Ako to zvládate s dvomi deťmi?

úplne excelentne, mám čas na seba, na prácu, na kariéru, na nich, na manžela, na všetko- za mňa som nikdy nebola šťastnejšia a nemala lepší life balance ako s 2 deťmi..oboch mám ešte doma, nechodia do škôlky..1 dieťa nebolo ľahké- moje veľmi veľmi náročné, ale zase pri 2 sú niektoré veci ľahšie, ťažšia je určite výchova a každodenný prístup tak, aby sa ani jedno necítilo ukrivdené a to ja osobne považujem za celkovo najťažšiu vec v živote..A za mňa naozaj platí, jedno dieťa- žiadne dieťa..Manžel sa ale plne podieľa na svojich rodičovských povinnostiach, to je základ úspechu, plus nastavenie mysle a prístup k životu. Ale je pravda, že mi obaja fungujeme v podstate na voľnej nohe a nemáme klasické zamestnanie, kde musíme byť fyzicky od-do..Mamičky, čo sú na deti samé to isto nemajú ľahké..my sme toto ale mali všetko vydiskutované skôr, ako sme mali deti..Asi aj zbytočne to porovnávať, keď nie každá mamička má možnosti a zapojenie partnera ako napr.ja..

Mam pravidelny konicek, vzdy som mala jeden alebo viac. Dve deti su pre mna najtazsie na logistiku, kto kedy kam zanasa/vyzdvihuje deti (skola, skolka, kruzky). Manzel ale je ale v tomto rovnako rodic ako ja. A mame aj psa, vo venceni sa striedame kazdy jeden den, aby sme sa nemohli vyhovarat na pocasie alebo ze je vikend alebo hocico.

Rano so zacvicim to je moj konicek😃dostat sa so formy opat. A ano jasne ze ja osobne vnimam rozdiel 1a 2deti. Pri jednom som mala viac casu na seba alebo si len tak sadnut a vylozit nohy ked bol v skolke. Tetaz ked je v skolke mam druhe ktoremu sa treba venovat😃

Ja paradoxne s dvoma detmi lepsie ako s jednym.
Pre mna bol zatial najhorsia zmena z 0 na 1 dieta. Vtedy som mala pocit, ze nestiham nic. Domacnost bordel, ja neupravena, dieta vrestalo vkuse. S dvoma detmi zrazu pohoda, deti sa prebavili vzdy spolu a ja som chodievala pravidelne cvicit (mimo dom) od nejakeho pol roka mladsej. Teraz uz su vacsie 6 a 3 a chodim pravidelne ku kozmeticke a kazdy tyzden 1-2x sportujem ☺️ Za mna dve deti lepsie ako jedno.

@lauriik prepac ale nedava to zmysel, ak to mas teraz s dvoma detmi lahsie, tak musis mat zrazu vacsiu pomoc ako ked si mala jedno dieta, alebo chces povedat, ze starsie dieta ti teraz strazi mladsie?

Rozdiel to urcite je. Najma zalezi ake je to druhe dieta ako babatko. Spava v postielke? Kociku? Moje teda spalo len na mne a v nosici. Kocik ani na minutu. Vsetko som musela prisposobit. Vychadzky len v case spanku a len s dietatom v nosici este k tomu s prsom von🤦 inak bol len rev. Co sa tyka psa, tak isty cas mi vencila suseda ked sa to nedalo zvladat. Alebo som sla ja s dvoma deckami ale to len na kratko, lebo sa to nedalo logisticky urobit.

A este dodam, ze cas na konicky ci daky cas pre seba = 0. Muz nema cas strazit, babky nezvladaju same dve deti, lebo su fakt moc akcne a odmietam cudziu osobu doma k mojim detom.

Čím viac detí, tým viac času. Hej, pribudli krúžky, oslavy, stretnutia s kamošmi, domace úlohy, ale rastú, sú stale samostatnejší, pomahajú si navzajom, väčší menšiemu... takže sa nájde čas aj na hobby, aj na posedenie a ničnerobenie...

