Neviem si dať rady so 4-ročnou dcérou

A teraz zacala chodit do skolky? Ci uz druhy rok? Lebo mam presne taky isty rozdiel a starsi syn sa takto prechodne zhorsil po nastupe do skolky. Po asi mesiaci mi hovoril, ze v jedalni boli take male deti ako sestra (boli tam aj jasle), ze mozem dat aj ju do skolky..po case to preslo, ale suviselo to so smutkom, ze on do skolky chodi a sestra ostava doma so mnou..chcelo to len vela pozornosti, miesto kriku a dohovarania dvojnasobna porcia mojkania a programu len s nim, s otcom alebo so mnou. Bol to taky prejav ziarlivosti, i ked taka ozajstna sa u neho nikdy neprejavila a to uz ma 15rokov 😀, skor mladsia dcera zvykne otvorene ziarlit 😅🤣

Ešte podotknem,že je teraz v druhej triede v škôlke. Keď škôlku navštevuje, tak je omnoho lepšie. Keď je doma, napríklad víkend, prázdniny, predĺžený víkend, vtedy sú tieto problémy výraznejšie.

@dzulli1980 my ju netlčieme, ale samozrejme pár krát po tom zadku už dostala. Len teraz poslednú dobu to je takto zlé.

@dadis druhý rok. Ale zmena sa prejavila už minulý, len nebola takáto výrazná.

Podľa mňa chceš od 4 ročnej veľa - hlavne keď vidí, že za mladšieho ty upraceš, že mu povieš, že treba pozdraviť (ak vôbec) atď.
Tak jej ten pozdrav pripomeň, aj umytie rúk, upracte spolu… ak má amok, tak ju nechaj vyventilovať sa (bez toho, aby niečo zničila alebo niekomu ublížila), nevstupuj jej do toho. Ak ubližuje bratovi alebo vám, tak prerušiť kontakt.

A nebude to obdobie vzdoru?

@sissy27 práveže u brata pestujeme také isté návyky, pokiaľ je veľa hračiek rozťahaných,upratujeme všetci spolu. Ale keď donesie napr autíčko a ide preč, tak ho napomeniem aby ho upratal a on ho uprace. Samozrejme vždy jej pripomínam, či už pozdravy, alebo aj to umývanie rúk, pred aj po wc.
Pri týchto amokoch som totálne bezradná, skúšala som ju aj zavrieť do izby s tým, že keď potrebuje priestor na ukludnenie, môže tu a potom nech príde a povie, čo sa stalo. Ale to to vždy len zhorší.

Iba by som sa naozaj uistila, či jej dávate tu pozornosť naozaj rovnocenne ako menšiemu bratovi. Lebo vy to môžete vnímať inak, ona to môže vnímať inak. Pises, že v škôlke je normálna. Tak to nebude zrejme problém že by to bolo možno nejakou psychickou diagnózou. Ale človek nikdy nevie. Ale popravde, mne ak by toto dieťa robilo,určite by som zakročila inak. Nehovorím že ju máte bit, ale zas nemôžete dieťa nehat nech vám skáče po hlave a keď nepočúva, keď jej pekne vysvetľujete a evidentne to nič nerobi, tak by som zakročila a jedna dve na zadok by možno pomohli. Treba rozlišovať..každopádne veľa šťastia

mohla to od niekoho odkukať v MŠ - môj drobec má 4,5 a do škôlky chodí tretí rok.. minule prišiel a len tak kop do mňa do nohy - ostala som ako obarená, on sa smial - opýtala som sa ho prečo to urobil a on že XY to robí a je to strašne smiešne. Vysvetlila som mu, že to vôbec smiešne nebolo a že ma to bolí. Hneď sa mi ospravedlnil a začal mi ju fúkať 😉 ako ja jemu, keď ho niečo bolí. Bežne príde domov s nejakou "novinkou", tak vysvetľujeme dokola. Skús sa s ňou o tom porozprávať, kde to videla, prečo to robí, že to nie je pekné, že si z toho smutná, atď.

