Ahojte. Mam problem so sebou uz od strednej skoly. Neznasala som tam chodit 5 dni v tyzdni. Vzdy som “musela” byt jeden den v tyzdni doma - hlavne v strede tyzdna. Potom na vysokej skole som chodila pravidelne, bavilo ma to. Teraz v praci sa musim prekonavat rano vstavat, lebo ved je to moja povinnost, ale obcas som schopna zostat spat a vypnut budik. Je toto normalne? Moze to byt nejaka choroba?
Obyčajná lenivosť
Diagnóza chýbajúca disciplína a pevná vôľa 🙂
Je to v hlave 😉 Ja mám toto celý život. Ale keď mám vstať ráno na výlet do prírody, tak to som hore 5 minút pred budíkom 😀
Prokrastinacia
Prečo by to nebolo normálne? A to že telo a mozog chce odpočívať a mi ľudia ho nútime nasilu zobudiť nejakým rinčavým zvukom normálne je? Ja som taká istá už celý život a som tu. Na strednej som aj vynechávala, zaspávala a trieskala mnou puberta riadne a napokon som sa nejako spamätala a zmaturovala na samé. Neni každý dokonalý 🙂
mne sa tiež nechce vstávať, mám s tým problém, ale musím, pretože potrebujem chodiť do práce, ktorá ma živí. A v práci ti tolerujú že neprídeš? Možno by bolo dobré ísť večer skôr spať a neponocovať, pretože ak máš dostatok spánku a žiadne zdr.problémy, musíš vstať.
Tento príspevok o "musela" som ostať doma si pamätám...
Do školy o 6.30 som nemala problém vstať ale do roboty o 3.30 tak to mi robí extrémny problém 🫣
Nemáš uzkostnu poruchu?
Kvôli tomuto som vždy robila dvanástku. Moja mama x krát do týždňa zaspí do roboty. Už jej to tolerujú 🙈
Uz len to, ze ti bolo dovolene zostat doma pocas skoly je zle. Toto by som si ja pri rodicoch dovolit nemohla. Zostalo ti to. A vies ako sa hovori, lenivost nema hranice. A to nie je choroba.
nie si sama.Ja som to takto mala.Takže si iba prispôsobiť a nájsť robotu čo ťa bude baviť a vyhovovať ti aj časovo.Tiež si neviem predstaviť skoro ráno vstávať.Ja robím až tak od obeda alebo poobedia do takej 4,5.A končím.Mohla by som aj od 8 ale načo.Oželiem aj peniaze navyše.Aj tak mi stačí s týmto časom.Porozmýšlaj čo by ťa bavilo a tam sa uberaj
Ja som iba dufala, ze je to obycajna lenivost. Nemam ziadne diagnozy, ale po kovide som trpela panickymi atakmi cely rok, potom to odznelo, no od mala som velmi uzkostliva a precitlivela. Teraz budem pravdepodobne menit pracu, ale prosim poradte mi 🙏 mam sa dat vysetrit ak by to nahodou bola uzkost? Mam o svojom stave povedat nadriadenemu, aj ak to nemam nikde potvrdene?
Ja by som nehovorila. A tá úzkosť prešla sama? Ja mám problém s chrbticou a mám tie stavy už 2,5 mesiaca, všetci lekári sa tvária že to odznie keď sa dám dokopy. Ale je to veľmi nepríjemné niekedy...
Ja mam podobne pocity, ale vzdy vstanem a pridem nacas. Ale u mna je to skor pohodlnostou, dlho som robila s flexibilnou pracovnou dobou, ze nezalezalo az tak velmi, kedy bola praca spravena, len museli byt dodrzane terminy. Cize ked sa mi cez tyzden niektory den nechcelo, proste som si spravila volno, pripadne som prisla do prace poobede a zostala do noci, alebo som robila cez vikend. Ked tak clovek funguje roky, tak uz sa mu tazsie prisposobuje, ze ma byt kazdy den v praci a v konkretnu hodinu. Mavam uzkosti, ked si prechadzam nejakym stresovym obdobim, vtedy musim brat na to aj lieky, ale nie som si ista, ci to, co opisujes, by bol priznak uzkosti.
@majka36912 moje stavy sú také že búšenie, hrča v krku, nepríjemné myšlienky, začalo to odpadávaním z ničoho nič a následnými bolesťami chrbtice preto spomínam tie...
ja by som to nadriadenému nehovorila, ale môžeš si to skôr riešiť na nejakej terapii
Nie nehovor to urcite nadriadenemu. Kludne by to mohol zobrat ako nejaku vyhovorku a mal by o tebe horsiu mienku uz od prveho dojmu.
