Obrovská túžba po bábätku z mojej strany, neistota z manželovej
Ahojte žienky, potrebovala by som poradiť... Mám 21 rokov, manžel 22. Svadbu sme mali v septembri, po 2 rokoch chodenia a z toho rok a pol bývania spolu. Priority a spoločnú budúcnosť už máme nejaký ten čas uzrozumenú a teoreticky "naplánovanú". Svadba, šetrenie peniažkov, postavenie domčeka a detičky... Až na to, že už vyše pred polrokom mi začali tikať takzvané biologické hodiny a ja som zatúžila po bábätku. Samozrejme som sa s tým zdôverila svojmu, vtedy ešte snúbencovi, a s menším strachom očakávala reakciu. Môj milý ma milo prekvapil, keď povedal, že keby už na to prišlo, bábätku by sa nebránil (neberiem antikoncepciu ani nepoužívame kondóm, "dávame si pozor", pričom sa už aj 1x-2x pošmyklo a neriešili sme to, nechali sme to na náhodu), avšak, že by sme mali počkat aspoň kým nezačneme stavať domček (takže vlastne spravil ústupok a miesto "až postavíme" to posunul "až začneme stavať") a za to som vďačná. Ale s postupom času mám pocit, akoby tikot hodín pridával grády a hlasitosť. Nad bábätkom rozmýšľam skoro stále. V práci, pred spaním v posteli, v meste na nákupoch, keď stretnem nejaké tehulky alebo maminky s kočíkmi, až mám pocit, že mi z toho začína šibať. Čítala som tu aj veľa príspevkov, pričom som prišla na to, že by sme zvládli aj bábätko a aj ušetriť a postaviť. S manželom máme obaja dobrú a stabilnú prácu a aj keď bývame v podnájme, vieme ušetriť takmer jednu celú výplatu. Viem, že aj minimálne moji rodičia by nám pomohli, ak by bolo treba (sami sa tak vyjadrili) a až na svokru, sa aj svokor vyjadril, že už by bral vnúča. Nejaké peniažky už aj máme našetrené a 9 mesiacov je dosť dlhá doba na to, aby sme ešte dačo našetrili. Vecičky by som vedela ponaháňať aj cez rodinu, veď bábätko aj tak rýchlo rastie, tak na čo kupovať všetko nové... Toto všetko som zreferovala aj manželovi s tým, že nemusíme hneď sledovať ovuláciu a robiť za každým testy. Stačí, keď sa budeme normálne milovať a užívať si jeden druhého bez toho, aby sme si dávali pozor. Chcem aby to bolo prirodzené, žiadne naháňanie sa za tým, s tým, že ak by aj po roku s tým boli nejaké problémy, máme dosť času na to, aby sme to riešili. Manžel prikývol, pričom povedal, že si to musí celé premyslieť... Prešiel mesiac a stále sa nijako nevyjadril a stále si "dáva pozor". Aj keď dal mi malú nádej, len neviem či sa na to pamätá 😀. Nedávno nás jeho dobrý kamarát vytiahol von, muža mi opil a medzitým sa spýtal, kedy plánujeme deti. Ja som ostala ticho, ale na moje prekvapenie manžel automaticky povedal, že v januáry sa možno začneme snažit... mala som čo robiť aby som sa neutopila pivom 😀... Avšak odvtedy som sa ho na to nepýtala. Mám strach, že moc tlačím na pílu a že sa zľakne, zároveň však tak moc túžim po bábätku, ktoré by spečatilo našu lásku, že mi občas až zviera srdce.
