Nezvládla som dojčenie

prve dva tyzdne som sa citila ako zla matka, neschopna zena, ale ked som videla aky je maly konecne spokojny uvedomila som si, ze kojenie nie je az tak dolezite... v podstate ho mam nostop v nosici, takze bonding a kontakt mame neustaly aj ked nekojim... netrap sa.. uzivaj si drobca a tes sa, ze je zdravy 🙂

smer psycholog

Mozno mas poporodnu depresiu.

Snazila som sa do cca 3 mesiaca,potom som to vzdala lebo sme boli vsetci nervozni,aj dcerka aj rodicia.kupila som UM a zrazu aj babo spokojne aj mamina.cize absolutne som to neriesila,neznamena ze ked nekojis ze sa zruti svet,niesi ani prva ani posledna.hlavu hore,zbytocne sa tym trapis,pritom to vobec nieje dolezite.dolezite je,ze ma dieta plne brusko a je zdrave.a spokojne dieta=spok9jna mama

Neprezivala som to tak 🤷🏼‍♀️
Kojenie nie je Vsetko pre boha

Nekojila som ani prvé ani druhé a vôbec som to neprežívala , veď o hlade som ich nenechala 🤷

vobec som to neprezivala.. dolezite bolo len plne brucho potomka 🤷‍♀️

Rucas sa kvoli dojceniu? Co by si robila kebyze nedajboh mas postihnute dieta? Vtedy mas narok sa rucat, nie kvoli dojceniu. Trosku sa uvedom, dieta ta potrebuje pokojnu a vyrovnanu.

Vôbec som to neriešila po mesiaci sup na umelé mlieko dnes mám 20 ročne dvojicky športovkyne😀

Nie,mne velmi odlahlo ked som prestala kojit. Ja som revala preto ze mala bola hladna,ja vystresovana,nevyspata,mlieka malo,zaspavala na prsniku a o chvilu hore,bradavky rozzuzlane na franforce a ten pocit mojho stastia ked som kupila a zarobila umele a mala zaspala konecne spokojna sa neda opisat.

Rozumiem ti velmi dobre, skutocne a bez problemov a bez prikrmovania som dojcila iba poslednu dcerku. Neviem preco to tak bolo, jednoducho to tak bolo, skusila som vsetko, hlavne pri prvom dietati. Tie moje skoro nedojcene deti boli vzdy najzdravsie v okoli, aj nastupom do skolky. Nemaj vycitky, deti potrebuju hlavne spokojnu mamu.

Musi to byt pre Teba velmi tazke...mas sa s kym porozpravat? Mamina/kamaratka? Ak nie, co keby si skusila IPcko alebo Linku pre dusevne zdravie? Pracuju tam profesionali, ktori by Ti mohli poradit, ako prekonat tuto traumu. Drzim palce a vela stastnych dni s babatkom 🙂

@pininka1 dakujem ti aj ostatnym maminkam čo napisali. Asi som moc citliva alebo ešte so mnou lomcuju hormony. Snaď ma ten smutok čoskoro prejde. Menia sa mi nalady aj počas dňa. Raz revem potom si zas poviem, veď nič sa nedeje, snažila som sa nešlo to, tak kašlať nato. Napr teraz som v pohode, ale ja viem že ma to zas chyti a zas sa zrevem ako šiši.

A v čom je problém? Ja už polroka cievkujem...ale tiež ma.to stalo dosť nervov....

@ckatka no to ti verim. Aj malo mlieka bolo na začiatku, aj sa mi male nechcelo prisat...

