O tom ako chlapec s modrými očami hľadal svoje "nebo"
Vzdy som si myslela,ze ked chlapca s modrymi ocami konecne uvidim hned budem vediet ze je to on.Drzala som ho v naruci cele hodiny a hladela mu do jeho modrych oci,no zrazu som nevedela ci je to ten chlapec z mojho srdca.Raz,este v porodnici sa moj chlapcek pozrel na mna tak ze mi az srdce poskocilo,tolko lasky a nehy v jednom pohlade som od babetka necakala.Vtedy moje srdce vedelo ze je to on,moj chlapec s modrymi ocami ale hlava si to este priznat nechcela lebo to, ze by to bol on by znamenalo aj to, ze nieje zdravy.
Nasledoval moj nepokoj,moje hladanie toho kto vlastne moj syn je.Isla som s mojim dietatom v naruci za tymi mudrymi ludmi v bielych plastoch a chcela poznat odpoved,no zrazu to oni uz vediet nepotrebovali,zrazu bolo jedno ci je zdravy a ci chory ked uz je tu...Hladela som mu do jeho modrych oci a srdce mi zasa vravelo ze je to on,chlapec s modrymi ocami.No pre mna bolo tazke uverit aj preto ze v ociach svojich blizkych som videla stale tu nadej ze to nieje on,chlapec s modrymi ocami.
Plynuli dni,no kazdym dnom ktory uplynul bolo mne jasnejsie ze je to on,kazdym zdravotnym problemom som si bola istejsia.Zrutil sa mi svet.Ano,zrutil aj napriek tomu ze som svojho chlapca s modrymi ocami ocakavala.Spomenula som si na slub ktory som mu dala a mienila som ho dodrzat,vravela som si ze s tou velkou laskou ktoru k sebe uz dlho citime dokazem vsetko.Chodili sme od bieleho plastu k dalsiemu a dalsiemu,no kazdou navstevou som bola smutnejsia a smutnejsia.No bojovala som,bola som silna az som bola sama zo seba prekvapena.
No s chlapcom s modrymi ocami to bolo horsie a horsie.Bojovali sme s komplikaciami,bojovali sme s lekarmi...obcas som mala pocit ze nic ine nerobim len bojujem.No bolo to zo dna na den tazsie,boli dni ked som bojovat uz nevladala no sila lasky k mojmu chlapcovi ma vzdy postavila na nohy aj ked som uz nevladala ist dalej.Jedneho dna som v ociach mojho chlapca zbadala sklamanie,mala som pocit ze som zlyhala a neplnim svoj slub.Kazdym takym dnom sa moje srdce znova a znova lamalo,chlapec s modrymi ocami sa neusmieval.
Vedela som ze musim nieco urobit.Ludia v bielych plastoch nepomahali a v ociach mojich blizkych sa zrkadlilo sklamanie.Mala som pocit, ze chlapca s modrymi ocami tu nikto nechce,ja som tomu nerozumela ale bodalo mi to do duše.Jedneho tazkeho dna mi niekto,koho mam rada povedal, ze som vinná. Dovolila som chlapcovi s modrymi ocami aby sa narodil a som vinna za vsetko co sa v jeho zivote deje,som vinna za slzy a bolest...
Zlomena som padla na kolena.Drzala som v naruci krasne dieta,moje dieta.Bol tu preto lebo som mu dala zivot a preto som bola vinna.Zrazu som bola sama proti vsetkym.Hodiny som premyslala nad tym ci chlapec s modrymi ocami nemal pravo na zivot,ci aj on nemal pravo a sancu najst svoje stastie a cestu ktorou bude kracat,ci nemal pravo byt tak velmi milovany.Rozmyslala som ci by bolo spravnejsie ho zabit a kedy bolo spravne to vykonat,ci este kym bol v mojom srdci alebo vtedy ked uz zil v mojom brusku.Nerozumela som nikomu a nik nerozumel mne.
Jedneho dna som prisla na to ze musim byt sama aby som nasla silu.Zbalila som chlapca s modrymi ocami,pobozkala som dievcatko s tvarou anjela a muza mojho zivota a spolu s mojim chlapcom som odisla na liecenie.
Koniec 3.časti
tesim sa na pokracovaie
krásny príbeh,,,ale smutný... dúfam však,že bude so šťastným koncom 🙂
Silny pribeh. Tiez chodim nakuknut, ci je uz pokracovanie.
Prekrasne a veľmi smutne zaroven... Uzasne píšete, s velkou laskou...
krasne napisane tešim sa na pokračovanie
krásny príbeh pllný veľkej lásky...ked ho čítam mám oči plné sĺz...teším sa na pokračovanie🙂
Krásny príbeh, no veľmi smutný a bolestivý.... Dúfam, že príde pozitívny zlom
@babatkonr
@patkapetko
@jajuuus dakujem vam dievcata,urcite pridam dalsie riadky a uz nebudu take smutne...aj ked pri citani toho co pisem zistujem ze si asi nosim v srdci aj urcitu davku bolesti ...
krásneeeeee
Neskutočné pekný príbeh. Také niečo dokáže napísať len niekto, kto niečo také prežil. Teším sa na budúcu časť.
mrazivý príbeh, krásny a zároven smutný....mám zimomriavky
Co vlastne tomu chlapcekovi je? :( odkedy som mamou a citam podobne pribehy vzdy si uvedomim ake statsie mam kym je moj maly milovany chlapec zdravi a usmieva sa na mna. Neni vacsej bolesti ako pohlad na trpiace dieta a niet vacsieho strachu ako je strach o svoje dieta.
To je neskutočné. Aj ja by som potrebovala takú silu
@katarinka32
@daduliena18
@lenocka444
@beatriss
@babika131 dievcata dakujem za uznanie,posnazim sa pridat dalsiu cast len mam toho teraz nejako vela...vratili sme sa z nemocnice a nejako neviem kde mi hlava stoji...
nadherneeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee
Začni písať komentár...
máš úžasný dar písma... tvoj príbeh je veľmi silný a ja každý deň hľadám pokračovanie...♥