Čo s tým? Boli ste niektorá v podobnej situácii? Ako ste to / by ste to riešili vy? Mali ste aj vy také prehnané pocity ohľadne túžbe po bábätku, alebo to len ja som taká divná? O🙂
P.S.: Ospravedlňujem sa za ten široký rozpis, ale potrebujem sa troška vyrozprávať a zároveň poradiť O🙂
@winchesterka postav dom, zasaď strom... nemáš sa kam ponáhľať... a pre mňa ak niekto spomenie "veď aj naši by nám pomohli, aj svokrovci" tak hovorím rázne NIE !! teraz sa ti zdá všetko ružové, najskôr to bude tým, že iný názor ani počuť nechceš, chceš len to, aby sme ťa utvrdili v tom, že máš pravdu, ale... teraz máte dva príjmy, viete odložiť, super, to je samozrejme plus... lenže po pôrode ostane príjem len jeden a náklady stúpnu... mať dieťa nie je len o vecičkách, tie sú to úplne najmenej... a hlavne stavať dom popri malom dieťati a s jedným príjmom - jasné, dá sa to zvládnuť, ale prečo zbytočné stresy, keď to nemusí byť? stavba domu sa môže skomplikovať, predražiť, nedajbože nejaké zdravotné problémy... ktovie, aké budeš mať tehotenstvo - ja som mala také, že aj dva domy by som vlastnými rukami mohla postaviť, a je kopec báb, ktoré sú rady, že vôbec dýchali... najprv si doriešte bývanie, v kľude postavte, zariaďte, to vám tiež dá zabrať po všetkých stránkach a potom bábo, nič vám neutečie... a hlavne - spoliehajte sa len sami na seba, na nikoho iného... samozrejme, že starí rodičia pomôžu, potešia sa, ale to berte len ako bonus, nie ako hotovú vec...
@winchesterka podla mojho nazoru mi to pride ako posadnutost, nie ako tuzba a potrebujes psychologa, nie dieta.
@winchesterka vzhľadom k svojmu veku a vzhľadom k situácii v rodine (stavanie domu) by som sa skutočne snažila na tvojom mieste ukľudniť si hormóny, skús nejaký šport a nerozmýšľaj stále nad bábätkami. Skús si predstavovať svoje dieťa ako vzdorovitého pubertiaka, možno ti to pomôže zredukovať predstavy o ružovom voňavom spiacom dokonalom bábätku. Príliš si to idealizuješ a žiješ v akejsi rozprávke. Môže prísť realita a ty si budeš vyčítať načo si sa vlastne takto ponáhľala.
@babulina Práveže sama si uvedomujem, že z milovania nechcem výrobňu na dieťa 🙂... čítala som tu dosť veľa príspevkov a popravde nesúhlasím moc s tým, že sa páry milujú takmer len počas plodných dní, merajú si bazálnu teplotu a podobne. Príde mi to trošku neprirodzené 🙂
@sissy27 Čo sa týče pomoci od rodičov, asi som sa nevyjadrila správne 🙂. Nemyslela som finančnú pomoc, ale pomoc s maličkým, či už pri varovaní alebo stavbe domčeka. Naviac mám rozbehnutú aj jednu prácu z domu a ak sa rozbehne tak ako má, tak spolu s materskou a následne rodičovským príspevkom by mi to malo dorovnať moju terajšiu výplatu. Neviem no, každopádne veľmi pekne ďakujem za príspevok 🙂
@maslenka47 Fúú silné slová, ísť s tým hneď k psychológovi ma zrovna nenapadlo, ale ok. Beriem do úvahy ...
@0silvia0 Práve naopak, viem že mať dieťa nie je prechádzka rúžovou záhradou. V rodine máme niekoľko detí, od 3 mesačného až po 17 ročné a veľa z tých mladších som strážievala a starala sa one, prebalovala, utešovala a podobne a je mi naprosto jasné, že keď budem mať vlastné diaťa bude to milionnásobne zložitejšie, kedže s ním budem 24 hodín 7 dní v týždni. Avšak intuícia mi nejako našepkáva, že teraz by som dieťatku stíhala skorej, ako vo vyššom veku...
@winchesterka a ja som sa tiež asi nevyjadrila dostatočne - žiadnu pomoc nemáš očakávať od nikoho, ani finančnú, ani osobnú, ani psychickú, ani žiadnu... ak chceš byť dospelá, tak so všetkým... obaja ste mladučkí, odhadujem, že vaši rodičia možno ešte ani 50 nemajú, to nie sú žiadni "starí rodičia" aby sedeli doma na zadku a starali sa o dospelé deti a ich deti, to sú ľudia v aktívnom veku, ich deti sa postavili na vlastné nohy a teraz aj oni môžu mať vlastný program... je fajn, že majú záujem a z vlastnej iniciatívy chcú pomôcť, ale nerátaj s tým... možno budeš mať také dieťa, ktoré 25hodín denne plače a nikto ho nebude chcieť strážiť 😅 nechcem spomínať nejaké zlé veci, ale stať sa môže všeličo a nakoniec rodičia budú potrebovať vašu pomoc... preto hovorím, toto ani nespomínaj, ak pomoc bude, bude to bonus, ale nerátaj s tým dopredu...
