Manžel kričí na syna

No tam pomôže jedine terapia pre manžela, teda ak sám to chce zmeniť. To sú vzorce správania, ktoré si človek nesie z vlastného detstva a je to taky automatizmus, chce to veľa práce zmeniť to. Škoda ze si čakala tak dlho, to s akým správaním sa deti stretnú v rannom detstve ich môže poznačiť na celý život. Skus nájsť niečo čo by manželovi "otvorilo oči", možno mu ukázať nejakú štúdiu, knihu, dokumentárny film o vývoji dieťaťa. Manžel si proste musí uvedomiť ze to negatívne správanie dieťaťa nie je namierené voči nemu ale skrátka niečo čo je pre dieťa prirodzene a potrebné k jeho vývoju.

Manzel sa musi naucit naratat do 10, predtym ako zacne kricat. Ver mi, ze sa mu to podari 1x zo 100. Casom, ako budu deti rast, sa bude intenzita kriku znizovat. Zbytocne mu budes predkladat studie, atd. Je to typ lahko vzrusivej osoby, citlivej na hluk.

A nemali taky pristup aj doma k memu? "On si to aj uvedomuje, ale nevie to zmenit"- tu je otazka, ci nevie alebo nechce. Ak chce a nevie, tak treba ist k psychologovi a da sa to pekne korigovat.

tvoj muzje prototyp cloveka co si nemal urobit deti akokolvek zle to znie, nemas v nom oporu a si na vsetko ohladom deti a domacnosti sama, jeho speavanie moze zmenit jedine terapia, stretnutia s odbornikom, ale to bude musiet chciet sam….

Synovi udupe sebavedomie a v puberte ešte počkaj ako budú spolu bojovať.Muz je dospelý musí sa vedieť ovládať veď sú to deti... jeho deti...
Syn robí len to, čo vidí na otcovi zbytočne scény🙂
Mužovi asi chýba empatia musí na sebe pracovať tu nie je iná rada.A áno doma to nezvláda, tak trčí v práci a ty si to odbijes aj zaňho.Povedala by som mu, že iný chlap by s vami možno rád trávil cas...trocha nech sa uvedomí, že aj tebe tým ubližuje.On nevie, nezvláda, nechce?a ty musíš...

On tie deti aj bije? Čo najskôr ho bezpodmienečne pošli k terapeutovi, lebo vychováš malých neurotikov.

On by toto podľa mňa mal začať riešiť s psychológom, už hneď na začiatku

Ak ro nevie sam pochopit a prijat...ani cez teba..ani cez nejake ine informacne kanale...tak asi ani nechce,ze? Ci je mu to luto ako sa sprava?

Takto, nebije ich že by ich zmlátil. Dá po zadku tak 1x za 2 týždne, no keby s nimi bol denne niekoľko hodín tak by to bolo častejšie si myslím.
Jeho otec bol ožran a agresor, opustil ich keď bol muž malý, matka sa postarala len aby bolo postarané. Muž viacmenej bol stále s kamarátmi a na internáte a so mnou a mojou rodinou (sme spolu od našich 15r)
To ako sa správa mu je ľúto, vždy keď príde k nejakému stretu medzi ním a synom, tak vždy mu poviem, vždy to rozoberieme, na začiatku je taký ešte rozrušený, že nechce nič počuť, že mi stále niečo na ňom vadí, potom sa skludni a je mu to ľúto a sam povie, že to prestrelil a ze už nevie ako ďalej a ze on to berie, že syn ho provokuje. Áno, velakho syn provokuje, ale stále mu hovorím, že aby sa nenechal vyprovokovať malým dieťaťom, že to musí ustáť. Ja nehovorím, že keby bol s deťmi celý deň a večer mu rupli nervy, že nemôže zakričať, ale nie ze on príde o 19tej z prace, vtedy už chystám deti a napr syn sa sprchuje a muž zase ba neho vyletí, že či je nenormálny, že je mokrá zem, pritom muž keď sa sprchuje tak je zem tiež mokrá. Alebo dnes, muž budil syna do školy, syn samozrejme nechce ráno vstávať a ako ho dnes budil, tak to syna steglilo a zahnal sa rukou a poskriabal muža, nič vážne, žiadne krvavé škrabance, no muž spustil zase krik na syna, že na neho kašle, že to je nenormálne to jeho správanie, že čo si o sebe myslí a pod. A proste takýchto veci je strašne moc. Syn je náročný, je aj neposlušný, musím aj ja zakričať, aj zákazy dať. Ale stále hovorím mužovi, že je s deťmi málo, tak nech teda radšej krik a tresty nechá na mňa a on nech si ich troziska ba svoju stranu, že chcem aby boli parťáci, aby spolu radi trávili čas, aby spolu dokázali tráviť čas. Nemôžem všetko len ja robiť aj keď som doma a áno mam priestor ale už psychicky tiež nevládzem ten kolotoč okolo detí

