Mám živé deti a už nevládzem
Dobrý deň,
už dlhšie, pár mesiacov, prežívam pocit vyhorenia a neschopnosti z toho, aká som matka.
Mám dve malé deti, syn 4, dcéra 2. Sú úžasní, nádherní, šikovní, no extrémne živé deti, ktoré si vyžadujú neustálu pozornosť, vymýšľanie aktivít. Viem, moja chyba, ja som ich asi takto všetko naučila. Prvý syn, neuveriteľne šikovné dieťa, od mala s ním žiadne starosti neboli, materská bola pre mňa najkrajšie obdobie v živote. Trvalo to narodenia dcéry, ktorá bola presný opak. Nespala, jednoducho, náročné dieťatko od narodenia. Teraz ma dva roky, rozpráva nadherne, plynulé vety, je veľmi vnímavá a rozumná. No od malička sa nevie s ničím pohrať. Absolutne s ničím. Keď ju niečo zaujíma, trvá to maximálne 2 minuty a hneď sa postaví, hľadá niečo iné, vymýšľa stále nejaké vylomeniny, skoro každý deň sme aj vonku samozrejme, no vonku tiež, vymysla, nikde dlho neobsadí. Zvykla som si, je aká je, je zdravá, a to je hlavne.
Problém však je v tom, že každý z nich úplne rozdielny a nedokážu sa spolu zahrať, iba výnimočne. Každý potrebuje moju pozornosť. Keď sa hrám viac s ňou, syn je smutny, že sa mu nevenujem, keď som dlhšie s ním, mám výčitky svedomia, že sa jej nevenujem toľko, koľko jemu, keď bol v jej veku. Teraz, keď sme doma chorí, je to často náročné. Vymýšľam neustále nejaké aktivity, syn sa vie pohrať aj sám už, buď si kreslí, lepí, striha, proste vie už aj sám, no dcera, absolútne nič. Snažím sa vymyslat hry, ktoré zaujmu oboch rovnako, no skoro nikdy to nevyjde, pretože raz nie je spokojný jeden, potom druhý.
Už som sa aj snažila nechať ich len tak, samých, tak to dopadlo tak, že syn si hru nájde, ale dcera, VÔBEC. Chodí stále hore-dole, dokonca ani rozprávku nedokáže popozerať, proste so sebou vkuse niečo robí, hemží sa, chodí, behá, tancuje, vždy.
Keď je syn v skolke, tak je to s ňou úžasne, vari so mnou, pohrame sa aj celkom kľudne, samozrejme, vždy rovnako hyperaktivna, ale aspoň mám pocit, že prítomnejšia a vnímavejšia. No keď ju niečo nezaujíma, ani za svet neposedí.
Ja ich milujem oboch, ale je toho na mna už asi priveľa.
Muž sa s nimi pohra, keď príde z práce, no žiadna sláva. Radšej mu pomôže s vecami v domácnosti, ako s deťmi, keďže na dcéru nemá absolútne trpezlivosť.
Už som zúfalá, poraďte mi, prosím, čo robiť, či ste aj vy niektorá takéto niečo zažili. Ďakujem.
treba ist do prace aspon na ciastocny uvazok
Podla mna este rok a - deti si zacnu viac rozumiet, co sa tyka hier a aj mala bude v skolke a ty zresetujes hlavu a myslienky v praci... u sestry a jej dvoch to tiez tak bolo, maju podobne charaktery a vek doma 😂
I ked mam iba jedneho syna (19 mesiacov), je uplne rovnaky, ako tvoja dcera. Nonstop v pohybe, neposedi ani sekundu, nikdy sa sam nezahral, ani nezabavil ani na sekundu, nie som schopna prinom NIC spravit, aj ked som skusala vsetky rady a finty ako zapojit dieta do roznych aktivit, ako je upratovanie, ci varenie. V uciacej vezi mi vydrzi asi 10 sekund...🤦 V dobrom zavidim mamickam, ktorych deticky su schopne obsediet aspon pol hodinu na jednom mieste, posediet v kociku a chrumat jablcko, kym oni posedia aspon na jednej kave. Ja nic ine nerobim cely den, iba lietam za dietatom, ktore v 19 mesiacoch skoro plynule rozprava, ale okrem tohto ho bavi iba rozoberanie, montovanie, behanie a pod. O vecernom spanku ani nebudem hovorit...to sa spankom ani nazvat neda. Tiez travime vela casu vonku, kedze tam je to s nim asi najlepsie zvladnutelne.
