Život po narodení dieťaťa

@anja27 ahoj, mrzi ma, ze nemas ziadnu spriaznenu dusu, ktorej by si sa mohla vyrozpravat. Skus odbornu pomoc, nie je to ziadna hanba. Skuseny psycholog ti pomoze zvladnut tvoje pocity aj ta dokaze nasmerovat. A ver, ze vela mamiciek, ktore maju cerstve babo sa citi podobne, dolezite je nenechat sa tymi pocitmi prevalcovat, ale skusit vidiet svetlo na konci tunela. Je velmi zle, ak nemas podporu v partnerovi, bohuzial 😔. Drzim palce, aby si bola zasa skoro OK!

Vela zien si tymto po porode prechadza. Pre mna osobne je sestonedelie jedno z najtazsich obdobi. Nielenze sama sa potrebujes dat dokopy, este sa musis aj velmi intenzivne starat o niekoho dalsieho. Tie prve tyzdne su len dookola o kojeni, prebalovani a uspavani. Ale je to len obdobie a pominie, budes sokovana ako rychlo. Ked drobec podrastie, uvidis aky partacik z neho bude a sama sa citit uz nebudes. Taktiez co sa tyka domacnosti. Casom si najdes system a budes davat vsetko lavou zadnou. Pre vas je teraz vsetko este nove, potrebujete si na tu vobec najvacsiu zmenu v zivote zvyknut a netrva to par dni. Partnerovi by som tak vycistila zaludok, ze by videl. On nerozumie tomu, ze po porode sa nedas dokopy za dva dni. Po fyzickej ani psychickej stranke. Ja som po porode druheho syna bola snad najstastnejsia v zivote. Porod bol krasny, prvy syn (2,5roka), kym som bola v porodnici, odlucenie zvladol super. O byt postarane, manzel ma podporoval a napriek tomu, tie prve dva tyzdne boli pocity vselijake. Aj som si poplakala. To su hormony a unava. Teraz ma druhy drobec 4 mesiace a je to super. Bude coraz lepsie, zvladnes to ✊🏻.

@anja27 takto presne som sa cítila aj ja, predstava bábätká totiž nekorespondovala s realitou, takže jasne ze prišli depky. Bábätko je ešte veľmi maličké, a je to fyzicky a psychicky náročné. To šťastie v podobe jeho ešte len postupne príde, prídu jeho úspechy od pretocenia po prvé krociky a slová a ty sa budeš tešiť 😊

Asi nas baby blues alebo poporodnu depresiu. 600 nedelie je fyzicky narocne. V tom ze telo sa zbavuje teho hormonov zvyka na nedostatok spanku + velka psychicka zmena ked uz si naozaj mama. Uz nie si svoja sampstatna jednotka si ty a babo je stale tvojou sucastou len uz mu nejde to potrebne automaticky cez piupocnu snuru. Uz Musis jeho potreby ako prcorade riesit ty a tie prve tyzdne je to non stop, je to krasne ked si to vies vychutnat. Ale ked tvoj partner je ako cencul tak tazko .. povedz mame ako sa citis. Ja som si vzdy vazila a cenila moju maminu vzdy som ju zboznovala no po porode som ju viac poxhopila a viac ocenila. Mamina sa rada bude trapit s tebou bude hladat riesenie .. ovela radsej bude koli tebe trpiet Akoby mala zit v nevedomosti ze jej dieta trpi. Takze ked nemas kamosku mama je vzdy tvoja BFF . Potrebujes pomoc niekoho kto Ta pozna a mà rad. Rady na Mk mozu byt ok. Ale jedno objatie mami ti da viac ako tisic slov na nete. 😍drz sa! Materstvo je najtazsia no najkrajsia vec v zivote zeny. Nove dietatko je velka zmena pre vztah. O par mesiacov bude vsetko ine. No ty Teraz tiez svoj psychicky stav. Pytaj si pomoc a dostanes ju.

