Začínam nenávidieť skoro 3-ročnú dcérku

Nie si zla matka, len vycerpana. Niektore deti su temperamentnejsie, tazsie zvladnutelnejsie, ine su ukazkove deti od narodenia. Ak si vycerpana, poziadaj castejsie o pomoc rodinnych prislusnikov. Problem so sladkostami vyriesis, ak ich nebudes kupovat vobec alebo odlozis niekde vysoko do skrine, tam ich snad trojrocne dieta nenajde. Treba sa obrnit nervami a vydrzat, drzim palce.

Psycholog. Na zaciatok pre teba, nech sa vyzalujes, ukludnis a poradi ti ako zvladat vyrazne inteligentne dieta. Ako ho zaujat, motivovat, ...

A potom aj pre nu. Niekto s odstupom moze lahsie zhodnotit, aky pristup by platil a ako ho dodrziavat. Ty ked si priamo v tom, si uz unavena a zacyklena v tom strese a frustracii z toho vsetkeho, tak rezignujes a z nekonciacej frustracie rastie potom hnev.

Som doma s deťmi už 6 rokov a už je to pre mňa hrozne. Teraz 2 víkendy v sobotu som bola na pomoc kamarátke v obchode od rána do polnoci. Bolo to pre mňa doslova vykúpenie. A po tych 2 dňoch hneď vo mne ešte viac narastá, nakoľko chápem manželove slová ze hovorí ved ty tu doma nemáš moc práce len sa starať o malú. Lebo on vôbec nevidí celý ten čas co sa tu deje. Mňa to dieťa doslova Psychicky týra už mám pocit. Manžel povedal ze už pôjde do škôlky tak to bude lepšie. Ale čo keď mi ju nezoberú keď nechce cikať a byť bez plienky? Za mesiac podávam prihlášku ale čo keď ona nebude chcieť? Vždy som myslela ze dievčatá sú inteligentnejšie v takýchto veciach a ze im ta plienka proste vadí. Ale ona nie.

vyplieskat a podte do mna 🙂

@lianka123 koho mňa? 🙃

@lianka123 na dcéru sme šli už všetkými spôsobmi, ver mi. Manžel je na takéto veci naozaj tvrdý. Nepomáha vôbec nič.

Nie si odporná matka. To si zapamätaj a s tým chodievaj spať. To pre začiatok. Sú veci ktoré dokážeš ovplyvniť, potom tie, ktoré menej a tie, čo nedokážeš. Je malá. Je vela možností ako sa to vyvinie. Kombinácia faktorov (tvoje rozpoloženie, tvoja, jej povaha, temperament.....). Časom prídeš na to.

nieee 🙂 moj 4rocny je podobny, milujem ho uplne velmi, je to taky ale prezleceny diabol. u nas pomohlo zaviest tresty, nedostanes sladkost, nepojdes na ihrisko a ked sa trepne na zem tak na rit dostane. podstatne sa to cele zlepsilo

Sladkosti prestat kupovat, to nepotrebuje nikto. Ak ty na nervy, skri si ich hore v skrini.
Vyser sa tak na mesiac na odplienkovanie, cim vacsi tlak, tym vacsi protitlak, to vidim uz teraz na mojom 2r.
Chapem ze chces klud a istotu, ze to bude vediet a pojde do skolky, ale do septembra daleko, tak si dajte na chvilu od toho pauzu.
Ty si frustrovana, potrebujes seba dat dokopy, potom budes lahsie zvladat dceru.

a to s tym odplienkovanim. moj zadrziaval, normalne som revala pri toalete, aj 7 dni nesiel na velku, uz nam hrozila chirurgia a potom sa to nejak rozbehlo.. su proste deti, ktore ta vedia pekne obrat o energiu a iluzie z materstva. ona sa nauci cikat do zachoda, len sa jej nechce...

Psycholog detsky. 😊 Ach, prides mi taka vynervovana. Nadych, vydych. Nemyslim si, ze nenavidis svoju dcerku, len ti to uz poriadne lezie na nervy a potrebujes vypocut a podporit, lebo tusim mas doma poriadnu opicu-skoricu 🤭

Co sa tyka odplienkovania, ak nema organicky problem, tak by som jej davala tie uciace nohavicky, co nepretecu. Pytat sa, ci chce cikat. Ked nie, tak nech je mokra. Je tu krute mozno, ale uz stacilo, aby robila naschvaly.

Sladkosti vyhoood, daruj, nabal muzovi. Nemaj to doma, deti su potvory a ked to schovas, ona vie, ze je to schovane. Aj z toho moze byt taka, cukor robi divy. A nove nekupuj, ked je extremne zavisla. 🙂 Jednoduche, sama si ich nekupi. Co sa najhorsie stane je, ze bude ako certisko tyzden, ked jej zoberies cukor.

