Po pôrode mi je stále do plaču. Ako sa mám toho zbaviť?

prve dva tyzdne som tiez bola extremne placliva len co som sa pozrela na malu.... to su hormony... odporucam ti aby si o svojich pocitoch s niekym hovorila, s mm alebo s niekym blizkym....

Ahoj tak to je na houby skús si nájsť chvíľu sama pre seba zrelaksuj sa odýchni mne bolo podobne stale mi bolo tak lutostivo a nejak to preslo , skús si to nepripúšťať a nemyslieť na to mysli pozitívne na tvoje malé a raduj sa s neho a porozprávaj sa s niekym blízky aj s mužom ak je chápavý 🙂 inak ti neviem poradiť

ano, hovorit o tom a najst si kazdy den nieco, na co sa tesis a robit to aspon chvilu, najlepsie bez babatka 🙂, prve dietatko je velka zmena, ja som bola placliva cele tehotenstvo a potom mozno rok, neboj, prejde to, ak nie, urcite treba lekara

Pri symptómoch, ktoré uvádzaš, by ti možno zabrali homeopatiká Ignatia, určené na popôrodnú depresiu (smútok, beznádej, plač, zmena nálad, nervozita, duševná vyčerpanosť). Ak chceš vedieť o homeopatikách na popôrodnú depresiu viac, napíš mi ip.

Tiez som prerevala cca dva mesiace, a na pokus o nejaku terapiu akosi nebol priestor ani cas, kedze syncek bol dost placlivy, aj problemy s kojenim sme mali. Bojovala som s pocitom, ci mi toto (dieta) bolo treba a kedze som sa to nikomu okrem manzela naodvazila povedat, este viac mi depku zhorsovali vycitky svedomia, ze si nevazim moznost mat zdrave babo. Citila som sa - skrz problemove kojenie - tiez ako neschopna a nekompetentna matka, nadovazok aj skareda a tucna, co sice bolo druhorade, ale na nalade mi to nepridavalo 🙂 Pomahali prilezitostne vencenia bez dietata a najma navstevy kamaratok, teda komunikacia s ludmi starsimi ako niekolko tyzdnov. Postupne, ako sme si na seba s malym zvykali, to preslo a teraz je nam spolu super 🙂 Drzim palce.

V prvom rade Ti chcem pogratulovat k babetku.Tieto pocity patria k poporodnym stavom a nie je to nic zvlastny,asi kazda z nas prezila svoje.Jedna vycita muzovi,ze jej malo pomaha a ina sa zase citi,ako by na nu vsetko padalo!Nechaj citom volny priebeh,poplac si ked to na teba pride-neplati tu ziadne neplac,nie je to dobre na mlieko a dieta to citi,to ani nepocuvaj,len tomu nechaj volny priebeh!A rozpravaj sa s partnerom o vsetkom co ta trapi,daj to zo seba von-vsetky pochybnosti a vsetko co je pre teba teraz dolezite.Drzim velmi palce,uvidis,ze toto obdobie onedlho skonci a uz si budes len uzivat svoj maly uzlicek.

skus ist co najskor von, mne to velmi pomohlo - ci uz s kocikom alebo este lepsie aspon na chvilu sama aspon kolecko okolo domu ak ti niekto postrazi babo ... Vacsina tych divnych pocitov suvisi aj s tym, ze si nevies zvyknut na novu sitauciu, chcela by si to aj vratit späť ak by sa dalo, ze bez babatka bolo vsetko ine a uz to nikdy nebude ako predtym ... a potom si to zasa vycitas ze predsa babo chces a mas ho strasne rada atd., ja som mala aj strach aby som mu nahodou neublizila, ze co ked mi preskoci .. su to fakt divne stavy tie prve tyzdne ... po case ale prestanu fyzicke bolesti, zmizne nevyspatie, babatko sa zacne na teba usmievat, uz to nebude len take ze kojis, prebalujes, nosis ho a ono stale len spi alebo place ... a bude to sice ine, ale lepsie nez pred tehotenstvom ... u mna to tak po mesiaci zacalo byt super 🙂

Ja som tiež plakala - každý druhý deň. 😀 Každý prvý deň bol krásny, slnečný, a vravela som si že veď on sa naučí papať. Každý druhý deň bolo nad naším šťastím zamračené. Nikdy by som v tom období nebola verila, že "všetko raz bude OK" - ale ver mi, všetko je OK 😀
Na to, aby si bola "vo svojej koži", ako píšeš, máš predsa 6 týždňov - oficiálne!. 😉
Ale je veľmi dôležité, aby to popôrodné blues bolo naozaj len blues, ak by to malo byť vážnejšie, a tvoje negatívne pocity by dlhodobejšie prevažovali, a začala by si mať (najtajnejšie) negatívne emócie voči malému, netreba to podceniť a treba sa o tom s niekým porozprávať, hoci aj len tu na MK...