Za mna tiez tak podobne, najhorsie bolo mat prve dieta, bola to obrovska zmena, nestihala som nic, hrozne nespal, bola som ako zombie. Druhe sme mali hned do roka a pol a to uz bola uplna pohoda. Venovala som sa na materskej aj rodicaku iba im naplno, ten cas sa uz nezopakuje a bolo pre mna velmi dolezite dat im spravne zaklady a vybudovat medzi nimi pekny vztah, aj na ukor mojho "pohodlia", nemala som velmi cas na svoje koncicky, k tomu domacnost, zahrada, podpora muza v kariernom raste, takze vacsinou sama. Zmenilo sa to az ked isli do skolky, vtedy som zacala aj cvicit, aj venovat sa viac sebe (nie zeby som sa predtym zanedbavala, ale do kadernicky uz chodim bez stresu 🙂 No a za najvacsie plus pokladam, ze mojim konickom je moja praca, takze az pomalicky casom som sa dostala k terajsiemu vyvazenemu rodinno-pracovnemu zivotu 🙂

Zvládam. Zariadila som si to tak, aby to vyhovovalo aj mne - veľký vekový rozdiel medzi deťmi. V tom vidím výhodu. Ale viac detí by som nechcela.
Momentálne koníčky nemám. Čas venujem práci, deťom, domácnosti, rodičom a čo mi ostane, tak vzdelávaniu.

Popri dvoch malých deťoch som ešte začala chodiť do školy. Jeden mal 2,5 roka a druhý 9 mesiacov. A to nemám stráženie ani pomoc babiek či tetiek. Len ja a manžel. Základ je vedieť si to zorganizovať. Spolu. Keď deti večer zaspia, nečumím na telku ale idem von behať, alebo robím prace a veci do školy.

Spatne hodnotim jedno dieta, ze aj s prstom v nose. Dve uz nie su az taka sranda. Ale mladsi uz lozi a strochu sa uz zahra sam alebo so starsim. Takze sa mi uvolnuju ruky. Minule hovorim starsiemu aby vzal mladsieho a isli sa hrat....a oni isli 😄 Zbadala som svetlo na konci tunela 😄

@tehulka2011 ved dve deti sa spolu prehraju. Kym som mala len jednu tak vyzadovala vkuse moju pozornost. Stala mi za ritou cely den, furt sme museli vsetko robit spolu. Ani obrazok bezomna nenakreslila. Odkedy mladsia zacala byt trosku pohyblivejsia tak sa hraju spolu. Dneska uz maju 6 a 3, mam pocit, ze uz ma ani pri hre nechcu. ☺️

Som sama s deťmi vyše 7 rokov, pomáha babka, čas na osobný život skoro žiadny, ale čim sú deti väčšie, je to lepšie. Decká samostatne, slušne vychované. Tým chcem povedať, že sa dá všetko, aj s chlapom, aj bez chlapa, len treba chcieť

1,5 ročná keď je sama, je ako anjelik. 3r keď je sám, je ako anjelik. Keď su spolu, čo sú skoro nonstop (len vtedy nie sú, keď syn spí poobede dlhšie ako mladšia), tak si s nimi neviem rady. Nevedia sa hrať, len bordel robia, kričia, naháňajú sa, búchajú, rozhadzujú hračky.
Keď si s nimi sadnem, že ideme kresliť, po 5 minútach sa bláznia, koniec kreslenia. Keď staviame lego, tiež tak. Vonku sme 2x denne, doobeda spojené s nákupom a prechádzkou, medzitým ihrisko, či na odrážadlách, poobede na dvore sa hrajú v piesku, či v mlake, blate. To ich baví a ani o nich neviem.
No doma nič neviem porobiť, len keď spia.
Ráno pri raňajkách, kým jedia, pripravím veci na obed, potom ich ešte trošku zabavim, varí sa už samo, zapájam ich do domácich prác, dávame spolu prať, vysavame spolu, skladáme prádlo atď, ale väčšinu času len bordel robia a hluk 🙈
Na seba nemám čas vôbec, som rada, že sa viem večer osprchovať sama 🤣 bez nich. Už sa teším, kedy pôjdu do škôlky. 🙊

Staršiu(5,5r) už mám v škôlke, ale keď už je zo skolky doma, či prázdniny, víkendy tak presne to čo popisala
@tosomja.
Dnes si vybrali kolky, čo dostávali deti v škôlke na Vianoce (netuším z akej hlavy toto vyslo) tak ku vresku, obcasnemu revu mladšej(1,5r) a bordelu sa pridalo burácanie kolkarskou umelohmotnou guľou na podlahe. A to som si pred pol rokom hovorila aké sú milene spolu 🤣😂 ale áno, zvládam to do pohody. Mám čas na seba, svoje aktivity a prácu. Manžel je totiž tiež rodič.