partnerovi najblizsie pri takych poznamkach povedz, nech ide do ri*i, e to normalny stav, babatko si mas uzivat a venovat sa mu a nie pocuvat podrypy od cloveka, ktory ta ma podporovat...co sa tyka tvojho zivota - chvilu to potrva, nenechaj to sklznut do poporodnej depresie, najsi si kontakt...preco nechces otravovat mamu? nemate nejak dobry vztah? ved ona je na to, vypocut ta, by malo byt najmenej a v jej zaujme...to co je, ze ju nechces zatazovat...najdi si kazdy den nieco male dobre pre seba, hlavne bud na seba velmi hrda, ze si porodila dieta, dala mu zivot, staras sa o neho, dat zivot chlap nedokaze - a co bude robit ten tvoj ked zisti po mesiacoch, ze sa mu tak nevenujes ako doteraz? to este len pridu reci...toto vyblokuj hned na zaciatku, ty si teraz v citlivom obdobi, ktore si mas uzivat

Píšeš, že nechceš zaťažovať mamku, ale ona by mala byť prvá, ktorá ťa uteší, keď partner nie je schopný ... mám dcerku, neviem si predstavit, že by sa trápila a nepovedala by mi to. Viac lásky a pochopenia by to chcelo, ty za to asi ani nemozes. Mozno už ako malej ti dobré vztahy chýbali...

Popôrodná depresia. To prejde, len chodievajte čo najviac von s dieťaťom, aj za takéhoto počasia.

A skús napísať odkiaľ si, možno tu nájdeš aj kamošku na kocikovanie

Ahoj,pri poslednom pôrode som mala to isté,ak nie horšie stavy,nonstop urevana..s tým rozdielom,že mám tri deti a super chlapa.Tym.padom chápem aj všetky ženy tu aké to musíš mať náročné bez podpory.Moj chlap našťastie sám vie domyslieť a hneď vedel,že mám popôrodnú depku ako hovado.Aj tak mi jeho blízkosť asi nepomohla,bola som naňho stále rovnako odporná.Domacnostou sa nezaťažuj,pri deťoch tak či tak už nikdy nebude vyleštené ako predtým,jedine až vyletia z hniezda.Ten šport presne aj mňa dobíjal,no ozj počkaj,inak si ublížis.Daj si dlhé prechádzky,vzduch a príroda ti urobí dobre na telo aj hlavu.Pre chlapa je to tiež obrovský skok,oni si všetci myslia ako sú uzasne pripravený na pôrod a dieťa a keď prídeš z pôrodnice všetko je úplne inak.Aj on potrebuje čas sa s tým zžiť,niekedy sa chovajú otrasne a ubližuje nám to,ale na 90% sa dajú dokopy aj oni a rodina pekne funguje.Bud trpezlivá,neber teraz chlapa a vzťah ako to najdôležitejšie,ono sa to utrasie a po pol roku uvidíš či sa snaží,čo bábätko.Teraz ries hlavne seba a dieťa.Az potom je všetko ostatné.A ak už si nevieš rady,v pôrodniciach je psychologicka práve pre mamky s popôrodnou depkou alebo pre straumatizovane ženy,aspoň u nás to tak funguje posledný pol rok.Vzdy sa máš na koho obrátiť a nemusí to byť len rodina a kamošky.Ani ja nič kamoškam.nehovorim,načo.A rodinu fakt netreba do všetkého montovat

Ahoj. Ja som na tom s kamaratkami podobne. Ak chces kludne mi napis, mozme pokecat napr cez messenger. Ono to cele casom prejde, uvidis. Caka ta krasne obdobie, ked sa s drobcekom trochu zladite 🙂 deti dost citia aj z mami stres, takze by si sa naozaj mala na vsetko vykaslat a len si babatko uzivat. Tym bude ono spokojnejsie aj ty

