Ahojte, musim sa vyžalovať. Svoje dieťa veľmi ľúbim ale všetko je úplne inak ako som si predstavovala. Čítala som tu jednu temu kde mamicka písala ze sa cíti ako animatorka, slúžka, že všetko obetovala a materstvo jej viac vzalo ako dalo. Ja by som takto neuvažovala, síce som zivot naplno odovzdala dieťaťu a nemám pre seba žiaden voľný čas a vôbec by mi to nevadilo, ALE. Tešila som sa na kojenie, syn sa nechcel ani prisat, žiadne laktacne poradkyne,nič nepomohlo. Tešila som sa na starostlivosť, už vyše 4 roky je všetko od umývania vlasov cez strihanie nechtov po umyvanie zubov len rev a krik. Tešila som sa na spoločné aktivity, ako ho naučím odrážať sa, bicyklovať, kolobezkovat, nič ho nezaujíma maximálne odrazadlo na ktorom nemusí ani balancovat. Ani len vyskúšať! Vidím deti lietať na bicykloch a kolobežkach a som len smutná. Tešila som sa ze mu budem variť, od prvých príkrmov zjedol len kupované a dodnes nechce skoro nič jest. Tešila som sa ze bude velky skolkar, v škôlke len bije deti a pocikava sa v spánku. Tešila som sa ze si budeme kresliť, učiť sa básničky, pesničky, všetko odmieta. Tešila som sa ze budeme robiť spolu všetko, ako vidím aj tu alebo na facebooku u mamiciek ako im deti pomahaju, zabávajú sa pri tom spolu, aj ked len vyberajú prádlo z práčky. On sa ku mne nechce pridať v ničom. Cítim úplne zlyhanie a sklamanie a popravde už sa desím z kazdej dalsej veci co nas caka. Všetko som sa snažila robiť najlepšie ako som vedela a vždy dostanem bombu medzi oči a nič sa nedarí. Syna nekarham ani na neho nemám prehnane nároky keď niečo nechce tak ho nenutim a skúšam znova inokedy, neskôr, inou formou, ale vnútri som z toho nešťastná. Viem ze porovnávať deti sa nemá ale keď vidím ako sa kamarátky stále radujú z malých úspechov ich detí a ja neviem či sa viac bojím ze mi v pondelok učiteľka povie ze sa zas pocikal alebo zas niekomu ubližoval 😔 (zdravotný problém nemáme). O trucovitosti a pokusoch udrieť ma zakaždým keď sa mu niečo nepáči ani nehovorím. Rozmýšľam kde robím chyby ale neviem. Snažím sa ho odmala socializovat, viesť k pohybu, spravnym veciam, prejavujem lásku, hladkam, komunikujem, chválim, obdarujem drobnostou keď vidím snahu a ešte aj to sa mi vypomstilo- zaujíma ho len čo dostane. Chcela som vždy veľkú rodinu ale už druhé, tretie dieťa asi ani nechcem lebo sa cítim ze som na plnej čiare zlyhala. Mali ste to takto niektorá?
vidím samé pozitíva. hladkám, chváli, komunikujem, obdarujem, ...... a čo robíš v prípade, keď ťa udrie?
a tiež ma zaujíma, kde je otec dieťaťa?
"viem ze porovnávať deti sa nemá ale keď vidím ako sa kamarátky stále radujú z malých úspechov ich detí"
- ja len ze uspechy vidi prip. ukazuje vela ludi, ale o neuspechoch uz nevieme nic. K druhym ludom vidime domov len cez klucovu dierku, takze tymto sa nedeptaj.
Ja myslim ze kazdym dnom bude syn rozumnejsi aj vnimavejsi takze vas este kopa peknych chvil caka.
K tomu ako si dovoluje by mal asi razne zakrocit otec a od maleho treba vyzadovat aj trosku respektu cez to nekonecne vysvetlovanie....
To sú tie nároky ☹️ vykasli sa na všetko. Snaž sa byť jeho “kamarátkou” jasne, že musíš vychovávať ale daj mu priestor, možno len potrebuje byť viac sám, možno chce pokoj, aby si mu nenukala stále niečo.
