Stačí mi jedno dieťa? Výčitky

mam jedno, je to konecny pocet.. a nie, nemam vycitky 🤷‍♀️😊

aj my mame jedno, tiez 3,5r, staci nam 🙂

@ouwecka a na zaklade coho je spravne sa rozhodnut? :/

ano ja mam 35 skoro 36 som jedinacik a az teraz v dospelosti vidim ze je to hrozne vpodstate to co som nejako nepocitovala v detstve prezivam cez maleho znova a spolu s nim je to strasne, stale ckaam uz asi 5 rokov ze sa odhodlam/ja osm dlhoooo hladala co mi vlastne je, mala som fyczicke problemy, na ktore sa prislo az na genetike/ bala osm sa tehotestsva, aj ked s tym sa neda nic robit bud to zdedi a nauci sa s tym zit alebo nie..ale to viem az teraz. teaz je zas kovid, maly nosi same smakotinky zo skoly a ja si predtavujem ako budem ked budem tehotna, bojim sa ci bude zdrave, ci ja budem zdrava, roky utekaju, nahorsie je ked maly hovori ze ked on bude mat braceka, vtedy je to na puknutie srdca, ma 7 rokov a uz to sam vie vidi rozdiely ze kde su dve deti bratranci ze ako sa bavia atd..a ze my sme sami doma, psa sme mu slubili /ano aj ja osm mala psa/dokocna ksoro v tom istom veku ako on aksa nam podari najst vhodneho...vycistky su strasne a stale cakam neivme ani na co....ze s aukludnim a nebudem sa bat ale nevimi neverim uz tomu je to len take uspokojovanie samej seba hlanve ked na druhejs trane uz viem ze mam 36 a ano taktiez stahovanie zas zairadovanie noveho, praca atd..a stale akoze taketo veci ale to su vsteko len take aby sa clovek uspokojil , ze este nie...

Kks mne to príde sorry ale na hlavu. Akože čo je na tom mať jedno dieťa , v dnešnej dobe ani to nie je samozrejmost tisíce párov (aj my) má problém mať vôbec jedno. Ja mám 2r a bude sám a ja mám 33r a som jedináčik a som tu. Úplná blbosť riešiť ,buď chces viac detí alebo nechceš. Čo je na tom také rozhodnúť? Ty očividne nechceš , rozmýšľam podobne že traja budeme mať viac možnosti , dovolenky krúžky času na seba atď. Možno sebecke noaco? Keď niekto túži mať 3deti kľudne veď 🙂 nerieš kto čo s kým ty s tým budeš veď žiť a vychovávať a starať sa ,platiť veci okolo a riešiť jeden soplik o týždeň druhý soplik a ty mesiac ocr 😃ale nie preháňam veľmi. Ale pointa je rovnaká. Očividne nechcete druhé ani jeden tak si užívajte traja aj za štyroch 😏

Tiež mám jedno dieťa a nechcela som ani mať viac. Mne stačí .každý sa oháňa že nebude mať súrodenca. Ja zas poznám nie jeden prípad kde sa súrodenci pomaly ani nebavia a nemajú si čo povedať. A mať druhé dieťa preto lebo to očakáva spoločnosť či nebodaj rodina. Tak to my je teda úplne jedno čo chce niekto iný.

Seba predsa co chces ty a muž to je správne,nie to co chce okolie

Tiež máme len jedno dieťa, jednoducho sme to tak cítili, chceli ... my okolie nejako neriešime, je nám jedno, čo kto hovorí, nikto nežije Tvoj život, tie prebdené noci, padáš na hubu a jednoducho musíš fungovať ... veď mnohí partneri nemôžu mať deti, boli by vďační aspoň za jedno ...

@1gabriela13 toto velmi casto pocuvam hlavne od tych co si nerozoumeju so surodencami cize moj manzel napriklad..ale ot je ich problem potom , lenze ked nema nikto nikoho tak nevie ci si bude rozoumet alebo nebude rozumet....toto je zas moj nazor...povedat ze aj tak sa nebudu bavit alebo si nebudu rozumet to je skor z toho sebeckeho pohladu seba a snazi sa presvedcit ze sak dobre robi...neivem ci som to dobre pomenovala..ale ja si nemylsim ze to je spravne nato takto pozerat

Nemusíš mať výčitky 🙂. Je to úplne ideálne ak vy to tak vidíte 😉.

Mame jedno, na reakcie okolia som si zvykla, neriesim, co si ostatni myslia…ano, pre dieta to nie je idealny stav…som vdacna za jedno, ktore je zdrave, ako rodina mame vela spolocnych zalub, vzdy sme sa ho snazili okrem skolky a skoly drzat medzi detmi, teraz ma uz svoju partiu a surodenca si nikdy nepytal. Rozhodnutie je iba na vas, ak s nim budes stotoznena, reakcie okolia ta zaujimat nebudu.