@tehulka2011 je to preto lebo dve deti sa ti uhraju,kym pri jednom,mu cely den chods za zadkom.

Ovela lepsie si viem zorganizovat cas. Menej sedim za mobilom a pred telkou. Inak nevidim rozdiel.

U nás je to veľká zmena k horšiemu. Už 2 roky čakám, kedy sa to konečne zlepší, ako mi všetci sľubovali 🤭 s prvou dcérou som bola úplná frajerka, pohoda jazz, všetko ľavou zadnou a myslela som, že ma čaká to isté x2. Ona ale bola také "bežné" bábätko a batoľa, aj neposedné, aj hlučné, veľmi často sa budila, aj kadejaké vzdory a hysaky mala, ale inak veselé, spoločenské, príjemné, snaživé dieťa. Možno keby bol aj mladší taký, už by sme mali pohodu zas 🤣 on je teda večne nespokojný nešťastník, nič mu nie je dobré, vyslovene ako taký starý ududraný dedo, takže je s ním problém uuuuuplne každučká jedna aktivita a starostlivosť, ktorú si vieš predstaviť. Ale mám viacero kamarátok a známych, čo majú tiež medzi deťmi rozdiel 3 roky a ani jedna z nich nespomína takúto skúsenosť, tak to asi nebude úplne obvyklé 😅 času pre seba ale mám stále rovnako, nevidím dôvod, prečo by sa na tom malo niečo meniť, manžel sa proste vtedy stará o 2 deti.

@tehulka2011 ona si asi robi srandu, ironiu😉

Z 1 na 2 deti pohoda, z 2 na 3 sme sa este po mesiaci nespamätali ale hadam aj to pride. Prví dvaja boli takí nespokojenci veční

Mam 3deti doma a niekedy je to pohroma a niekedy leharo. Mam samozrejme aj muza, ktory sa postara o deti. Takze kludne sa mozem venovat aniecomu na co mam naladu aspon polhodku denne.

Pre mňa bol najlepší prechod z 2 deti na 3😄podľa mňa strašne záleží od povahy bábätká a tých starších a tiež vekový rozdiel. Medzi prvými dvoma mam 20mesiacov a to bol docela zahul. Medzi 2 a tretím je 3,5roka a to už bola pohoda. Ale prvé dieťa bol asi najväčší šok a nezvládala som nič mesiace, skoro do roka. Ale to je presne to ze bol veľmi náročný a kým nezačal sam chodiť tak prereval väčšinu času 🙈

Mám tri deti. Dve staršie 11r. a 9r., teraz takmer 2 mesačnú dcéru. Úprimne? Ja to nezvládam, partner sa nevedel malej dočkať, ale musím priznať, že rodinný život ho jaksi nebaví, vidím to na ňom a na jeho odchodoch za kamošmi. Cez deň v práci, snaží sa tráviť čas aj s nami poobede ale nebaví ho to, je to vidieť.
Teraz mám všetkých troch chorých a ja si vlasy trhám... Malá (najmladšia) je neskutočne náročná, nikto ju neučil na ruky a podávame si ju ako štafetu, keď nie je na rukách, až sa zachádza, takže keď chcem ísť aspoň na wc, je to boj... Už v pôrodnici bola veľmi uplakané dieťa, vyžaduje neustálu pozornosť... Prvé dni tam boli tri bábätká, jediná moja plakala od rana do večera, od večera do rána... Nemá žiadny zdravotný problém, len chce byť stále pri niekom/na niekom... A to spraviť deťom desiatu do školy, alebo sa s nimi porozprávať ako bolo v škole, alebo stráviť s nimi čas, je takmer nemožné. Chodia najradšej k mojej mame, doma byť už ani nechcú, nemôžu počúvať neustály plač malej, neznesú, že nemám na nich žiaden čas, aj keď synovi pomáham s úlohami, natrasam malú na rukách...
Keď ju chcem naučiť trošku samostatnosti, že nech aj poleží trošku, zachádza sa, akonáhle ju vezmem na ruky, akokeby stlačil niekto gombík a zostane ihneď ticho... V noci to tiež není bohvie čo, nespí poriadne, trvá dlho, kým sa mi ju podarí uspať a keď ju položím, hotovo, zas plač... Trvá dlho, kým si môžem ľahnúť...
Čiže za mňa tri deti sú masaker 🙈 a hlavne keď to najmenšie pribudne po cca 10 rokoch...
Ale mám kamošku, ktorá má tiež tri deti a zvláda to perfektne... Ono každé dieťa je iné, takže ja som si plánovala a predstavovala super krásnu spokojnú rodinku a mám tu taký cirkus a bordel, že dovidenia.. Ďalšia si tretie dieťa nevie predstaviť, príde nečakane a zvládne to bravúrne...
Ale určite za mňa moc záleží aj od povahy ženy...
Ja si priznám, že to nedávam...