Na mňa veľmi veľa z toho sedí, tiež som si materstvo predstavivala dosť inak. Lenže môj má autizmus, takže aspoň viem dôvod...
@lonely66 ano aj podla mna je rozmaznane, ale to uz je na posudeni autorky, ako to berie aj ona a ci je pre nu rozmaznane dieta ok, preto som sa k tomu nevyjadrila (mna by dieta len raz skusilo udriet, proste tadial cesta nevedie, a nie ze "zakazdym ked poviem nieco co sa mu nepaci"). Ale suhlasim s Tebou.
Otec je tu s nami, normálne fungujeme všetci. On tiež hovorí že je rozmaznany ale ja teda neviem čím sme ho mohli rozmaznat. Jedine plačko a naviazany na rodičov nie je, len s tým sme nemali nikdy problém, niekomu ho dať postrazit alebo nechať v škôlke. Že by nemal priestor si nemyslím, mame veľký dom a povinností mám kopu, musí si aj sám vystačiť koľkokrát. Skôr on ma volá hrať sa, než ja sa mu vnucujem.
@colsami a co by si robila keby skúsil udrieť?
Ak tam nie je rozmaznanost, môže byť porucha pozornosti, ADHD, vysoké IQ. Skúste sa nad tým zamyslieť.
@hipuska môže byť :( autizmus určite nie
Zidealizovala si si to, same tešiace sa predstavy a ocakavania a preto si teraz sklamaná. Toto si zatrhni a tiez porovnávanie. Ber dieta take ake je, nesnivaj o tom ake by mohlo byť.
@hipuska ale keď som to chcela riešiť tak neurologicka povedala ze je to skoro, že to začínajú riešiť tak u 6 ročných
@20erika07 keby to nebol problém za problémom vieš...ťažké to je :(
My sme akurát v štádiu diagnostiky, správanie podobne vášmu. Nie je to moje prvé dieťa ale teda najnáročnejšie. Kto také dieťa nemá, nikdy nepochopí
@hipuska a koľko má prosím ťa?
Čo by som urobila a čo som urobila keď ma dieťa skúsili udrieť?
Najprv vrátila rovnako a keď nezabralo na prvý pokus, tak:
Otočila som ho dole bruchom, stiahla nohavice a dala pár po zadku. 😀
Moje dostanú aj na zadok (keď výstrahu, kričia, robia zle), a aj sa s nimi teším, pohram keď sa správajú normálne bežne. Keď dieťaťu nedáš jasné hranice, čo môže a čo nemôže, urobíš zo seba otroka a ublížiš nie len sebe ale aj jemu (bude sa zle správať v kolektíve a ten ho za to bude vylučovať).
@lenkakravcova dufam ze manzel robi to iste s tebou, ked sa mu nieco na tvpjom spravani nepaci 👍🏼
Hranice sa daju nastavit aj inak ako strachom z fyzickeho trestu. Ja neviem kolko casu musi prejst aby tu na slovensku tieto retardovane zvyky zanikli.
@milanemila jasné, lebo my sme malé deti, ktoré si neuvedomujú závažnosť svojich činov. 🙂
Neviem koľko, ale aspoň moje deti nikoho v škôlke, škole neterorizuju (narozdiel od tých vychovavanych bez hraníc).
Autorka podla toho co pises sa fakt snazis a ja uplne chapem tvoju frustraciu zo vsetkeho co opisujes. Skus sa zamysliet co ho bavi, kedy sa ri zda zaujaty, kam rad ide a teda robit asi dookola iba to. Skusala by som komunikovat aj zo skolkou, ze co sa deje, kedy a za akych okolnosti inemu dietatu ublizi a snazila sa prist na pricinu.
@lenkakravcova on tiež dostane na zadok za také. Aj odo mňa aj od tatina. Samozrejme aj také tie rady ze klaknut si na jeho úroveň a vysvetľovať...chytím ruku keď sa pokúsi a vysvetľujem...uvedomí si ze spravil zle tak prejde do pozície obete. A to aj v škôlke. Udrie prvý ale keď dostane naspäť tak je urazený.
@lenkakravcova aha tak mensich a slabsich je ok bit 😂 moje dieta nedostalo nikdy a tiez nikoho neterorizuje, nebije v skolke a hranice ma a dodrzuje ich, lebo rozumie ich podstate/dovodom a nie preto, ze sa boji svojej frustrovanej matere kt sa na nej vyvrsi bitkou, ked nevie dieta vychovavat normalne.