Ahoj, pri prvom som to prezivala rovnako ako Ty, mala som vycitky, ze som vydrzala dojcit len mesiac. Ale ked som si uvedomila, ze u nas zavladla pohoda a uz nemusim dookola riesit neuspesne dojcenie a odsavanie, ze maly je spokojny a ja tiez, tak ma smutok s vycitky presli. Pri malej som umele mlieko vytiahla s radostou hned po prichode z porodnice, kedze sa to uberalo uz v porodnici rovnakym smerom. Si este zmietana hormonmi, je to cerstve, ale skutocne nie je dovod sa nad tym trapit. Dieta je napapane, spokojne, a to je najviac. Drz sa🍀

Prvú som kojila tri roky, druhého dva týždne, no mlieko nič, asi týždeň som bola v smútku,aká som neschopná matka, ale potom som si uvedomila, že aj ja som bola so sestrou na UM a môj malý je spokojný, spí celú noc, narozdiel od jeho sestry , tá bola prisatá asi nonstop ...takže kľud 🙂

ked to nejde, tak to nejde, netreba to silit a ked bude na UM, nic katastrofalne sa nestane... dieta potrebuje hlavne vyrovnanu matku, stastnu, vyspatu a spokojnu... to ci bude dojcene alebo na UM vbc neurcuje aky bude mat to dieta zivot, ci bude uspesny pravnik alebo s prepacenim kopat kanale... to urcuju jeho rodicia s vychovou ;)

Na začiatku výčitky.. Ale tie smerovali skôr tak navonok, lebo o kojenie sa na Slovensku po novon zaujíma už asi aj šofér autobusu, keď ta uvidí s kočíkom, a vety typu "mačky sa nikto nepýta ci vie" mi nepridali na psychickej pohode. vo vnútri si myslím, že som už bola vysporiadana s tým, čo chcem skutočne.. A to bolo spokojne, najedene dieťa.. A v neposlednom rade spokojne JA. Vraj bolo robenie UM v noci otrava, mne bola väčšia otrava aj budiť sa na odsávanie a predtým sa umyť a utrieť a tak dookola.. Tak ako sa postupne stratilo mlieko, stratili sa aj hormóny šibiribi v hlave a konečne som si materstvo uživala.

@oblecenie99 to o tych mačkach mi pripomenulo, že som raz mala česť divat sa ako prasnica privadzala na svet male prasiatka. Bola ich kopa. A hned same behali a cucali. No ale oni hned behaju a naše detičky nie. Ona si iba lahla a oni sa same obslužili, ale jedno prasiatko bolo tak slabe že nevladalo ťahať, tak sme ho normalne flaškou krmili inač by uhynulo. Tak vravia aj o tych mačkach ale ktovie kolke mačiatka uhynu. Ďakujem ti že si mi to vďaka tym mačkam pripomenula.

Jeden večer som si poplakala, že to nevyšlo. Chýbal mi ten pocit, ako pri synovi. Ale potom si uvedomila, že nemá zmysel sa týmto trápiť. Je zdravá, živá. Mojkame sa veľa tak či tak, vždy sa prituli, rovnako ako syn ktorý bol dojčený.

Tak ja ti dam taky iny pohlad. Prva dcera sa narodila mala a slaba so silnou zltackou. Nevedela sa prisat, mlieka som mala malo, furt som bola v strese a hystericka. Kojila som ju 3 mesiace len cez klobuciky a po kazdom (aj nocnom) kojeni som si dalsiu hodinu odsavala po kvapkach mlieko. Jedno moje kojenie trvalo 1,5 - 2 hodiny!!! Bola som vycerpana, zufala, uplne som si znicila vztah s muzom. Po troch krutych mesiacoch sa to zacalo rozbiehat a nakoniec sa nam to aj podarilo, ale ja som si povedala, ze keby sa mam este raz takto trapit, tak radsej prejdem hned na UM a to sa snazim deti vychovavat kontaktne, dopriat im to najlepsie, ale ozaj si myslim, ze 100x lepsie stastna mama s UM, ako zufala, vynervovana dojka. Tak nekojis. No a co? Ser na to, uzivaj si babatko, maznaj sa s nim, kolko mozes, neboj sa, nikdy tym nebude trpiet.

