Pre niektorých je toto slovo jedno z mnohých, no pre tých, ktorí ho začali žiť je jeho podstata možno aj zmyslom života. A práve Vás by som rád pozval do tejto otázky, aby ste zdieľali svoj príbeh adopcie. Mnohí možno stoja pred rozhodnutím adoptovať si dieťa a váš príbeh im môže pomôcť.
Adopcia nie je jediná možnosť, pozývam tu aj všetkých nahradných rodičov, profirodičov, pestúnov, povedzte svoj príbeh. Ďakujeme.
Náš príbeh adopcie sa začal pred 13-timi rokmi, keď sme s manželom po dvojročnom snažení sa o dieťatko žiadne bábo doma nemali. Po prvej návšteve úradu ohľadom vybavovania vecí potrebných na adopciu sme boli obaja trochu v šoku, lebo nás tam pani doslova odhovárala od adopcie, že veď máme na deti čas a čo bude ak ostanem tehotná a pod. Pripravu na adopciu sme úspešne absolvovali a ukončili sme ju v marci 1999 a ja si dodnes si živo pamätám na ten úžasný pocit úľavy, že ja budem mať dieťatko. Ale stalo sa niečo nečakané, v máji toho istého roku som ostala tehotná so svojím prvým synom 😅, po roku som bola tehotná znovu so svojím druhým synom. Počas tejto doby sme boli stále vedení v poradovníku o adopciu. Keď mal druhý syn 3 roky zavolali nám, že majú pre nás (ak teda máme ešte záujem) dievčatko. Hneď v ten deň sme ju boli pozrieť a o týždeň na to sme ju mali doma. Bol to pre mňa zvláštny pocit, mať doma dieťatko tak zrazu, bez tehotenstva, ale vytešovala som sa neskutočne. Doteraz mi chýba tých 9 mesiacov, ktoré prežila naša princezná bez nás, ale som neskutočne rada, že ju máme a nedala by som ju za nič na svete. Po príchode našej princezny sa nám narodila ešte jedna slečna. A tak máme doma dvoch chlapcov a dve princezny. Som spolu s manželom vďačná za ten dar byť štvornásobnou maminou a aj napriek chvíľam, kedy to nie je ľahké by som nemenila. Tieto štyri poklady a môj manžel sú celý môj svet 😅 😅 😅
Strasne vas obdivujem a so hrozne stastna, ze na tomto svete su aj ludia ako vy.... Kazdy by si z vas mal brat priklad... Tiez som chcela a este aj stale mam ten pocit tuzby adoptovat si dieta. ved mat tolko lasky v sebe a podelit sa o nu je to nakrajsie, co moze byt... Prajem vela statnych chvil a vela lasky vam aj vasim nadhernym deturencom... Su to naozaj nadherne slniecka... 😉 🙂
som rada, že píšete o "stratenom čase", takto som sa ešte na adopciu nepozerala. S manželom sa snažíme od dietatko dva a pol roka, ale stále nič...a myšlienka adoptácie nás sprevádza už od 1.potratu. Máte pravdu, netreba čakat, ale íst čím skor splnit svoj sen: adoptovat si dietatko, aby sme boli navzájom štastní!