K psychológovi nemá problém ísť, hovoril, že by išiel ale nemá čas, stále len pracuje. Ja sa snažím mu naozaj pomôcť, už som povedala, že kľudne môžme aj spolu nejaké cvičenia robiť alebo, že nech mi zavolá pred tým než príde domov, že si dohodneme niečo aby som ho na motivovala, že príde domov s úsmevom, že nechá všetko zlé co sa bude diať doma keď príde na mňa. Chvíľu to pomáha a potom zase. Chodí večer do posilňovne, že nech tam vypustí zlosť, chodí 3x do týždňa, ja som zase doma, ide aj s kamošmi do kina, či na pivo (fakt raz za čas, ináč nepije) ja nechodím nikam, ja som fakt len otrok a sluha. Dcéru mam doma už druhý týždeň čo je chorá, dnes už ráno SJ syn začal kýchať, tak už vidím, že zajtra je doma aj on, čiže zase celý deň robiť s ním školu, plus dcéru, plus variť a ja som večer tiež na prášky a do toho príde on a rozčúli ho každá drobnosť

Víkendy sú pre mňa extrémne náročné, lebo aj deti doma aj muž a on v pondelok ide do prace a zase ma to svoje ale ja nie, ja som zase doma a zase ten istý kolotoč buď s chorým dieťaťom, alebo terapiami co mame, variť, upratať, potom rozvozit deti na krúžky, učiť sa s obomi, večera, vychystat deti a večer keď ide on cvičiť, tak ja ešte spratat veci po večeri a dávať sa dokopy lebo som si ešte aj poplakala keď som zostala sama

Toto za dobrého otca a muža nepovažujem. Každého deti vytočia ale nie za také kraviny, on je dospelý a má mať dosť rozumu niečo s tým robiť. O pár rokov sa budeš čudovať prečo syn začal piť a utekať z domu.

@januska12323 aj ja som mu viackrát povedala, že je zlý otec. Ako manžel zlý nie je, na mňa nekrici, ku mne je milý a láskavý, sme spolu veľmi dlho a nikdy sa takto nespraval. Ako áno, bolo tam to, že keď som mala zlu náladu tak ho to rozhodilo, aj sme to rozoberali, že ma má podporiť keď som prišla nahnevaná z práce a on namiesto toho bol nahnevaný, že zlu náladu z prace beriem domov. Ale nebolo to nič nejak vážne, ja som proste prestala riešiť doma prácu, zdalo sa mi to správne a brala som to ako jeho vlastnosť, že proste nemá rád alebo resp nevie ako ma utešiť keď som naštvaná, no nikdy na mňa nekrical, my sme spolu 22 rokov ako partneri. Ani teraz na mba nekrici, proste ja ho dokážem aj stopnúť, aj vysvetliť aj ta tie roky vie co nemá pri mne robiť, ale hold tie deti to s nim nevedia, nevedia ho nasmerovať, že vieš čo, ja rad spím, som nervózny keď ma ráno budis, tak reagujem tak a tak, musím na tom popracovať

V podstate si tu muzovu neschopnost ovladat sa zakazdym odskaces ty, lebo on okrem lutovania sa a flakania sa po praci, aby nemusel byt s detmi nerobi nic. Si az prilis dobra, ja by som dupla nohou a povedala mu, ze bud sa bude detom venovat a nauci sa tym k nim spravat normalne, alebo nech si zije svoj single zivot niekde prec. Cele dni je v praci, potom posilka, pivo.. no na just by som mu nechala deti a isla na cely den do wellnessu sama, nech sa nauci spravat a uzije si ich aj on ako otec.

Prestaň ho ospravedlňovať, že ty to s ním vieš a deti nie. On to nevie sám zo sebou! Ty ani deti nenesiete zodpovednosť za jeho výbuchy. Ak má problém sa ovládať treba to riešiť.

Dieťa ho "neprovokuje", je to dieťa a správa sa ako dieťa. Deti svoje emócie jednoducho dávajú von, lebo ich inak nevedia spracovať.
Dospelý človek je dospelý a mal by sa naučiť spracovávať svoje emócie. Žiaľ ľudia to nevedia, a preto svoje nespracované emócie vyziapávajú na ostatných, tak ako to robí tvoj manžel.

Doteraz nemusel riešiť žiadne záťažové situácie? Lebo sa mi nejak nezdá, že by bol vždy kľudný a teraz zrazu sa stal nervákom. Skôr sa to len teraz prejavilo.