U brata návyky pestujete, od nej ich očakávate ako samozrejmosť. To čo ty ako dospelá vnímaš logicky, že je medzi nimi 2 roky rozdiel a sú každý inde, tak to ona nedokáže ešte pochopiť. V škôlke je so seberovnými, tak tam problém nie je, ale ona to zrejme očakáva aj doma, čo samozrejme nie je úplne možné.

My stym tiez bojujeme dennodenne u oboch (6rocny a 4rocna) .... myslim, ze sa musime prebojovat k puberte, potom to zas bude o inom 😳

@nikaeli vazne to zabralo ? Uz to nezopakoval ? Ja si pripadam ako obohrata platna to neustale vysvetlovanie toho isteho dokola ma nici 😖😵

@gabika0825 určite majú pozornosť obaja ako odo mňa, tak aj od manžela. Keď malý spi na obed, tak vtedy sa jej venujem ešte viac. Keď má v práci manžel voľno a môže sa im plne venovať, tak je to lepšie. No keď je v práci a máme aj iné povinnosti, vtedy to graduje, idem variť, upratovať, nemôžem, lebo sú tu kriky na brata, útočenie. Aj jej dám niečo robiť so mnou, ale to príde ku nám aj mladší a je z toho znova krik, lebo ona nechce, aby tu bol, nechce, aby toto hento robil, ani nedopovie a už ho švacá kde jej to príde. Keď sa hráme, je to zlaté šikovné dieťa. Ale to sa nedá stále byť pri nich ako policajt, manžel má 2 víkendy a týždne v mesiaci, kedy je stále v práci. Vzťah so starými rodičmi je už lepší, ale. To je samé zlatinko, daj si čokoládku, zlato poď ku mne, daj mi pusu, (keď nechce, tak nastáva vydieranie cez sladkosti), keď spravíš toto, babka ti niečo kúpila, dedko ti vytiahne maškrtu a pod. Ja už som ich prosila, nech ju takto nemanipulujú, poviem im napríklad, že bola dnes protivná, robila zle, žiadne sladkosti a moja mama hneď že ale teraz si u babky a u babky sa môže, však? A dá jej čokoládu. Už bola aj výmena názorov s mamou a až po takej väčšej hádke konečne začala rešpektovať, že keď poviem že nie, tak to znamená nie .Ale zakaždým, keď poviem mame, že si s ňou neviem dať rady, tak mi povie, že to je moja chyba, vôbec sa s ňou na túto tému neviem porozprávať a už ani nechcem, lebo to vždy končí mojim zlyhaním vo výchove. Všetky rady, ktoré mi dala som skúsila a zlyhali.

No asi si prestala byt sucitna a empaticka a nenechas ju robit veci kt chce. Budes viac hovorit ano,bude viac pocuvat na nie.

@ivangeline nemyslím si, že to bude tým. Stále sa rozprávame o pocitoch, stále jej hovorím, keď jej je niečo evidentne ľúto, že to chápem, že viem, že je smutná, vysvetľujem, prečo niektoré veci idú a iné nie. Takéto rozhovory máme vždy v tých lepších dňoch, keď je kludnejšia. Je pravda, že keď sú tie horšie dni, tak už tieto posledné nálože nedávam tak, ako predtým. Vôbec nikam sa to nehýbe, ona sa vyzúri, ja sa snažím zachovať kľud a idem na ňu pokojne, ona začne kričať, biť a tam už u mňa nastupuje zvýšenie hlasu. Ona to vygraduje a je to jeden hnusný kolotoč. Po búrke si v kľude sadneme, porozprávame sa o tom, vyzerá že rozumie podľa toho, ako mi odpovedá. Ja jej nemôžem venovať plnú pozornosť, manžel chodí do práce, má mladšieho súrodenca, ktorému sa tiež treba venovať. Ja sa neviem rozkrojiť a riešiť ich samostatne. Sú to súrodenci, majú rovnakú výchovu, rovnakú pozornosť.

