Šetrili ste sa, keď ste zistili, že čakáte ďalšie dieťa a okolo prvého bolo treba kmitať?
Ahojte . Chcem sa spytat či ste davali na nieco pozor keď ste zistili že ste tehotne a mali ste doma ešte jeden maly zazrak ktorý bol dosť živý 🙈. Mam 2 r. Synceka . Je veľmi zlaty ale dosť živý . Momentalne máva dni že dosť vystrája a máva obdobie vzdoru . Pri prebalovani a obliekaní je to najnáročnejšie . Vtedy s nim naozaj bojujem až má chrbat boli .. vzpiera sa neskutočne ! A poslednú dobu sa aj vela pyta na ruky . Preto sa chcem opytat či ste v začiatkoch viac žiadali partnera o pomoc alebo ste fungovali akoby nic . Keďže vsetci vieme že do 3 m je mikinko najzraniteľnejšie tak má napadlo či keď tak tak bojujeme takou silou so synom aby som bábätko v brusku neublizila 🙈 a poraďte ešte Sko v tehotenstve keď hormony už biju zvládať tie jeho obdobia vzdoru .🤦♀️
Ja mam 2 rocneho a o par dni mam termin druheho porodu. Prakticky som od zaciatku tehotentstva na vsetko sama,dviham, prebalujem tiez niekedy nasilu akoby som sa bila s tigrom, normalne chodim na dlhe prechadzky a vsetko co to obnasa s malym dietatom 🙂 priatel je v praci skoro kazdy den do vecera,nic ine mi neostava..ale teraz ku koncu tehotenstva to je dost extrem..nebudem ti klamat😁 vecer padam na hubu a to trpim posledne tyzdne nespavostou,mam akoby nekludne nohy..hlava,telo uz spia ale nohy ma svrbia,musim ich mat stale v pohybe dost mi to rusi spanok..neviem to lepsie opisat😁
Ale neboj,babatku urcite neublizis uzivaj si tehotenstvo..😍 a k vzdorom ti neviem.co povedat, ja to vacsinou idem predychat na vzduch😁😁
do troch mesiacov mu takto nema ako ublizit ved je malinke… to by musel kopnut silou ktoru podla mna dvojrocne nevie vyvinut. No a robila som vsetko tak ako predtym vratanie dvihania dcery na ruky … dokonca som bicyklovala s nou na palube az do terminu. Porod bol super 👍🏻
rada by som sa šetrila, ale nedalo sa 🤷🏽♀️ akurát som si davala pozor, aby ma dcérka náhodou nekopla do brucha, inak som ju musela na rukach aj po schodoch nosiť….
Normálne som fungovala so 17-kilovým, často sa brániacim dieťaťom. Nemala som na výber.
Maly ma 2roky a 1 mesiac, mala ma 5 tyzdnov. Normalne som robila vsetko, aj som ho dvihala ked bolo treba, aj nahanala ked chodil na odrazadle. Nebolo na vyber, muz bol v praci. Tehotenstvo v pohode, babo je v poriadku 😊
@zmrzlinka2021 no to áno, nehovorím že sa nestará 🙈 vezme von , pohra sa . Ale čo sa týka obliekanie prebaľovanie , kŕmenie , kúpanie tak to je pomer
ja vs on tak 90:10%. Väčšinou to robím ja on len výnimočne . A sám od seba Nie ale nema problem keď ho poprosím 🙂 teda vo väčšine prípadov 🙈
Chcela som len vediet ako iné mamičky to riešili . Ci povedali manzelovi že sú unavene z tehotenstva a sli oddýchnuť alebo isli cez únavu . Ako my mamičky vieme 🙈
@alexandraas áno to s tými nohami poznám 🙈 mala som to v prvok tehotenstve .. a niekedy od unavy aj keď som
Nočné robila nevedela som preto zaspat .. 🤦♀️
@hendikep skor som to myslela tak že ja sa namáham pri tom prezliekani napinam a nasilu ho držím a to by musel človek zažiť koľko má to dieta sily a jak sa pri tom zapotím a chrbat má boli . Snáď to bude ok 🙂
@zdenkak87 To je super 🙏 som rada za takéto odpovede. Aspoň nemusim stresovať
Tak ja som bola tehotná v 42 a normálne chodila d opráce (medzi deťmi je rozdiel 2.5, ale v zahraničí sa po 14-16 týždňoch pracuje). Plus ešte doma dieťa, domácnosť atď. Tuším až v 7.mesiaci ma vypísala na on, a aj to bol dôvod tehu cukrovka plus vek. V prvom tehotenstve som robila dva týždne do termínu.
Čím viac sa budeš hýbať, tým viac budeš fit.
Samozrejme, ze manzel pomahal. Setrit sa inak velmi nedalo, v ramci moznosti, lebo to prve chcelo starostlivost...a preto mi bolo najhorsie po 1.sc, po dalsich uz ok, telo bolo zvyknute na zataz.