Uprimne? Ked som ,,nezvladla" kojenie tak mi padol kamen zo srdca a konecne som si zacala vychutnavat syna. Dovtedy to bol len plač (ano mala som poporodnu depresiu jak hovado) bolest a nekonecne prikladanie a odsávanie, pre mna to skusanie kojit bolo nieco hrozne. Maly bol najprv na mojom odsatom mlieku a jedna dve davky UM, ale ked som videla co to somnou robi a ze mlieka sa mi dari odsavat cim dalej tým menej a ze davky UM prevysuju materske, tak som si dala pol litra salvioveho caju a bolo po trapeni. A teraz uz viem ze ak niekedy raz nejakou na(e)hodou bude druhe dieta (druhe nechcem presne kvoli tomu (ne)kojeniu) tak urcite kojit nebudem. Takze hlavu hore, UM nieje katastrofa, detom z toho nerastú rohy, niesu ani zelene a nemaju ani kopyto su to uplne normalne deti so šťastnými mamkami ;)

ja mám dve deti a natrápila som sa pri obidvoch.. po prvom som si povedala, že pri druhom už nebudem takto bojovať za každú kvapku, no napriek tomu mi to nedalo a bojovala som. pri oboch som sa po polroku definitívne vzdala. s výčitkami, trápilo ma, že nepoznám ten pocit, že si užívaš dojčenie, bábätko na teba krásne pozerá a neviem čo všetko, celé dni som prikladala, odsávala, prikladala, odsávala a keď som vytiahla umelé, v priebehu hodiny mi bábo vypilo 300 ml (vyhladované za celý deň). preplakala som si za to, popila kadejaké podporné čaje, rascové polievky, popila litre muštu a všetky senovky a benedikty a neviem čo všetko, nič nepomáhalo. a keď som sa vzdala, poplakala som si naposledy. stresovalo to mňa aj moje deti. takže neber to tak, že si to nezvládla. nezvládla to tá, čo to ani neskúsila. 🙂 daj bábätku umelé a namiesto bojov s materským mliekom si ho vezmi do rúk, mojkaj na posteli, bozkávaj.. 🙂 budeš mať z toho väčšiu radosť a tvoj krpec bude mať lásku svojej mamy a ešte aj plné bruško 🙂

Viem presne, co citis a prezivas.
Prve dieta som nekojila vobec, na kojenie som sa nepripravovala, nemala som nic nastudovane, myslela som si, ze to bude uplne prirodzene a automatika nakojit si dieta, ze je to jednoducho prirodou tak dane. Ale omyl, zistila som, ze je to cela veda a dodnes obdivujem a zavidim zenam, ktore babätko prilozia a koja od prvej minuty narodenia az do 3 rokov ba aj viac.
Syn sa nedokazal prisat ani raz a nepomohla ani laktacna. Revala som podchvilou, umocnovalo to este aj to, ze som syna neporodila ale mala som sekciu. Citila som sa fakt hrozne. Tema kojenia bola pre mna tabu a ked sa ma niekto uz po 150x na ulici opytal ci aj kojim, vrazdila by som. Snazila som sa mysliet na to, ze mam zdrave dieta, ale s tym, ze som syna nikdy nekojila, som sa nikdy nezmierila.
Dostala som sancu na reparat, ked som po piatich rokoch znovu otehotnela, ale ani ten nedopadol velmi slavne. Bola som kojenim uplne posadnuta, som si toho plne vedoma. Hladala som porodnicu, kde spravia bonding hned po sekcii, porodnicu v ktorej nosia dieta na prilozenie aj na JISku, konzultacie s laktacnou, zaplatila som si nadstandartnu izbu len prero, aby mohla prist uz do porodnice za mnou laktacna a kopu inych opatreni, co tu radsej nebudem ani pisat. Vysledok? Kojila som, ale nikdy nie plnohodnotne. Dokrmovala som cievkou na prsniku asi 3 mesiace, bola to drina a zaberak na chrbat, myslela som, ze sa to rozbehne. Ani nechci vediet kolko stovky eur som natlacila do roznych preparatov na podporu laktacie. Po troch mesiacoch som zarobila umele mlieko do flasky a vzdy po kojeni som dokrmila, bola to neskutocna ulava. Ale nedalo mi to a zacala som si mlieko aj odstriekavat, co bol pozierac casu a zase bolest chrbta. A stale ma zozieralo vnutorne neuspokojenie, ze kojenim nedokazem plnohodnotne nakrmit vlastne dieta. A takto to islodookola asi 10 mesiacov. Bola to drina a mozno riadna magorina ale nelutujem. Nikdy nepochopim zeny, co dobrovolne nekoja alebo len tak z rozmaru dieta odstavia.
Ten pocit, co mas, casom zoslabne ale ja osobne to vzdy budem mat niekde v podvedomi, v uzadi, ze som zlyhala. A nie je to preto ze by okolie nejako na mna tlacilo a ja som im chcela nieco dokazat.
Inak ziadna laktacna ani ziadne preparaty mi nikdy nepomohli.

