Mliečny boj alebo ako som sa nevzdala kojenia
Tent príbeh je venovaný všetkým mamičkám, ktore bojujú o mliečko alebo pritom aj dokrmujú svoje detičky.
Ako sa to všetko začalo
11.3.2013 som porodila svoju nádhernú dcérku Emmu. Už v nemocnici som si prežila malý šok, keď mi druhý deň po pôrode vyťahala krv z prsníka a skončila cez noc na JIS-ke, keďže som ešte nemala mliečko a prikladala som si ju dlhšie ako by sa malo. To sa však už nezopakovalo, lebo už v ten večer mi mliečko začalo tiecť prúdom.
Začiatky kojenia boli síce krásne, ale tažké - bradavky ubolené, dotrhané - plakala som pri každom začiatku kojenia (každá mamička asi vie o čom hovorím). Po týždni mi detská sestrička odporúčila ochranné klobúčiky na kojenie, aby sa mi bradavky zahojili. Dalo sa to (no dnes už ľutujem, že som ich kúpila). No aj tak ako každá maminka som sa vytešovala, že všetko postupuje ako má a ja budem svoju Emmku šťastne kojiť aspoň do 3 rokov :D
Tento sen sa mi začal rozplývať, keď Emmka mala 2 a pol týždňa a mňa si akútne odniesla sanitka do nemocnice s podozrením na zápal slepého čreva. Ani vám nehovorím o mojích zmiešaných pocitoch (keďže žijem v Budapešti a nanešťastie maďarsky nerozumiem), takže okrem toho, že musím opustiť moje malé bábätko, som sa obávala aj toho, ako zvládnem túto situáciu bez manžela, ktorý mi vždy všetko tlmočil a musel ostať doma s maličkou.
Operácia prebehla rýchlo, bezproblémovo, no vďaka silným antibiotikám som nemohla Emmku kojiť. Mliečko som si aspoň odsávala, aby som oňho neprišla a tak ma na 3. deň ubolenú pustili z nemocnice, že už môžem kľudne ďalej kojiť. Medzitým bola moja maličká dokrmvaná s Milumil (Nutrilon). Moje myšlienky sa neustále točili okolo toho, že sme sa pekne zabehali v kojení a takto to muselo dopadnúť. Z každej strany som počúvala rady, že ak chcem kojiť, tak fľašku musím hneď vylúčiť a iba kojiť, kojiť a kojiť. Myslela som si, že ako sa to ľahko povie, ale napriek tomu som sa celý deň snažila iba kojiť. Večerný boj som už vzdala a dala fľašku s mliečkom. Obhájila som si to tým, že jej to dám preto, aby sa dobre vyspinkala s plným bruškom. Škoda však bola, že kojiť som musela cez ochranné klubúčiky, keďže Emmka sa nechcela (nevedela) prisať kvôli fľaši. Našťastie s postupom času sme dokrmovanie vylúčili úplne (v podstate do 5 dní sme to zvládli) a prišiel na rad výber stehov.
Stále ubolená som prišla do nemocnice (čím skôr som chcela aj odísť, aby som si mohla nakojiť moju malu krásku), no čakanie bolo nekonečné a tak sme sa dohodli so sestričkou, že pokiaľ je primár na operačke (ktorý mi mal vybrať stehy), tak odbehnem do hodiny domov a naspať, aby som nakojila. To bolo však posledné kojenie ☹
V ten deň si ma tam aj nechali kvôli neustupujúcim bolestiam brucha a podozreniu na rozširený zápal (zápal podbrušnice). Nasledujúci deň ma opäť operovali (presne týždeň po prvej operácií - čiže Emmka mala 3 a pol týžňa) a moje sny o kojení sa úplne rozplynuli, keďže z nemocnice ma neplánovali pustiť akôr ako o týždeň. Opäť nasadené silné antibiotiká a moje mliečko každým dňom ubúdalo (ubolená po druhej operácií som sa snažila aspoň 1x denne odsávať mliečko).
Vrátila som sa domov, keď mala Emmka presne 1. mesiac (po týždni v nemocnici), no tento návrat bol ešte ťažší. Plakala som pri každom kojení spolu s Emmkou a neustále rozmýšľala nad tým "Prečo sa to stalo práve mne?" Neverila som tomu, že kojenie musím za jeden mesiac už 3x rozbiehať nanovo. Priznám sa, váhala som, či sa to ešte oplatí, či sa po takej dlhej dobe oplatí znova rozbiehať kojenie - namala som na to síl. Zhodnotila som situáciu a povedala si, že aj keby som mala len pol dňa kojiť a potom dokrmvať, tak aj to bude lepšie ako keby sme zostali len na umelom mliečku.