Trosku mysli na seba, deti potrebuju maminu s nadhladom a nie vynervovany uzlik nervov. ❤️ Zvolni tempo, daj si jednu s tych sladkosti, co mate doma a dobre bude. 🙂

troska by som prestala tlacit na pilu. nasa starsia dcera to mala s odplienkovanim podobne, ani za svet. tak sme dali od toho pauzu nejaky cas a po case sme skusili znova, potom sa podarilo. cim viac tlaku, tym viac vzdoru.treba sa dostat zo zamotaneho kruhu nervov, ukludnit sa, nevycitat nic ani sebe, ani jej.

Netlačí na nu vôbec, skúšam napríklad 2-3 dní a keď nič tak 2-3tyzdne pauza. Ale toto trvá už 3 mesiace a stále rovnako.

Do septembra ešte veľa času. Uvidíš v lete sa to naučí

Dieta do jasli a ty do prace. Aj keby si zarobila iba na prevadzku jasli, aj keby tam sla len na pol dna. V kolektive pojdu veci lahsie, pre obidve. To, ze pojde do skolky - do jesene je tak daleko, ze ked pojdete takto dalej, prepne ti uplne. Muzovi sa to strasne jednoducho hovori, ked on toto nema 24/7 bez prestavky. Plienky by som neriesila, ani na detskeho psychologa nevidim dovod, ja vidim len jednu vycerpanu mamu a jedno sikovne dieta, ktore zrkadli a uci sa len to, co vidi.drzimti prsty

môj tiež reval len čo videl nočník, ani sadnúť... bol júl a v septembri mal ísť do škôlky, nakoniec sme kúpili redukcie na veľké WC a horko ťažko sa to naučil tesne pred nástupom do škôlky, ale aj tam mal blok a potom sme sa trápili celú škôlku a vlastne aj ZŠ lebo on proste na spoločné WC nechcel ísť a držal to až kým neprišiel domov, tak teraz neviem, či to nebolo kvôli nášmu núteniu... v škôlke bol nonstop chorý, aj tak tam viac nechodil ako chodil, čiže som ho kľudne mohla nechať nech sa zbaví plienky vo väčšom kľude a do MŠ mohol ísť ako 4ročný

Riešením je umiestnenie do detského domova.

Moja nosila plienky dlhsie ako 3 roky...netlačila som na ňu vôbec...a vieš kedy nastal zlom? Boli sme v lese...začiatkom leta...nikde nikoho...tak som jej názorne ukázala ako sa to robí do trávy...vysvetlila som jej, že aj mamka občas takto do trávy vykoná potrebu, že na tom nič nie je...pozorovala a keď sme išli znova do lesíka, tak som jej dala dole plienku a pomohla jej vyčúrať sa do trávy...od tohto momentu chcela stále do trávy čúrať...plienky som jej už von nedávala...a doma tiež začala chodiť pekne na nočník ... nechala som jej ešte plienku týždeň na noc...bola každú noc suchá...tak som všetky zvyšné plienky vyhodila spolu s ňou do koša (samozrejme som ich potom vybrala a darovala mamičke v núdzi). A plienky boli fuč, musela chodiť na nočník...A nemyslím si, že si zlá matka. Len už nevládzeš. My sme mali aj hrozné obdobie vzdoru, tiež som veľakrát plakala, nevládala som...a to som na dieťa sama...zvládnete to, len sa daj do kľudu a začni s tým tesne pred letom...

Co SA tyka odplienkovania, posad na WC, pred tym si pripravovat misku so studenou vodou a do tej misky strc dvere ruky. Ja som takto odplienkovala za dva dni.
Viac neporadim.

@lilian183 Ďakujem za radu, ale ja som o sladkostiach nič nepísala 😉 pravdepodobne si to chcela napísať autorke

K tým sladkostiam - skúsila by som dávať tzv zdravé sladkosti - akože aj moj syn (2,5r) si pýta sladkosti a kupujem mu tie také ovocné tyčinky čo je len lisované ovocie alebo miluje gumenne cukríky a tiež kupujem take čo je len 100% ovocná šťava vo forme cukríka. K tomu odplienkovaniu. Mne sa syna podarilo odplienkovať keď mal 1,5r v lete. Doma som mu proste dala dole plienku a behal holý - keď sa pocikal na zem tak som to odignorovala ale keď sa pekne vycikal do nočníka tak sme sa tešili tlieskali lepili nálepky dostal odmenu. Možno tento vzdor využiť a povedať že jasné v pohode keď nechceš ísť na nočník nemusíš to je v poriadku ale keď pojdeš dostaneš sladkú odmenu (napr nejaký zdravý gumenný cukrík). Ona keď pochopí že ty ju nenúťíš ale chce to ona sama tak možno k tomu inak pristúpi.
Aj my máme doma obdobie vzdoru - predýchavam - ale minimalne viem že keď ho do niečoho nútim tam bojuje ešte viac - a tak len jemnučko mu nechavam priestor aby si myslel že sa rozhoduje on sám ale ja to len miesne koriguem.
Držim palce🙏🏻

Ja si myslim ze takto si si ju naucíla sama.Podla mna a z opisu az taka hrozna nie je.A to wc tak ju nenut pride to same.To by som tiez ako problem nevidela ale tu zavislost nad sladkostami za co asi mozes z casti aj ty.No proste to s nou nevies.

