Nezvládam 2-ročnú dcérku

nerozumie ti čo po nej chceš? to je dosť zásadné...
uvidíš či sa to časom nezmení... ak nie tak navštív centrum včasne intervencie.

@doriiis pije stále umelé mlieko, napriek snahe nedať jej ho som do nej dostala ničm jedava len suché rožky, mrkvu, zeleninu, niekdy kúsok mäsa, ale to tak raz za týždeň, chlieb vo vajci, croissant.

@deti95060810 ja som už chcela ísť, ale všetci mi vravia že jej mám dať čas že je malá, ale ona je už neznesiteľná

No u nas nepomohlo nic, jednoducho syn z toho musel vyrast . Ked mal 2, bolo to peklo, uz som tu par x pisala ze jedno leto sme skoro cele presedeli doma lebo akonahle sme vysli von, reval tak ze vsetky oci na nas, ci ho tyrame. Boli sme strasne frustrovany. Jedlo detto, od mala ho nenavidel ,akekolvel.. vsetko bolo fuj. Ja som to uz potom neriesila, zmierila som sa s tym, naco sa zbytocne za vsetko nervacit a stresovat. Prijala som ze je to velmi narocne dieta .Kazdym rokom ale bolo lepsie. Od nejakych 6 uz super. Vela nervov zelam

@deti95060810 ona aj vie čo chcem ale ona to nechce tak je koniec proste mám pocit že jej buď iba zakazujemalebo ustupujem nič iné tam neexistuje buď odchádzame s revom na rukách alebo výhra, jednoducho jej nerešpektuje žiadne hranice

@ivik4 ty kokos, ale to sa nedá takto žiť....

Hej no, je to na prasky. Toto naozaj pochopi len ten, kto si to realne zazil dlhodobo.. takze ja Ta odsudzovat nebudem.

moja dcéra podobne ... miesto jedla pila celé týždne len nutridrinky... ak pribrala za rok 2 kg tak sme všetci oslavovali - aj lekári sa tešili s nami...

Neviem ti poradiť ale ked ste vonku a ako pises, že scéna za scénou, tak ja by som skúsila prv ísť v čase kedy budete na ihrisku samé, a takto postupne keď už bude viac “počúvať” tak chodiť aj keď bude viac deti. My keď sme na ihrisku tak jedna mamka chodí s dcérkou, ktorá robí všetko “ čo nemá” inak, vrieska, ale ani by mi nenapadlo za to mamku odcudzovať 🙄 jednak vek, obdobie, skúša, čo môže. A hlavu hore, jasne, že zvladas dvojročne dieťa 🙏💪 niekedy sa stačí vyrozprávať a je lepšie.

Keď spomeniem, že by som s ňou niekde zašla k odborníkovi, tak sa nestretávam s pochopením, že prečo z nej chcem urobiť nejakého pacienta. Ale ani pre mňa to nie je príjemná situácia. Hanbím sa chodiť s ňou aj von. Stále vrieska a reve pre všetko, fakt pre všetko. Šťastná je len keď ma voľný výbeh niekde v lese, kde viem, že nemá kde vybehnúť pod auto alebo nejakým spôsobom atakovať iné deti. Deti sa síce rada, ale dakedy sa správa v kolektíve tak nevhodne, že sa nečudujem že iný rodičia keď nás vidia, tak odchádzajú. Lebo všade chce byť a všetko mať. Neustále jej vysvetľujem že sa to nerobí tak ale inak ale čo? Blaaaaaci

A v obchode? Ty kokos. Odchádzam spotená a na pokraji psychického zrutenia. Naozaj je mi do revu, keď si predstavím ako to nedávam. Nič nie je dosť dobre. Niektoré deti sú samorasty a vedia všetko lepšie. Ja nechcem aby bola ako všetci ale keby bola menej taká aká je. Pritom je to láska, veľa sa tuli, rada sa delí, na každého sa teší, ale nezvladam jej temperament.

Rozumiem ti. My sme boli "na úteku" na odrážadle von celé hodiny, len vtedy bol ako tak pokoj. Doma len kričal, plakal...U nás sa to zmenilo, keď začal syn rozprávať, to bolo v 3 rokoch. Myslím, že u neho to bola aj frustrácia, že nevie vyjadriť čo chce. Ale časom sa potvrdila dysfázia čo vôbec nemusí byť aj váš prílad. Teraz je síce dosť tvrdohlavý a snaží sa presadzovať svoje, ale je to sto a jedno a nie je to pre nás už stresujúce rodičovstvo.

2 ročné dieťa je v období vzdoru.
Mali by však ovládať jednoduché pokyny - dones loptu, daj mi ruku, otočiť sa trebárs za tým, co mu ukazujes. Podstatná je tvoja veta - nerozumie a nechápe co od nej chcem. Iste ze dieťa nemusí úplne poslúchať na slovo, ale ak je to tak, ze gro vecí fakt nerozumie, tak bude treba ísť za odborníkom.