😀 si ma pobavila. Syn mal rok aj 4 mesiace,keď som zistila,že som tehotná. Chlap chodil normálne do roboty na zmeny. Ja grcajúca celé dni,čo som nemohla nič cítiť a už vôbec nie chladničku, som musela kmitať a veru aj variť.
Skôr treba dávať pozor na to aby ta nekopol do brucha 😉 ale napr moja švagriná ktorá caka druhé... Prvé ma 3 roky a nedvíha ho skoro vôbec preistotu
Normálne som fungovala, s dcérou sme chodili na turistiku, na kúpalisko, a aj na brigádu som chodila. A áno, bol a je veľmi živá 😅
Ostala som tehotná v synovych 1r5m. Normálne som okolo neho fungovala ja. Keďže bola zima, tak som každý deň dosypavala 15kg vrecko peliet (zdvihnúť na pec, vysypať..). V jednej ruke syn, na druhom pleci 15kg vrece a ideš.. Každý deň. Zvládli sme to.
V začiatkoch som fungovala normálne. Ak ti nie je zle od žalúdka, tak normálne 🙂
Normálne som fungovala, keďže aj chovame kozy tak som nosila ťažké vedrá a pod. Ale počúvaj svoje telo. Nie každá si to môže dovoliť.
Ja dost dobre nerozumiem otazke, aké mas konkretne problemy? Mas nariadeny kludovy rezim? Tehotenstvo nie je choroba, takze pokial nie je nejaky zdravotny problem, tak nie je nejaky extra dovod na obmedzenia.
Samozrejme je to ine, ak napriklad krvacas ci neudrzis potravu. Je taktiez normalne, ze partner preberie cast starostlivosti,a le na druhej strane podla vsetkeho si este stale na RD, takze na jednej strane mas zive dietatko, ale na druhej strane si mozes oddychnut s nim, ci uz pocas poobednajsieho spanku, ak este spava, alebo kludovej aktivity a podobne. Kazda z nas je ina, ale ja si pamatam druhe tehu, uprostred Covidu, pracovala som a zaroven som mala starsie dieta so sebou. Bezny zivot v zahranici, kde je MD/RD par tyzdnov. A 2r uz vela pochopi, aj ked nie vzdy sa podla toho sprava.
Určite treba zapájať otecka ovela viac, uvidis ako to potom ocenis pri dvoch deťoch. Veľa chlapov by sa aj staralo, len sa zozaciatku boja manipulovať s bábätkom a ked majú zenu ze ich k tomu nepustí tak si zvyknú nerobiť okolo dieťaťa vôbec nic, ale je to hlúposť. Muž sa vie postarať rovnako dobre ako žena. Vztah je dôležité budovať úplne od prvého dňa, je to predsa jeho dieťa.
Ked cítiš ze potrebuješ oddych tak si ho dopraj, neriad sa tým co ti tu napisu iné ženy ako to zvládli všetko samé. Ty si ty. Rob tak ako to cítiš
Navyše to vôbec nieje obdivuhodne ked sa musí starať o dieťa len žena, to je skôr smutne.
2 ročného tiez nemusíš tak často dvíhať na ruky. Mňa seklo v krížoch ked som mala doma 2 ročnú, namiesto dvíhania som si k nej vzdy kľakla, objala ju veeelmi rýchlo si zvykla a pochopila ze ju nedvíham
Neviem... ja keď potrebujem pomoc, požiadam o ňu. Nie som žiadna superhrdinka, ani medailu za najstrhanejšiu matku roka nedostanem. A je normálne, že aj muž sa stará o dieťa/deti a o svoju tehotnú manželku.
Ja tiez cakam babo, a mam dvojrocneho vzdoroviteho syna😃 casto nesiem jeho aj motorku, pripadne ho vleciem za nohy na nocnik/taham z vane. Nemyslim, ze by to nejako mohlo ublizit dietatu v bruchu, telo je uz zvyknute😃 avsak robim predbezne opatrenia do buducnosti-je uz plnw odplienkovany, ziadne prebalovanie, odstavujem ho, postupne ho odmietam nosit na rukach a preucam len na mojkanie na gauci/v posteli. Proste cokolvek, co mi neskor s dvoma ulahci zivot. A zaucame aj nasho tatinka do vswtkych tajov rodicovstva(kde ma dieta oblecenie, co ma jest, ako zvldnut v klude odist z ihriska…😃) a domacnosti
Ja mám doma síce 10r.slečnu takže ju som už na ruky brávať nemusela ale robila som v škôlke 😁 tam som mala 18detí z toho 14 chalanov 🙈 Dávala som si pozor aby ma nahodou nekopli alebo neudreli.Na ruky keď som niekoho zobrala tak som sa snažila vždy sadnúť.Ja viem že tehotenstvo nieje choroba ale na druhorodené bábo sme čakali 10rokov 😁 takže som robila všetko preto aby sa nič nestalo.