rozbiehaš prácu z domu - pekné, a možno ti to pôjde aj popri drobcovi a stavbe domu, ale aj naopak, možno nebudeš mať čas ani sa poriadne učesať a nie ešte niečo navyše robiť...
ty si to maľuješ všetko strašne na ružovo (ako asi väčšina dievčat v tvojej situácii), ale snaž sa rozmýšľať aj nad horšími variantami, čo spravím ak... mať dieťa nie je len ružový voňavý uzlíček, ktorému stačí pomojkať, prebaliť a nakŕmiť, to je obrovská zmena v živote pre všetkých... áno, je to krásne, ale aj ťažké... a keď už to raz je, nedá sa povedať "tak teraz si dám pauzu a idem riešiť iné veci", potom už riešiš všetko s dieťaťom "na krku" ... financie, choroby, starosti, bolesti, lebo aj to život prináša... naozaj nechcem vyznievať nejako pesimisticky, len chcem, aby si si trošku uvedomila aj realitu všedného života... ale myslím, že ty budeš len jedna z mnohých, ktoré majú svoju pravdu, a na všetko nejaký argument, v podstate ani nechceš počuť názory skúsenejších, chceš len zatlieskať a počuť, aký skvelý nápad máš...
@sissy27 Ak by som chcela počuť len potlesk "nad skvelým nápadom" tak sem ani nepíšem. Písala som hlavne kvôli rade 🙂... Ano, mám takmer na všetko argument, som už raz taká 😀... ale ak vidím, že moje argumenty sú slabé, dám si povedať... A popravde, čítať tu vaše odpovede na môj príspevok je poriadne ľadová sprcha, ktorá ma núti zamýšlať sa nad sebou a svojími myšlienkami... A myslím, že to je to, čo som naozaj potrebovala. Vypočuť si radu starších a skúsenejších, lebo priznávam, že keďže túžba je jedna z ľudských slabostí, zatemňovala mi minimálne trošku zdravý úsudok a ako sa vraví, pravda občas bolí 🙂... Takže každopádne ďakujem
pozor aby chlap nezutekal ked budes moc tlacit na pilu....a na oblbovaky rovno zabudni na to su chlapy moc haklivy inak ti vynada abo posle kade lahsie a v dalsom fore sa budes vyplakavat ze ta nechce...
@winchesterka pozeras sa na to zle, len zo svojho pohladu.. to nie je o tom, ci by si to ty zvladla, lebo verim ze zvladla, ale idete stavat dom, tvoj manzel bude cele dni na stavbe, lebo inak sa to neda a bude chciet aby to bolo rychlo hotove.a otazka znie: vazne ho chces pripravit o najkrajsie chvile s babatkom? lebo on by si ho vobec neuzil, bude cele dni prec, bude chodit dobity a unaveny a raz mu to bude luto, ze si neuzil svoje dietatko v takom krasnom obdobi .. urcite sa lubite a uplne inak sa budete tesit z dietatka v obdobi, ked uz bude domcek postaveny a budete mat svoje hniezdocko a manzel bude moct tie radosti aj starosti prezivat s tebou. Ja viem o com hovorim, lebo my sme nestihali dokoncit prerabku pred porodom a asi 3 mesiace sa nam to uz prelinalo, aj babatko aj dokoncovanie domu a manzela mi bolo strasne luto, ze pri mnohych veciach nebol..
a ako mamicka rocnej slecny ti moze zodpovedne povedat, ze mat deti v rodine a strazievat ich sa ani nahodou neda porovnat s vlastnym, kazda mamicka potrebuje pomoc, minimalne od partnera, lebo narodenie prveho dietata s kazdou zamava a je to narocne
@lubkavargova1 Oblbovaky ma ani nenapadli, nestojí mi to za stratu manžela. Náš vzťah zakladáme na dôvere, nie na klamstvách a podrazoch 🙂
@mambba Popravde v tomto ohladne som bola asi dosť sebecká, pretože to mi ani nenapadlo. Ďakujem 🙂
@winchesterka 🙂 je to super, ze biologicke hodiny tikaju ale zas myslim, si, ze este velmi nemaju preco 🙂 .. si mladucka, mas este dost casu pred sebou. Je to len a len na dohode medzi tebou a tvojim partnerom.
Ja ti napisem pre mna prakticky pohlad na vec.