Skus nieco precitat o asperger syndrom ci najdes aj ine priznaky okrem toho čo si tu uviedla,po 3rokoch sa to zacina prejavovať u deti a s trestanim vobec jej nepomozeš..netvrdim že to ma, mozno ma len take obdobie, precitaj si o tom

A nebude to tym, ze bracek nechodi do skoly a ona ano? Je este mala, nemusi to rozumiet, chapat, ma len pocita nevie ten pocit pomenovat. A ak aj spolu pomenovavate pocity, to este neznamena, ze vie, co si s tymi pocitmi pocat. Prezeniem to - aj dospelemu, ak si uvedomi, ze je nervozny, tak ta nervozita za to neodzneje. Nieco preto musi spravit.

Moze za tym byt tato ziarlivost na cas, co travis s malickym, ale aj nieco uplne ine. V povahe ma dievcatko poslusnost a vravis ze v skolke sa snazi, je dobra, tam neplechu nerobi. A prave aj to moze byt sucastou problemu - ze si tam nedovoli prejavit, ze jej sa nieco nechce, ze nieco by chcela inak, ze je tm celu dobu organizovany cas... A ten stress si donesie domov a vybija ho doma. Skratka len z toho, ze naozaj nie je stroj a nevydrzi byt cely den taka,ako si ju zelaju ostatni. casto to tak deti maju, ze v skolke ok a doma pohroma.

Jedna pani robi filialnu terapiu, robi aj kurzy pre rodicov. Dava vela obrazkov na fb. Podstata je taka, ze ma miestnost plnu roznych hraciek, kostymov a dieta vybera a riadi hru. Dospely sa len pyta a teraz co, toto si mam obliect? A co s tym mam spravit... ked dieta mu poda hracku atd. Cize akoby dieta urcuje celu hru, kazdy malicky pohyb v tej hre. No a tato pani povedala, ze dost casto, deti ktore maju problem, vyberu si taku hru, kde rodica nejakym sposobom mozu "znicit". Napr. vyberu si mecovanie s mecmi - chcu bojovat a chcu rodica porazit. A tym ze im to rodic v tej hre umozni, tak tej emocii pomohol odzniet.

Ona to vola hrove polhodinky, ze da dietau aj pozvanku, ze pod budeme sa hrat podla teba. Nastavime budik a celu tu polhodinku sa budeme hrat podla teba. A ked budik zazvoni hra sa skonci a budeme sa hrat zase na buduce. A to casove rozpatie aj dovoli. To su presne tie hranice nastavene dietatu - aj mu umoznit vyventilovat sa, byt samym sebou, ale aj dat hranice.

@jumama veľmi zaujímavá aktivita, ďakujem, určite dnes skúsim, keď pôjde mladší spinkať.
Čo sa týka ventilu zo škôlky, tak práveže tie dni, kedy do škôlky chodí je aj doma lepšie, rozprávame sa čo robili, čo papali, kde boli a podobne. Je taká kludnejšia, práveže si myslím, že ten kolektív jej pomáha. Zase keby bolo niečo mimo normal, tak by mi to určite učiteľka povedala, vždy povie, keď nechce niečo robiť a ako to vyriešili, tu si nemyslím, že môže byť problém. Do škôlky sa vždy teší. Horšie to je keď je víkend, alebo keď chorá a do tej škôlky nejde.

Jej spravanie ma korene v ziarlivosti a surodeneckej rivalite. Ocividne este nespracovala fakt, ze ma surodenca a musi sa delit o pozornost rodicov (ktorej mala dovtedy zrejme nadmieru). Nechcem strasit, ale o rok-dva moze podobne spravanie vypuknut aj u mladsieho. Surodenecke prekaracky a bitky su normalne a bezne v kazdej rodine s 2 a viacerymi detmi. Ale nie je v poriadku, ak sa dieta snazi uzurpovat si pozornost rodica vylucovanim surodenca zo spolocnych aktivit. Skuste k nim pristupovat rovnako, robit cinnosti spolu, nie s kazdym zvlast, hovorit na nich viac v mnoznom cisle - napr. deti, umyte si ruky, upracte si hracky, podte mi pomahat... atd. Aby sa ani jeden necitil preferovany ci ukrateny.

