Ako prekonať manželskú krízu po narodení dieťaťa?

Pochopenie vzajomne urcite a brat veci s nadhladom trosku pretoze obaja ste podrazdeni z nedostatku spanku. Je to skuska vztahu. Hlavne si treba najst cas na jeden druheho aspon parkrat do tyzdna.

Kríza nastala, pomohol jedine čas a uvedomiť si, prečo sa to deje (únava, nedostatok spánku, príliš veľká zmena oproti "bezdetným časom"...) Mňa najviac hnevalo, že ma na toto nikto dopredu nepripravil, nikto mi nepovedal, že to nastane a že je to ak už nie normálne, tak aspoň časté, prípadne, že sa to stáva. Lebo človek všade číta a počúva, ako manželov narodenie dieťatka spojí, ako je to naplnením ich vzťahu atď. A ja som mala práve naopak pocit, že náš vzťah "ide do sračiek", narozdiel od toho, čo som očakávala na základe tých rečí. Treba len vydržať, nezahadzovať hneď dlhoročný vzťah. Upraví sa to približne vtedy, keď začne dieťatko v noci lepšie spávať, čo bolo u nás asi tak 4-5 mesiacov po pôrode.

ono sa to niekedy stane no myslím si, že to aj prejde proste sa to samo utrasie. je to nezvyk, obmedzenie, očakávanie, nespanie, veľa stresu

Ahoj utrasie sa to pokial je to vztah ,ktory ma dobre zaklady, vyzrelych manzelov,alebo partnerov a najma je stabilny a zalezi aj na povahe a na tom ako sa dvaja k sebe spravaju!.take dieta narusi a otrasie zakladmi riadne😂ale tak treba si povedat ze do pol roka hadam bude dobre😂a hlavne nebrat si vsetky DRAHOCENNE RADY Z INTERNETU K SRDCU!Zaklad je byt si ista sama sebou a tym,ze dietatku uplne staci spokojna mama...pokial funguje kojenie ok, ak nie treba tym prastit....to dokaze strasne narusat pohodu rodinnu....

Komunikacia a cas. Hlavne nedomyslat si, muzi potrebuju vsetko pocut po lopate, co od nich chces, ako co citis, preco to tak citis atd. Urcite nepouzivaj ziadne citove vydierania, treba si zachovat stale urcitu uctu a respekt, aj ked si napriklad nahnevana a unavena, lebo co sa raz rozbije, uz tazko znova lepit, myslim vztah. Mne pomaha taka formulka, ze ako by reagovala kralovna?

@lucyluv Kráľovná? Nechala by mu zoťať hlavu! 😀

@h2 Tak to mi nenapadlo, kazdy mame asi inu predstavu o kralovnej :D

Bolo tu take vyjadrenie, ze ta na to nikto nepripravil, ja sa na tom do dnes smejem, ake som mala predstavy o materstve a ospravedlnujem sa vsetkym svojim kamaratkam mamam, ktorym som davala rady ako bezdetna - baby SORRY 😀 a ked mi niektora licila detaily ake je to nespat, utisovat placuce dieta a pod. tak som si hovorila, ze no je tam toho chvilu nespat, ved to za to dieta stoji! A teraz prejdime k realite: mame 18 mesacne vytuzene dietko, ktore zacalo ako-tak prespavat len par tyzdnov dozadu a do toho prislo prerezavanie stoliciek, cize spanie ihned preslo a vystriedali ho krce a rev. Od narodenia mala 12 tyzdnov take koliky, ze sme si trhali vlasy zo zufalstva, ze ho 3h nevieme utisit a to sme ho mali vkuse na rukach a na prse. Kojim o 12 mesiacov dlhsie nez som planovala a denne 3x na prse uspavam s tym, ze trpnem ako pred smrtou ked sa ju snazim z prsa “odpojit” po X minutach a odplazit sa z izby. Nase kojenie je celodenne, nepretrzite a vyzera tak, ze mala ukaze prstom na gauc, aby som si sadla a po 5sekundach chce druhe prso, po 5 zase to predosle a tak stale dokola takze tu nacvicujeme az kym jej uz nepoviem dost (inak bicaky mam ako nikdy a po 8 mesiacoch som si mohla aj presilene zapastia prestat obvazovat 💪🏻).Okrem toho prvy pol rok si na ten sok moje telo zvykalo a ja som kocikovala po dedine ako zombik, ze ked stekol pes tak som skoro z koze vyskocila. Po pol roku som fyzicky unavu prestala riesit. Ked mala neplace, tak sa niecoho dozaduje a najnovsi vyvoj priniesol hadzanie sa o zem za kazde “nie” 🙂 tak taketo materstvo som naozaj necakala ani v najhorsom sne, ale teda nas vztah, hmm, sama sa cudujem ze este funguje 😀 za to moze jedine pan Boh aj skuskami, ktore nam dal este pred vstupom do manzelstva, ktore dnes oslavuje 3 roky. Verim ze bude lepsie a ze raz to nespanie, kojenie a neustaly plac skonci 😔🙏🏻