Druhý krát som otehotnela keď mal prvý syn 11m.. ešte nechodil, začal až v 16m, bol ťažký a šetriť sa nedalo.. dvíhala som ho hlavne keď som sedela ale teda ťažko to šlo úplne bez vlacenia.. takže som ho aj vláčila a snažila sa fungovať normálne.. zo začiatku mi bývalo zle, to bolo náročné, ale horšie to bolo keď som už bola vo vysokom štádiu.. dcéra v bruchu bola veľká, ja som veľa pribrala a syn už behal.. ale všetko bolo ok.. a s tretím som otehotnela keď mal najstarší 3r a dcéra 2r.. bolo mi zle takmer celé tehotenstvo a veľa som sa nabehala.. proste nedalo sa šetriť lebo muz chodil do práce a tak to bolo tak či tak namne..
Skúsila by som zrušiť tu plienku, keď je to ta hlavná náročná aktivita
Zapojit itecka. Prakticky skoro nijako sa nevenuje dietatu. A ty si medzitym oddychnes. S 2 rocnym nema otecko co nevediet. Aj ked chodi do prace. De facto si v praci aj ty-denne aspon 18 hodin.
Ono podľa mňa záleží veľa od situácie. Cítiš sa slabá, máš nejaký zdravotný problém, vidíš ze to nedávaš?.... Na druhej strane Muž pracuje nočné. Pracuje fyzicky?... Atď... Ja som pri prvom klasicky chodila do roboty všetko bez problémov turistika výlety, mala som energie na rozdávanie... Keď som čakala druhé, syn mal 2r bola jeseň, ja som to nedávala fyzicky ani psychicky a hoci mi muž pomáhal a bola som doma na Rd ochorela som 2x tak, že bábo malo vývojové vady nezlučiteľné so životom a v 22tt sme oň prišli.... Teraz som znovu tehotná a už som na rizikovom, lebo ešte len v 9tt som bola a už som mala krvácanie.... Malý chodí do škôlky, ale sama cítim, že robotu domácnosť a jeho by som nedala.... Takže áno ono to nie je o tom, či žiadať muža o pomoc je to o tom ako sa cítiš ty a co potrebuješ.... Vtedy sa porozprávaš s muzom a bud je to normálny chlap, ktorý sa začne starať o dieťa aj s tým, že ho bude prezliekat bude sa k nemu krčiť, dvíhať ho atď... Alebo je to nazvime to pohodlný chlap, ktorý si povie ja som chlap nosím domov peniaze ty sa staraj a vtedy by som už ďalšie dieťa s takým chlapom nechcela...
Ahoj, neviem, ci by som to nazvala prave setrenim, ale skor akousi uctou/respektom k samej sebe... proste neprepinat sa, tam kde nemusim...
Inac, zvaz nejaky kurz typu Respektovat a byt respektovan al terapia hrou - filialna terapia a pod... s malym to mas uz teraz narocne a ked pride dalsie a zacne ziarlit, tak to bude este tazsie, ak nezmenis pristup... neboj s dietatom pokial to nie je otazka zivota/bezpecnosti... nevravim, ze nama mat hranice to ano, ale daju sa nastolit roznym sposobom... cim ty viac tlacis, tak on sa viac vzpiera, to je uplne prirodzene... pokus sa najst sposob ako mozete spolupracovat,... dopriat mu co najviac vyberu a samostatnosti tam, kde je to mozne....
A tiez od okoli, nie len manzela, nech sa dostava coraz viac pozornosti starsiemu, najma po narodeni babatka
Nie. A potom som skončila som v nemocnici na rizikovom a zrazu som zistila, že kmitať dokáže aj otec, ak treba. A pri treťom som sa veru šetrila (zas mi hrozilo rizikové) a pekne krásne bol u nás bordel koľkokrát som posledné čisté tričko vyťahovala 🤭. Ale dali sme to až do pôrodu 🙂. Koľkokrát som zapla tv a tie podobné diabolské vynálezy a bolo... Nechcela som nechať zas všetko na mužovi, predsalen, bol v tom čase jediný ziviteľ a tiež mal nervy v riti, keď som ostala v nemocnici. (Nie z dieťaťa, ale z toho podvedomého tlaku, že robota mu stojí, plus plat bude polovičný).
Moja skúsenosť, keď som čakala .dieťa, syn mal 2 roky.. Stále chcel byť na rukách, živý.. Až mi zistil lekár ze mam problém s placentou a odporučil nenatahovat sa s malým ak nechcem aby sa placenta "odtrhla" tak som ho prestala dvíhať a nosiť.. Bála som sa o dieťatko v brušku.. Našťastie sme to dotiahli až do úspešného konca 👍
Manžela o pomoc nežiadajú, on sa má prirodzene starať o svoje dieťa, len čo príde z práce.