Mám dve deti, a úprimne, je to pre mňa lepšie, ako s jedným 🙃 muž sa o deti stará príkladne, venuje sa im. Ak niekam chcem ísť ja, alebo on, vždy sa dohodneme ...

@levandulova111 to dáš, malá podrastie a bude dobre 🙃 držím ti palce

Pri prvom som sa prvý rok doslova dávala dokopy, do nejakého systému, tiež sa mi zdalo, že nič nestíham, že som večne unavená, bez energie, každá aktivita bola pre mňa doslova vyčerpávajúca. Po roku sa to zmenilo k lepšiemu, aj som sa začala venovať sebe a svojim koníčkom... no a potom sa narodilo druhé, dcérka s refluxom, takže tie prvé mesiace boli náročnejšie, do toho šiel starší do škôlky, ale napodiv som zrazu stíhala viac a aj do systému deti-domácnosť-manžel-ja som nabehla oveľa rýchlejšie. Teraz v decembri sa nám narodilo tretie, dcérka, vek detí 5 rokov, 2 roky a 2 mesiace a sú dni, kedy sa teším na večer, ale väčšinou máme pohodičku a či stíham? Stíham, lebo musím, systém už ako taký máme a hlavne sa nikam neponáhľam. A mám super manžela, ktorý si uvedomuje, že je otec a tiež rodič, takže keď vidí, že potrebujem vypustiť paru, dá mi priestor na pauzu. Momentálne sa venujem len jednému koníčku a to je čítanie kníh, večer je to super relax pred spaním, ale už začínam aj s druhým a to je cvičenie, na jar pridám bicykel a beh. No a chcela by som na jeseň oprášiť jazyky a prihlásiť sa na nejaký kurz, tak uvidíme. Lebo furt to odkladám, asi sa dostanem asi až v čase, keď pôjdem do práce. A tiež sa plánujem vrátiť k tancu, no uvidíme. Všetko záleží aj od detí, treba sa venovať aj im, teraz nás potrebujú najviac, tak si to treba užiť, lebo rastú tak rýchlo, že príde čas, keď nebudú vyhľadávať toľko našu spoločnosť a aj na tie moje koníčky bude času dosť. A ešte je určite dôležité, či je žena doma na materskej-rodičovskej alebo či už popri deťoch pracuje. Tam na koníčky určite nie je toľko času...

Skok z 1 dietata na 2 bol podla mna brutalny. Je to obrovsky rozdiel. Naozaj plati, ze 1 dieta je akoby ziadne....a 2 su odrazu sok.
Prve 2 roky boli takze.
Teraz ked maju deti 6 a 2,5 tak je uplna pohodicka. Mam cas na vsetko co chcem. Dobre zarabam v praci, na 30 hodin, kazdy den cvicim jogu. Do domacnosti mam pomocnikov ako napriklad robota vysavac...Co to pomoze upratat uz aj starsia. Som statna ze ich obe mam

Len taká úvaha, podľa mňa to ako to zvláda najviac záleží od jej povahy a hlavne PODPORY OKOLIA. Nielen fyzickej ale aj tej psychickej.

Myslím si že žena ktorá sa cíti byt milovaná od muža, ktora nemusí riešiť celú domácnosť, deti, financie sama, ktorá má možnosť si aspoň cez víkend 1 deň poriadne pospať, má čas na nejaké svoje koníčky, ísť si zacvičiť, ísť na rande bez deti so svojím mužom tak tá zvláda vsetko oveľa lepšie.

A tak isto veľa robí aj jej povaha. Niekto ma viac "na salame", nerieši toľko deti, domácnosť a ak ma k tomu skvelý organizačný talent ze si to vie všetko načasovat tak je to potom pohoda aj s viacerími deťmi.

No keď je žena perfekcionistka ze všetko musí byť tip - top tak je to na zblaznenie, čo si budeme hovoriť malé deti sú chodiaci chaos.