To co si napisala, je brutalne idealne..usetrite jednu vyplatu, mate nieco nasetrene, a este 9 mesiacov si nieco usetrite.
Skus sa ale nato pozriet aj z takej pesimistickejsej stranky. Tehotenstvo bude komplikovane, mozes ist na PN uz velmi skoro a 9 mesiacov dalsich uspor je v haji. Takisto jednu celu vyplatu usetrite teraz ale ked budes na PN alebo na materskej je to uz iba jedna vyplata z ktorej mate zit, to znamena ze usetrite bud nic, ak mate podobne platy, ale ovela ovela menej... Plany na stavu domu maju nejaky financny rozpocet, ale nikdy to nevyjde idealne a samozrejme sa moze nieco stat, nejake dodatocne financie, ktore bude treba, ak planujete zobat hyoteku dalsi naklad. Radim ti, pozri sa na to z uplne negativneho pohladu, len pre nejake zhodnotenie co sa da a co a ake budu problemy. nepozeraj sa na to idealne. Dufam, ze chapes 🙂.
A dalsia vec, uzivaj si kym mozes, v 21 rokoch mas fakt zit a acerpat silu, skusenosti a zazitky, ktore potom mozes odovzdat detom.
Drzim palce 🙂
Ahoj ja som bola na tom podobne, az na to ze dieta sa ,,pritrafilo,, 🙂 Tiez sme byvali takmer 2 roky spolu, potom sme sa rozhodli zobrat - to som mala 20 rokov. Dieta sme nijako zvlast neplanovali, ale ani sa nebranili, no zadarilo sa a presne o 9 mesiacov od svadby sa narodila mala 🙂 Kedze jeden prijem a materska absolutne nestacil, manzel si musel zalozit zivnost a isiel do Ciech. Prvy rok zivota malu takmer nevidel, domov chodil nepravidelne aj to max. raz do mesiaca na vikend. Ja som nemala nikoho, kto by mi pravidelne pomahal, mama rozbiehala podnikanie - takze nonstop v praci. Mala som 21 a odkazana aj s dietatom uplne na seba. Nebudem ti klamat - asi najtazsie obdobie mojho zivota a to mi financie vysli tak na mlieko a plienky, ja som si zohrievala suche rozky v mikrovlnke. Postupne sa zacalo viac darit, manzel si nasiel dobru pracu na SK, z jednoizbaku sme sa prestahovali do 3-izbaku, no stale v podnajme. Vlastny dom a prve auto sme si kupili az nedavno (skoro 6 rokov od svadby) a to tiez pomalicky rekonstruujeme po nociach, alebo v nedelu, lebo manzel si nemoze zobrat dlhsie volno - na druhej strane, to ze si kupis do domu co sa ti paci (dlazba, linka, nabytok....) za to stoji. 2 dieta sme planovali uz davnejsie, no podarilo sa az tento mesiac a nevies si predstavit tu ulavu a pokoj na dusi, ze vsetko bude ovela, ale ovela lepsie. Svet je zrazu ruzovejsi, nie je nic co by mi nedalo po nociach spavat 🙂
Ak by som sa mala rozhodnut znova, asi by som do toho isla - mala mi za to rozhodne stala.
Ty mas na vyber, myslim, ze manzel rozmysla velmi rozumne a uvidis, ze priviest dieta do svojho bytu/domu, kde ma svoju krasnu izbicku a moznost kupit mu akukolvek hracku (coho sa ja teraz neviem nabazit 🙂) za nejaky ten rocik setrenia stoji 😉
@winchesterka Ahoj, prosim neber vazne nazory clen-iek ,,klubu MK,,! Vyhnes sa zbytocnemu zarmuteniu. To ze si sem napisala je fajn, pretoze Tvoje dilemy su podla mna naozaj opodstatnene.,..nie som sice psycholog ani odbornik, no urcite nepostupujes zle ani v myslienkach, ani v doterajsom pocinani..drzim Ti paste, a nebojte sa ist do toho! Uvidis, ze o par rokov si budete naplno vychutnavat letne dovolenky s minimalne odplienkovanymi detickami niekde pri mori (nechcem tym povedat, ze s babatkom by to nebolo mozne, alebo fajn..), ked vas doma bude cakat urcite vas krasny domcek.
no ja som bola v podobnom veku mala som 22 rokov manžel mal 23 rokov, , tiež som intenzívne túžila mať bábätko a rok po svadbe sme aj mali . Potom som neplánovane mala druhé po roku a pol a poslednú až s odstupom času. Neľutujem nič, ale z osobnej skúsenosti ak by som si ešte raz vybrala , tak s tým prvý by som určite počkala aspoň do 24 - 25 rokov , je to podľa mňa taký ideálny stav. Myslím, že máš fakt dosť času a isto nebudeš ľutovať ak by si počkala do tých 24r. A muž tvoj uvažuje triezvo, nemusíte mať všetko, ale dobrý základ je na nezaplatenie.