@jaskolka pochopenie sa zlepšilo, v porovnaní s tým aká bola asi pred dvoma mesiacmi tak si myslím že sa oveľa lepšie chytá, ale toto nie je taký štandardný vzdor toto je celodenny každodenný boj odkedy je svete

Keď je so svojím otcom tak sa mi nesťažuje že by bola taká, veď je ulietana ako vždy ale nerobí také hysterické záchvaty ako keď sme my samé spolu, je pravda že on jej vždy vytvára nejaký špeciálny program ale ja jej nemôžem pri bežnom fungovaní z každého dňa robiť ceremónie

To ze s nou zájdeš k odborníkovi ešte neznamená ze z nej robíš pacienta. Ci sa v čakárni nebodaj nakazí nejakou diagnózou? Ked ti povie ze je len temperamentná budes mat aspon pokoj na dusi. Možno ti poradí ako s ňou pracovať.
Na reci ostatných sa vykašli, ty s nou tráviš dní, ty si mama.

Ja ani iné deti mať nechcem pre mňa je toto taká skúsenosť že koniec

@deti95060810 prosím ta tie nutri drinky pomohli tak vseobecne? Môj nehol s váhou od roka aj pol ma furt 12 kg a to ma 3 aj 3 mesiace a ma 12,2 aktuálne...

Ako reaguješ ty ked sa ona nespráva podla tvojich predstav?
Čo sa týka odborníka... Keď mám problém s autom a neviem čo s nim je idem k automechanikovi, keď mám zdravotný problém idem k odborníkovi. Robí to zo mňa zlého alebo neschopného človeka? Nie. Tak Prečo keď mam problém s dietatom nemôžem ist k odborníkovi či uz je to psycholog, logopéd, terapeut.... Nie som kvôli tomu zlá matka ani človek. Idem si tam po radu. Ty si rodič, ty si urči čo budw s tvojim dieťaťom a na ostatných kašli.
Čo sa týka jedla moje dieta malo od 1r do asi 1,5r obdobie kedy jedlo poriadne iba suchú ryžu a kolienka s olivovým olejom 🤷‍♀️🙈 keď son sa prestala snažiť variť mu niečo extra zrazu zacal jesť.
Čo sa týka emócií
To, že dieťa plače je jeho spôsob komunikácie, takže ak plače je to uplne v poriadku. Dôležité je ukázať jej ako s emóciou pracovať.
Dieťa vo veku 2r prechadza jednak vzdorom teda zrazu zistí, ze sa da povedat aj nie a skúša kde su hranice. Je na tebe aby si hranice stanovila a dodržiavala ich. Stanov si take hranice ktoré vies ze dodrzis teda ak jej povieš ze dnes sa nebude kupat/hrat/ nebud knižka tak to musis aj dodrzat... Preto si vzdy davam len take hranice ktoré viem ze dodrzim lebo inak si naozaj bude robit co chce.
A co sa tyka muza. Deti si najviac "dovolia" pri mame lebo prave mama je ich emočný pristav a utočisko. Vedia, ze mama je ten najbližší clovek a preto môžu revat kricat a aj tak ich budeme lubit.

Ako keby píšeš o mojom prvorodenom. Ten bol masakralny od 1,5-3,5. V 2r prestal jesť. Úplne. Proste do neho za posledné 2 roky dostanem iba suché kolienka, vianočku s medom, vývar čistý bez všetkého, guličky čokoládové s mliekom.. mäso nemal v ústach už 2 roky. Pritom chodíme každého pól roka na odbery a ma všetko v norme, aj železo. Ja to nechápem. Temperament mal ako tvoja. Za všetko kričal, plakal, kopal, hryzol, hádzal, búchal. Síce hovoril dosť skoro, ale nevedel zvládať emócie. Aj teraz ako 4r je proste ľahko prestimulovatelny a potom z neho tie emócie fakt búchaju. Mladšia je zato poklad. Ona zas mala náročné obdobie do 1,5r. Odvtedy je to s ňou prechádzka. Poslúcha, keď poviem že ideme z ihriska tak uprace po sebe a ide bez slova. Všetko rozumie, chápe. Keď sa nahnevá tak je to skôr zlate. Keď sa nahnevá starší tak utekáme. Pri nej som si uvedomila, že to je proste povaha a temperament. Že ja s tým moc nezmozem. Všetko robím pri oboch rovnako. Starší hovoril ako ročný pomaly básnicky, mladšia v 2r2m povie ledva 5 slov. Starší žije zo vzduchu, mladšia zje aj koňa. Starší je emocionálny, rýchlo vybuchne. Mladšia je skôr mojkavejsia a skoro vôbec nebúcha. Proste noc a deň. Pritom robím úplne všetko rovnako 🙃