600nedelie je velmi narocne, ja som sa citila ako v tmavom tuneli. Cas sa strasne vliekol, niekedy sa mi zdalo, ze sa neda prezit uz ani do najblizsieho dna. Najneprijemnejsie boli moje vlastne vycitky, ako to nezvladam. Ale hormony sa postupne ukludnili, uz po 4 tyzdnoch to zacalo odznievat, po 2 mesiacoch este lepsie, po 3 som sa uz spoznavala 🙂
No mrzi ma, ze sa manzel k tomu stavia tak zle. Chlapi si to predstavuju niekedy velmi lahko. Ja mam skveleho partnera, no aj unho sa mi pocas tehotenstva zdalo, ze mu nedochadza, co vsetko sa zmeni. Bral to akoby tak, ze sice budeme mat dieta, ale ideme dalej ako predtym, vsetky aktivity aj vsetko. Ze cas aj energia sa natiahnu a dieta sa niekam zmesti 🙂 Takze posledne mesiace som sa mu snazila nejako priblizit, co je zivot po porode, davala som mu aj citat clanky, co o tom napisali zeny. No musim povedat, ze po porode sa k tomu uz postavil perfektne. Mrzi ma, ze tvoj nie :( Ani neviem, co s chlapom, ktory sa takto chova, Nema on nejaku kamaratku alebo inu zenu, na ktoru da a ktora ma deti? Ze by mu vysvetlila, ake su pre zenu tie zaciatky.

Obdobie tesne po pôrode bolo hrozne. S mužom som sa len vadila, hormóny boli úplne v ri.i...Zvykat si na starostlivosť o dieťa. Ja som ani neupratovala ani nevarila. Po sekcii som spávala 3 týždne po sediacky na gauči, lebo s posteli by som sa bez pomoci nezdvihla. No bolo to hrozne. Malú mi nemal kto postrážiť, pokocikovat ale ani by som ju niktomu nedala takú malinkú. Ale ono to časom bude lepšie a lepšie. Je to obrovská životná zmena. Teraz keby môžem zopakujem si to a bola by som najšťastnejšia na svete

mna zaujala ta veta ze "zamýšľam sa prečo nemôžem byť v živote šťastná, ťahá sa to so mnou už od puberty.. svitne nádej a čoskoro zhasne.. " poznam tento pocit. Ked som bola mladsia, upierala som sa na rozne udalosti ludi a pod, o ktorych som si myslela ze mi zmenia zivot a budem konecne stastna. Tak to ale nefunguje. Stastie je pocit, ktory vyviera zo samotnej teba, a ziadne vonkajsie okolnosti ani ludia ti ho nezabezpecia. Teraz si kratkodobo v tazkej situacii, malicke babatko, zdravotne problemy, partner tiez nic moc podpora. Psycholog by urcite pomohol, no najviac pomoze cas. Ked sa ti zdravie zlepsi, urcite si najdi cas na svoj oblubeny sport, dieta hod na krk partnerovi a chod si vyvetrat hlavu. Nachadzaj kazdy den desiatky drobnych poteseni, ktore ta robia stastnou.

