Ste jedináčikovia, alebo máte iba jedno dieťa?

Nie som jedináčik,mám jedináčika, ľutujem to

Som jedinacik a nikdy mi surodenec nechybal, moj syn je jedinacik tiez a aj tak ostane, uz ma skoro 9 rokov. Dieta nechcem nutene len preto aby nebol sam, musela by som ho predsa chciet kvoli sebe a muz tiez. Surodenca nikdy nechcel ( ked to povedal sam , nikdy sme sa s nim o tom nerozpravali a nezacinali tuto temu).

Ja som jedinacik a zatial mame jedno dieta, je to v pohode zivot. Podla mna je to mytus, ked vidim kolko ludi ma surodencov a iba v dospelosti bojuju o dedicstvo. Ziadne pekne vztahy nemaju. Cize nejake super to tiez byt nemusi

Bola som jedináčik 7 rokov, stále sa cítim ako jedináčik.
Takže podľa mňa je to úplne jedno.
Človek sa prispôsobí životu aký má.
Predstavovať si vekovo rozdielne a povahovo rozdielne deti ako z nich budú kamaráti je síce fajn, ale nie vždy to tak je.

Ja poznám jedináčikov ktorí sú spokojní.
Majte deti kvôli sebe a nie kvôli jedináčikom.

ja som jedinacik. Bolo obdobie ked som surodenca chcela, ale ked mamina otehotnela ked som mala 14, uz som nechcela. Potratila velmi skoro
Ja mam 2 deti, len ked vidim ako medzi sebou bojujú ak jeden trochu hlasnejsie sa nadychne 🤦
Akoze maju aj fajn chvile ale dom zvedava ako to bude v dospelosti.
Manzel ma 3 surodencov, jeden zomrel v detstve a s tymi dvoma sa vobec nevidia (moj muz by aj rad, ale smola)...cize to ze bude mat dieta surodenca, nebude znamenat ze nebude sam

som jedinacik a zatial mam aj ja len jedno dieta a nechcem to menit 🙂

Mne je ľúto,že mam jedinacika. Syn na 10 a stále sa pýta či bude mať súrodencov,ale to už nie je možné. Ja by som do toho išla,a to som 5 mesiacov ležala v nemocnici zasita na posteli,bez chodenia, syn nakoniec ma aspergerov syndróm. Ale ak by sa dalo, išla by som do toho,aby nebol sám v živote.Ale to je môj názor. 🙂 Rozprávala si sa o tvojich obavách s manželom?

Nie som jedinacik a mam syna jedinacika. Ma 4 roky a zatial nelutujem. Po pravde som rada ze nemusim riesit surodenecku ziarlivost a mat vycitky ze sa dostatocne nevenujem ani jednemu.
Syn je velky extrovert. Urcite si najde kamosov aby sa necitil sam a dufam ze neskor si najde aj zenu a zalozi rodinu.

Som jedináčik a nikdy v živote mi súrodenec nechýbal, ani keď mi zomreli rodičia a ostala som sama.Ale deti mám dve, niežeby som bola toho názoru že dieťaťu treba súrodenca, ale prvé som mala v podstate s človekom s ktorým som budúcnosť neplánovala, takže sme boli s dcérou samé, potom som si našla muža ktorého milujem a chceli sme mať dieťa aj spolu

Ja nie som jedináčik a nemám jedináčika a ľutujem. So sestrou nemáme spoločne takmer nič, pokecáme, pomôžeme si, ale to je tak všetko. A keď riešim nekonečné súrodenecké hádky vlastných detí, tak si hovorím, že toto mi bol čert dlzen. Dieťa by som samozrejme nedala ani jedno, ale vyberať si ešte raz od začiatku, volím jedináčika.

Nie som jedináčik, mám jedináčika. Dlho som chcela ešte jedno dieťa, ale nie kôli tomu aby dcéra nebola sama. Ja s mužom sme z troch detí, on jedného brata nevidel roky, ja by som ho ani nepoznala keby sa stretneme. Druhého videl za posledné skoro dva roky 2x....Ja zo sestrami v kontakte som, ale že by sme sa mali potrebu navštevovať to vôbec, len si píšeme.
Dcéra už má 9 a zmierila som sa s tým že máme len ju, možno je to takto aj lepšie, ktovie ...