tak ju pocuvaj, skus byt s nou hlavne na tych miestach kde je klud, cize vy dve niekde skoro same, tam kde nemusis striehnut kazdu chvilu co spravi, v obchode s kocikom a do ruky nieco co ma rada alebo hoci aj suchy rozok. Kocik by som v tvojom pripade inac pouzivala asi vsade pre istotu, pokial ho ma rada. Do kocika sa da lahko spacifikovat dieta + nieco do ruky. Ked sa nevhodne sprava na ihrisku, upozornit, ze ak bude v tom pokracovat, tak odchadzate a potom ked sa nic nezmeni, naozaj odist. Doma tiez, rozdel si to co je pre teba dolezite a co az tak nie a to co az tak nie, tak ju tak nechaj a to co je dolezite, nastav hranice, ze nie a cez to vlak neide. 2roky je vek kedy sa bavi este s tym co najde doma, varesky a hrnce, hracky take zvukove na ucenie a plus je ked mate zahradu.

Asi z toho potrebuje len vyrásť ... Ja mám 3 deti, ku všetkým pristupujem rovnako a najmladšia - 3,5 roka - je podobná ako Ty píšeš. Občas sa cítim trápne, občas nemám silu riešiť. Ale trošku už vidím zmenu, takže dúfam, že to bude časom lepšie.

Je mi ľúto, čo prezivaš
Daj si magnézium, vitamíny
Oddychuj, keď mala spí,
Daj ju často otcovi, keď ju zvláda lepšie
Cudzích ľudí si nevšímaj, ak sa dá, nie sú v tvojej koži, tak nech sa starajú o seba a nie teba
Navštív odborníkov, nemusí ti rodina všetko schváliť, ty si matka, ty vieš najlepšie.

Podľa mňa s tým nespravíš nič len sa musíš prispôsobiť a zmieriť sa s tým ze máš náročné dieťa. Moje deti sú náročné keď boli malé veľmi zle spavali co už samo o sebe bolo náročné, zo všetkého mali nervy už odmalička. Všetko im vadilo každá zmena rev, Aj jedlo im vadilo , ale potom boli hladné nervózne. Keďže to neboli moje prvé deti tak som vedela ze nemajú žiadnu diagnózu a jedine co som mohla robiť sa im prispôsobiť a co najviac im vyhovieť aby bol klud. A keď sa mi podarilo ze sa ako tak vyspali a najedli tak sa dakedy pekne hrali aj dve hodiny ani sa nepobili. Ja som to nebrala ze im ustupujem , ja som len znížila svoje požiadavky na par základných veci, napr ze večer sa umyvaju.zuby a aj ruky si museli nechať umyť, lebo samozrejme keď to nevymysleli oni tak im to strašne vadilo.

A samozrejme cudzích si nevsimat, lebo kto nezažil nepochopí.

Môj starší syn to isté. Ja som s ním bola aj u detského psychológa. Zistila že je hypersenzityvne dieťa. Skús si o tom prečítať či ju v tom nenájdeš.

Syn bol rovnaký, neriadená strela, veľmi ťažké obdobie vzdoru, všetko nie, problémy s jedlom so spaním, rozprávať začal až od 3 rokov... Ja som to tiež s ním moc nedávala, dala som ho od 2 rokoch do škôlky a vrátila som sa do práce a obom to veľmi prospelo, on sa v škôlke skludnil miloval škôlku mal nové inputy kamošov hračky... U nás toto bolo riešenie

Kebyze vas stretnem na ulici ja, tak sa na teba usmejem. Tak sucitne. Lebo tym istym som si presla. Je to obdobie vzdoru. Absolutne neznesitelne obdobie u niektorych deti. Potesim ta, teraz ma moj 3,5 roka a je to jeden uzasny chlapcek. Vsade ho chvalia, je sikovny, pozdravi, podakuje, popraje nazdravie ked kychneme, pomojka, za ruku chyti a ide so mnou, do skolky sa tesi, neplace tam, uprace hracky sam od seba. Vzdory polavili, prestal utekat a chodi za mnou aj von. Akoze ale intenzita vzdoru bola enormna u neho medzi 2-3 rokom. Ja som mavala z neho pravidelne hlavu v smutku. S jedlom stale bieda…ale tak to sa hadam zlepsi casom. Rozprava viacej az teraz od 3r. Hlavu hore bude lepsie!!

Aj môj prvý syn bol taký
Neexistovalo, aby poslúchol. On mal svoju hlavu, vždy som mu musela byť za zadkom, lebo on by normálne ušiel z ihriska a bolo mu jedno, že nejdem za ním atď. Dokonca keď mal 10mes-1,5 roka si búchal hlavu o zem v amoku (všetci má strasili, že z toho bude diagnóza)
Síce jedol, ale nepil. Bol (a stále je) schopný existovať na 3dcl vody denne (nie, nevypil ani nič sladké, džúsy, čaje atď).
Musím povedal, že keď sa mu narodil súrodenec (mal 2,5 roka), postupne sa z neho stalo iné dieťa - rozumnejšie, naučil sa počkať, začal viac byť samotny