Takéto krízy absolútne nepoznám, takže nenastala

Bola kriza v sex živote polroka to trvalo po narodení syna. Premietlo sa to celkovo do nášho vzťahu nakoľko má muž odmietal ako ženu a ja som na neho dosť tlačila. Bol pri pôrode som si istá, že to bolo tým. Boli hádky a malo sme sa rozpravali. Po pol roku som mu dala pokoj normálne som ho ignorovala nerozpravala som s ním keď som nemusela. Nastal zvrat začal sa správať ako keď sme sa spoznali. V posteli to začalo fungovať a teraz má syn 20mes a odvtedy čo mal polroka je to všetko super
Manžel sa správa normálne ku mne aj deťom, máme sex vieme sa rozprávať aj zasmiat ale ten prvý polrok bol ťažký a veľmi, veľmi psychicky naročny pre mňa ako ženu

@tajnickam V prvom rade- obdivujem ťa! Ja ešte len čakám prvé bábo a určite si materstvo idealizujem. Na druhej strane vidím, že niektoré deti proste prvý rok preplačú a ani potom to nie je sranda.
Hlavne ma utešuje, že ak to bude katastrofa, venujem dieťa na pol dňa mojej super svokre a ja budem spať 😂 už ich aj pripravujem pomaly na taký scenár... Ty nemáš niekoho, komu by si malú aspoň na hodinku "strčila"?

@zuzanalila20 prosim ta hlavne ma neobdivuj! 😀 aj ked bolo by pekne keby ma bolo za co...ale myslim, ze je super ze to vies, ze naozaj tie deticky mozu preplakat aj 3 a tristvrte roka (tak to hovori moja kadernicka a asi ma z toho tiez traumu, ked si tak pamata, kedy jej dcera prestala plakat). Na druhej strane streravam vela mamiciek, ktorych deti jednoducho nie su tak emocionalne a nereaguju na vsetko naliehavym placom. A pravdu mas aj so svokrou, presne tak sme to zacali riesit par mesiacov pred koronou a bol to taky nadych nad hladinou, aj babka sa samozrejme potesila 🙂 cize je to win-win a presne tak to treba urobit, ja jej ju davam aj ked potrebujem upratat, lebo inak to nejde a ona je rada a mala si tiez celkom pekne zvykla, aj 1,5h vydrzi 🙂 takze drzim palce, bude to drina, ale napriek tomu vsetkemu je to aj brutal krasne ❤️ My zeny sme asi masochistky 😄😄🤦🏼‍♀️

@blackcat8885 tak to je super máš fajn muža. Mňa manžel uplne odmieta a už rok sa ma ani nedotkol a to nebol ani pri pôrode

@abotka poviem tí už som myslela na rozvod lebo ako žena som trpela. No dala som mu pokoj to asi zabralo možno sa zľakol