Ja síce mam dve deti. Nejdem ta presviedčať, aby si mala druhé. No napíšem ti aj môj pohľad na to. Snáď smiem.
Ako sme mali prvé dieťa, vsteko bolo fajn. Ale ja som cítila, že niečo chýba. Po narodení druhej dcéry pocit, že už sme kompletni. Už sa akosi uzavrel kruh našej rodiny. Tým chcem povedať, že pokiaľ to ty cítiš, že takto je to fajn, nerieš okolie.

Tiež sa mi do toho znova nechcelo, prvý syn bol dosť náročný a keď som si predstavila čo všetko ma zas čaká..od ťarbavosti v tehotenstve cez pôrod po prebdené noci a dni na pokraji síl 😁 ale to všetko ušlo tak rýchlo ze som si to ani nevšimla a teraz mám dom dvoch malých nezbednikov ktorí nemôžu bez seba byť, keď ide starší do škôlky, menší ho celý deň zháňa, keď ideme von držia sa za ruky, pekne sa spolu zahrajú a neľutujem to aj keď prvý rok bol ťažký, ale mám pocit že sme kompletní ako rodina. (Rozdiel je 3roky 9mes.)Rozhodnúť sa musíš sama.. to bol len taký môj pohľad mamy 2detí

Nemusíš nikomu nič vysvetľovať ani dokazovať ani dodržiavať očakávania iných. Pozri, ja som mala rôzne fázy v živote - najskôr som ako dieťa chcela veľa detí. Potom od 14 do 21 rokov som razila teóriu, že žiadne. Potom som sa spoznala s mojím mužom a on bol tak automaticky nastavený, že 2, tak som sa tak k nemu pridala. Máme jedno a obaja sme sa zhodli na tom, že rodičovstvo nie je naša šálka kávy a jedno boooohato stačí a zariadili sme sa, aby druhé už nebolo (permanentne). Možno raz po 35ke nás chytí druhý dych a ak pocítime hroznú túžbu po ďalších deťoch, tak si nejaké vezmeme do pestúnskej. Avšak veľmi o tom pochybujem, lebo ja som vlastne od puberty nikdy po deťoch netúžila, čo sa zmenilo, keď som spoznala môjho muža,no ja som nikdy nechcela mať bio dieťa, chcela som dieťa adoptovať. Jemu bolo ale ľúto, že budeme čakať 10 a viac rokov a ešte vezmeme aj dieťa páru, ktorý ho nemôže mať. Tak sme si spravili jedno vlastné a zhodli sme sa, že jedno a dosť, už nikdy viac 🤣 no nie je to pre každého. My sa cítime komplet aj traja. Ak sa niekdy budem cítiť málo zamestnaná starostlivostou o niekoho, tak si vezmeme ďalšie 4 mačky. Ale dieťa je jednoducho psychicky, fyzicky, emočne, finančne a časovo náročná záležitosť. Poznám veľa žien, ktoré to vnímajú rovnako ako my a majú jedno dieťa, veľa ďalších, čo po inom netúžia len po deťoch, tak majú 3-4-10 (dosaď si) a aj také, čo sa nastavili že 2 je must have, tak majú dve a sú spokojné. Aj také, čo si povedali, že musia byť 2, aby ostatní nepindali a sú nešťastné. A potom poznám aj ženy, čo deti považujú za priveľký záväzok a tak deti nemajú. Nie si povinná ani vysvetľovať ani dokladovať ani obhajovať svoj život pred inými. Keď ti jedno dieťa stačí, maj jedno. Keď ti nestačí 5, sprav si aj šieste. Toto je téma, kde nikto nemá žiadne slovo len ty a tvoj partner. A všetko ostatné je vzduch

Tiez mam jedno a viac neplanujeme. Tiez ma nebavia tie reci okolia ale co uz.

Vzdy sa najdu cudzi alebo aj pribuzni, ktorym je do toho prd ale okomentuju pocet deti, pohlavie, vychovu a vsetko mozne co sa ich netyka. Ak si ty a manzel vpohode s tym ako ste, tak nemas co riesit... Inak tiez som bola v situacii ze 1 dieta a staci. Vas zivot si riadite vy. Mam zname aj s 1 dietatom, aj so ziadnym (proste nechcu), aj s tromi detmi. Vsetko je ok. Kto je normalny, toho ani nenapadne sa druhym do toho starat

Presne toto som cítila pri prvom. Úplne mi stačil, vrátila som sa do práce, začali sme stavať a čoraz viac som spohodlnela, už bol samostatný, šikovný. Až raz prišiel s tým, prečo on nemá súrodenca (manžel chcel hneď, asi po 2 rokoch). No a tak som začala premýšľať, prečo mu ho nedopriat. Ale priznám sa, že 2 tehotenstvo som už nebrala takým zázrakom, až keď sa narodila dcéra a videla som ten nádherný vzťah medzi nimi, vtedy som vedela, že som urobila tu najspravnejsiu vec v živote. Nič lepšie som nemohla urobiť, ako mať 2 deti.