Moze to byt reakciA na skolku. Deti z nej chodia unavene,nervozne a mozu byt az agresuvne.nechaj ju vyventilivat sa na detskom ihrisku napriklad.neorganzujes a negezujes ju privelmi po skolke?lebo tam je to o striktnom posluchani a doma sa je uz mozno nechce.mozno to od niekoho okdkukala.porozpravaj sa s uckou,s kym sa kamarati,ako sa sprava. A mozno je to vrcholuaci vzdor.ktovie.
Nedavno som citala,ze u prvorodenych je taketo spravanie bezne. Ze si ani neuvedomujeme ale k tym starsim sa predsa len spravame inak...
Nas tiez niekedy takto reaguje.ked vysvetlivanue, napominanue nepomaha, dostane aj na rit. Poriadok musi byt

Vážne chceš od 4 ročného dieťaťa, aby zvladalo svoje emócie? Skús porozmýšľať, koľkokrát za deň ty nezvladas tie svoje. Koľkokrát zvysis hlas, koľkokrát dáš po zadku, koľkokrát máš proste nervy z niečoho. Tak presne tak isto to má aj tvoje dieťa a na rozdiel od teba, to dieťa sa to práve učí. Nevie ich ovládnuť, ani spracovať. Ak jej s nimi teraz nepomozes, tak sa to nenaučí a bude v dospelosti podobne bezradná, ako väčšina ľudí. Máš úžasnú príležitosť naučiť dieťa niečo, čo málokto vie, pretože s našou generaciou sa nikto nemaznal a berieme bitku a krik ako niečo normálne. Ale ono to normálne nie je. Takže buď tu hlavne pre svoje dieťa, potvrdzuj jej emócie, aj keď sama budeš mať na ňu nervy, nebi ju, nenechavaj ju samú ( ved si predstav seba, keď si nešťastná a ľudia tebe najbližší by ťa "zavreli" do izby a miesto prijatia by ti kázali sa ukľudniť). Prijmi ju bezpodmienečne, aj keď je "zlá", ona musí cítiť, že si tam pre ňu vždy.

@zorkahorka ale autorka pise, ze tie dni, ked chodi do skolky je v pohode. Len cez vikendy vyvadza. Mozno je to tym, ze v skolke ma jasne pravidla, pevny program a vidi, ze tam jednaju so vsetkymi rovnako. Presne toto potrebuje aj doma. A tiez nechapem, preco ked mladsi spi, ona tiez si nelahne aspon neoddychuje pri pocuvani rozpravky. Naco sa jej treba specialne venovat v case poobedneho oddychu.

@kp7333 trošku upresním. Keď ide mladší spať, klasika, najeme sa spolu pri stole všetci, ja jej pustím rozprávku, akú si vyberie, ľahne si a odpočíva. Ja zatiaľ uspávam malého, sám mi vybehuje, tak pri ňom ležím kým nezaspí. Do tej doby ona leží a pozerá rozprávku. Keď vyjdem zo spálne, tak už aj ona vstáva a buď sa ide hrať sama a ja si robím čo potrebujem, alebo keď chce, aby som sa hrala s ňou, tak si vyberieme nejakú hru, nechávam na nej. Proste ten čas, ktorý chce, keď mladší spí, jej venujem, maximálne odbieham, keď mám niečo rozvarené. Minulý rok ešte spávala na obed aj doma, teraz už nechce. Niekedy si zdriemne, keď je moc unavená, ale to len výnimočne. V škôlke spáva bez problémov.