prezivala som to a prezivam velmi tazko, uplne ti rozumiem. Neviem, ci sa s tym niekedy zmierim, neviem to ani slovami vyjadrit. Je to obrovska bolest, mna to zoziera priserne. Ak mate niektora recept na to, ako sa z toho spamatat a prestatnsa trapit, sem s nim, prosim 🙏🏻

Kedy sa už konečne dojčenie prestane prezentovať ako najväčší úspech matiek.

Vaše 30 ročné deti nebude nikdy zaujímať, že či bole dojčené a ako dlho.
Mať depky z dojčenia 🤦🤦.Kam sme sa to dostali.

Väčší problém by bol ak by tie deti ostali hladné, ale nemyslím si, že žijeme v krajine kde ženy trápi hladomor.

@littlebubble tak ja som tridsiatnička a predstav si, že ma ako aj iných ľudí zaujíma, či som bola dojcena a som dosť rada, že áno, lebo si to síce nepamätám, ale napríklad moje črevo a mikroflóra v ňom to vie... Baktérie tvoria veľku časť z nás, tak prečo sa nezaujímat o seba aj v tomto ohľade, že.

Autorka, ja som síce nemala najmenší problém, ale chcem ti vyjadriť podporu, že si to viem predstaviť, že ťa to mrzí, lebo aj mňa by to mrzelo. Ale už je tak a podľa tejto snahy a ako ti na tom záleží, môže byť tvoje dieťa rado, že si vybralo teba, lebo budeš brat ďalšie dôležite veci v jeho živote tiež vážne a tie samozrejme už pôjdu lepšie. Proste máš ten prístup k dieťaťu, čo je to, na čom záleží a to dokonca viac, než na tom dojčení.
Myslim, že hormonálne zmeny spôsobené tým, že sa zastavila laktacia ti to robia ťažšie sa s tým vysporiadať, lebo telo je po pôrode proste hormonálne nastavené na dojčenie a toho si interpretuje tak, akoby už nebolo to dieťa, ktoré telo porodilo, tak je akoby smutné. Čas hrá s tebou, takže počkaj, to prekonas. Buď fyzicky veľa s dieťaťom, možno šatka, v posteli, okupte sa spolu, ... Aby si tento proces "smutenia tela" úplne odvrátila. Telo a nás psychicky stav sú prepojené.
Potom v ďalšom kroku, keď bude lepšie, zisti, kde sa stala chyba. Bol pôrod pekný či skôr traumatický, bol prirodzený, či v pôrodnici ti napichali kadečo a aj tie dni po pôrode, čo sa tam stalo? Či nebolo to to, bolo to možno až prílišné štúdium tejto témy a stres / strach z toho? Alebo úplne iné dôvody.
To si preskumaj v hlave, aby si ďalšie dieťa mohla dojčiť, keď chces.
Dúfam, že som nezvolila niekde blbé slová a že je tento text trochu nápomocný...