Môj denný režim
Milé mamičky, dovoľte aby som vám priblížila náš deň, keď sa Jakubko necíti dobre. Som mamina 3 synov a s najmladším Jakubkom som na materskej dovolenke. Chcela by som vám opísať naše pocity a ako to prežívame.
6.50 ráno vstávam, hoc unavená, ale predsa, pretože moje 9-ročné ja ide do školy a to už z postele Jakubko sa dožaduje o svoje mliečko.
7.30 začína moje upratovanie každý den vysávač, prach a bežné veci. Poznáte to, je to režim alergika.
8.00 lieky ako každý deň, len s tým rozdielom, že beriem atb. Musíme silné dávky, máme zápal plúc.
8.30 plač a bolesť bruška, som uplakaný, len na ruky chcem. Tak len sedíme a hladíme bruško a pozeráme pri tom rozprávky.
9.15 chcel by som sa hrať, ale sa bojím. Prečo? No bojím sa všetkého, a tak si vyžadujem maminu. Autíčka, kocky, nič ma nezaujíma a len jedna vec - buď sedieť na rukách, alebo idem vysávať. Nie som vo svojej koži.
12.00 idem hajkať a len stonám zo spánku. Mamka rýchlo varí obed. Keď je čas, som na koníku.
13.15 už som hore, ale hore je aj moja teplota a mám ju cez 40C. Môj stále najhorší čas je obed na teploty.
14.15 konečne sme striasli aspon dačo a už by sme pred ďalšími liekmi mali aj niečo spapať, ale to velmi nejde. Nechcem jesť, ale ani piť. Tak po striekačkách mi mamka dáva. Som statočný od 3 mesiacov bojujem s takými teplotami.
15.25 už je braček doma a sa aj trošku pohráme, ale potom sa musíme učit a pripraviť knihy do školy.
17.00 zas bojujeme, zábaly, sprcha a lieky. Som zmorený a mamka so mnou plače.
18.15 pozeráme ešte rozprávku s bračekom.
20.00 do pyžamka a spať, no náš deň nekončí, ešte to len začína.
22.30 mam 40,7 teplotu a mamka sa o mňa bojí, no musíme dávať zábaly a bojovať. Ráno sa pôjde smer pohotovosť alebo príjem.
Nespíme len ležíme a dávam obklady na hlávku. Bojím sa spať, no som unavená. Nemá ma kto vystriedať. Žiaden tatik tu nie je, ani nebol, keď som bol v perinke. Vzdal sa ešte keď som bol v brušku. To nevadí, mamka ma veľmi ľúbi.
Sú 3 hodiny ráno, mám cez 40C, je to zlé, no zas bojujeme. Slzy tečú a nik tu pri nás nie je.
5.00 ráno zaspávame, konečne to jak tak kleslo.
7.00 sme hore a sa obliekame na pohotovosť.
Na druhý deň ráno diagnostikované už na naše dosť boľavé plúca zápal. Nič to, musíme ísť vpred a tešiť sa, že kedy sa zas budeme vonku hrať. Život spoza okna je veľmi smutný. Monika
Odporúčame
mojko moje az mi slzy tecu,tak strasne by som ti rada pomohla aspon pri striedani aby si si oddychla
drzim palceky,nech vas uz obchadzaju vsetky choroby!
@monika76 ja viem niekedy ti az kamen padne so srdca staci ked sa len porozpravas alebo napises a hned je aspon trosicku lepsie,drzkaj sa zlatko ja si vzdy poviem ze raz to prejde ze vsetko zle je na nieco dobre a ten hore asi vie preco prave my a nase deturence.Raz sa uz len nadtym pousmejeme ale zial dovtedy to musime vydrzat
mrzi ma, ze malinky takto teplotuje... verim ze to uz coskoro prejde a budete santit vonku,hrat sa v piesku, bicyklovat,nahanat.... netusim ake trapenie prezivas ale obdivujem ta, ja som to horkotazko zvladla ked mal maly teplotu tri dni, naozaj som nespala... si silna a zvladnes cokolvek, drzim palce... M.
@broskilinka snažím sa a každá mamina keby musela tak by to zvládla.To skor človek pozerá ako to statočne znášajú tie deti.
máš môj veľký obdiv! 2x v živote som dávala dcére zábaly a ten krik,,,trhalo mi srdce,,plakali sme spolu,,,veľa síl a hlavne zdravíčka 🙂
Strasne depresivne citanie. Mate moj obdiv, ste skvela mama. Verim, ze sa vam vsetko dobre sto krat vrati 🙂
Začni písať komentár...
Monika máš to veľmi náročné, si veľmi obetavá a úžasná maminka. Treba veriť tomu, že Jakubko z tých chorôb vyrastie a všetky Tvoje zlatíčka Ti budú prinášať len samú radosť🙂