Môj štartovací bod kojenia: odsávačkou som odsala 10ml z každého prsníka.
Opäť som začala brať homeopatiká - Ricinus Communis 5CH (3x denne po 5 guličiek), mliečko sa trošku viac rozbehlo, ale dokrmovať sme museli naďalej. Dokúpila som si k tomu Senovku grécku (Grécke seno), z čoho som si robila odvar (aj to malo lepší vplyv na mliečko), no aj napriek tomu sme pri každom kojení rozrobili aspoň 30ml a dokrmovali, aby nebol plač. Jedine v noci sa mi pomaly začali nalievať prsniky viac a viac mliečkom, takže akurát nočné kojenie sme boli oslobodení od rozrábania mliečka. Vytešovala som sa z každej maličkosti spojenej s kojením - postupne mi začalo mliečko tiecť už len keď zamrnčala (hurááá dobré znamenia) - no aj tak sme stále dokrmovali.
Asi mesiac po 3. začatí s kojením som konečne sekla s kojením s klobúčikmi - aj napriek tomu, že predtým sa nechcela prisať, tak som dovtedy jej núkala prsník, kým si to nerozmyslela 🙂 Hurá, ďalší dobrý krok v kojení (a pokoj s večným vyváraním po každom kojení). Mliečko sa stále naštastie tvorilo a tak 2 týždne na to som si uvedomila, že sme Emmku dokrmovali iba 1x, aj to večer pred spaním.
To bol pre mňa impulz - "NEVZDÁVAJ TO A VYSKÚŠAJ IBA KOJIŤ!"
Ďalších 5 dní sme museli ešte dokrmovať 2-3x denne (nedarilo sa výlučne kojiť), až 7.6. som po dlhom večernom boji pri kojení znova podľahla Emmkinemu plaču a rozrobila mliečko na dokrmenie pred spaním - vypila však len 10ml a pvedala som si STOP - ďalší deň som jej už nerozrobila mliečko 🙂
A tak hrdo môžem dodať, že od 8.6.2013, skoro po 2 mesiacoch boja - OPAŤ IBA PLNE KOJÍM.
Dodatočne som si ešte na pomoc objednala kapsule: Benedikt lekársky a Senovku grécku - 90 kapsulí na 10 dní (3x3 kapsule denne - z oboch). Homeopatiká: Agnus Castus 5CH (podobné ako Ricinus Communis 5CH), ale pomáhajú odbúrať blok v hlave mamičky, že ma málo mliečka.
POMOHLO - mliečko sa spustilo, prsia sa nalievali a boli ako kameň - do tretice hurááá 🙂
Celá šťastná som pár dní dozadu (8.7.2013) oslavila 1. mesiac kojenia (do tretice zvládnutého) a nemienim sa ho tak skoro vzdať 🙂
Týmto mojím príbehom som chcela poukázať, že kojenie sa dá rozbehnúť, hoc aj na 3x 🙂 Viem, že niektoré mamičky mali zdravotný problém a o mliečko prišli ☹ čo mi je ľúto, ale pokiaľ kojíte a dokrmujete, NEVZDÁVAJTE SA SVOJHO MLIEČKA, ktoré je to naj, čo pre svoje detičky máme kedykoľvek a kdekoľvek ihneď k dispozícii. My sme si prešli krmením z fľaše cca 2 a pol mesiaca a taktiež kojením cez ochranným klobúčik a aj napriek tomu sa nám to podarilo.
Všetkým mamičkám, ktoré mi dali cenné rady k opätovnému kojeniu, VEĽMI PEKNE ĎAKUJEM 🙂
8.8. - sme oslávili 2. mesiac, čo sa odznova plne kojíme (hrdo hlásim)
Odporúčame
kazdopadne si to zvladla uzasne, dcerku musis velmi milovat, len tolko som chcela 🙂
@soldi ďakujem 🙂 je pravda že som šťastná, že napriek všetkému sa nám to podarilo 🙂 aj keď mala som x chvíľok kedy som to nechcela naťahovať, no stále ma niečo držalo pri tom kojení, to neopísateľné spojenie s dcérkou..