@winchesterka Ja som tiez za to, ako radia baby vyssie, nespoliehaj sa na pomoc rodicov ani svokrovcov. Ja, ked som cakala tretie dieta - neplanovane, bola som psychicky uplne hotova, mama to na mne spozorovala a ked zistila, ze som tehotna, tiez mi naslubovala hory - doly a vykaslala sa potom na mna. Nehovorim, ze ked uz prihara a som v totalnom pruseri, tak mi nepomoze, ale je okolo toho taky cirkus, ze radsej zbalim vsetky decka a vlacim ich vsade so sebou. Zakladom je spoliehat sa len na seba a ked niekto nahodou ponukne pomoc, beriem to ako bonus, nie ako samozrejmost.
A tiez sme stavali dom, ked som bola s prvym na materskej, mala tri mesiace ked sme zacinali. Poviem ti, bolo to o drzku, skonsolidovat dieta, stavbu, robotnikov, dokonca som im denno denne varila, potom nam dosli peniaze, nasi nam najskor naslubovali a ked sme prisli pytat od nich pozicku - tak to sme sa napocuvali, ze ako je mozne, ze sme si to nezratali, ... Vtedy sme mali take zle obdobie - tesne pred vybavenim pozicky, nemali sme ani fuka a mali nam prist objednane okna a nemali sme ich za co vyplatit. Nakoniec nam s tazkou biedou pozicali, ale akonahle nam nabehli peniaze z pozicky, hned sme im to vracali - nemame potrebu pocuvat, ako im mame byt donekonecna vdacni a zaviazani. Tiez som za to, radsej trochu pockat, ste este mladucki, este ani nie ste zziti vy dvaja dohromady a ver, ze na psychickej pohode ti babatko neprida. Akurat sa budes rozculovat, ze ti manzel s nicim okolo babatka a domacnosti nepomoze, pretoze bude lietat okolo stavby. Ja mam deti tri, prve som mala v 25 po trojrocnom manzelstve a keby sa vtedy nezadarilo, tak by som cakala este dlhsie. Problem je aj v tom, ze mam malo odpracovanych rokov a bola som na materskej dlhe roky (kedze som na decka len sama s muzom - vsetci rodicia nas maju na haku - a pritom su to velmi vitalni sestdesiatnici), teraz mam problem zohnat si robotu. Takze podla mojej skusenosti, uzivajte si spolocny zivot vo dvojici, aspon nejaky cas, postavte dom, alebo aspon zacnite a uvidite, ako vam to pojde a mozno sa potom pre babatko aj tak rozhodnete, kedze vsetko bude bez problemov.
A este chcem dodat, ze dnesna doba je taka, ze vsade z telky sa na nas len usmievaju ruzovucke vonave spiace babatka - realita je vsak uplne niekde inde.Takze mozno ta laka prave tato predstava, nie ze by som ta chcela strasit a odradzat, ale spokojne babatko potrebuje aj spokojnu, oddychnutu a vyrovnanu matku. A to si vyzaduje velku podporu zo strany manzela, pomoc rodiny a dobre zazemie.
Tak drzim palce so vsetkym.
@winchesterka tak to mate super a fandim vam. Len vies nekedy clovek tu aj take cita, ze zienke uz tak svitori z toho ze pre tehotenstvo je schopna spravit vsetko. Aj to, ze chudak manzela oblbne. Verim ze to nebude vas pripad. Radsej na babo sa treba tesit a pride to vtedy ked ma a nie lebo sa "musi" 🙂 Mam znamu co sa snazi otehotniet uz 7 rokov. Ale to co robi cirkus okolo toho to je podla nas uz zrele na cvokara. Ani sa nedivime ze chudak manzel radsej berie nadcas a zastupovanie v praci len aby nebol doma a "nemusel" si plnit manzelsku povinnost.