@akvi samozrejme že od nej nečakám, že bude na povel meniť svoje nálady a poslúchať, nie je to pes. Ja rešpektujem jej priestor, keď mi dá najavo, že ho potrebuje. Rešpektujem aj tie emócie a snažím sa tu byť pre ňu za každých okolností, píšem to predsa. Mne skôr ide o to, ako zabrániť tomu násiliu. Keď všetko prehrmí, tak je nám to všetkým ľúto, hlavne jej, vidím to na nej že sa za to hanbí. Len keď už je v rauši, tak nech robím čo robím, neviem jej pomôcť sa ukludniť. Kľudné slovo, pochopenie, uznanie hnevu, objatie ( to to celé len zhorší), skúšala som aj ignorovať, dať ju do izby (aj toto to celé zhoršilo), zvýšiť hlas, aj capnutie po zadku... Absolútne nič nepomáha a píšem, že sa chcem trestom vyhnúť. Takže VÁŽNE nečakám, že na lusknutie prsta prestane plakať, biť nás, ťahať za vlasy, štípať a kričať po nás. Hľadám len radu na nejaký fígel/metódu, ktorú som ešte neskúsila, lebo si už neviem dať rady.

naša má 4,5roka a máme niečo podobné....keď začala chodiť prvý rok do škôlky, hrýzla a štípala tam prvý mesiac deti, vysvetlovaním to prestalo.....teraz chodí do škôlky tretí rok a zase podľa učiteľky začala štípať deti, nechce si tam upratať hračky, podeliť sa s hračkami.....nehovorím, doma je občas zlá ak je nevyspatá alebo unavená, ale inak poslúcha....problémová začala byť v škôlke.....u nás je ale problém asi v tom že v škôlke vymenili učiteľky a voči nim nemá rešpekt....učiteľka z minulého roku povedala že ona potrebuje tvrdú ruku a je vtedy dobrá, že voči nim mala rešpekt ale že pri týchto nových ten rešpekt nemá,,,že sú tam tri dievčatá ako naša, také živšie a že nové učiteľky s nimi môžu mať problém...aj tak je....len u nás je to v škôlke, nie doma...

a preco ich nedas spolu do izby a obaja nezaspavaju pri rozpravke? 2-rocny uz je dost velky na to, aby sa naucil zaspavat sam. takto jej zbytocne davas dovod na ziarlivost.

Ahoj. Super,že fyzicky trest nevnímas ako vhodny nástroj výchovy. Často sa hovorí o "prvej puberte",kde sa formuje osobnosť. Náročné na trpezlivosť,ale určite to pominie. Píšeš,že keď ste dlhšie doma napr.prazdniny,je to horsie. Nenudí sa tak trochu? Z nudy býva vymýšľanie,nechcenie. Overené v praxi 😉

@kp7333 kým spávať ešte chcela, tak sme tak boli všetci spolu. Mladší potrebuje kľud, on pri rozprávke nezaspí a staršia zase naopak, jej vyhovuje, keď jej v pozadí niečo ide, hovorím niekedy zaspí a niekedy nie.

@zuzudrnda môže byť, niekedy mám naozaj pocit, že keď už nevie čo robiť tak vymýšľa. Je to komplikované, keď trávime čas spolu, tak nemôžem s ňou robiť niektoré aktivity, ktoré by chcela, lebo to už som skúšala a dopadlo to zle, tak máme dohodu, že ich budeme robiť, keď bude mladší spať. Odvtedy ich tak aj pýta, len keď spí. On je ešte malý a tým že malá je rozumovo na tom úplne inde ako on, tak ona sa hrozne jeduje, keď sa chce zapojiť, hrávame karty,pexeso,puzzle,guličky, to všetko mladší len rozťahuje a pohadzuje si to a ona sa len čertí a potom na neho útočí. Aktivity spoločné zatiaľ fungujú, horšie to je, keď musím variť, alebo spratať, aj taká veľká potreba vie byť problém, dokážu byť v sebe za sekundu. A niekedy sa vedia pekne pohrať aj sami.