Moj muž je jedináčik a hovoril že jemu ten súrodenec vždy chýbal. Mal síce bratrancov sestranice a kamarátov ale súrodenec je vždy súrodenec. Ja mám teda troch a naozaj mám vždy komu zavolat, poradiť, porozprávať, vždy mám za kým ísť, naše deti sú najlepsi kamaráti a to mám aj kamarátov, ale pre mna je vždy rodina najviac. Aj tie oslavy napr nás je vždy plno veľa a muž má jedine tu svoju mamu na oslave, predtým mal aj babku ale ta už zomrela. Minule sa mu pokazilo auto a volal môjmu bratovi nech mu príde pomôcť s autom, večer sme to riešili že by ozaj ani nemal komu zavolat kebyže nemám tých mojich…

neoľutovala ani raz, nemám stav na viac detí, život s jedným je za mňa super, niekedy sa mi často snívalo, že som otehotnela a vždy som sa zobudila so strašnou úzkosťou, myslím, že každá z nás vie presne čo chce a cíti a myslím, že to vieš aj ty

Mne moje decko asi ako dvadsať ročne povedalo,že sa nemám opovazit mať ďalšie dieťa,že chce ostať jedináčik a nepotrebuje sa s nikým o nič deliť .Nie je čas a ani peniaze ,na viac ako jedno dieťa aj ja chcem žiť

@vroni uplne do bodky suhlasim a som rada, ze nie som sama... mam 2 segry a deti 3... vysli von na terasu, boli tam ani nie 3 minuty, uz revala jedna, lebo druha do nej nechtiac hodila kamen, jedna vecne sekiruje ostatnych, potom, ked prcek reve, tak ma ide porazit... a tiez tak niekedy rozmyslam, ze do coho som to sla... 🙈😂

Deti sa nerobia preto, aby to prve malo surodenca, ma to byt o tuzbe po dalsom dietati, nie o surodencovi pre prvorodeneho.
Ja mam jedno, ma 17 a neolutovala som ani raz, ze nema surodenca.
Ked si predstavim, ze by som tym celym mala prejst este raz, az mi je mdlo.

Podobné som zažila...ako cez kopirak. Dcéra má desať...sem-tam spomenie súrodenca, ale už sme sa zmierili. Snažím vyzdvihovať pozitíva,: menej nákladov, môžem sa venovať rozvoju dieťaťa, prichádza väčšia samostatnost, netreba riešiť hádky bitky....tešíme sa a sme vďační za jedno pekne, mile, šikovné. Múdrosťou je užívať si prítomnosť a nie čo by bolo
Ten žiaľ v srdci za bábätkom, ale nikdy nevymizne.
Po potrate nastali veľmi veľké komplikácie, skoro som zomrela....toto si už neprosím.

Nie som jedináčik, ani som nikdy nechcela mať jedináčika. Syn 3r a aktuálne som tehotná s druhým bábom

A neuvazovali ste nad adopciou dietatka? Ja mam tiez len jedno dieta a myslienka na to ze by som znovu mala prejst celym tehotenstvom, porodom a starostlivostou o malinke miminko mi sposobuje uzkost ale tiez nechcem aby moje dieta bolo jedinacik. Cize pokial ste s muzom ludia co by dokazali dat rovnaku lasku aj dietatku ktore priamo nesplodili je to podla mna idealne riesenie dat domov nejakemu dietatku co nemalo tolko stastia a ocitlo sa v domove

Ja nie som jedinacik, ale vzdy som po tom tuzila. Neni tomu inak ani teraz. Syn ma 11r. a tiez tazko bral, ked sme mu pred par mesiacmi oznamili, ze bude mat surodenca. On chcel zostat jedinacikom. Manzel tiez chcel byt jedinacik. Vztahy so surodencami mame nulove. V rodine co mame surodencov, vsetci su dohadani.