Prajem ti ak chceš kojiť, tak aby si pri tom nemala žiadne prekážky..
Obdivujem ťa za odhodlanie nevzdať to, veď si to mala pekelne ťažké... Nemyslím teraz len kojenie ale aj tie hospitalizácie, operácia... Och! A tak krátko po pôrode.
Som na teba hrda sestricka 🙂
Si neskutocna bojovnicka. Mozes byt na seba pravom hrda, dole klobuk. Wau
klobúk dole, že si to nevzdala, ja som kojila 15 mesiacov a našťastie len s malými problémami. je to nádherné obdobie a myslím si, že je to jednoduchšie a pohodlnejšie, ako rozrábať miečko niekde vonku či na návšteve alebo behať v noci po byte, nehovoriac o to, že je to pre bábätko to najlepšie. nech vám to vydrží čo najdlhšie
supeer, paradicka 🙂
super 😵
odvaha+odhodlanie+láska=priniesli ovocie, pardon-mliečko 😵
Gratulujem!! 🙂 tiez potvrdzujem, ze sa to da zvladnut, ale je to strasnaaa drina....u nas bolo tych problem podobne vela: cisarsky rez, predcasny porod, slabe dietatko bez sacieho reflexu, dlhodobo spave, prvych 6 tyzdnov som davala cez flasku odsate mlieko, potom sme sa odhodlali, ponukat iba prsnik a uplne prestat ponukat flasku ( ved snad hlad ho donuti sat), a podarilo sa 🙂 plne sme sa kojili ale potom bolo viacero hospitalizacii a jedna operacia maleho, kedy nesmel 2 dni mlieko, kazda hospitalizacia (stres, nevyspatie) mi vzdy ubralo na mlieku asi tak 50% percent, potom som mala 2 krat zapal prsnika (a to vam teda poviem, ze bolesti s bradavkami su velkeee NIC oproti kojeniu ked mas zapal prsnika....), presli sme si vsetkymi kojeneckymi strajkmi zo strany maleho atd. atd. No ale vysledok: 2 roky kojenia!! :D takze hlavu hore a nevzdavat to!
@didulienka11 to je skvelé 🙂 že sa ti to tak dlho podarilo napriek všetkemu čim si prešla.. ja len dúfam že už nebudem musieť prejst ziadnou velkou prekazkou 😉
si veľkou inšpiráciou...vieš koľko žien končí s kojením dobrovoľne? a koľko z nich to vzdá pri prvej prekážke? ... môj drobček má 2r. a 9 mes. a stále cicáme 😀 no ani zďaleka to nebolo až takéto ťažké... obdivujem tvoju silu...a odhodlanie -kiež by bolo takých maminiek viac... o čo zdravšie by boli naše deťúrence...
@rohlicka môžem sa ťa spýtať ako sa ti prejavovala tá bolesť akoby pri zápale slepého čreva, čo ťa bolelo,ako sa si sa cítila? bolesť aj ustupovala,či sa len zhoršovala? Ďakujem 🙂
@elizabeth22 v ten večer som si dala kusok udenej šunky (keďže bolo pred veľkou nocou a rodičia mi doniesli domácu) - išla som si ľahnúť do postele s tym že ma pobolieva žalúdok (asi kvôli tej šunke) 😒 lenže asi 3 hodky na tom som sa zobudila že bolesť neustúpila ale stupňuje sa.. dala som si aj panadol na utíšenie bolesti, lenže ani to nezaberalo .. skúšala som driemať ale asi po hodinke som sa opať prebrala na bolesť, ktora sa presunula aj na pravý bok brucha .. začala som k tomu aj vracať .. v lekarni mi dali tabletky proti vracaniu ale aj tie vždy vyšli von .. keď nepomohla ani infuzia od bolesti od pohotovosti čo prišli k nam - tak tam bolo už viac menej jednoznačne podozrenie ..
neskutocne Vas obdivujem za vytrvalost!!! ste uzasnym prikladom materinskej sily!!! keby si viacero maminiek uvedomilo prinos MM. Drzim palce a prajem vela radosti a zdravia 🙂
@rohlicka u mňa sa prejavuje niečo podobné,ale mna bolí brucho a vystreľuje to do chrbta,taký 40 minútový záchvat,skor to pripisujem žlčníku,také príznaky,a v podstate vracia sa to
@rohlicka raz za týždeň,a bojím sa taktiež operácie alebo nemocnice kvôli kojeniu...☹ a tiež som si to inak rozdráždila údeným..