Ahoj, mnohé z nás si prešli podobným obdobím. V živote to tak býva - príde dieťatko a zrazu akoby ťa ostatný svet vylúčil. Tlak dnešnej doby akoby vravel, že materská dovolenka je len sedenie na gauči s vyloženými nohami vo vyblýskanej domácnosti... - no to určite!!!🙊 Ale je to práve naopak - pretlak hormonálnych zmien v tvojom tele, nové pocity z materstva, starostlivosť o bezbranné dieťatko, je to celodenný maratón a si rada keď zrátaš na jednej ruke tých pár hodín spánku, a aj tak ťa pocit že si všetko nestihla prenasleduje - navyše aj s výčitkami partnera.
Naozaj sa zdôver svojej mamke - uľaví sa ti, podrží ťa. A partnera viac zapoj - príde domov z práce tak ho pošli so zoznamom na veľký nákup potravín - nebudeš ho predsa ty s kočíkom ťahať domov. Kľudne si sprav nejaký týždenný jedálniček čo si uvaríš a podľa toho on urobí nákup ako mäso, zelenina, cestoviny, mliečne výrobky. Takisto mu dávaj po práci dieťatko s kočíkom na prechádzku - hoci bude vonku 30-60minút, aj to ti pomôže. Za ten čas si dáš sprchu, poležíš si, zrelaxuješ.
A v mestskej skupine MK ti navrhujem napísať príspevok, že hľadáš kamarátku na spoločné kočíkovanie - zdieľanie svojich starostí s osobou v rovnakom životnom období ako ty je veľmi dobrá "terapia". Ak by si sa aj tak cítila "vyhorená", tak vyhľadaj odbornú pomoc - popôrodná depresia je diagnóza ktorá patrí pod dohľad odborníkov.
Drž sa 🙂 ❤

Su to uplne normalne pocity po porode.O to horsie,ze nemas podporu doma ani u kamosiek.My sme s muzom po kazdom dietati mali brutalnu krizu.Je to ciste psycho mat dieta,deti.Nemozes sa na tu realitu pripravit.Si urcite uzasna mama pre svoje dieta.
Este ti poradim, o par mesiacov nejake baby cvicenie,plavanie.Nie kvoli babu, kvoli sebe.Stretnes ine mamicky, s rovnakymi problemami.Dobre ti to padne.Alebo aj na prechadzke ked budes stretavat tie iste mamicky, prihovorit sa.Neskor na ihrisku.

Ahoj. Úplne ťa chápem tie pocity som mala tiež. Pritom syn bol vytúžený a plánovaný. Pôrod bol úplná pohodička. Fyzicky aj psychicky som sa cítila úplne super. A potom to prišlo. Prvú noc doma syn celú noc prereval. Reval tak,že bol až bordový. Nič nepomáhalo, nič nezaberalo. A vieš čo spravil môj muž? Dal si štuple do uší a spal ďalej. No a to bol deň kedy sa všetko ,pardon za výraz, posralo. Syn reval nonstop do 1 roka. Spal maximálne 40 minút. Na sekundu presne. A celý čas vrieskal. Chodila som s ním po doktoroch a všetci,že iba vydržte. Ja som bola už v takom stave,že som prestala jesť, strašne som schudla a mala som myšlienky,že keď nezabijem syna, tak zabijem seba. ( Strašne sa za to hanbím, ale také vypätie sa nedá zvládnuť) vtedy som si povedala dosť. Manžela som postavila pred hotovú vec. Všetky nákupy bude robit výlučne on. Príde domov a mňa nezaujíma či je unavený alebo hladný. Ako prvé berie syna na dve hodiny niekam preč. Buď ho vozil v kočíku alebo ho vozil v aute. Kúpanie a večerné ukladanie syna bude robit výlučne on. A cez víkend v noci bude so synom spať vo vedľajšej izbe a so štuplami v ušiach som spala ja. ( Nekojila som,takže aj ho v noci kŕmil.) Jasné,že nadával a hundral. Ale hold. Keď ma videl v akom som stave, nemal na výber. Takže sa vôbec nemusíš hanbiť za svoje pocity. Nevar ( objednaj si donášku), neupratuj. Muž príde z roboty,tak nech sa chytí vysávača a umyje riad. A každý víkend si urob čas pre seba. Nechaj malé mužovi a vypadni z domu aspoň na dve hodiny. Hoci by si iba v aute sedela, alebo na lavičke v parku. Ale to ticho, možnosť dať si kávu len tak. Prosím drž sa. Aké my ženy zvládneme úplne všetko. 💪💪💪💪

