumela riadne, že čo. Som si myslela, že to prevráva so škriatkom. A na mňa kričí: Mami, poď sem sa pozrieť, čo robí škriatok. Potom som počula len čosi s papierom, keď muž z kúpelne kričí, že čo robíš v tom záchode. A ona, že škriatok odkrúca papier (predpokladám, že tam sedela a odkrúcala papier). A muž to už nevydržal a vyhrešil ju, a následne to ona vytmavila škriatkovi s komentárom mužovi, že to ona nebola, že to bol OZAJ škriatok. Ja som sa nevýchovne smiala v detskej 😀
@katrinka8 ja si fakt myslim, ze si nieco ventiluje 😉 Moze to byt uplne nevinne, napr. ze jej je nad slnko jasnejsie, ze sa necapa po zadku, ale jej sa TAK STRASNE chce to vyskusat, az si kvoli tomu musela privolat skriatka. Mozno ma taku malu detsku krizu, ze uz je "velka a rozumna" a predsa sa jej ziada robit niektore veci, ktore by sa nemali.
@zitaje - asi áno, isto to niečo bude. Lebo ona má tú svoju extrémnu hanblivosť, čiže neviem, či to aj s tým nejako nesúvisí - v rámci škôlky teda hlavne - tam zase stále čosi v poslednej dobe sa jej nepáči s tým dievčatkom, čo som spomínala s toaleťákom (vraj jej ona robí zle - ale ona jej robí "zle" v tom, že ju ťahá, volá, aby sa šla hrať, čo sa naša nechce, preto to vníma ako zle - ja jej to vysvetľujem, ale asi to moc nepadá na úrodnú pôdu. Asi jej to dievčatko nesadlo, lebo vraj ju ťahajú aj iné dievčatká - povedala mi p. učiteľka - a keď som sa jej pýtala na ne, tak zle jej vraj nerobia, len tá jedna). Takže asi to bude niečo s týmto súvisieť, len zatiaľ neviem ako... Alebo možno púta pozornosť kvôli mladšiemu, alebo to, čo píšeš, že je veľká a rozumá (to jej zvyknem teda hovoriť) a predsa chce skúsiť tie veci robiť, alebo všetko trošku spolu... Ach, tá detská duša 😀
mam tiež dcérku v podobnom veku a premýšľam, ako by som reagovala ja, asi by som začala hrať tú jej hru, teda, ze škriatka aj ja vidím a spolu s dcérkou by sme sa ho snažili prevychovať, naučiť škriatka byt dobrým, lebo inak by sme s nim asi neboli kamaráti. ved ani s detičkami, ktoré by boli vyslovene zle by sme sa nekamarátili.
@katrinka8
@katrinka8 ono ked to spravi raz je to fajn....deti maju bohatu fantaziu...
🙂 lenze oni su aj velmi vnimave a sikovne 🙂 a velmi rychlo pridu na to, ze ked sa raz vyhovoria pri nejakej nepleche na skriatka a rodicia ze : ha ha ha........nasledok ziadny.......tak ten skriatok bude ucinkovat aj pri dalsej a dalsej a dalsej neplechce.
bud si zvyknite ze mala robi zle a vyhovara sa na skriatka, alebo jej jednoducho vysvetlite, ze vyhovarat na skriatka sa nemoze, ze za vsetko co spravi je zodpovedna jedine ona, ze ked spravi zle bude trest - bez rozpravky napr. do izby atd......
tak velke dieta to velmi dobre chape 🙂 vyuziva to, ze jej skriatka verite.
@katrinka8 Jeejda, to su mile problemy... Zasmiala som sa na tom schuti, ale ja by som to uz zarazila. Mozno by som skusila povedat skriatkovi, ze este jedna neplecha a viac ku nam domov nepride... A suhlasim aj s @katarinamarkova. Treba to zastavit, lebo sa takto zbavuje zodpovednosti...
@katarinamarkova
@andromeda_ja - no ono povedať, že nepríde k nám viac škriatok je dosť neúčinné, keďže jeho prítomnosť zjavne nezávisí od našej vôle... 😉
Osobne nie som celkom vnútorne presvedčená o účinnosti trestu "za niekoho iného" - pretože ona to celé vníma ako realitu, pre ňu ten škriatok je proste reálna bytosť, ktorá tu s nami žije. Navyše "zle robí" aj jej. Dokonca sa už dnes posťažovala, že nechce odísť. Ešte som sa dozvedela, že je zelený, nie farebný (to asi 2x zopakovala ako dôležitý údaj) a meno nevie.