@veronka1996 Teba?

Skús byť napriek všetkému na ňu milá, usmievavá. Odplienkovanie úplne zruš, nemusíš sa báť že kým začne škôlka, nenaučí sa - určite sa naučí, do septembra je ďaleko. Ber to tak, že skúsili ste, nevyšlo, nič sa nedeje, vraciame sa k plienkam a skúsime o mesiac, o dva..... Sladkosti buď nekupovať, alebo zamknuť aby sa k nim nedostala. Obdobie vzdoru netrvá večne a ani sa nenazdáš, budeš mať doma roztomilé slniečko. Chce to len trpezlivosť.

Nie som za telesné tresty, ale ono ten preplesk niekedy predsa len vie pomôcť 🙏
A asi to nebudeš chcieť počuť, ale toto skutočne treba len pretrpieť, kým ju to proste prejde, veľa tam už s tým nenarobíš. Niektoré deti sa naučia hneď, iným to troška dlhšie trvá, ale nakoniec sa podarí.

Moja staršia dcéra preto išla do školky iba ako 4 r.lebo nechcela kakať iba do plienky.Na malú potrebu išla bez problému na nočník,ale keď jej trebalo kakať zadržiavala až kým som jej nedala plienku.Skryla sa za gauč,tam sa vykakala do plienky.Keď som jej nedala plienku zadržiávala a nekakala aj 4 dni,kým raz z toho nedostala horúčku,skončili sme aj na hirurgii až tam jej po vyšetrení dali čipok aby sa vykakal.Trvalo dosť dlho kým začala chodiť na nočník aj kakať ale podarilo sa.Ako 4 r.nastúpila do školky😁Treba byť trpezlivá nič iné neostává,lebo ak na ňu budeš tlačiť budevto ešte horšie.Prajem veľa štastia a trpezlivosti.Teraz máme doma dvojičky takže ma to opäť čaká a to dvojnásobne.Už sa na to teším😹