kedže som vydatá, takže si myslím že na adopciu musí súhlasit aj manžel... 😒 strašne som túžila po aspoň 2 detoch. *mám len jedno dieta - krásnu dcérku DIANKU, mám 35 r. a prežila som 3 krát mimomaternicové tehotenstvá a som rada že som ešte medzi živými, už som uvažovala o adopcii, a aj manžela by som ukecala, ale jeho rodičia nám dotoho kecajú...už som prestala dúfat... ☹
Milí čítajúci. Po dlhej dobe som sa aj ja rozhodla prispieť. S manželom sme svoji 7 rokov ale sme takí starší manželia (45 a 50). Hold, B-h nás spojil trochu neskoro. Mám syna za slobodna, dnes má 24 a je úžasný. Keď som sa v 39 rokoch vydávala netušila som, že ešte zatúžime po dieťatku. Nešlo to, boli sme aj na vyšetreniach ale pretože som to psychicky nezvládla, nechali sme IVF na pokoji. Po 2 rokoch manželstva, hneď po tom, čo sme obaja prišli o prácu som zistila, v svojich 41 rokoch, že som tehotná. Bol to taký veľký šok. V 42 rokoch som porodila našu krásnu dcérku. Bolo to ťažké obdobie, nie len finančne ale doslava odbíjať lekárov, ktorí mi stále hovorili aké bude mimino postihnuté, Všetko som odmietla. Hneď z pôrodnej sály som odchádzala s vetou, že chcem ešte jedno. Bohužiaľ už sme nemohli a tak prichádza naša ďalšia časť o adopcii. V máji 2012 sme začali proces. Veľa článkov na internete hovorilo o tom, aké je to dlhé a ťažké. Boli sme prekvapení aké jednoduché to bolo. Absolvovali sme prípravu v Mieste pod Slnkom v Košiciach (mimochodom doporučujem veľmi, nie len kvôli príprave ale aj pomoci v priebehu vyberania a potom) a na začiatku mája 2013 sme boli zapísaní v poradovníku. Aké veľké bolo prekvapenie, keď nám hneď o týždeň volali, že majú pre nás chlapčeka alebo aj by sme chceli aj dvojičky. Vôbec sme ani nedúfali, že nám v našom veku ponúknu miminko z pôrodnice ( krásne snedé). Chcem vám opísať, aké náročné emocionálne to je. Veľmi sa tešíte, potom ho vidíte a máte aj plno radosti aj veľa pochybností. Najhoršie je, že ich nemáte s kým zdieľať, bojíte sa, či ste urobili správne. Ale keď sme chlapčeka videli od tej chvíle sme ho mali stále pred očami. Tu musím veľmi pochváliť sociálne pracovníčky. Naozaj na nás nik netlačil, naopak, bolo nám povedané, že sa musíme cítiť ako jeho rodičia, inak by to preň bolo nešťastie. Povedali nám, že aj to, keby sme chceli počkať je možné. Bolo to veľmi upokojujúce. Výsledok vám nepoviem, lebo sme stále v procese ale chcela som vám povedať, že tie pocity sú normálne, že sa nemáme báť. Verím v to, že ak je to dieťa, ktoré určite sme schopní prijať tak sa to v nás vykryštalizuje počas návštev. Dnes už viem, že to nie je také, že keď ho uvidím tak ma niečo osvieti. Nie, naopak je to dobre premyslený krok o tom, či chcem naplniť iba svoje túžby alebo tiež pomôcť dieťatku. Prajem všetkým veľa odvahy, dobrej vôle a pozitívnych myšlienok, aby ste dokázali čeliť hlavne okoliu, ktoré je bohužiaľ z toho všetkého to najhoršie. Napíšem na záver slová jednoho rabína: Ak niekto naučí syna svojho priateľa Tóre, je to ako by ho porodil.
Ahojte všetci 🙂 aj my máme krásny príbeh adopcie.Po 5rokoch manželstva bez detí sme sa rozhodli si dieťatko adoptovať.Po všetkých vybavovanich a priprave v Bratislavskom Návrate sme čakali niečo vyše roka kým nám zavolali že majú pre nás DIEŤATKO!Plný očakávania sme ho išli navštíviť do porodnice,pekne nás tam čakal náš drobček...o týždeň sme ho mali už doma,mal vtedy 14dní.Užívali sme si krásne chvíle,až jeden deň keď mal náš chlapček 17mesiacov nám zavolali,že sa mu narodil súrodenec,tiež ho dali na adopciu,či by sme namali o neho záujem,keďže bol biolgický mali sme na neho právo,aby boli spolu.Nemuseli sme dlho rozmýšľať,aj tak sme si chceli podať dalšiu žiadosť o bábatko.Druhý drobček k nám prišiel ako 22dňoví.A tak si my pekne žijeme už 6 rokov s našimi krásnymi chlapcami,ktorí sú veľmi zohratí a veľmi sa ľúbia a my ich tiež 🙂
MOŽEM len dodat je to krasny pocit pre taku ženu čo nemože mat vlastne deti....že spolu s manželom sa rozhodnu pre adopciu a vtom momente ked oznamia že maju pre vas bábo a vy si ho beriete domov.. poviete si mam vytužene dieta a je moje....KRÁSA
No ja do toho pojdem tiež...asi ano...a nenechám si nijakýmo rodinnými ani inými poznámkami pokaziť život.Je to moj život ,vas zivot,nepocuvajte nikoho iba seba,žiadnych svokrovcov,žiadnych známych,zabudnite na nich a žite si svoj život. 😀
Dobrý deň prajem všetkým náhradným rodičom.