No a viem poradit iba jedno, nebat sa poziadat o pomoc starych rodicov, hlavne aktivne zapojit manzela!!, kludne kamaratky, ci surodencov...kohokolvek komu doverujes. Ja aj kvoli temperamentu mojho dietata uz netuzim mat dalsie dieta a obdivujem ta, ze zvladas dve naraz, mna by asi uplne odpisalo!
Ja ti len tolko poviem, nie, nenaucila si si. A kazda, co ma mdlé, poslusne deti bez osobnosti a nazoru, a este si to kladie za zasluhy, je trapna.
sorry spravte si tretie dieta a nebudete taketo veci riesit, to radsej ani nemat deti, kedy za vsetko ma mat rodic vycitky s tym viac, s tym menej.. stale kazdy normalny rodic robi co sa da, najlepsie ako vie.. len sama sebe robite vycitky, naco je to dobre?
@babulkomale Plne suhlasim! Maminy, ktore nemali taketo "zive" dieta, nikdy nepochopia ake je to narocne. Mne mama, svokra, svagrina, dokonca aj ine maminy tvrdili, ze to "moc prezivam"...az kym mi moje dieta nestrazili. Kazda jedna mi ho davala spat so slovami "prepac mala si pravdu, toto je fakt extrem."
@barbora0308 presne, lenže ona kým je sama, je iná úplne, ako keď sú spolu.
To je asi tym, ze vyzaduje plne tvoju pozornost. Ked tam surodenec nie je, tak si uvedomuje, ze si tam plnohodnotne iba pre nu. Poradit zial neviem, ako toto riesit pri dvoch detoch, ale drzim palce, nech sa tu najde nejaka mamicka, co ti dobre poradi ☺️👍!
@babulkomale 🤔🤔
Mňa by zaujímalo, čo také hrozne by sa stalo, kebyze jej dáš pár hračiek a proste si ju dajme tomu pol hodinky nebudeš všímať 🤔 Bude strašne plakať, hádzať sa o zem, behať po dome, vyvádzať, ublíži si? Pokiaľ si nemoze ublížiť (čo sa dá zabezpecit), ani by mi brvou nehlo, nech si vystrája, čo chce. No a? Pokiaľ by to bola ozaj polhodina denne na zabezpečenie základných potrieb a nervovej výdrže matky, nevravím že stále takto fungovať, chápem, že temperament je rozny. Vážne, reálne by ma to fakt zaujímalo, že čo by malá robila. Miliónkrát sa to všade spomína (a potvrdzujem, že niečo na tom je), že aby boli spokojné deti, musí byť matka v pohode, takýmto tempom si na najlepšej ceste k totálnemu vyhoreniu, čiže by som dieťa zvykla na režim bez non-stop pozornosti za každú cenu, napríklad aj za cenu revu - pardon, matky fanatičky, podľa ktorých by som tým dieťaťu spôsobila nepredstaviteľnú traumu. No nie, nesposobila. A tiež má celkom pobavili tie "mdlé deti bez osobnosti". Wau, už som asi čítala všetko. Ženy, ktorých deti sú samostatné, pokojne, rozumne, nevyžadujú animáciu nonstop 24/7 sa zamyslite a robte niečo. Máte mdlé deti bez osobnosti. Akože chápem pointu, že často je daná nejaká osobnost dieťaťa bez ohľadu na výchovu či prostredie, ale takto blbo to napísať, uff...
Zažila som, u nás pomohlo dať ju do škôlky a ja som išla skôr do práce. Malá je velmi spokojná, v škôlku miluje, má tam program, aktivity, kamarátov a ja som tiež spokojná, že si cez deň od nej oddýchnem a som s dospelými. Po skolke sa už na ňu teším a mám viac energie sa jej venovať ako keď som s ňou bola doma.