@januska12323 ja ho v tomto neospravedlňujem, ja som to napísala ako fakt a to neznamená, že to považujem za chybu detí, proste je to fakt, že dospelý človek si ho ukocirovat vie a dieťa nemá šancu a teda ani nemá prečo, lebo to ma byť naopak. Skôr som to chcela poukázať ako jeho chybu, že vie vychádzať len s ľuďmi co ho vedia usmerniť a to deti nie sú a nikdy nebudú. Ja som na strane detí, aj keď ku mbe zlý nie je, som na neho nahnevaná a keby môžem odídeme od neho aby pochopil, čiže si ho nezastavam

ja to vidim tak, ze ty potrebujes pravidelny oddych ako sol, tento kolotoc povinnosti a zodpovednosti co je na tvojich pleciach sa moze skoncit jedine tvojim vyhorenim, potrebujes jeho pomoc s detmi, ale na to aby ta odlahcil sa musi zacat spravat inak a jednoznacne potrebuje odbornu pomoc, s prichodom deti sa v nas odomkne 13. komnata, zacnu sa vynarat dlho potlacane pocity z detstva a sama si napisala, ze jeho detstvo bolo priserne, je dobre ze si to uvedomuje a chape ze ma problem a takisto nie je radikalne proti pomoci zvonku, skus pohladat pomoc sama, hod si do googlu rodinna terapia, rodinna psychologia, v dnesnej dobe mozete mat termin aj online, nemusite nikam cestovat, muz nech sa nevyhovara na pracu a nedostatok casu, je najvyssi cas zacat nieco robit, syn ma teraz 8 rokov, ak to bude bagatelizovat posle ho syn za 2-3 roky “do riti” a strati ho uplne, nemoze sa k detom spravat ako k vojakom, robotom, rozdavat len same prikazy, bez respektujuceho pristupu a travenia spolocneho casu, ktory bude naplnujuci pre obe strany (turistika, sport, cestovanie, spolocne hobby) sa medzi nimi nemoze vytvorit vztah - otec - syn, tie chyby co narobil sa este daju zvratit, ale musi zacat na sebe pracovat…

@unicornlady ale provokuje a robí to naschvál, provokuje aj mňa, čiže viem, že provokuje, od kedy chodí do školy tak je z neho betar ešte väčší. Ale tiež to beriem, že to deti robia a treba dat hranice deťom. Ale muž vybuchne aj keď syn neprovokuje a sú to tie bežné vývinové fázy, tie bežné emócie. On proste nezvláda žiadne negatívne emócie. Ja nevravím, že vždy bol kľudný a teraz začal. On bol vždy temperamentny, ale bol športovec a tam pustil ventil, naozaj ved za 22 rokov si hádam poznám muža,resp teraz ho nepozná vám a vzďaľuje sa mi, lebo jeho správanie odsudzujem

@hankab prosím ta aké flakanie? Ja som doma, on tvrdo pracuje, kúpi všetko čo potrebujeme, večer než ide cvičiť ide spraviť nákup. Pivo som napísala ze ide raz za čas, rozumej 1x za mesiac aj to nie každý mesiac 🤦‍♀️ keď je víkend ide s nami na výlet, na bicykle, na dovolenky chodíme, tie trávime aktívne s deťmi celý víkend je aktívny s deťmi, ideme do zoo, ideme všade len aby sme neboli doma, lebo doma to je zahul, vonku sa muž viac ovláda a deti viac poslúchajú samozrejme,no všade musím byť ja, musím ho usmerňovať, keď syn niečo spraví co sa mužovi neľúbi, tak mu iba poviem, že v kľude, nekric, nič sa nestalo, veď ja to operie, skus mu v kľude povedať, že keby poslúchol a neušiel tam a rám, lebo si mu povedal, že tam je blato tak sa to nemuselo stať, teraz ty budeš celý výlet špinavý a pod. Čiže zase nerobím ti z neho flakaca a ozrana. Problém som pomenovala jasne, nezvláda negatívne emócie a kričí, všetko ostatné vie pomôcť, pomôže mi cez víkend keď sme doma aj s upratovaním, alebo radšej navarí cez víkend on než aby bol s deťmi lebo by kričal

@hankab a teda druhá vec, do posilňovne ide keď už sú deti v posteli a ja som mu to navrhla aby niekam chodil, aby sa trochu odreagoval a chodí možno 2 mesiace. Inam večer nemá kam ísť tak ide cvičiť. No ide o to, že zase som spravila ja to aby on bol v kľude a zatiaľ sa výsledok nedostavil. On mi aj povie, že veď chod ty niekam, cvičiť. Ale ja večer sama nechcem, v posilňovni som nikdy nebola. Posiela ma aj do wellnessu, ale to je to, že ja už mám strach, už mu neverím, té bude kľudný. Tak chyba je aj na mojej strane, že nikam nejdem a radšej všetko okolo detí beriem na seba