ahoj predsa nastala tvojom zivote velka zmena hormony doznievaju urcite ti to prejde ked si trochu oddychnes

uz preslo par mesiacov, ako sa citis, gratulujem k mimi 😉

Ahoj kelza1
presla som si tym istym. Ked som prisla z porodnice zo vsetkeho mi bolo do placu... Mala som strasne depky a uzkost. Mala som pocit ze nezvladnem syna, a stale som plakala. Bolo to strasne. Pomohla mi komunikacia s partnerom a okolim. Dostala som sa z toho. A dnes ma maly 1,5r. 🙂 drzim ti palceky to bude dobre...

dobré rady ti dali žienky.ako čítaš,skoro každá sme si tým prešli.... a aj ja samozrejme.našťastie to netrvalo dlho..musíš o tom povedať blízkym,vyrozprávať sa a bude ti dobre.a pomaly to odznie aj samo..ked si predstavím seba v tých začiatkoch 😖 😖

ahoj, aj ja som si tým prešla pri mojom prvom synovi....bola som zo všetkého sklamaná, bola som totálne nemožná, všetko ma bolelo, nevedela som ho ani prebaliť, bála som sa ho chytiť, aby som mu neublížila, nevedela som ho nakojiť, ešte k tomu dostal aj silnú žltačku, tak bol spavý a nepapal, veľa chudol, no des...doma som nič nestíhala, musela som si písať na papierik, či som už dala Vigantol a Kanavit, či nie, keď sa blížil čas, kedy som predpokladala, že vstane a bude pýtať papať som začala tŕpnuť, že či sa prisaje a nebude plakať....atď....trvalo mi to tak zhruba mesiac a všetko sa spravilo akosi spontánne, prestala som byť úzkostná, zvykli sme si na seba, podľa typu plaču som vedela čo chce, už som stíhala aj domácnosť, aj variť a vydýchla som si hlavne preto, lebo som zistila, že svoje dieťa milujem a nie som krkavčia mater, čo si nevytvorila vzťah...lebo to ma trápilo asi najviac, to že tá bezhraničná láska neprišla hneď ako som ho prvý krát zbadala, ale až postupne. Pri druhom to bolo úplne iné, vedela som, čo ma čaká a bolo to celé jedna veľká pohoda. Tak smelo do toho, verím, že to časom prejde aj samo, určite vieš odhadnúť, čo je len smútok a čo už prekračuje hranicu a treba ísť za odborníkom. Držím palce 🙂

Doležité je,že vieš,čo to je.... 😀 aj ja som mala po porode babyblues...myslím,že vela žien tým prechádza...mala som velké šťastie,že aj moj partner so mnou čítal všetky tehu-časopisy a aj on to chápal... 😉 takže sme vedeli,že je to normálne a prejde to... 🙂 Bola som citlivá a plačlivá...z ničoho nič som sa vedela rozplakať...vtedy si ma len privinul a pohladkal...a ja som sa mohla v klude a bez výčitiek vyplakať... 😉 prešlo to asi po dvoch mesiacoch....

ahojte. ja som po porode 7den a tyez stale placem uz na druhi den v porodnici ma to chitilo. a este ktomu ani ven sa neda lebo je velka zima a stale doma zavreta stale.docitala som sa ze si mozem dat na ukludnenie sedatif homeopatika

@katulka253 ahoj mne to trvalo strasne dlho kym to preslo. Ani nie placlivost ale vystresovanost. Pocas sestonedelia je to nromalne, hlavne u prvorodiciek, ale dlhsie by to nemalo trvat. Odporucam predsa ist von a najlepsie s muzom, ked je vonku zima tak si sadnite na pizzu ci na veceru a oslavte si ze mas porod uspesne za sebou a mate zdrave dieta. Nam to vela pomohlo ze babky rady postrazili maleho aj vo vecernych hodinach ked manzel prisiel domov z prace, vzdy som im nechala v chladnicke odsate mlieko ze keby sa zobudil aby nezostal hladny ale zvycajne ani ho nebolo treba lebo sme tak dlho nebyvali prec. Rodila som pred vianocami, takze zima neobisla ani nas ale ked si stale zavreta v jednej izbe a este k tomu 24 hodin denne s takym urevanym balickom (pardon) tak sa zosialis. 😅

prejde to neboj ...aj mna to drzalo len muzovi povedz co citis aby bol pri tebe a postiskal ta ked budes mat chut 🙂 alebo sa vyrozpravaj kompetentnemu dokimu alebo psychologicke... drzim palce aby ta to najrychlejsie opustilo

jóóój tak toto mám živo v pamäti.... bola som strašná, plačlivá , nervózna, pripadala som si ako stroj na mlieko , prebaľovanie, a uspávanie... dokonca som mala aj hnev na malého.... ale trvalo to nejakých 6 týždňov mne pomohlo, že som o tom rozprávala aj s kamoškou lekárkou..... ubezpečila ma , že je to v norme 🙂 , ale ak máš pochybnosti obráť sa na niekoho kto ti pomôže tvoje pocity spracovať. Hlavu hore isto to prejde!