Tlieskam!
Ahoj, článok sa mi páči, určite ti fandím, len pokračuj v pohode aj do 2-3rokov! Ja som prvej dcére odsávala mliečko 15 mesiacov, musela som kvôli refluxu som jej ho potom zahusťovala svätojánskym chlebíčkom. Druhú dcéru 21 mesiacov, to som musela ukončiť kvôli otehotneniu a tretiu dcéru stále dojčím, má 16 mesiacov, brala som tri týždne silné antibiotiká, tak som musela prestať, tiež som bojovala, odsávala, pila čaje. Vďaka Bohu, pokračujeme, napriek odhováraniu okolia že je už veľká. Tiež si myslím, že je to najlepšie čo môžme naším ďeťom darovať pre budovanie imunitky. Držte sa a prajem vééľa oddychu.
len som chcela dodať že si úplne skvelá. Je pekné vidieť rozumnú maminku ktorá má záujem dať dieťatku to čo potrebuje i keď nie vždy to je lahké. Strašne vám obom držím palčeky....
Vsetok mojej ucty 🙂 ja som mala mimomaternicove tehotenstvo ked mal prvy syn 5 mesiacov a v nemocnici som tiez o mlieko takmer prisla a musela som to rozbiehat znovu takze mam predstavu o tom cim si presla. Klobuk dole ze si to takto pekne zvladla.
paradne 🙂 keby som mala viac síl a bola by som inej povahy tiež by som to nevzdala ... je to užas ... ked kamsi s dietatom aj ideš nemusis sa starat o potraviny a balit sa 😀 cecek maš stale so sebou 😀 maš moj obdiv 🙂 ja som sa snažila ale vzdala som to lebo som bola z toho nervozna unavena ešte aj lieky som jedla škola všetko .... jednoducho ja som takej povahy že všetko lahko vzdam ☹ škoda velka škoda ... dufam že ked budem mať druhe tak to bude ok a ja budem uuuuplne plne kojiť a ked nie plne aspon aj pomedzi prikrmy kojiť 🙂 držte sa ešte raz si skvela maš moj obdiv 🙂
Ahoj. veľmi veľmi ti rozumiem a musím povedať, že si dobrá mama ;) moj drobček, keď mal 4týždne, musela som prestať kojiť, (moje zdravotné problémy). tri týždne som si udržiavala mlieko odsávaním (napriek ukrutným bolestiam - nekrotizovala mi rana po cisárskom a v žlčovodoch som mala kamene)... PO operácii som si naďalej odsávala a teraz keď má mali osem mesiacov, stále dostáva materské mlieko, umelé iba mááááličko kedy (raz dva razy do mesiaca). Nikto, kto si týmto neprešiel, nevie, čo to obnáša.Na mňa všetci krivo pozerajú, že ho nekojím, ale odsávam si... myslia si, že je to super v noci miesto desaťminútového kojenia odsávať si hodinu pomaly.. šak ale nech si myslia. ja som sama na seba hrdá, že napriek všetkému som sa nezbláznila (nevedela som ,že sú to žlčníkové záchvaty - myslela som si že mám popôrodnú depresiu a že mi šibe). a dávam môjmu bubáčikovi to najlepšie ;)) týmto ti dávam teda palec hore pretože viem, čo si prežívala! a maminkám, ktoré to vzdali odkazujem, že nezlyhali, prdtože viem, aké je náročné zotavovať sa po pôrode a k tomu keď sa pridružia ešte iné problémy, nie je to sranda... skorej odsudzujem maminy, ktoré vylúčia kojenie kvôli estetickým záležitostiam.. PS.: odsávam napriek tomu, že už tretí mesiac pracujem 🙂 veľa šťastia a nech ste zdravé ;)))
obdivujem a tlieskam 🙂 prajem veeela mesiacov krasnych chvil s dcerkou pri kojeni 🙂
velmi ti fandim ze si to stale skušala 🙂ja som otehotnela po 16 rokoch,pred tehotenstvom som mala v praci tazky uraz takmer som prisla o ruku nastastie mi ju ako tak zachranili popri rekonvalescencii som zistila ze som tehotna cakali ma dalsie operacie ale som si povedala ze vsetko musi pockat kym porodim a prestanem kojit dneska moj chlapcek2roky 1 mesiac a stale kojim.hned od zaciatku sa krasne prisal a je to uzastne aj teraz ked pride :mama kojčit 🙂prajem ked ste uz tolko zvladli co najdlksie kojit 🙂