@sissy27 preco si taka negativistka , vsak vie aku maju rodinu a ked vie ze jej pomozu tak preco sa na to nespolahnut aspon trocha ......
@winchesterka ...podla mna vobec netlacis na pilu ja mam tiez 21 snubenec 24 a tiez sa pokusame o miminko vies nikdy nevies ako dlho ti bude trvat kym otehotnies mne po 7 mesiacoh zistili PCO (nemam ovulku)uz dva mesiace sa snazia to dat do kopy tsk radsej sa snazit skor ako ked bude neskoro
?....nechapem preco kazdy utoci na vek sa su dospely vedia ake maju moznosti a ked sa na to dieta citi tak preco nie nase mami v nasom veku uz mali aj dve deti a popri nich dokazali aj dom postavit a dobre bolo ...len teraz kazdy bere vsetko ako koniec sveta a stresy nervy ....vsak aky den si clovek urobi taky ho ma !!!!
......drzim palce
@winchesterka ahoj necitala som si vsetky prispevky co ti sem pisali ine baby stacili mi prve 3 🙂. Ja ti poviem tak ked som otehotnela mala som 22r. priatel 21r. My sme neplanovali mat babatko bola to nahoda. Obaja sme pracovali, spolu sme zili a usetrili sme jednu vyplatu kym prisla dcerka na svet sme usetrili peknu sumicku pre dobry zivot. Teraz ma dcerka 1 rok a nic jej nechyba, kupili sme si dom, auto a stale sme na tom rovnako (myslim po financnej stranke) ako sme boli pred tehu. Financne nam nikto nic nedal, to nepotrebujeme. A ze nespoliehat sa na rodinu? My sme sa nespoliehali prislo to samo bratia a sestra posunuli vecicky po ich detoch, rodicia nam pomahaju postrazit sem tam cez vikend dceru ked prerabame na dome nieco. Tak tiez otcovia nam pomahaju pri stavbe. Zvladnut sa to da, a ked to chcete obaja tak neni na co cakat. Cim dlhsie budes cakat tym to moze byt len horsie ci uz po fizyckej alebo psychickej stranke 🙂 Drz sa 🙂
@winchesterka ahoj no rozumiem tvojej tuzbe ale je to aj o tom ze vzdy velmi tuzime po niecom na co sa stale sustredime, skus sa sustredit napriklad na pripravu na tehotenstvo zite zdravo zdravo sa stravuj zacni uzivat vitaminy a o rok bude idealna situacia aby ste sa zacali pokusat... je to velmi aj o dohode medzi manzlemi takze urcite muza neobchadzaj ... inak myslim ze na psychologa to urcite nie je neber si taketo reci k srdcu ...
@winchesterka nemas len pocit, naozaj ti zacina sibat. Prepac.
@lenz nie som negativista, ale realista... ak nechápeš, tak to napíšem natvrdo - myslíš, že rodičia z oboch strán sú nesmrteľní, nemôže sa im nič stať, nemôže prísť choroba, že budú už len mladnúť a mať energie viac a viac? vieš, takýto postoj "rodičia by nám pomohli" je pre mňa znakom toho, že takýto človek sa ešte nepostavil poriadne na vlastné nohy, keď už dopredu myslí na to, kto všetko a ako by mohol pomôcť... takisto tá zbrklosť, že ešte som nedokončila jedno (bývanie), ale už sa hrabem ďalej, nie je príliš rozumná... podľa toho čo písala, majú úžasné podmienky na to, aby si všetko zariadili postupne a užívali si všetko - aj stavbu domu (netlačí ich čas ani financie, nemusia sa tam zodrať), aj tehotenstvo (určite bude krajšie, keď jej manžel bude s ňou chodiť na prechádzky do prírody, ako keď ona bude večne sama alebo behať s bruškom po stavbe), aj prvý rok bábätka...