ja som bola strašne urevaná ked som prišl az porodnice. dolahlo to na mna že ozaj to bábo je tu už s nami. a že to nebol iba sen, ked mi ho v porodke nosili iba na kojenie, to bolo iné. ale zrazu som ho mala doma. už som tušila že realita bude krutá. ( a veruže to bolo ťažké) nevedela som čo si s ním počnem či ho budem vedieť dobre vychovvávať či mu dám všetko čo bude potrebovať, či bude vedieť že ho lubim a tak, no depka ako vyšitá 😝

nemysli hneď na depresiu, nemusí to byť depka... prvé dni, resp. týždne sú pre každú mamu ťažké ver mi. musís sa dostať do toho kolobehu. ja som prvé dni tiež nebola vo svojej koži, mala som strach, bála som sa, k tomu aj bolesti po pôrode... ale časom to prešlo a už som si len užívala dcérku 🙂 takže hlavu hore a mysli pozitívne. všetko sa urovná a bude to ok 🙂 držím palce 🙂

ja som mala presne toto dokedy som kojila - len tak sme pozerali film a zrazu naval emocii alebo ako to nazvat a som sa rozrevala, ani neviem preco. To bol horor. Ale v momente ako som prestala kojit, upravilo sa to

Aj ja som si tym prešla 🙂 a trvalo to skoro cele šestonedelie.Plakala som vo dne,v noci,v sprche,pri jedle....stale.Je to normalne,velky naval hormonov po porode,telo prechadza obrovskymi zmenami a to čo si vlastne 9 mesiacov budovalo sa snazi teraz v rozmedzi par tyzdnov vratit spat,neboj,to rychlo prejde a potom si na to ani nespomenies 🙂

Vsetky ste to veľmi pekne povedali!!!

mne je do plaču a to som 9 mesiacov po porode ale z nevyspatia ,nie z depky 😀

ja si nato velmi dobre spominam...PLAČ.. nie deti, ale matiek na porodnici... 😉 bolo to take komicke ked mi vedla v izbe ležala znama a ja som k nej par dni po porode v noci prisla s plačom či možem pri nej sediet že sa citim sama,že mam pocit že moja mala,vlastne nieje moja... 😕 plakala som do zblaznenia, samozrejme ona so mnou tiež (ona mala dovod- lebo jej mala nechcela zasa cumel)., v tom sa posadila jej spolubyvajuca na izbe že : baby ja musim plakat s vami ,tak plakala aj ona....ale ked do tej izby vošli dalsie 2 maminky uplakane so stoličkami v ruke že nas počuli cez stenu že plačeme ,tak že aj oni maju ten problem lebo jednej sa nespustilo mlieko ,,a tej druhej sa puštalo zas moc tak aj oni plakali..a tak nas plakalo niekolko na jedej izbe 😀 takže neboj sa je to normalne, plač prejde !aj dovody prečo momentalne to pocituješ a neskor budeš nato obdobie spominať s usmevom tak ako ja na tieto naše nemocnične urevane party na izbe :D 😵

u mňa také nehrozilo, ja som po pôrode akoby som lietala nad zemou, úsmev od ucha k uchu 😀 hormóny nepustia 😀

Dievcata ahojte, ja som po porode skoro dva mesiace a este ma niekedy chyti taka silna, ale fakt ze silna panika z toho vsetkeho. Z maleho, zo situacie ohladne materstva, z toho, ze nas moj zivot uz nie je taky a ani nikdy taky nebude ako bol predtym....obvinujem syna z tohto, viem, hrozne. No a nakoniec sa rozplacem nad tym, ako si nicoho nevazim. To ze je zdravucky, ze sa na mna usmeje, ze sa nam otvaraju nove horizonty a celkovo vobec to, ze sa nam narodil, ved kolko ludi by si prialo deti a nemaju ich a ja takto rozmyslam. Trapim sa nad tym vsetky . Su dni ked je to vsetko ok, ale su dni ked by som to vsetko vratila spat :((((
Ako mozem mat vobec taketo pocity????

@vilkaamalka - poporodnu depresiu ma velmi vela zien a casto to treba riesit u psychologa. Prosim netrap sa, je to kopa hormonalnych a aj zivotnych zmien naraz a nie si v tom sama. Treba o tom hlavne otvorene hovorit. Tvoje pocity ma dobra stvrtina zien po porode.