Vzdavam holt autorke tohto clanku 🙂 velmi dobre sa mi citalo o tom ako sa nevedla vzdat toho krasneho puta, ktore je nam matkam dopriate 🙂 nerozumiem a ani nechcem rozumiet tym, ktore sa ani kojit nepokusia alebo to hned vzdaju bez zavaznejsej prekazky. Maminy prajem vela krasnych dojciacich hodin a zdrave deticky 🙂
nadhera, vsetko sa da len treba chciet a mat velku trpezlivost, ked som sa ja narodila v osmom mesiaci, tak som este bola v nemocnici dva mesiace bez mamy, neviem preco to tak vtedy bolo, odsavala mliecko a nosila do nemocnice, v nomocnici som mlieko pila z flase a ked som prisla domov, tak som prsnik hned chytila a pila z neho 🙂
@elizabeth22 podla toho čo píšeš tak ti môžem na 100% povedat že jeto žlčnik prešla som tym a viem čo to je
Škoda že som tento krásny článok neobjavila skôr.Možno by som to nevzdala s kojením. Malinká má už 2 mesiačiky čo je už asi neskoro začat znovu s kojením.
Si velmi trpezlivá.Máš môj obdiv.
máš môj obdiv a uznanie, krásne si to zvládla 🙂 nech vám to vydrží tak dlho, ako si budete priať ...
@fordikford áno? a ako si to vyriešila?ako často si to mala alebo ako často sa to vracalo? bola si vyberať žlčník alebo nie? dík
ano vyberali mi to mala som silny zápal robili to laparoskopicky ja som bola týžden v nemocnici nakolko som mala vela hnisu to ti z boku napoja do brucha taku hadičku a smadial to vyteka do nadobky je to i každeho inač svokor bol iba dva dni a všetko v pohode,mne sa pred operaciou ulavilo tak som im chcela zdrhnut ale lekar povedal že to bolo v hodine dvanastej take to bolo zapalene ,ja som mala take bolesti že som bola ochotna aj neviem čo urobit aby to prestalo
normálne som si poplakala. Ja som 1. syna nekojila, kvoli svojej neskúsenosti, hlúposti, prešli sme na flašu, synovi sa rozvila alergia na mlieko do pol roka sme boli stále v nemocnici. Pri druhom synovi som bola rozhodnutá, že kojiť budem, aj keby čo bolo. Od prvého náhleho odstavenie, mi vznikli zrasty na prsníku. Do 2 rokov som kojila z jedného prsníka. Každý mesiac zápal alebo upchatý mliekovod alebo popraskané bradavky, prípadne kríza. Pri 3. synovi som myslela, že to bude malina. Lenže malý mal silný reflux. pomohlo kojenie v stoji. Vydržali sme do 1,5 roka. Nemali sme flašu ani cumeľ. Bolo to ťažké, ale stálo to za to.
@elizabeth22 ja som si zažila niečo podbné ako žlčnikový záchvat - pred druhou operáciu ako si ma nechali cez noc na pozorovanie a na zápal mi dávali ľad, lenže moje telo ako jedno z mále reagovalo na ľan opačne - zápal podbrušnice bol tak rozširený že pôsobil aj na žlčník a tak som si za noc prežila stačné 2minutové záchvaty 😒 horšie než kontrakcie pri pôrode (to sa nedalo ani predýchať) ☹
ako spomina @fordikford slepé črevo a žlčník riešia väčšinou rovnako - laparoskopicky.. keď to nie je akútne po 2 dňoch púšťaju (moja 1.operácia) - pri akútnych prípadoch si nechávaju tyždeň (moja 2. operácia)
ohladom tých sáčkov: v bruchu máš zavedenú hadičku cez jeden alebo dva otvory (ktorými operuju) - pri prvej peracii som mala 1 sáčok a pri druhej 2 sáčky, cez nich ti odteka pooperačný sajrajt..