@babulkomale dieta ktore nie je besne a nezastavitelne je automaticky mdle a bez osobnosti?
Tiež som mala také energické deti, vyžadovali pozornosť. Náš starší syn sa nevedel sám prebavit, navyše s postihnutou dcérou som musela každodenne niekoľko hodín pracovať, vekový rozdiel maly. Niekedy som si poplakala, nevládala som. Nemusí to byť len výchovou, ale aj povahou či danosťami dieťaťa, nadaním. Držím palce, ešte vydržať nejaký čas, deti budú mať krúžky, nájdu si kamarátov a časť energie nasmerujú na nich. Pre mňa bola záchranou škôlka, keď v 3 rokoch nastúpili postupne obaja.
Výdrž ešte 2 roky!!! Úplne viem co prežívaš..moje majú teraz 7 a 4,5 a už sa hrajú spolu, sú rozumnejšie. Aj keď občas sú "incidenty". Dosť sa bijú síce ale už vydržia sa hrať človeče alebo monopoly aj hodinu...
@luuubik Napriklad ja som skusala samozrejme, mame ohradku, vlozim ho tam, dam mu hracky a odidem vedla do kuchyne. Po skoro hodine vyvadzania a neustaleho hovorenia "mami,mami...sem sadni ku mne" a ked uz rozobral podlozku a povyhadzoval vsetky hracky som to vzdala a isla radsej k nemu, kedze som sa pritom nevedela sustredit na varenie. Mimo ohradky som skusala 2x, raz nabehol do dvier a skoncili sme na pohotovosti...
Co sa tyka tych "mdlich deti bez osobnosti"... Chapem na co asi @babulkomale naraza. V mojom okruhu poznam mnoho mamiciek, ktorych deti maju uplne iny temperament, ako to moje a stretla som sa uz aj s neporozumenim a odsudzenim. Jedna mamina mi na baby kurze povedala, ze si mam skrotit svoje dieta, tak ako sa to podarilo jej, ked to moje v navale emocii nabehlo do jej chlapceka 🤔 ... Akokolvek sa snazim, neviem moje dieta udrzat pekne sediet v kruhu deticiek dlhodobo, ako bol jej syn schopny sediet a stat na jednom mieste pocas celych 40 min a viem, ze toto je pre niektore matky nepochopitelne. Tu sa skor narazalo, na maminy, ktore si temperament a osobnost svojho dietata davaju za chvalu. Myslim, ze ma kazde dieta iny temperament a osobnost, vychovou sa to da samozrejme vsetko korigovat, ale kazda to mame ine.
@barbora0308 presne tak, bola som prec, zmeskala som nieco? Zas niekto nieco nepochopil?
@barbora0308 hodina? To ste skveli. Moj mladsi vrieskal po 5 minutach, vyhadzal hracky, povyzliekal sa, vyhadzal oblecenie a bolo vymalovane aj s ohradkou. Pritom u mna sa tiez ohradka pouzivala v detstve, nemam nic proti tomu dat tam dieta ked varim a vidim ho. Ale bohuzial.
Som neskutocne rada ze toto obdobie je za nami a uz mozem umyvat aj okna aj robit v zahrade bez rizika infarktu.
@zooeynka nie, nie su. Ja myslim tie mdle, za ktore si rodicia daju zasluhu ze su "poslusne".
Mimochodom, nehovorim to ja, ale pani ucitelka zo skolky so 40- rocnou praxou ktora miluje deti. Spominala, ze sa vzdy robilo lepsie s detmi, ktre vsetko zaujima, ako s mdlými a utiahnutými.
@luuubik to dieta nie je nespokojne a nestastne, ale aktivne. To je rozdiel. A zdravotne riziko matky a vysoky stresovy hormon je prave vtedy, ked uvaznene dieta vrieska. Evidentne to vobec nechapes.
aj moje dieta je samostatne, sikovne a fakt uzasne, ale nebolo take v troch rokoch. Resp.ono podla seba samostatne bolo, ale az prilis 😂 proste musia byt aj odvazni ludia.