To sú potom aj prehnané očakávania z jeho strany.
Je normálne, že keď je vonku kaluž, dieťa do nej skočí a bude mokré. Treba s tým jednoducho počítať a psychicky sa na to pripraviť. (to len ako príklad, nemusí sa dieťa celé zamokriť, ale určite tú kaluž neobíde bez povšimnutia)

Možno by mu pomohlo aj niečo také si prečítať, o výchove detí atd.. aby neočakával, že deti budú dokonalé, ale že sú to tiež malí ľudkovia a treba ich rešpektovať, áno, aj hranice, ale také normálne, aby neočakával, že sú to cvičené opice (toto by im skôr v živote viac ublížilo než pomohlo, keby nemali vlastnú vôľu, ale len poslúchali na slovo)

@nickpick to máš pravdu, že to začalo príchodom detí, aj keď mi to niekto nemusí veriť. On s deťmi trávi čas cez víkendy, sme spolu často niekde, ale všade musím byť aj ja a už mám potom v nedeľu pocit, že idem zosaliet lebo som mala 3 deti, pretože ja mam pocit, akokeby aj jeho stále vychovávam. Nemáme babky ani nikoho kde by išli deti varovať, neboli sme sami dvaja nikde už 8 rokov, ale on ten čas na seba má. Ja by som tak rada išla do práce, on mi aj povie, že veď keď chceš tak si nájdi prácu, ale proste ta práca musí byť flexibilná s deťmi. On má svoju úspešnú firmu, samozrejme, že jeho príjem je pre nás dôležitý. Ale aj ja som bola v práci úspešná, mala som vedúcu pozíciu, bola som ambiciózna, nikdy som nechcela byť puťka domáca co som teraz. No moja práca so tiež vyžaduje čas a určite mesiace alebo dní makať a to pri dcére nejde, tak som doma

@unicornlady a toto si dala veľmi dobrý príklad. Keď bol menší, boli spolu vonku pred domom, malý (možno 5r mal) vbehol do mlačky a to bolo kriku, prišli domov, malý reval, muž kričal, ako tomu nechápe, že na čo tam liezol do tej vody, že to spravil naschvál aby museli ísť domov, že to normálne dieťa nenapadne lebo každý vie, že bude mokrý a pod. A ze už ho nikam nezoberie, lebo sa nevie správať a bolo 😪 na druhý deň bolo ešte viac vody (bolo teplo v lete) dala dom deťom gumáky a pustila ich nech behajú a muž musel stať a pozerať sa a nepovedať ani slovo. Deti boli na komplet ku mokré a šťastné, vysvetlila som im, že to môžu robiť len keď to majú dovolené a je teplo. Muž sam potom povedal, že aké boli šťastné deti, že som mala pravdu a ze musí zvolnit

Zvykla som s mužom vždy všetko riešiť tak aby deti nepočuli, že muža buzerujem, ale už v poslednú dobu hovorím aj pred synom. Mužovi sa to nepáči, že takto nepriamo huckam syna proti nemu. Ja som mužovi povedala, že to si robí sám, že syn s ním nebude chcieť byť kvôli tomu ako sa správa a nie kvôli tomu, že ja si ho zastanem. Ja proste chcem, aby syn vedel, že otcove správanie sa mi nepáči, nepovažujem to za správne a ze sa veci dajú inak riešiť ako krikom, lebo syn už tiež za všetko kričí na sestru. Tak som to začala už takto riešiť, neviem ci to je správne

Skuste si kupit a precirat tieto knihy (obaja): Lovci, zberaci, rodicia od Michaeleen Doucleff, Toto mali citat nasi rodicia (a nase deti sa potesia ked si to precitame my) od Philippa Perry, Ako prezit rodicovstvo od Martina Vagacova, snad trosku pomozu….

@nickpick ďakujem, určite mu to navrhnem, keď nie on tak ja. Ja som aj kúpila jednu knihu o výchove, aj ju začal čítať, no nevydržal, on nikdy žiadnu knihu nečítal. Ja aj všetko čo čítam o deťoch, či výchove, tak mu hovorím, on sa o to aj zaujíma, on aj povie, že je to pravda, že to tak je lepšie, on keď je ,, triezvy " emocne, tak on všetko uzná, že mám pravdu, že to a to musí zmeniť

Inak, ak nečítava knihy, môže skúsiť audioknihu, to si môže aj v aute pustiť, ak napr. dlhšie cestuje

Ak nemá problém ísť k psychológovi tak by mal ísť aj na úkor času - aspoň pár krát. Môže mu to veľmi pomôcť zmeniť svoje správanie k deťom.