@tajnickam Ale no, žiadna falošná skromnosť! 😀
Jeden môj brat má 2 dcéry, staršia VEĽMI temperamentná, ale v takom milom, vtipnom zmysle. Druhý brat má "len" jednu dcérku, ale keď som prvýkrát videla to rošambo, čo je schopná vyprodukovať už len pri kŕmení a špeciálne opatrenia pri kočíkovaní, zafungovalo to ako skvelá antikoncepcia na najbližšieho pol roka 😂 Chudáci jej rodičia boli obidvaja rok tak ako píšeš, zombie, a tiež mi hlavou prebehli také mudrovačky, čo by mali robiť inak, len mám našťastie dosť chochmesu, aby som držala zobák.
Moji svokrovci sú úplne dokonalí budúci starí rodičia, a zatiaľ sú extra motivovaní starať sa o krpca, tak dúfam, že im to dlho vydrží 😌
Inak tú zmienku o 3 a trištvrte roku radšej odignorujem 😳😳😂

Najhorsiu krizu sme mali po narodeni prveho, lebo prejst z modelu par do modelu rodicia bolo narocnejsie. Moj muz ma v sestonedeli vytacal aj tym ako dychal...:D On sa mi snazil velmi pomahat, ja som bola nasrata, ze nepomaha tak, ako som si predstavovala ....nakoniec sme sa normalne porozpravali, hlavne ja som definovala, co chcem...ze napr. nepotrebujem, aby umyl kupelnu, ale ked stane rano v sobotu a nedelu s malym a ja mozem spat do 10tej, ze to je pre mna mega pomoc...Rozpravat, rozpravat, rozpravat....pri druhom kriza uz neprisla, aj nabeh na novy system bol rychlejsie...ale v sestonedeli mi zas vadilo aj dychanie...:D Teraz je to super, dychanie mi vadi len 2 dni pred menzesom.

@zuzanalila20 a tak ako citam, mas asi ovela mensie iluzie ako ja 🙂) to ti moze len pomoct to v zdravi prezit, alebo dokonca si uzit 🙂 drzim palce!!

Podla mna toto zaziva 80% vztahov. Tiez sa nam narodilo dieta a skoncili sa vylety, nase spoločné koníčky a vlastne vsetko co nas spajalo pred narodenim maleho bolo fuc. Hadky lebo maly od narodenia reflux, koliky , nevyspaty, nervozny. O sexualnom živote pomlcim.. dnes ma maly skoro 13mesiacov a uz to je z mesiaca na mesiac lepsie.. od toho 4-5mesiaca sa to pomalicky zlepsuje. Tiez sme mali obdobie kedy som sa uz vyrovnavala s tym, ze budem slobodna mamicka. A dnes by som tuto rodinu nevymenila za nic na svete. Je to náročné hlavne prve 3mesiace. Ale da sa to prekonat, ak vztah mal dobre zaklady ako bolo vyssie spomenute🤞🤞🤞

Ahoj, pre mňa je to všetko o hlbokých rozhovoroch o tom ako sa cítiš, úprimne, bez napádania, rozprávanie o tom, čo kto z Vás potrebuje. Bez toho sa to nedá tvoriť, ak to žena zvládne z miesta lásky, len úprimne hovoriť za seba, zrelý muž začne chápať. Aj tak sa to stále vráti po čase, lebo všetko čo s dieťatkom bude nové neprepíšete za mesiac....ale ten úprimný rozhovor, rozhodli ste sa spolu žiť a toto tvorenie...predstav si dva prepojené kruhy https://www.google.com/search?q=vesica+piscis&o... tam v strede medzi manželmi nájsť priestor kde veci neberieme osobne, len počúvame čo o živote a pocitoch hovorí ten druhý. Ináč potrebujeme to mužov naučiť, potrebujeme to naučiť seba, vzory od našich rodičov, boli väčšinou nadradené a podradené....harmónia a rovnováha je stav ladenia na celý život. Počúvať sa navzájom je niečo čo je vlastne ten vzťah, dať priestor vyjadriť sa tomu koho ľúbime, nesúdiť, otvárať srdce a pochopiť. Nech sa darí