Mám na Vás veľkú prosbu, chcela by som Vás poprosiť o vyplnenie dotazníka k mojej diplomovej práci Náhradné rodiny na Slovensku. Prieskum je zameraný za zistenie problémových oblastí náhradného rodičovstva (platný pre všetky formy: NOS, PS, PR, Osvojenie). Dotazník je anonymný a ani po odoslaní Vami vyplneného dotazníka nevidím žiadne vaše údaje ani prípadnú e-mailovú adresu. Za ochotu a spoluprácu Vám vopred všetkým úprimne ďakujem. Dotazník je dostupný na tejto internet. adrese:
https://docs.google.com/forms/d/18KeOSzcEUQqu9y...
Ahojte Vranovčanki rada by som si popisala s niakymi ženamy,a pripadne spoznala aj niake kamaradky na stretávanie s Vranova nad Toplou priatel pojde pracovat mimo domu a ja tu nikoho zatial nepoznam,kedže tu bývam krátko .určite budeme mat o čom rosprávat tieš som po neuspešnej IVF. a rozmišlame s priatelom na pestunsku starostlivost ,alebo adopcia len tam som počula ,že sa dlhe roky čaká
Ahojte ja som môjho synčeka dala na adopciu a neviem sa s tim zmieriť...čo mám robiť baby?
naomi5576 Možem sa ta opytat, prečo si dala svojho synčeka na adopciu? Bolo to davno? 6 tyždnov po porode možeš chciet dietatko naspäť. Asi sa s tym už neda robit nič, určite je v dobrej rodine a je milovany.
no už neurobíš nič,,,,,,,,,,,,,,ale pomohla sa iným,čo nemôžu mať dieťatko,,,,,,,,,,,,,,,,,,a teraz sú šťastní a Tvoje dieťatko taktiež,,,,,,,,,,,,,,,,,,,aj to ťa trošku môže hriať pri srdiečku, že so urobila v tej chvíli najlepšie čo si mohla,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,hlavne, že môžeš mať dalšie dieťatko,,,,,tež sa z toho,,,,,,,,,,,,,,,Tvoje je možno najšťastnejšie na svete teraz ,,,,,netráp sa,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,
Ahojte. Ja mam tiež za sebou adopciu. Mám malého chlapčeka od malička,pomaly bude mať 3,5 rocka a chcela by som Vás poprosiť o radu ako ste mu povedali,že je adoptované.Snažím sa vymyšlať aj rozpavočku ale keď niekto to ma už za sebou je to lepšie.ďakujem
Kolko trva adopcny proces prosim Vas? Pred 2rokmi sme si podali ziadost. Mame za sebou uz vsetky nalezitosti. Dakujem pekne za odpovede
Milé mamičky, budúce mamičky a my všetky ktoré premýšľame o adopcii. Ak máte niektorá z Vás chuť podeliť sa o Váš príbeh buď z cesty za vysnívaným adoptovaným dieťatkom alebo o živote s ním, napíšte mi prosím svoj príbeh na práve založenú facebookovú stránku o adopcii. Pomôžme si tým navzájom.
https://www.facebook.com/Adopcia-92211092458759...
Ďakujem.
@sam69 Skús to len vlastnými slovami a opíš v tom príbehu ako to bolo,napr.,, bolo, nebolo bola raz jedna mamička a otecko a veľmi túžili mať dieťatko a tak sa jedného krásneho dňa vybrali na úrad..." môj syn mal tú rozprávku tak rád, že keď sme chodili k logopedičke a tá mu povedala aby jej povedal nejakú rozprávku tak jej povedal rozprávku o Martinkovi a Nikolke. Tá nechápavo na mňa pozrela, ale hneď som jej vysvetlila že naše deti sú obidve adoptované a obidve o tom vedia z môjho rozprávania. Niekedy deti nechápu aký s tým majú ostatní problém, lebo oni v tom majú úplne jasno. Dnes im je 17 a 13 rokov a sú to úžasné deti.
Dobrý deň Vám prajem.