Vies co? Mala som to (takmer) do bodky rovnako. Porod hrozny, unavena, neupravena, vycucana zivotom, doma nebolo nic tip top, aj ked mala bola pre mna vsetko. 6to nedelie hotova katastrofa po psychickej aj fyzickej stranke (po 6to nedeli sa to nastastie zlepsilo). Ale. Jediny rozdiel vidim v nasich partneroch. Nemat mojho muza pri sebe, prisaham ze skoncim na psychiatrii. Neskutocne ma podrzal ked bolo treba, nic mi nevycital, zaujimal sa o mna aj o malu a len cakal kedy to prejde, a preslo 😁❤️ ten tvoj by si mohol nacitat par clankov o 6to nedeli, co vsetko sa so zenou deje a ako by sa on ako milujuci partner mal spravat. Mal by velmi rychlo najst pochopenie pre teba a tvoje zotavovanie. 6to nedelie je cas pre teba a dieta, aby ste sa zohrali, zladili, vela mojkali...a nie na partnerove blbe reci o tom ako nic nerobis 🤦‍♀️ no tak nech sa zapoji alebo si to s tebou na 1 den vymeni.... Velmi ma mrzi ze mas okrem polorodnych starosti este aj starost s clovekom, ktory by ti mal byt teraz najvacsou oporou. Skus sa s nim porozpravat, otvorene, ako sa citis, co ti sposobuju toe jeho reci a co by si teraz potrebovala aby si sa vpohode zotavila. Skuste viac komunikovat a spytaj sa aj ty jeho co mu vadi, preco ma taky nazor na teba aky ma a skuste najst riesenie ako z toho. Moc drzim palce nech sa to zlepsi 🍀🍀🍀

Ahoj, mrzí ma, že nemáš oporu akú potrebuješ. Máš to o to ťažšie, že ťa partner ešte potápa a nechápe ťa. Uspavanie bábätká asi trvá dlho. Máš kolotoč nad postieľku alebo nejakú hudobnú hračku ktorá hrá uspávanky? Pre mňa to bola výborná pomôcka. Hudba hrala, dieťa sa pozeralo a ja som si buď mohla oddýchnuť, alebo som mohla niečo porobiť v tvojom prípade si zacvičiť keď ti to chýba, alebo inak vypnúť hlavu nech sa uvoľní napätie zo stresu.

Ešte je možnosť, že máš popôrodnú depresiu, to je ale skôr na odbornú pomoc, nech do toho neupadas hlbšie a hlbšie. Vyskúšaj to poriešiť a bude lepšie. S partnerom si treba sadnúť a v kľude si povedať čo ktorého z vás trápi. On istotne nie je spokojný že už nemá svoj kľud a poriadok na aký bol zvyknutý pred narodením dieťatka a tiež že bol prvý a jediný o koho si sa starala, ale tiež musí vedieť pochopiť aj tvoje pocity, že tvoj život sa po 9 mesiacoch dáva do poriadku, tvoje telo sa dáva do poriadku po pôrode a že tiež sa s tým musíš vysporiadať a nejak nabehnúť na systém, ktorý už bude iný ako pred dieťaťom. Takzvane sa všetci musíte zžiť so sebou aj drobcekom. Čím skôr si to uvedomíte, tým skôr sa zžijete a tým skôr to bude pre všetkých lepšie. Tiež nie si vyspatá ako aj on nie je vyspatý, lebo dieťa v noci plače a podobne. Neboj sa s ním hovoriť o pocitoch a tiež sa s ním skús dohodnúť, že domáce práce si budete deliť a rovnako aj starostlivosť o dieťa. Dieťa je oboch a tak ako on má svoje zamestnanie od - do, tak aj tvoja práca pri bábätku keď je on v práci je od - do. Po príchode z práce musíte mať obaja aj možnosť oddychu a aj prácu v domácnosti. Takže si ju musíte rozdeliť a jeden druhému dopriať aj oddych. Keďže tvoja práca nekončí jeho príchodom z práce, ale pokračuje ďalej, lebo dieťa treba kŕmiť aj po príchode z práce, tak ostatné veci si treba rozumne rozdeliť. Tiež si treba stanoviť čas len pre vás. Ono to bude ťažké, lebo budete vyčerpani a nebude sa vám chcieť na povel sedieť a sa baviť spolu, ale budovať partnerský vzťah je potrebné.
Držím palce nech sa čím skôr zladíte a zžijete ako rodina a navzájom si pomôžete.....