Paradoxne nemali ziadne urazy, sitie, zlomeniny, operacie. Takze v konecnom dosledku si vedeli dat pozor aj ked boli zivi.
Ale to som nemohla vediet dopredu ako ktora situacia dopadne, tak som sa ich snazila regulovat.
Ja mam syna ziveho. Jedinacika. Od 2 rokov sa s nim proste nedalo. Cim dalej tym menej veci robit. Vzdor jak hovado. Od vyse 2,5 roka chodi do jasli a je omnoho vyrovnanejsi a umiernenejsi, hlavne ked pride z jasli. Vymyslaju a robia tam s nimi rozne aktivity, je tam ina hierarchia a ina autorita, musi tam posluchat. Zrazu vsetko ide akosi samo. Nie kazdy den ale casto. Odporucam dceru supnut do jasli. A budete vsetci spokojnejsi.
Ved daj malu do jasli/skolky, 2 roky su uz akurat vek.
@babulkomale tesim sa ked sa toho dockam aj ja 😮💨😅.
Veď ma len dva rôcky,píšeš,že je šikovná krásne ti rozprava,preboha snáď aj ona má právo na to aby nebola dokonalá,taký nie je nik.A vôbec by som sa jej nebavila supnutim do jaslí,ten čas ti už nik nevráti .Čo by mama chorého dieťaťa dala za to,keby mala také žihadlo doma
Je normálne že dieťa 2 ročne sa hrá úplne inak ako to 4 ročne.
Deti sa ale väčšinou vedia hrať aj same (pár dní sa im do toho nepchaj a zistíš ako to samé zvládajú - každý to či si vyberie).
@babulkomale teraz sa matka náročnému dieťaťu venuje, ale je citujem "zúfalá" už nevie ako ďalej a píše si o radu. Takže teraz stresovy hormón asi nula a ťažká pohoda, vsakže? Ty tomu super rozumieš, hlavne tým poslušným deťom bez osobnosti a podobne perly 😀 Stres by nemala, ak by si nevyčítala, že sa dieťaťu nevenuje Non stop, lebo je tiež len človek. A aby si to nevyčítala - lebo si naozaj nemá co - to je už len v jej hlave. Ak ju dostáva pod tlak, že dieťa nie je 100% spokojne, tak nech sa mu venuje, aby vždy spokojné bolo. Len sa potom dostavame do bludného kruhu, keďže je z takej starostlivosti v koncoch. Človek nie je stroj, robot, je to prirodzené, že takto sa to dlhodobo nedá s úsmevom a bez mierneho zúfalstva ťažko dá zvládať.
Ďakujem každému za reakcie 🙂 rada som si ich prečítala 🙂
Ja sa nesťažujem, ak si to možno niektoré takto vysvetlili. Ja som práveže veľmi rada, že je taká výrazná osobnosť, jedine, áno, čo ma stresuje a fakt niekedy nevladzem je to, že ona pri ničom neobsadí, a ja nie som nadčlovek. Mám na starosť celu domácnosť, ešte jedno dieťa, a keď som chorá ja a aj moje dve deti naraz, tak fakt padám večer na papuľu.
Bola by som vďačná, keby niekedy proste aspoň 30 minút posedela pri rozprávke alebo knižke, ale nieeee, ju to nezaujíma. Myslím, že aj tých 30 minút matke padne vhod a načerpa novú energiu na ďalšie aktivity. A moja kričí po 20 sekundách, mami, mami, mami, a je schopná takto kričať, kým neprídem.
A áno, aj takéto temperamentne deti potrebuju viesť nejakým smerom, pretože ak sa nedokážu sústrediť na jedinú vec, ako to potom bude v budúcnosti? Samozrejme, dieťatko sa mení, ale môže sa stať, že aj horším smerom a preto je na mne na matke, viesť ju. A keďže teraz nepočúva a ide si stále svoje, bojím sa, že potom už bude neskoro. Navyše začala bit brata, a hneď keď sa jej niečo nepáči, je protivná :/ tak neviem
Tak ju daj do jasli, ak sa ti da, tam bude mat aktivity, aj ty si v praci “oddychnes”. Ja tiez nie som na celodenne animacie 🙂