Keď si pomyslím ako sme s mužom idealizovali výchovu dieťaťa tak sa smejem🤭ako sme si hovorili ze bude tu vedľa nás spinkať atď. Aha, od narodenia sme sa s ňou prechádzali vonku v noci o 2ej na rukách aby zaspala lebo od 6ej večera ci kočík, či nosič, či hojdanie preplakala. Už sme sa veľakrát aj na pohotovosť vybrali že čo jej je😀a na ceste v aute zaspala. Ráno o 5ej bola hore ako keby spala 20h. Brutálne zlý spáč. A dodnes co už má vyše 2 roky ju uspavam na fit lopte. V noci sa budí v priemere 5-6x. Ruky mam svalnaté ako nikdy. Nejako sme nemali čas riešiť žiadnu krízu. Proste robili sme co sme mohli a veľakrát sme sa aj zasmiali na našich stavoch. Ako sme ju uspavali jeden čas na prebalovacom pulte opreti o kuchynskú linku zo zapnutým digestorom😂. Chvalabohu že sme obaja veľkí salamisti a nijako sa nám kvôli tomu vzťah nenastrbil. Prijali sme situáciu taka aká je a vždy sme robili spoločne maximum.

@zuzanalila20
@tajnickam pozor baby, este moze byt, ze sa vam narodi babo, ktore bude neodlozitelne k sirsej rodine 🙂 My mame sice vsetkych babkovcov v 1 meste, ale nic z toho. Maly, 18mesiacov, akonahle vytiahnem paty z domu, ze vyberiem schranku a kupim paralen, tak sa zadusa od placu pri babke ;) Pritom, ked sme vsetci doma, krasne sa s nou prehra aj 3 hod, ale 1 ockom ma pozoruje. Ale zase, tteba od prveho dna doma zverovat babo manzelovi, nech si na nom pospinka. U nas fungoval vyssie spomenuty model dospavania, rano si ho vzal, pobudli spolu a ja som si aspon 30min pospala. Velka pomoc 🙂

@abotka V tom prípade neviem či je to v poriadku. Kríza je jedna vec, zľaknutie muža, ktorý bol pri pôrode a videl ako sa žene roztrhá vagína... ešte ok - ako tak chápem... aj keď takých považujem za slabochov... Ale keď ani nebol pri pôrode a rok sa ťa nedotkol... musí mať milenku... a ak nemá (čomu neverím) určite to nieje v poriadku! Všetkých ktorých poznám a takto sa správali, mali milenky...

@tajnickam krásny opis, vidím sa v ňom. Nebudem brat ilúzie, budú aj lepšie časy, ale tak povaha sa, nezmení.

@tajnickam robíš to super!

U nás bol aj bonus v podobe svokry. Moj muž dosť ťažko niesol tu mega zmenu,že máme nepokojné bábo. Predtým bezstarostná dvojica, a teraz medzi nami urevané, ziapajúce dieťa.Ja zničená,unavená zombie, nevedela som uz kde je sever. Už prešiel skoro rok a stále nenastala žiadna zmena. Mega vyčerpanie. Neustály kolotoč obviňovania, že som nanič matka, neviem si ani dieťa utišiť, ja zas do neho, ze ma ani neobjíme, nemám v ňom psychickú oporu, ako žena pre neho nič neznamenám, odmietal ma, ignoroval, celé zle.Žiadne romantické rána pri džavotajúcom bábätku, ale výskok z postele za zvuku sirény. A to uz nevravim,ze luxusná noc bola,ked bolo dieťa iba 4 krát hore. Bežne to bolo 8x alebo aj 12x. To trvalo rok.A ja do toho som chcela za každú cenu kojiť. Pomaly som prichádzala o rozum, nie to ešte riešiť domácnosť, ale išla som ďalej bez reptania. S muzom sme nemali sme žiaden čas pre seba. Skoro to položilo náš vzťah.Prišlo mi to ako vyhnanstvo, stratila som radosť z dietaťa. Zo všetkeho. Fungovala som,lebo som musela.
Moj muž v tom celom sa samozrejme posťažoval svojej mamičke. Tak začala "úradovať". A to bol klinec do rakvy nášho vzťahu. Veeeľmi ťažko ale veeeľmi ťažko sa to dávalo ako tak dohromady. Do toho prišiel môj muž o prácu, šťastie,ze sme mali úspory.malý do toho dostal febrilné kŕče, ja v šoku, že mi dieťa zomiera...potom pobyty v nemocniciach,vyšetrenia hlavičky....Časom sa zdravotný stav malého dal do poriadku a náš vzťah tiež. Ale trvalo to dobre 3 roky.
no a ONA,jeho matka.....neomylná, dokonalá, sa pomaly púštala do mňa.Zabudol vôl,že telaťom bol. Ale to už je o inom.