Mrzí ma, že ani u muža nenájdeš podporu,bože ako ma vedia takí chlapi vytáčať. Niekedy si naozaj myslím, že ženám sú tí chlapi k úplnemu 💩 ja dosť často plačem odkedy som porodila, dcéru som nezvládla dojčiť, nezvládam jej vreskot, keď jačí jačí ako keby som ju rezala, z bordelu doma ma ide poraziť. Pritom som na ňu 3 roky čakala, milujem ju, že sa to nedá opísať, ale tiež neviem, čo ja naivná som čakala,že to nebude také náročné alebo či som len ja taká neschopná a nedokážem zvládnuť jedno dieťa. Vyčítam si tak strašne veľa, ani neviem, či si ju dokážem užívať, mám strašný pocit zlyhania. Potom sa však zobudí, usmeje sa na mňa, teší sa, že vidí zvieratká, hračky a u mňa sa bijú pocity neskutočnej lásky, šťastia a toho, aká hrozná mater som, tak plačem opäť. Má 3 mesiace.

mna by zaujimalo, co by si podla svojho chlapa mala robit v 600nedeli.. umyvat okna, ci?
vies co som robila ja? nic.. starala som sa o dieta a vetrala som si "medzinozny priestor".. inak vobec ale vobec nic.. a tu sme, zijeme, ziadnu ujmu nemame 😊

Vsetko by bolo fajn alebo aspon znesitelne keby si si za otca vybrala normalnrho chlapa nie nejakeho chuja co ti len nervy robi a vycita vsetko. U nas tiez islo bokom vsetko dokonca aj varenie len aby dieta bolo nakrmene a spalo. Chlap bol v praci a ja som si ficala na chlebe s maslom a lekvarom a Vinei🤭 Snazila som sa kojit,to mi neslo,potom sme prechadzali na umele co tiez nebolo bez problemov,nevyspata,unavena,bordel vsade ale ked isiel z prace,doniesol teplu veceru,pomahal,upratoval,pral,bez reptania a bez poziadania.

@domireb nevyčítaj si veci. Potom si zbytočne nervózna a dieťatko to cíti. Niektoré deti sú také plačlivé. Ale aj toto obdobie prejde. Skús hľadať možnosti ako ju zaujať, rozptýliť. Nám pomáhal spev. Prípadne si skús ukludnujucu hudbu pustiť. Alebo len proste svoju obľúbenú, na ktorú si zvyknutá. Naladí teba do kľudu a možno aj malú. Prípadne jej skús kúpiť mojkaca s bielym šumom a jemnou hudbou. To sa nám osvedčilo pri poslednej. Má už 2 roky a zaspáva len s ním.