Casto sa na deti da nejak ist, len aby clovek zistil ako... To aby sme psychologiu vsetci studovali. Ja mam tiez narocnejsiu dcerku. Nie si zla matka, si vycerpana. Ako sa tu uz spominalo, clovek nevie ako z kolotoca von, ked je priamo v nom. Je to tazke.
Neviem ti nejak extra poradit, len co si spomenula par veci, tak ti napisem, ako to robim ja, aj ked nie vzdy pomaha. Ked vystraja a place, necham ju. Poviem jej, ze dobre, kludne plac, ked potrebujes, aj tak ti to nepomoze a sladkost nebude. A vystraja, reve, hadze sa o zem, snazi sa ma bit. Cim som nervoznejsia ja, tym horsie to je, ak ja zachovam klud, tak sa zvykne upokojit aj ona (ze zachovat klud pri taktomto vystupe... Priam nemozne, ale obcas sa podari 😀 ). Sladkosti sme davali uz kadejake vysoko, ona si povyklada stolicku na stolicku a sa tam vysplha. Musim davat pozor a proste byt prisna. Ona bude revat, ale cim castejsie uvidi, ze neustupis, tym menej casto bude vystrajat.
Druha vec, ja mam tiez len jedny nervy a svoje vlastne psychicke zdravie. Nemam chut sa ani hadat, ani kricat neustale. Ked citim, ze uz mam dost a stracam nad sebou kontrolu, dcerke prisne a razne poviem, ze som nervozna, ze nechcem zbytocne kricat, ze potrebujem sa upokojit. Idem sa hoci zavriet do izby alebo hocico. Niekedy je to nasledovane strasnym placom, kedy je nestastna, ze som to s nou "vzdala". Ale potom vacsinou aspon je ochotnejsia spolupracovat. A cuduj sa svete, niekedy pochopi a nejak jej dojde, ze to prehnala a sa upokoji a ja sa medzitym upokojim tiez.
Odplienkovanie? Ja viem, ze moja dcerka uz dlho bola schopna ovladat svoj mocovy mechur. Na nocnik aj tak nechcela. Ako vravis, ze je inteligentna, moja podla mna tiez a ona sa stale musi akoby sama rozhodnut, kedy je na nieco pripravena. Ja som casom pochopila, ze ona nechcela na nocnik, lebo si nebola sama sebou dost ista. Jak sa vacsina deti casto pri odplienkovani pocikava casto, my sme to nezazili, lebo ona odmietla pouzivat nocnik a byt bez plienky, kym si nebola natolko ista, ze nehody ani neboli. A bolo to nakoniec tak, ze my sme skusali, motivovali ju, nutili, nic nezaberalo. Tak sme to vzdali. Nocnik ostal, povedali sme jej, ze ked chce, moze si nanho sadat, nemusi sa tam vycikat, moze si tam oddychnut, citat, proste jak chce (lebo brala aj ako strasne demotivujuce, ked sa chcela vycikat a nepodarilo sa, to bol koniec sveta, potom odmietala aj sadnut tam). Jedneho dna sme ju nutili, ci nechce ist vonku bez plienky, ze jej bude horuco v nej, vedeli sme, ze by to zvladla a mali sme ist von len na chvilku. Rev, hystericky zachvat, ze nechce. Dva dni na to sa nas sama spytala, ci by nemohla ist vonku uz bez plienky, ze uz je velke dievca. My sme s kludom (aby nemala pocit, ze nas sklame, ak si to rozmysli) povedali, ze jasne, nech vyskusa. A od tej chvile zacala vo velkom pouzivat nocnik a bola plne odplienkovana. Cim viac sme ju nutili, tym to bolo horsie, tym viac sa zatala a robila presne akoby nam az naschval napriek. Prihlasovali sme ju do skolky este s plienkami, ze sak ucime ju to. V maji este bez uspechu, uz som zacinala byt zufala. V juni sa sama rozhodla a bola zo dna na den odplienkovana.
Co sa tyka telesnych trestov, ja si sice myslim, ze obcas to nie je na skodu, ale u nasej malej ked sme jej len hoci symbolicky lapli na zadok, tak koniec sveta. Na nu to vobec neplati, este sa zhorsi nielen cela situacia, ale aj spravanie najblizsie dni, lebo nam prestane doverovat. Najviac zabera, ked jej s kludom povieme, ze dobre, vidim, ze places, asi si strasne unavena, tak vela vystrajas, tak ideme spat. Alebo ze vidim, ze si nervozna, ze ti sladkosti nerobia dobre, lebo uz bez nich nevies zit, takze sladkosti uz nebudes moct vobec, lebo ja nechcem, aby si bola taka nestastna a tolko plakala. Ked ti sladkost/telka/hocico ine robi tak zle, ze teraz az places, ked to nemozes, tak to zakazeme uplne, lebo ta mam rada a nechcem, aby si takto sa trapila, ked to nemozes.
Niekedy detom prospeje, ked ich prestaneme az tak riesit a myslime viac na seba. Ked vidia, ze mame svoj program a svoje zasady a neustupime. Niekedy vystrajaju aj preto, lebo nevedia ako inak zaujat nasu pozornost a vidia, ze ked su "zle", tak vtedy sa im venujeme.
A ked vravis, ze je inteligentna, tak mozno pomoze aj na nu ist inteligentne. Na mudre deti vacsinou neplatia bezne vychovne metody, ale s nimi clovek musi komunikovat skoro ako s dospelymi. Musia naozaj pochopit.
A v prvom rade, rob tak, aby si ty bola v pohode. Tazko zvladat deti, ked matka nie je v pohode. Ty si priorita, aby si ich mohla zvladat. Nemaj vycitky, ze si nervozna, mas preco. Hladaj si aj popri detoch svoj sposob, ako vypnut. Nie vzdy je mozne vtedy ked potrebujeme, aby dieta niekto zabavil. Treba si najst sposob, ako dokazat resetnut aj pri nich. Zapni im telku a zacvic si, precitaj knihu. Nesnaz sa byt dokonalou matkou a netlac sa ani do toho, aby si robila vsetko podla svojho presvedcenia. Niekedy sa to jednoducho neda. Niekedy len treba zvladat den za dnom a nemat ocakavania, co by ako malo byt. Ale byt vdacni, ze aj tento den sme nejak prezili. Rodicov podla mna najviac stresuju ocakavania, co si myslia, ze by ako malo fungovat, ako by dieta malo rast, konat. A ked je realita ina, tak je to pre nas strasny stres. Niekedy ale staci sa na situaciu pozriet inak, bez ocakavani a potom to niekedy ide lepsie.

Ja mam to iste. Akurat ze odplienkovala sa ako 2 rocna. Ale je to maly diabol. Uz cakam na september ako na spasenie. A ako pise baba vyssie, dam jej po riti ked uz nevie co so sebou. Nebude nam tu sakat po hlave. Ked jej dohovaram smeje sa mi do ksichtu. Len u nas je to unavou, cez den uz nespi cize poobede uz jej neni rady.