Skor by som isla cestou hladania si prace s flexibilnou pracovnou dobou. Hned z prvej mi napadaju taxikari 😃
Alebo by som skusila 12- tky. Vyhody su, ze nemusis vstavat do prace kazdy den.
A hlavne by som sa snazila zistit pravu pricinu co je za tym. Dopriala by som si pravidelny 8- hodinovy spanok a rezim. Pripadne zacala navstevovat terapie.
@sisamisaaa Mna ked chyti nejaky uzkostny stav, tak mam nieco obdobne, zrychlene dychanie, busi mi srdce, obcas mam pocit, ze musim z daneho miesta alebo situacie odist, robi sa mi nevolno, tiez obcas az na odpadnutie. Vacsinou to po par hodinach odoznie, vsimla som si, ze mi mimo ineho pomaha, ked to rozchodim, alebo vyslovene zacnem robit nieco, co ma unavi, potrebujem prist na ine myslienky.
Ale kazdy clovek je iny. Mozno by som patrala, aku to ma u teba pricinu, co ti to vyvolava. Napr. sesta mala minuly rok problem so zubom. Stale sa jej v tom zubarka vrtala, ale aj ked jej to dali dokopy, znova to bolelo, trvalo to viac tyzdnov. Ten zub ju dostal do takeho stresu, ze ju z toho rozbolela aj chrbtica, co si vtedy nespajala so zubom ci psychikou. Kedze obvodak nenasiel dovod, poslal ju pre istotu aj k neurologovi, aj jej vysetrili srdiecko, ale uplne vsetko bolo v poriadku. Lekari jej povedali, ze to moze mat aj zo psychiky. A ked jej uz zub dali dokopy a prestalo ju to boliet, vazne prestali aj tie ostatne zdravotne problemy.
Ono psychika je narocna. Mozno u teba tento stav vyvolal nejaky stresovy faktor, o ktorom sama este nevies, pripadne si to spolu nespajas. Ale nechcem ti davat nejake rady, mozem sa aj mylit a nechcem ti nejako uskodit.
@majka36912 ďakujem za info. Vieš čo, sama seba nepoznám. Viem čo mi to vyvolalo. Akurát neviem doteraz z čoho som začala odpadávať. Panika sa pridružila. Vždy som bola extrémne odolný človek, všetko mi bolo jedno, hlavne že môžem chodiť športovať do hôr nič iné ma nezaujímalo. A zrazu sa cítim ako taká troska. Zatuhol mi chrbát, bolí ma celé telo, chodia mi paniky, bojím sa ísť hocikde sama že zas odpadnem. Jediné čo mi našli je nález na chrbtici, ale vraj nie je na odpadávanie. Aj keď fyzioterapeutka sa tvári že keďže som hypermobilná, je to možné že ďaleko skôr cítim tie problémy ktoré cítim a že to to možné je. Som aj po úraze, po operácii ramena, takže jedno s druhým...
📌
Ja tiež nie som ranný typ ozijem od poobedia a najaktívnejšia som podvečer.Vstavam o 06, ale rozmýšľať a cíti sa dobre začínam až po naobedovaní 🙂)a preto som rada robila na smeny a nocne
Nemáš nízky tlak?
Ja to skusim nejako zmenit sama, skusim sa zatat a vydrzat a prekonat sa. Zatial takto a uvidim, ci mi to vydrzi alebo mam fakt velky problem.
Inak ja by som mohla moju pracu robit aj z domu, mozem robit jazykove korekturi, ale neviem najst nic v mojom okoli. To by bolo super.
*korektury
@autor fakt si nájdi autorka dačo také čo ťa baví a vyhovuje aj časovo.Ved takto ideš len proti sebe.Aj svojmu zdraviu.Psychickému aj fyzickému.A práca je v živote dôležitá ak máš vstávať do takej čo ťa nebaví a ešte aj za pár šušňov.No komu sa chce.A že treba sa zaťať.Toto tvrdenie nechápem.To je prekliatie robiť dačo čo ťa nebaví a nútiť sa do toho.A ešte ti tu budú rozprávať že si lenivá a treba sa zaťať.Figu sa treba zaťať ale robotu zmeniť
este dodam, ze napriklad ked pomyslim, ze mam ist autobusom, tak ma to zdeptalo a nesla som do skoly.. alebo ked ma caka nieco dolezite zajtra, tak potrebujem sa na to “pripravit”, “uzit” si den a nesla som do skoly