Chcela by som Vás poprosiť o vyplnenie môjho dotazníka. Dotazník som vytvorila za účelom spracovania empirickej časti mojej diplomovej práce: Problematika náhradného rodičovstva. Téma ma zaujala a o to viac, že som mohla praxovať v detskom domove. Keďže by som chcela preniknúť viac do problematiky, bola by som Vám naozaj vďačná za každý váš názor. Prieskum je zameraný na zistenie problémových oblastí náhradného rodičovstva (platný pre všetky formy: NOS, PS, PR, Osvojenie). Dotazník je anonymný a ani po odoslaní Vami vyplneného dotazníka mi nebudú zobrazené žiadne vaše údaje ani prípadná e-mailovú adresa. Za ochotu a spoluprácu Vám vopred všetkým úprimne a z celého srdca ďakujem. Dotazník sa automaticky otvorí po kliknutí na tento odkaz: http://www.survio.com/survey/d/A6M2N9K9G7C9U9V8T
Prečítaj si, čo potrebuješ vedieť o otehotnení.
Naše mamičky spísali skvelé rady, ako otehotnieť.
Dôležité je poznať aj príznaky tehotenstva.
Zisti, kedy má žena plodné dni.
Kedy a ako používať tehotenský test?
Zisti viac o tvojom tehotenstve týždeň po týždni alebo si prečítaj, ako prebiehajú jednotlivé mesiace tehotenstva.
Nepoznáš termín pôrodu? Vypočítaj si ho v tehotenskej kalkulačke.
Modrý koník ti prípadne napovie aj pri neplodnosti.
Tak to tu teda začnem, dúfam, že sa ostatní pridajú 🙂
Som mama, pre niekoho možno "iba" pestúnska, pre mňa a pre moje deti úplne obyčajná mama. Môj príbeh nie je úplne typický, ale zas ani netypický a podobný iným príbehom. Už od detstva som tak nejak tušila, že si raz vezmem dieťatko z domova, vedela som, že im tam nie je moc dobre a nemôžem pomôcť všetkým, ale aspoň jednému a to tým, že mu dám rodinu. Aj školu som si vybrala humanitného smeru, aj zamestnanie. Ani sama neviem, čo bol ten impulz, že teraz už to idem vybavovať, ale jedného dňa som si zašla na úrad po žiadosť a zistenie všetkých potrebných informácii. Keďže som slobodná, a po mojich pracovných skúsenostiach s rómskymi deťmi som šla do toho s tým, že chcem rómske dieťa, tak sa na mňa pozerali chvíľami dosť divne a pár ľudí asi do dnes pochybuje o mojom zdravom rozume 😝 Ale nedala som sa odradiť a po skončení prípravy som si domov doniesla týždeň pred Vianocami najkrajší darček od Ježiška. Bolo to krásne hnedé dievčatko, ktoré sa stalo náplňou môjho života. Za pár dní už bude mať 6 rokov, je z nej veľká rozumná slečna, teda aspoň občas 😝 Po niekoľkých rokoch som usúdila, že by bolo dobré jej dopriať parťáka, s ktorým bude môcť zdieľať svoje pocity inakosti v "bielom" svete a tak som zašla opäť na úrad , kde sa opäť všetci divili, že ja sama chcem druhé a zasa rómske dieťa. Niektorí sa divili len vo svojom vnútre, iní to dali najavo rôznymi poznámkami. Aj napriek tomu všetkému k nám prišla aj druhá slečna. Prvé mesiace boli riadne ťažké, staršia žiarlila viac než dosť, ale dnes už to sú presne tie parťáčky, aké som chcela, aby boli. Síce sa vedia pohašteriť a hlavne menšia aj pobiť (snáď keď trošku zmúdrie to prejde úplne), ale na druhú stranu si jedna druhú stráži, aby im nik neublížil , keď jedna plače, druhá ju príde utešiť... proste stojí to za to 😵
Ako väčšina nechcených detí majú obe zdravotné karty plné rôznych diagnóz a podozrení, ale nemenila by som ich za nič na svete 😵 Práve vďaka diagnóze, ktorá mohla za viac ako hodinu trvajúce bezvedomie, som si uvedomila, že si neviem predstaviť, ako by pokračoval môj život bez niektorej z nich. Nie som prototyp ideálnej mamy, som od nej na míle ďaleko, materiálne im tiež neposkytujem žiadny luxus, ale napriek tomu mi dievčatá dávajú najavo svoju lásku denne 😵 Viem, že ani toto nie je u detí z domova úplne pravidlom a som za to neskutočne vďačná, že sú také, aké sú 🙂