Ja mam skoro 5r syna a už sa pokúšame o druhé dieťa. Aj ja som dávnejšie zakladala podobnú diskusiu o tom ci ma druhé dieťa. Robím v restike a vždy keď príde rodina s jedným odrastenym dieťaťom, ktoré keď sa rodicia rozprávajú, kráti si čas na mobile, ale sa diva do blba, toto nechcem synovi dopriať. Ale keď príde rodina s dvomi deťmi, vidím riadny rozdiel, dvaja sa bavia medzi sebou, dajú si navzájom ochutnat atd. Sú to maličkosti, ale to je presne to, čo poznám ja z môjho detstva. Mam brata a sestru dvojicku.. doteraz sme so sestrou nonstop na telefóne, mama sa smeje že máme spoločnú pupocnu šnúru na veky 🤣 mame malé deti obe, (ona dve) a deti sú často spolu, ale môj je smutný keď odtiaľ odchádza, že bude doma zasa sám.
A o mojej túžbe mat dieta ani nevravím, dlho to trvalo, ale zasa sa mi rozhýbali bio hodiny a keď vidím dieťa malé, maternica mi kričí, až mi č usiach zaľahuje 🤣

Som jedináčik. Súrodenec mi chýbal tak od 3 do 6 rokov, kedže som bola sama väčšinu času, boli sme "stará" ulica , kde sme boli jediná mladá rodina, takže žiadne deti tam neboli, do škôlky som nechodila. Potom nástupom do školy som si našla kamarátov z iných ulíc a mohla ako väčšia chodiť za nimi a súrodenca som už ani nechcela. A teraz v dospelosti, myslím, že v dnešnej dobe naozaj dobrý súrodenecký vzťah je výnimka. Sa len hádajú kto a prečo sa má starať o rodičov a potom o majetok.

Vyrastala som ako jedináčik a vždy som chcela súrodenca, každé Vianoce ako malá som pýtala od rodičov súrodenca. Otec mi už zomrel a súrodenec mi chýba doteraz. Ja mám dve deti a keď vidím ako starší syn miluje svoju mladšiu sestru tak aj napriek mnohým komplikáciám a problémov to neľutujem 😊

Bola som bez surodenca do svojich 10 rokov, mam brata, mame uzastny vztah, boli aj tazke chvile niekedy ale vzdy sa to vratilo do toho srdecneho vztahu, mam jednu dcerku ma 7r, surodenca zial mat nebude, ( kvoli mojim zdravotnym problemom) nikdy som sinto takto nepriala. Aby bola sama. Ja si ako dieta na ten pocit ze som bola sama pamatam, snazim sa dcerke byt dobrou mamou, a dobrou kamaratkou, su fazy kedy surodenca pyta, ale myslim ze uz pochopila ja jej detsky vysvetlila, ze maminka je vazne chora ze uz to nepojde, a potrebujem tu byt pre nu co najviac😊ked si predstavim niektore aspekty z muzovej rodiny a ze bude dcerka bez surodenca je mi to luto este viac..

Muž je jedináčik a hovorí, že by to svojmu dieťaťu nikdy nespravil...že sa ako dieťa veľa doma sám nudil a keď chodili po návštevách, musel pri dospelých sedieť a počúvať nudné debaty...z priateľov máme jeden pár čo majú jedináčika-dcéru 6r a tí sa každému čudujú, že sa niekto rozhodne pre ďalšie deti...pri tom oni okolo nej obskakujú, s nimi, keď sa nevštívime, sa nemôžme porozprávať, pretože tá ich dcéra sedí pri nás, skáče do reči, chce byť stredobodom pozornosti a jasné, že sa pri nás nudí...keď prídu na návštevu rodičia s 2 a viac deťmi, o nich ani nevieme, nikto nepotrebuje okolo nich skákať, dáme kávu porozprávame sa

som jedinacik a nechcela som byt nikdy jedinacikom. surodenec mi chybal a stale chyba a to mam uz viac ako 40. a deti mam tri maju zatial dobre vztahy a to uz mam jedneho v puberte a druhu v predpuberte. u nas v rodine nemaju surodenci vztahove problemy na zadnej strane tak to vidim optimisticky. ale na druhej strane je to vsetko strasne individualne a je uplne jedno co kto chce . dolezite je ako to vidis ty ako to citis a ake mas moznosti. vsetko ma svoje plus a minus.
poznam jedinacikov co su uplne stastni ze su sami. takze toto zalezi od cloveka. a na druhej strane nemozeme mat v zivote vsetko co chceme.

Nie som jedinacik, ani moje deti nie, ale z toho co pises, by som na tvojom mieste do toho uz druhykrat nesla.

Neviem, koľko máte rokov ale zázraky sa deju. ;)