Ona sa totiž napr. prizná, keď niečo urobí to, čo sa nemá - nevyhovára sa na škriatka (napr. ju upozorním, že nech niečo nerobí a ona to napriek tomu urobí, tak to nezvaľuje na škriatka takéto veci, iba robí proste schválne niektoré veci akože ich robí on, neviem to presnejšie definovať). Zatiaľ to trvá asi len 4. deň tento škriatok.
Ono to zrejme bude v tom niečo iné (ako tvrdí @zitaje) ako len tá neplecha ako taká - mimochodom, dnes neurobil ešte žiadnu voči nám, len malú občas hnevá - toť len taká tá moja rodičovská intuícia. My sa nesmejeme na tom, čo škriatok robí (teda pred ňou sa nesmejeme), vysvetľujeme, že sa to nerobí - vlastne ona to sama hovorí, že sa to nemá a že to je zlé a že ten škriatok je zlý a že nechce, aby to škriatok robil.
Nemyslím si, že tým, že jej dáme na vedomie, že na škriatka neveríme, škriatok zmizne, keďže toto magické obdobie je ozaj viera v takéto bytosti, neviditeľní kamaráti a pod. - naša "neviera" ich existenciu v detskej duši nezastaví. Ona o ňom hovorí aj vtedy, keď nič nerobí či imaginárne robí niečo dcérke.
@katarinamarkova - ešte mi napadlo, prvý bol škriatok, až potom neplecha - čiže ona sa nevyhovorila pri nepleche na škriatka, ale najprv len vravela o škriatkovi, až neskôr začal ten škriatok robiť občasne tie neplechy. Dnes, našťastie, zatiaľ nič ešte reálne neurobil, iba imaginárne ju potiahol za vlasy...
@katrinka8 To je strasne mile. Naozaj. Normalne mi to zlepsilo naladu 🙂 .
Dcera mala ímaginarnu kamaratku, sirotku, ktorej rodicia zomreli pri autonehode. Bolo to dievcatko, o ktorom sa jej snicvali sny na pokracovanie. Strasne zlate, ten skriatok. My mame doma takeho ozastneho blondaveho skriatka - robi to iste co vas, navyse nam schovava veci (kluce, telefony, penazenky, USB kluce, ucebnice, pera), ktore potom marne hladame a ktore sa zahadne odrazu objavia na velmi viditelnom mieste. Ten nas ma tri roky a nikdy sa neprizna...
@rutie - hahaha, aj Ty si ma pobavila 😀 Zlatúšik. My máme tiež ešte jedného takého naozajstného, ale ten má len vzrast ako škriatok, zatiaľ nám len vyťahuje veci zo skríň a prizná sa a je na to ešte aj hrdý (ešte neprišiel na to, že by sa nemal 😀 ). Toho však vidíme všetci a má 15 mesiacov. Ten druhý je tak trochu neviditeľný 😀 A dúfam, že sa buď vysťahuje alebo polepší 😀
A ako prišla Vaša malá na tú sirôtku? To je sila teda!
@katrinka8 presne o tomto som kdesi citala v jednej knizke, ked nezabudnem, pohladam a pozriem Ti co s tym, tam tak isto dieta malo imaginarneho kamarata, na ktoreho prenasalo vsetko zle a nepekne, co citilo a vedelo, ze sa nesmie a tymto sposobom si to akoze ventilovalo....
ozvem sa az deti pospia,ok 😉
😄😄 sestrina dcera mala psa Cezara.. Svagor ho musel vencit ked boli na prechadzke, normalne ho "akoze" mal na voditku, bol to srandovny pohlad. Nastastie Cezar bol ozaj priatelsky😉 Jej brat mal kamarata- volal sa OKO a tiez na vsetky lotroviny ho nahovoril on, alebo to cele spravil OKO.. Myslim, ze to nijak extra neriesili..aspon si nespominam neter ma uz 12 a jej brat 9 a tito imaginarny priatelia sa uz davno vytratili . Verim, ze Vas skriatok uz dlho nebude vyvadzat, drzim palce 😉
@katrinka8 trochu si skús škriatka "požičať" -navar jedlo, ktoré až tak neobľubuje a vyhovor sa na neho, schovaj jej obľúbenú hračku - veď to škriatok 😉 Je to milé, deti majú úžasnú fantáziu, veľa krát svojho imaginárneho kamaráta a ten váš 15 mesačný škriatok musí byť tiež zlatý, ako ramuje tie skrine 🙂 🙂 🙂 🙂
@katrinka8 ved v poriadku, ked vam domaci skriatok vyhovuje, tak ho malej nechajte 🙂
len ja osobne by som netolerovala doma skriatka co robi zle, ci nam ostatnym clenom, ci malej samej.