mz sme to s mojim malym nezvladli........mal zltacku a tam ho naucili na flasu,a j ked som sa 3 mesiace trapila...............ma 19 mesiacov a od jeho 3 mesiacov odsavam.....ale do polroka jedol v noci v spanku 1x za noc...............
gratulujem, urcite ta to stalo vela sil a vidiet, ze kde je vola je aj cesta a ze vsetko sa da!! pri starsej dcerke ma obisli vsetky problemy okrem naliatych prsnikov a dojcena bola do dvoch rokov, pri mladsej sa mi konecne po 2mesiacoch vyhojila ragada, inak nic a som za to veeelmi vdacna...krasny silny pribeh, kiez by bolo viac takych bojovnicok! bohuzial vo svojom okoli nepocuvam az na vynimky nic ine, ako ze - mala som malo mlieka...nemala som mlieko a podobne.
ahoj moja. ako som ti uz pisala - fandim ti a drzim strasne palce nech ti mliecko a odhodlanie vydrzi co najdlhsie 😉 si bojovnica ako ja 😉 viem, ze ten boj stoji za to - nielen kvoli tomu, ze materske mlieko je to najzdravsie pre dieta, ale hlavne kvoli tomu, ze dojcenim vznika vztahova vazba, ktora je na cely zivot. Prve 3roky dietata su najdolezitejsie. Drzkajte sa...
@rohlicka mas moj obdiv...
aj moj,super, ze si to nevzdala-malej usmev a spolocne chvile su ti asi najvacsou odmenou🙂
mojaaa!!! ze jaka si caja 🙂 velky lajk ti za to 🙂 ked nieco chces, vsetko sa da..
@didulienka11
@rohlicka dakujem vam zienky, ste mi svetlym bodom 🙂 Mam podobny problem, velmi by som chcela dojcit, ale nasa mala sa tiez predcasne narodila, cisarsky rez, mesiac bez nej...mliecko som len odsavala a adavali jej ho cez flasu. Slaby saci reflex a mne ide mlieko tazko z prsnika..po mesiaci sme si ju priviezli domov, prisala sa, ale vytiahne tak asi 20 ml. Ako sme prisli domov, sa ma na dva dni podarilo aj viac odsat, ale potom prisiel zapal prsnika, resp. upchatie kanaliku a od vtedy odsajem za den tak okolo 400 ml, predtym sa mi niekedy podarilo aj 500-600ml. Som z toho zufala, velmi by som chcela aby som ju len dojcila, alebo aspon davala moje mlieko z flase, ale uz tolko neodsajem aby jej stacilo. A kedze je malicka (este stale vazi len 2610g), bojim sa ju len dojcit, ved to malo co vytiahne by jej urcite nestacilo..ale ona sa na hlad nebudi, tak neviem co robit. Myslite ze ta senovka a benedikt pomozu?
@betik14 jednoznacne mne ta senovka a benedikt mliecko rozbehli... Prsia sa mi sice nikdy nenalievali ako po porode ale mliecka pre dcerkj v nich boli vzdy dost 😉 za pokus nic nedas. Budem na teba mysliet.. Mas tazly boj pred sebou ale ked si odhodlana bojovat das to... ! 😉 <3 ak mas moznost zavolaj si laktacnu.. Aj ta by ti mohla pomoct.. Drzim palce..
Začni písať komentár...
pri prvom som sa s kojenim trapila 6 tyzdnov, kedy som odsavala kazde dve hodiny den aj noc, nakoniec sa aj tak maly sam odstavil, ked mal 9 mesiacov. pri druhom som si povedala, ze kaslem na to, ked to nepojde, tak to nepojde. nastastie to zatial ide, napriek jednemu zapalu, mykoze a takym tym klasickym problemom v sestonedeli. ale osobne si myslim, ze to za to trapenie nestoji. mas moj obdiv, ze si to nevzdala, urcite si na seba velmi hrda. ale uplne chapem, ked to zeny vzdaju. spokojna mama = spokojne dieta. mna pri odsavani najviac trapilo to, ze som tym denne zabila x hodin, ktore som radsej mohla venovat svojmu babatku, kedze ten babatkovsky cas utecie tak rychlo. kojenie je krasne a fajn, ale na moj vkus je nadhodnocovane, co sposobuje, ze zeny, ktore nekoja (to je jedno z akych dovodov) sa citia menejcenne. a to mi je luto aj za ne.