Nemaj výčitky.. ja mám síce 2 deti, 5 a 2 roky, ale už padám na hubu z toho menšieho niekedy 🤦🏻‍♀️ Presne ako píšeš, už je to dlho riešiť zase odplienkovanie, zuby a ten nekonečný vzdor… strašne sú zlatí ako súrodenci ale tiež už odpocitavam kedy to mladšie už podrastie a bude rozumnejšie. Tiež mám za to občas výčitky, ale nemali by sme ich mat.. akokoľvek to cítiš, je to ok 👍

Zaujimave. V okoli rodina priatelia (starsie pary) vsetci by privitali druhe prip. tretie dieta teraz. Ale uz sa neda. A od nikoho som nikdy nepocul ze by lutovali ze maju dve deti a nie jedno. Nikdy , nikdy pokial je to mozne by som nechcel vychovavat jedno dieta.

@greywolf Myslim ze vela ludi je takych co nepovedia otvorene lebo by sa stretli s nepochopenim ale isto si povedia, ze by im aj jedno stacilo...myslim ze tlak spolocnosti a okolia je dost velky a ludia ani nevedia preco vlastne maju dve deti..

Myslím, že čim dlhšie budeš uvažovať, tým ťažšie sa budeš odhodlavat. Lebo v tom veku 3-3,5 roka je to taká príjemná zmena, zrazu je o dosť menej práce s dieťaťom po 4 rokoch driny, keď do toho započítame záver tehotenstva. Tiež som to tak cítila a v istom bode to bolo "buď teraz alebo nikdy" tak som išla radšej do druhého 🤣 A neľutujem, vidím v tom celkom výhody. Je to úplne iná dynamika doma ako s jedným dieťaťom, je to náročnejšie na hlavu, človek sa učí viac nových vecí. Takže, ak nad tým uvažujes, lebo trochu chces, radšej teraz, kým si veľmi zvykneš na pohodlie 😉 a ak sa ti nechce, tak proste nie, no a čo ...

Zas nehan tych ktori maju dve a viac deti. Neospravedlnuj svoje rozhodnutie mat len jedno dieta tym ze budes vraviet ze ostatni nevedia preco maju dve deti. Tak ako si sa ty rozhodla mat len jedno a je to kazdemu srdecne jedno tak sa ini rozhodnu mat dve tri styri

Jednu vec nikdy nepochopím... Ako môže niekto mať výčitky, za niečo čo chce a robí to tak ako chce... Nejde mi to do hlavy a nikdy nepôjde... Mam jedno dieťa, chcem jedno dieťa, nevidim dôvod prečo by som, mala mať koli tomu výčitky..Kde je písané ze každý musí mať deti, alebo kde je určený počet detí? Každý nech má toľko koľko chce, o koľko sa dokáže postarať a iných do toho nič nieje

Tiež som nad týmto premýšľala ale nie kvôli okoliu pretože mna nikdy nezaujíma názor cudzích… ale tiež mam 3,5r dieťa a chcela som aby nebola sama a mala súrodenca ale na druhej strane tiež sa mi nechce začínať odznova prebalovat, grcky, prikrmy, zuby, atd atd😒
Ale cítim že keď niesom rozhodnutá na isto tak nejdem do toho…

Ak chces jedno maj len jedno je to na tebe samozrejme.... Ja to napisem z pohladu jedinacika... Cely zivot mi chybal surodenec, vsade kam sme isli nadovolenky, vylety nemala som sa s kym hrat, bavit.... Ked sa mi narodila dcera nemala som dat koho z mojej strany ani za krstnych rodicov, z mojej strany nebude mat ziadne sesternice, bratrancov.... Takze urcite pre nu chcem surodenca, myslim si ze je to lepsie

Zostavame pri 1 a je to moje konecne rozhodnutie, chlap tiez suhlasi. Nemam co riesit. S nikym to nerozoberam, nezaujima ma, co si mysli rodina. Nikto za mna tehotny nebude.

Vzdy som chcela iba 1 a mam 1. Staci. Som jedinacik a nikdy som nelutovala.