@milanemila ďakujem no...vieš ono sa to ťažko počúva od tých učiteliek že dohovorte mu, keď ja pri tom nie som tak neviem zakročiť. Na ihrisku keď sa stane niečo také tak za trest ide domov.
@milanemila super. Ty si určite ideálny človek, keď cudziu ženu, matku nazyvas mater len preto, že máš iný názor 🙂 gratulujem k takým hodnotam.
Čo by som urobila keby ma chcel udrieť? Teda pri troch deťoch mám rôzne metódy podľa štádia dieťaťa a môjho. Aku mám kapacitu 🤪 ...niekdy len hlasno poviem au to má bolí, to sa nerobí. Inokedy mu chytím silnejšie ruku a poviem no, inokedy zas keď je moja kapacita nízka tak mu dám podobnú. Ale asi najviac sa mi osvedčilo že keď sa rozprávam s muzom aký bol deň a poviem že má dáke dieťa vytrieskalo zavolá si dieťa a dohovori mu zvýšeným hlasom on v zmysle: Ale toto sa mi nepáči, maminku nebojme, veď sa o teba pekne stará, dobre ti navarila...ak sa to bude opakovať potom ti dám ja. (Samozrejme nedal ale tá otcova autorita....fakt u nás je oco top a mne môžu po chrbte skákať, aj o hlas prídem, susedia uz si zvykli snáď, aj buchnaty prídu...ale oco čo povie...)
@autorka v pozícii obete dieťa skúša, či ustúpiš. Ak jeden-dva-tri krát skúsi a nič tým nedosiahne, ale práve naopak (bude potrestané viac), prestane to skúšať na túto strunu.
(Samozrejme rataj s tým, že raz za čas sa to bude snažiť overiť, či sa náhodou hranice neposunuli, preto nemôžeš raz jedno hovoriť, trvať na niečom, potom to dovoliť keď vyjednáva alebo plače alebo proste akýmkoľvek spôsobom ustúpiť - ak niečo dáš ako hranicu, nesmie to byť porušené, iba tak ho naučiš čo áno a čo určite nie).
@lenkakravcova to ze sa v tom pomenovani vidis je tvoj problem, ja som tak oznacila zenu, kt sa nevie ovladat a ma problem so spracovanim vlastnych emocii a nervov a ulavi si tym, ze bije svoje dieta. Moje hodnoty su uplne v poriadku a jedna z nich je vazit si ludi do takej miery, ze ich fyzicky nenapadam a ano aj deti su ludia. Ja som tu na to aby som dieta naucila pracovat s emociami, dobrymi aj zlymi a nie aby som och regulovala agresiou.
@elisebah91 tak som vyčerpala asi všetky možnosti. A to sme s mužom za jedno, nie je z nás ani jeden ten dobrý a zlý policajt by som povedala.
@lenkakravcova je mi líto dětí, copak tohle řeší problém? Pomůže to? Co tím děti učíš? Že se konflikt řeší bitkou? Děti jsou taky lidi.... Když jsi v konfliktu s manželem, vy se bijete? Spíš ne. Pak není důvod to tak řešit s dítětem. To ponížení, stáhnout kalhoty...bože, představ si sebe v té situaci. Pokud tvoje děti nikoho zatím neterorizují, je to jen proto, že mají strach....z tebe. V pubertě budou hledat autoritu - jinde, v partě....
Ja si myslím že z toho vyrastie 🙂 mám dvoch synov a viem čo hovorím 😁 starší syn v škôlke hádzal do učiteľky kamene 🫢🫣 nechcel nič robiť, s nikým sa hrať, nadával deťom.. no proste dieťa ako z osady 🤦🏼♀️🤦🏼♀️ a teraz ? Múdry, šikovný, empatický a slušný chlapec z neho vyrástol. Naozaj to chce čas, dieťa sa mení mesiac čo mesiac. Možno je teraz v období vzdoru , uvedomuje si čo dosiahne krikom a trucom
V celom príbehu chyba jeden dôležitý element výchovy - otec.Kde je?