Vôbec som nečakala, že sa vás toľko veľa ozve 🙂 partner čo sa týka domácnosti robí veľa, práve to ho aj unavuje, ze musí robiť “robotu aj za mňa” ale ja ešte ozaj nie som v stave normálne fungovať, keby mám v tie voľne chvíľky kmitat v domácnosti tak by som to už naozaj asi nedala.. včera som napríklad keď konečne zaspala začala čítať knihu, tak som mala taký spokojný pocit že sa aspoň trochu môžem venovať aj sebe.. aj som mala celkovo taký lepší pocit, no prišiel partner z prace a hneď spustil ako to nezvladam, ako je toto moja chyba a toto tiež a neviem čo, že čo som cely deň robila, že časť umyteho riadu ešte na linke neodložena, či som nevidela čo je na dvore- rozsypalo sa tam vrece .. išla som variť až poobede, že prečo idem teraz variť, tak som sa s prepáčením vysrala nato a ani to nedokončila, tak rýpal zas že čo teda robím a keď som mu už neodpovedala, tak že či sa s nim nebavim.. potom prišlo ešte na rad kde je nádobka pre psa na granule, no ja som ju zabudla na zemi a pes ju roztrhal, tak mi este pridal že či ani toľko nedokážem, ju dať na jedno miesto.. no ja už úplne znechutená, samozrejme ze som sa začala cítiť naozaj neschopne, lebo všetko pokašlem.. mala to zo mna tu nervozitu vycitila a spustila rev ako drak .. tak si hovorím že by som už konečne mala začať fungovať normálne a toľko by nepindal, zároveň som už tak na tom zle že nemám chuť ani jesť, vlastne som jedla včera na obed naposledy .. keď mu poviem že nevie ako sa cítim, že ho to nezaujíma tak povie že zas myslím len na seba, a že či on sa ma o všetko starat a ešte ma aj podporovať psychicky, že to on nedokáže .. takže ja ani neviem ako sa z tejto neschopnosti dostať, lebo nemám energiu vôbec na nič, jedine o malú sa starám a dnes som zatiaľ nič nespravila.. tak rozmýšľam či sa prekonať a ísť niečo robiť alebo sa vykašľať na domácnosť a potom po jeho príchode z prace zase počúvať ako som nič nespravila ..

@denden77 no mala by som mať upratané, navarené, opraté a aj zložené v skrinke..

@tncka nuž dojčenie u mňa na psychike tiež nepridalo .. neúspešných x pokusov plne dojčiť, cievka, senovka a benedikt, prikladanie vždy keď sa dalo, koža na kožu, hroznova štava a neviem čo ešte .. nuž a plne dojčiť sa mi aj tak nepodarilo .. nuž toto všetko aj on spravi, ale bohužiaľ s blbymi rečami.. a veľa krát sa stane ze dám prať, a ja to zabudnem prehodiť do sušičky, strašne zabúdam proste a tiež preto nemá pochopenie, ze ako môžem takto zabúdať .. tiež ma nervy na to ked mu na niečo odpoviem “neviem” no skratka si všetko nepamätám kde čo položím, atd .. asi som fakt neschopná ..

Rob veci malými krôčikmi. Nastaviš práčku pozrieš koľko bude prať a dáš si budík aby pripomenul že treba preložiť. Miska pre psa, za 20 minút budík na zdvihnutie. Po vysušení zase nastaviť budík na vybratie a na uloženie. Ak to nezvládaš fakt treba zájsť za odborníkom. Či nemáš náhodou depresiu.

Toto je tazke len citat. Ty si este v 600nedeli, a nemas sa o koho opriet. To mi je luto. Obdobie po porode je velmi narocne. Ja sama som prezivala rovnake nestastie po porode, a nerozumela som tomu. Ked som sa zdoverila manzelovi, vzal si 2 tyzdne volno, a podrzal ma. Stal pri mne, podporoval ma. Toti vam chyba. Ale to je hlupostou cloveka, ktoreho mate pri sebe

A zabudas podľa mňa z vyčerpania. Ja som 3 týždne po pôrode a tiež sa mi to stáva, zabudnem aj čo bolo pred dvoma minutami. A to muz robí úplne všetko v domácnosti, ja som od pôrodu ani jednu šálku neumyla a plus pomáha s bábätkom. A dva týždne bol snami doma. A aj tak mám dosť. Takže nie niesi ty zlá

Toto naozaj ti povedal? Výborne. Zober sa na celý deň niekam preč. Nenechaj navarené, nenakúpené. Príď večer a sprdni ho,že čo robil celý deň. A ešte v noci bude mať službu. Hovädá su tí chlapi.