@winchesterka za prve si este mlada tebe biologicke este netykaju 😀 ja som prve rodila 31 roc a druhe 34 mne tykali 😀 😀 😀 a pomoc?ked chces dieta a rodinu musis sa sama postarat a nie sa spoliehat...my prerabame 5 rokom dom obidve tehu som si odrobila ci varit,upratat nieco pomoct...nik my nepomahal ,dieta sa narodilo a tak isto ...varit,dieta pomoct s niecim....nechcela som aby my niekto pomahal a potom niekedy my to bude vykrikovat! to nie...druhe tehu v 30 tyz som sa zacala otvarat tak som sa setrila s dietatom starsim doma...a nakoniec som prenasala...na dieta su dvaja nie jeden....musite to obaja chciet
Bozee a zase len negativa mna moji stary rodicia vychovavali a este aj teraz su schopny pravnuca postrazit pre nich to je radost a nie starost ....a podla mna to neni ziadny znak toho ze sa nnevedia postavit na vlastne ...vsetko sa da a ako vies ze bude musiet behat s bruskom po stavbe co ked si daju dom postavit alebo kupia uz hotovy .... a co ked bude mat take tehotenstvo ze nevstane poriadne ani s postele tak jej prechadzky budu asi tak na dve veci ....vobec netreba ani len rozmyslat nad takymi vecami co ked sa niekomu alebo nieco stane ...
@sissy27
@lenz ˇhej hej, najlepšie je maľovať si všetko na ružovo, nerátať s tým, že nie všetko vychádza v živote podľa plánov a spoliehať sa na to, že veď niekto ma už zachráni... stačí si prelúskať diskusné fóra tu, koľko bolo takých, čo v 20 im bol svet gombička a zrazu narazili... ale ako pozerám na tvoj vek, tak mi neostáva iné,len sa pousmiať 🙂 zvláštne, ako baby okolo 20 to vidia rovnako a tie po 30 tiež, že? 🙂 ktovie, čím to bude... žeby skúsenosťami? 🙂
@lenz ty máš odžité svoje, ja svoje... ak si sa postarala o bývanie, otehotnela, porodila, vychovávaš dieťa - tak si tieto skúsenosti môžeme porovnať a povedať zakladateľke o svojich skúsenostiach, pretože o tom táto téma je... ja nebudem niekomu hovoriť aké to je prísť o pravú nohu, ako sa s tým žije, pretože takú skúsenosť nemám... nebudem nikomu hovoriť čo to je prejsť si drogovou závislosťou,lebo takú skúsenosť nemám... nebudem nikomu hovoriť ako sa vyrovnať so stratou nenarodeného dieťaťa, lebo som to nezažila... ale viem, čo je to postarať sa o bývanie, čo všetko sa pri tom môže skomplikovať, že porodiť dieťa a už sa navždy len usmievať sa dá len vo filme, že človek má rátať so všetkým, aj s tým zlým, pretože je lepšie byť milo prekvapený ako nepríjemne zaskočený... veci totiž nikdy nejdú podľa plánu...
@lenz ja som v 21 tiez bola moc mudra. A mala som toho naozaj odzite dost, myslela som ze za 2 zivoty. A teraz po 30 sa smejem aka som bola vlastne hlupa. Takze je to tak - mozes mat neviem co odzite, mas len 21.
Trosku respektu k starsim 😉
@sissy27 krásne si to napísala, poznám pár takých čo zvládali všetko ale keď zistili, že to malé milé ružové v noci reve ako tur, zaboha nepovie čo ho trápi, čo chce, žena už nie je taká večne spokojná. Celý deň je medzi fľaškami, kojením, plienkami, grckami a hovienkami, keď príde muž chce sa mu vyžalovať, ale ten je taký uťahaný z roboty aby splnil všetky nároky ženy že chce dieťa pobozkať a padnúť najlepšie vedľa neho.
A kapitola rodičia? Noo to je krásne, budú Ti radiť čo a ako a tým , že budú bábo strážiť si budú myslieť, že majú na to právo
@lenz Nemyslím si, že niečo očiernila len napísala pravdu bez obalu, bez zbytočných viet typu to sa zvládne a pod.
Podobné diskusie
Prečítaj si, čo potrebuješ vedieť o otehotnení.
Naše mamičky spísali skvelé rady, ako otehotnieť.
Dôležité je poznať aj príznaky tehotenstva.
Zisti, kedy má žena plodné dni.
Kedy a ako používať tehotenský test?
Zisti viac o tvojom tehotenstve týždeň po týždni alebo si prečítaj, ako prebiehajú jednotlivé mesiace tehotenstva.
Nepoznáš termín pôrodu? Vypočítaj si ho v tehotenskej kalkulačke.
Modrý koník ti prípadne napovie aj pri neplodnosti.
moc tlacis na pilu aj ked ta chapem,uzivajte si jeden druheho a neurobte si z milovania vyrobnu na dieta