ano skriatok bol prvy neplechy az potom......aj vsetky moje deti si presli tym - to ja nie to ten a ten......teda zatial len tie dve starsie, tu najmladsiu cakam ze to o rok dva chyti tiez.
a tiez bol doma prvy maco, milacik, peknucky, dobrucky.....ktory obcas skusil nejaku neplechu a odpovd dietata bola- to ja nie to macko......potom bolo obdobie....to ja nie, to rucickam sa nechce obliekat......nozickam sa nechce ist......
ale to ze dieta sa uci ze existuje a ze existuje konanie jeho, konanie rodicov a ze obcas toto ludske konanie pripisu na skusku nezivej veci, neznamena, ze ich to zbavuje zodpovednosti za to co spravili. prave naopak.
ale ako pisem, ak vam to nevadi a je to pre vas mile, vychutnajte si toto obdobie, len bacha aby to vam ci vasej dcerke jedneho dna neprerastlo cez hlavu.
@katrinka8
tu knihu napisala Selma H. Fraibergova, americka detska psychoanalyticka, a velmi dobre a putavo.
Vola sa Magicke roky.
o tom, co spominas, pise na s.122 az 126. cele ti to odpisat nemozem ale v skratke tam mal chlapec tiez imaginarneho kamarata, ktory robil zle a podobne ako Tvoja, ani on s tym nesuhlasil a ho hresil, nicmenej sa stale nan vyhovaral. je to prvy krok k sociabilite osobnosti, ze deti sa snazia osvojit si postoje rodicov voci neakceptovatelnym impulzom, aby mohli mat radi sami seba, aj ked maju tieto negativne sklony, potrebuju ich takto dostat mimo svoju osobu, tento ZLODUCH je potom zodpovedny za vsetky komplikacie v rodinnom zivote.
je to pre dieta, hoci aj podivny, ale realny zaciatok fungujucej sebakritiky.
on vie, ze zly skriatok neexistuje, ale unika nim kritike a vycitkam rodicov. tym si zachova sebalasku, lebo inak by musel priznat ze tieto neplechy ma sklony robit on sam. je tazke bojovat proti imaginarnemu zlu, tak ho takto zosobni, ako ked si ludia zacali kreslit napr. obraz diabla, ako personifikovane zlo. s protivnikom, co ma meno, sa da lahsie bojovat 😉
k tomu svojmu zlemu ja sa dieta potom chova rovnako ako rodicia k nemu, ked je "zle". nastava tu proces identifikacie s normami a zakazmi rodicov...a posledna poznamka o zmiznuti takehoto :zloducha je, ze k tomu dojde az na to dieta samo dozrie, rodicia to nijako neurychlia, len tym, ze ako Ty nebudu akceptovat skutky fiktivneho diablika, realita casom konfrontuje jeho existenciu, a dieta raz akceptuje fakt, ze zlo a dobro a sklony k nemu su obe sucastou jeho malej osobnosti a aj negativne podnety vychadzaju len z neho sameho...autorka pise, ze jedneho dna z nicoho nic takato postavicka proste zmizne a dokonca si dieta neskor ani na to nemusi pamatat.
takze myslim,z e robis dobre ako robis, nevyhovaraj jej skriatka, ale davaj jasne najavo, ze to bola ona, a prip. sa aj Ty s nim nejako skamarat a posielaj jej od neho odkazy 😉
toto je ta kniha a
http://www.artforum.sk/catalog/fraibergova-selm...
a tu sa zda, ze ju este mozno kupit
http://www.eplanet.sk/kniha/magicke-roky-h-frai...