Neviem či sa to dá nazvať krízou, ale samozrejme sme si zvykali u nás to bolo o to ťažšie, že sme pár dni pred pôrodom išli bývať do svojho, takže plus zvykanie si na nový život bez rodičov/svokrovcov. Ja som sa snažila hneď od začiatku zapájať muža do každej činnosti okolo bábätka a taktiež som využívala a dodnes využívam pomoc celej rodiny. Malú odložím rodičom/svokrovcom/švagrinej vždy keď je to možné a oni sa veeelmi tešia 😊 Keď sa dá že je muž doma tak od siedmej do tej 10 je snou on a ja dospim noc inak by som bola asi aj nepríjemná z nedostatku spánku a to býva väčšinou začiatok všetkých problémov.

Ano, nastala po narodeni 1. dietata. Bola to obrovska zmena, absolutna strata casu pre seba, mojim jedinym relaxom bolo sadnut si na wc alebo zaliezt do vane na 10 min. Nic som nevladala, bola som strasne fyzicky vycerpana + mi velmi chybal socialny kontakt. Muz byval dlho v praci, cakal, ze pride domov a vylozi nohy. Moje ocakavania zase boli ze pride domov a vezme dieta aspon na chvilu von. Predtym sa mi darilo v praci, potom som sa nasledne stala len kucharkou, upratovackou a opatrovatelkou. Raz som to vsetko muzovi vykricala a pomohlo to 🙂 a to ma pritom na to kamoska pripravovala, ze takato kriza pride, ale aj tak ma to velmi zasiahlo. Druhe dieta uz bola tazka pohoda.

Ahojte zeny. Tak ja sa pripajam ako zaciatocnicka. Mam doma 6 tyzdnovu dcerku. Moje prve dietatko a moj manzel uz ma dospele deti z predchadzajuceho vztahu. Mame svoje roky a dietatko bolo vymodlene,vytuzene. Ale k veci...Teraz momentalne je moj muz doma kvoli korone takze od zaciatku pomaha absolutne so vsetkym. Dcerka sa budi len raz v noci na papanie a hned zaspi takze noci mame nastastie od zaciatku kludne.Ale viem,ze sa to moze kedykolvek zmenit samozrejme. Este je u nas aj moj otec kedze zijeme na ostrove a oco ostal u nas "uvazneny" kvoli zrusenym letom. Takze pomoci mam naozaj dost,ale bojim sa ked ostanem s malou sama ako to zvladnem. Mala ma najradsej ked ju moj muz nosi na rukach kedze je mohutnej postavy a ma velke ruky. Pri nom vacsinou zaspava a aj ked place tak vela krat ju dokaze utisit. Ja sa bojim,ze to nebudem zvladat s nou sama. A tiez sa bojim samoty. Ja som velmi rada vonku medzi ludmi a urcite to bude pre mna narocne byt doma medzi stenami. Spolieham aspon,ze sa mala nauci spinkat v kociari a tak aspon niekam vyrazime(dufam)...Tiez som vybusna povaha tak sa nechcem dostat do stadia ,ze pride muz z prace a ja medzi dverami rovno zacnem ventilovat po celom dni...
Ani neviem,co chcem pocut len mam pocit,ze asi este niesom celkom v realite.....
Ako ste to cele psychicky zvladli?

@flowerbomb ahoj, neboj sa, ked oatsnete s babom samy, zzijete sa pekne. Ak si aktivna, urcite si zaobstaraj ergonomicky nosic, okrem kocika, budete spolu chodit do prirody, nebudes limitovana kocikom, mozes chodit cestou necestou. Na akom ostrove zijes? Ak nezaspi v kociku, v nosici na 1000% 🙂 Ked osamiete, zistis, ze si vystacite celkom pekne cez den aj same. Ak Ti manzel pomoze ju postrazit aspon 30min rano, a dospis sa, bude materska pekny zazitok.