je tam fakt viac tychto problemov asi az do 6 rokov veku, ja ju citam velmi rada uz po treti raz 😉
Mozno ma budete mat za blbu alebo hodnu psychiatrie, ale ja verim na duchov, kedze som ich videla a aj sa s nimi stretla.No nic, kto neuvidi, neuveri.Ako tu jedna mamicka pise, ze jej dcerka mala kamosku sirotku.Co ak to bol duch?Budete sa mozno vsetci smiat, mat ma za hlupanu, ale nikto z nas nevie, co a ako je po smrti a ci vobec je ozaj koniec alebo nieco pokracuje.Vraj deti maju schopnost duchov vidiet, nakolko je ich dusicka cista a neposkvrnena a su schopne vsetkemu verit.Ja na duchov verim a naozaj sa s nimi stretavam.Takze imaginarni priatelia vasich deti nemusia byt az taki "imaginarni", ako si myslite.Casom vsak deti vyrastu, stratia schopnost ich vnimat, takze aj imaginarni priatelia sa stratia.No je pravda, ze mnohe deti si takych priatelov navymyslaju, lebo sa potrebuju odventilovat.Pricin tychto konani je mnoho, no nie vzdy je z toho do smiechu.Aspon mne nie.
@margarita - super objasnenie, takto postupne ako čítam, tak odpisujem na príspevky, no jak Maďar 🙂 Znie mi to naozaj logicky, to čo tam je popísané. Vôbec nevadí, že si to len v "skratke" popísala, dozvedela som sa zase niečo zaujímavé a nové.
@pat_mat_minnie - ja Ťa chápem 😉 Mám kamošku, ktorá má také zážitky, že až. A dokonca ich zažívali aj jej rodičia. Ale tento škriatok nie je zážitok tohto druhu. Neviem to vysvetliť, intuícia 😉
Baby, nové info: Keď sme dávali dcérku spať, tak sme sa dozvedeli, že škriatok asi zabudol, kde býva, býva s mamičkou. Ale zamyslí sa a ráno si spomenie a pôjde už domov (vraj "konečne!") a zajtra k nám možno príde ďalší škriatok (už som sa chytala pomaly za vlasy) - farebný, ale dobrý, taký, čo sa vie chovať slušne. Uff, tak som zvedavá, čo za nájomník sa k nám zajtra chystá...
@katrinka8 Ja som nad tym vecer rozmyslala a tiez ma napadlo to iste, co pise margarita. Ona si uvedomuje rozdiel medzi dobrym a zlym spravanim, ale ma privelke nutkanie pri tom nespravnom spravani napriek tomu vyskusat, co to spravi. A je z toho zmatena a skriatok je z toho cesta von. Nemyslim si, ze vedoma, alebo vykalkulovana. Moje deti to popisovali ako "nejaky skriatok (certik) v mojej hlave".
Moja najstarsia dcera (nie ta s o Sirotkou, ani ta co schovava veci) bola odjakziva rozumne dieta s dobrym srdieckom. Take, ze na chleba natriet. Ale mava tak skraty v hlave - jeden - dva krat za mesiac, ze urobi totalnu blbost. Ale taku, ze s jej rozumom to je az neuveritelne a nie je to v hneve. Napriklad, ked mala zhruba 6 rokov, bola som sama detmi na vylete a jedli sme v pizzerii. Mali sme krasny den bez konfliktov, rozpravali sme sa prave o niecom a ona odrazu vzala moj mobil polozeny na stole a s kludom anglicana ho vlozila ho do plneho pohara s vodou a citronom. Len tak, ze co to spravi... Na otazku ze preco? "Neviem, mala som take strasne nutkanie, viem ze to je nespravne, nerozumiem tomu." Bolo jej to uprimne luto. To bol asi skrat s najhorsimi nasledkami, ale obcas zhodi zo schodov nieco, co sa rozbije a tak. Inak je to strasny milacik, ochotna, napomocna, priatelska, milujuca. To je jednoducho taka cesta von. Pan Freud by nam to urcite lepsie vysvetlil.
@katrinka8 hm...no asi by som dcérku "namotala" na to, že keďže sa škriatok kamaráti len s ňou a s vami nie a vám len robí zle, tak ako kamoška bude znášať aj tresty pre škriatka na polovicu - ako správna parťáčka...t.j. ak vás capne, tak upozorniť aj ju, nie len škriatka, atď... a vysvetľovať donekonečna, že také správanie ani u škriatka ani u ľudí nie je správne - no a samozrejme snažiť sa ju prichytiť :D